Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. november 2015

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 22Cb/130/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1313206093
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kukučková
ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2015:1313206093.14

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudkyňou
JUDr. Vierou Kukučkovou v právnej veci navrhovateľa: BCI, a.s., M.R.Štefánika 32, Žilina 012 39, IČO: 31
617 794, zastúpený: Mgr. Richard Karkó, advokát, Sad na Studničkách 32, Žilina 010 01, proti odporcovi:
DEVELOP GROUP a. s., Nobelova 34, Bratislava 831 02, IČO: 44 174 764, zastúpený advokátskou
kanceláriou: Advokáti Heinrich s.r.o., Skautská 12, Nitra 949 01, IČO: 36 865 966, o zaplatenie 8.330,80
eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 7.000,-- eur spolu s 9% úrokom z omeškania od 22.02.2010
do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania v sume 339,96 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške
3.642,69 eur, na účet právneho zástupcu navrhovateľa, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto
rozsudku.

Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ žalobou doručenou súdu dňa 11.04.2013 sa domáhal, aby súd
zaviazal odporcu na zaplatenie istiny v sume 8.330,80 eur s príslušenstvom, titulom
neuhradenej ceny za dodaný tovar

Navrhovateľ žalobný návrh odôvodnil na tom skutkovom základe, že na základe objednávky odporcu zo
dňa 01.12.2009 vykonal stavebné práce spočívajúce v preložení jestvujúcej kanalizácie, vybudovanie
novej kanalizácie na stavbe Šaľa polyfunkčná budova v termíne 12/2009. Dielo navrhovateľ vyúčtoval
faktúrou č. 320090100 vo výške 8.330,80 eur. Po vykonaní diela navrhovateľ predložil odporcovi na
podpis zisťovací protokol o vykonaných stavebných prácach, súčasťou ktorého bol aj súpis vykonaných
prác a dodávok. Tento odporca odmietol podpísať. Dielo navrhovateľ vykonal subdodávateľský
spoločnosťou TECHSYS.

Odporca nárok navrhovateľa považuje za neoprávnený. Podľa objednávky zo dňa 01.12.2009 si
objednal preloženie jestvujúcej kanalizácie a vybudovanie novej kanalizácie. Medzi zmluvnými stranami
mala byť uzatvorená zmluva o dielo na realizáciu celej hrubej stavby, k uzavretiu tejto zmluvy nedošlo. S
majstrom navrhovateľa sa dohodli, že nebudú realizovať práce na kanalizácii. Nebudú nič fakturovať. Ak
navrhovateľ vykonal čiastočne dielo spočívajúce v preložení kanalizácie tieto boli vykonané nekvalitne.
Predmetom objednávky malo byť nielen predloženie jestvujúcej kanalizácie ale aj vybudovanie novej
kanalizácie s dohodnutou cenou 7.000,-- eur.

V posudzovanom prípade medzi účastníkmi konania bol sporný rozsah predmetu zmluvy, či navrhovateľ
realizoval práce, v akom rozsahu a posúdenie nároku na zaplatenie ceny.

Navrhovateľ na preukázanie existencie záväzkového vzťahu predložil súdu objednávku odporcu zo dňa
01.12.2009 (číslo súdne spisu 45) označená ako a objednávka - preložka kanalizácie. V texte objednávky
je uvedené: „spoločnosť Develop Group, a.s. si u vás objednával prekládku jestvujúcej kanalizácie
a vybudovanie novej kanalizácie na stavbe Šala polyfunkčná budova. Celková suma realizovanej
objednávky 7000,-- eur . Táto objednávka stráca platnosť dňom podpísania zmluvy o dielo na realizáciu
hrubej stavby. Práce, ktoré sa vykonali na základe tejto objednávky sú zahrnuté v cenovej kalkulácii na
dodávku hrubej stavby.“

Podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka, právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa
ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v
rozpore s jazykovým prejavom.

Podľa § 266 Obchodného zákonníka, prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento
úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy. (1)
V prípadoch, keď prejav vôle nemožno vyložiť podľa odseku 1 , vykladá sa prejav vôle
podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej
bol prejav vôle určený. Výrazy používané v obchodnom styku sa vykladajú podľa
významu, ktorý sa im spravidla v tomto styku prikladá. (2) Pri výklade vôle
podľa odsekov 1 a
sa vezme náležitý
zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú
strany medzi sebou zaviedli, ako aj následného správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha vecí. (3)
Prejav vôle, ktorý obsahuje výraz pripúšťajúci rôzny výklad, treba pri pochybnostiach vykladať na ťarchu
strany, ktorá ako prvá v konaní tento výraz použila. (4)

Vyššie uvedené ustanovenia formulujú výkladové pravidlá, ktoré ukladajú súdu, aby prípadné
pochybnosti o obsahu právneho úkonu odstránil výkladom založeným na tom, že vedľa jazykového
vyjadrenia právneho úkonu zachyteného slovne podrobí skúmaniu i vôľu (úmysel) konajúcich osôb.
Jazykové vyjadrenie právneho úkonu zachytené v zmluve musí byť preto najprv vykladané prostriedkami
gramatickými (z hľadiska možného významu jednotlivých použitých pojmov), logickými (z hľadiska
vzájomnej nadväznosti použitých pojmov), či systematickými
(z hľadiska radenia pojmov v štruktúre celého právneho úkonu). Okrem toho súd na základe vykonaného
dokazovania posúdi, aká bola skutočná vôľa strán v okamžiku uzatvorenia zmluvy, pričom prihliada na
vôľu účastníkov, aby nebola vôľa v rozpore s tým, čo plynie z jazykového vyjadreného úkonu. Výkladom
je možné len zistiť obsah právneho úkonu, nie je možné prejav vôle doplňovať .
Dôvodom preloženia jestvujúcej kanalizácie bola skutočnosť, že táto sa nachádzala na mieste kde sa
mala realizovať stavba polyfunkčnej budovy Šala. K uzatvoreniu zmluvy na výstavbu nedošlo. Odporca
uviedol, že cena vyjadrená v objednávke je nakalkulovaná podľa objemu prác aj na vybudovanie
novej kanalizácie. Ako dospel k uvedenej cene nepredložil dôkaz. Lehota plnenia v objednávke
zodpovedá času vykonania diela na preloženie kanalizácie t.j, do 12/2012. Navrhovateľ prostredníctvom
subdodávateľa spoločnosť T. si objednal preloženie dňa 11.12.2009 v zmysle ich cenovej ponuky.
Spoločnosť T. za realizáciu prác vystavila navrhovateľovi faktúru č. 200960 dňa 14.01.2010 (číslo
súdneho spisu 80). Preloženie kanalizácie zahŕňa aj vybudovanie novej kanalizácie. Zo záznamov
stavebného denníka vyplýva, že navrhovateľ pristúpil k realizácii. Pôvodne odporca namietal, že
navrhovateľ dielo nerealizoval (č.l. 122). Súd dospel k názoru, že odporca si u navrhovateľa objednal
preloženie kanalizácie, čo znamená to, že sa musí vybudovať nová kanalizácia miesto pôvodnej.
Skutočnosť, že objednávka odkazuje na priložený projekt neznamená vybudovanie celej kanalizácie.
Projekt musel byť predložený, aby navrhovateľ vedel ako má vykonať dielo. V projekte je zakreslená
novo preložená kanalizácia a nová kanalizácia - napojenie na polyfunkčný objekt. Bol vypracovaný
aj projekt pre stavebné povolenie, ktorý rieši návrh preložky kanalizácie (Doklady A). Úmysel strán
vyplýva aj z 02.12.2009 - Protokol o prevzatí staveniska, kde je uvedené „Dodávateľ stanovisko preberá
za účelom realizácie prekládky kanalizácie. Po podpise ZoD bude dodatkom ku protokolu o prevzatí
staveniska za účelom realizácie celého diela.„

V uvedenom prípade medzi účastníkmi konania vznikol záväzkovo-obchodný vzťah, ktorý s § 536
Obchodného zákonníka, ako zmluva o dielo podľa ktorého, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ
vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

Predmetom zmluvy o dielo bola preloženie kanalizácie s dohodnutou cenou vo výške 7000,-- eur.

Odporca tvrdil, že navrhovateľ dielo nerealizoval. Preloženie kanalizácie vykazovalo vady. Nevykonal
potrebné skúšky. Nepodpísal preberací protokol. Odstúpil od zmluvy.

K realizácii diela súd vypočul svedkov :

Ing. S. D. v rozhodnom období bol zamestnancom navrhovateľa v postavení riaditeľ stavebného závodu.
Koncom roku 2009 sa riešila cenová otázka s investorom. Bola vykopaná jama pre budúcu stavbu.
Odstavenú kanalizáciu bolo potrebné urýchlene riešiť. Bola vystavená objednávka zo strany investora,
dohodnutú cenu akceptovali. Stavbyvedúcim bol Ing. N. W.. Bolo to pred Vianocami, navrhovateľ nebol
schopný realizovať dielo vlastnými kapacitami. Realizáciou poveril spoločnosť T.. Počas výstavby sa
vyskytli menšie problémy, týkajúce sa minimálneho spádu kanalizácie a doplnenia dodatočnej revíznej
šachty nad rámec projektu. V čase začatia prác subdodávateľsky už projekt kanalizácie existoval.
Kolaudácia nebola potrebná, keď chceli dielo odovzdať objednávateľovi, odmietol ho prevziať. Odporca
reklamoval vady v zázname v stavebnom denníku z 03.03.2010. Spoločnosť T. urobila skúšky diela
funkčnosti aj tesnosti, dielo bolo realizované podľa PD. Pán I. chodil pravidelne na stavbu, riešil
problémy, vo fáze odovzdania diela nebola s ním komunikácia takmer žiadna. Navrhovateľ sa pokúsil
dielo odovzdať, pripravil si doklady. Kontaktoval pána I. vopred niekoľko dní, dohodli stretnutie, buď
vôbec neprišiel alebo prišiel a odmietol dielo prevziať. Potvrdil, že po vykonaní diela mal možnosť zistiť
funkčnosť.

Svedok Ing. N. W. stavbyvedúci navrhovateľa. Stavbu realizovala spoločnosť T.. Kedy presne došlo k
odovzdaniu si nepamätal. Predpokladal, že v decembri. Kanalizácia bola funkčná, sklon zameriavali
nivelizačným prístrojom, vizuálne kontroloval prietok šachty. Kanalizácia nebola rozkopaná alebo
nedokončená pred Vianocami, pretože by zabránili odtoku a odkanalizovaniu verejnej siete. Bola tam
predtým napojená bytovka, všetko by sa do jamy vylievalo. Jemu nikto nič nereklamoval.

Navrhovateľ od spoločnosti T. dielo prevzal dňa 14.01.2010 (č.l. súdneho spisu 161) spolu so zoznamom
odovzdanej dokumentácii (č.l. súdneho spisu 162).

Odporca listom zo dňa 22.02.2010 (č.l. súdneho spisu 166) navrhovateľovi oznámil, že ruší objednávku
na predmetné dielo, nakoľko nedošlo k vykonaniu diela v zmysle objednávky. Vrátil vystavenú faktúru
navrhovateľovi.

V posudzovanej veci nebolo medzi účastníkmi dohodnuté, že o odovzdaní diela bude spísaný
odovzdávajúci a preberací protokol a ani vykonanie skúšok. Preberací protokol a skúšky nemožno
hodnotiť ako hmotnoprávnu podmienku na splnenie povinnosti odovzdania a prevzatia diela.
Ustanovenie § 554 odsek 6 Obchodného zákonníka priamo neupravuje povinnosť zmluvných strán
spísať zápisnicu o odovzdaní predmetu diela. Povinnosť spísať zápisnicu o odovzdaní predmetu diela
však môže byť upravená v zmluve. O spísanie zápisnice môže požiadať aj ktorákoľvek zo zmluvných
strán. Navrhovateľ požiadal o spísanie zápisu o odovzdaní prevzatí diela, tak ako to vyplýva zo zápisu v
stavebnom denníku zo dňa 03.03.2010. Odporca v zápise namietol vady. Skutočnosť, že nie je spísaný
odovzdávajúci protokol neznamená, že dielo nebolo vykonané riadne a včas a odovzdané. Navrhovateľ
ako dôkaz o vykonaní diela predložil záznam o jeho prevzatí od subdodávateľa spoločnosti Techsys.
Bolo by nelogické, aby dielo odporcovi odovzdával neskôr.

Podľa § 560 Obchodného zákonníka, dielo má vady, ak vykonanie diela nezodpovedá výsledku
určenému v zmluve.
Podľa § 562 ods. 1 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný predmet diela prezrieť alebo
zariadiť jeho prehliadku podľa možnosti čo najskôr po odovzdaní predmetu diela.
ods. 2, súd neprizná objednávateľovi právo z vád diela, ak objednávateľ neoznámi vady diela
a) bez zbytočného odkladu po tom, čo ich zistí,

b) bez zbytočného odkladu po tom, čo ich mal zistiť pri vynaložení odbornej starostlivosti pri prehliadke
uskutočnenej podľa odseku 1,

c) bez zbytočného odkladu po tom, čo mohli byť zistené neskôr pri vynaložení odbornej starostlivosti,
najneskôr však do dvoch rokov a pri stavbách do piatich rokov od odovzdania predmetu diela. Pri vadách,
na ktoré sa vzťahuje záruka, platí namiesto tejto lehoty záručná doba.

Podľa § 564 Obchodného zákonníka, pri vadách diela platia primerane § 436 až 441. Objednávateľ však
nie je oprávnený požadovať vykonanie náhradného diela, ak predmet diela vzhľadom na jeho povahu
nemožno vrátiť alebo odovzdať zhotoviteľovi.
Podľa § 565 Obchodného zákonníka, ak objednávateľ využije podľa ustanovení uvedených v § 564
právo odstúpiť od zmluvy týkajúcej sa predmetu diela, ktorý nemožno vrátiť alebo odovzdať zhotoviteľovi,
neplatí § 441. Objednávateľ však nie je oprávnený odstúpiť od zmluvy, ak vady diela neoznámil včas
zhotoviteľovi.
Podľa § 555 ods.1 ak zmluva nezahŕňa povinnosť zhotoviteľa predmet diela odoslať, splní zhotoviteľ
svoju povinnosť vykonať dielo, ak umožní objednávateľovi nakladať s predmetom diela riadne
vykonaným v mieste ustanovenom v § 554
Podľa § 436 ods. 1 cit., ak je dodaním tovaru s vadami porušená zmluva podstatným spôsobom ( § 345
ods. 2), môže kupujúci:
a) požadovať odstránenie vád dodaním náhradného tovaru za vadný tovar, dodanie chýbajúceho tovaru
a požadovať odstránenie právnych vád,
b) požadovať odstránenie vád opravou tovaru, ak sú vady opraviteľné,
c) požadovať primeranú zľavu z kúpnej ceny alebo
d) odstúpiť od zmluvy.

Podľa § 345 ods. 1, ak omeškanie dlžníka ( § 365) alebo veriteľa ( § 370) znamená podstatné porušenie
jeho zmluvnej povinnosti, je druhá strana oprávnená od zmluvy odstúpiť, ak to oznámi strane v omeškaní
bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o tomto porušení dozvedela. Na účely tohto zákona je porušenie
zmluvy podstatné, ak strana porušujúca zmluvu vedela v čase uzavretia zmluvy alebo v tomto čase
bolo rozumné predvídať s prihliadnutím na účel zmluvy, ktorý vyplynul z jej obsahu alebo z okolností,
za ktorých bola zmluva uzavretá, že druhá strana nebude mať záujem na plnení povinností pri takom
porušení zmluvy. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že porušenie zmluvy nie je podstatné. (ods. 2)

Súd list odporcu označený ako zrušenie zmluvy posúdil podľa obsahu ako odstúpenie od zmluvy.

Obchodný zákonník upravuje právo odstúpiť od zmluvy pre niektoré prípady za vymedzených
podmienok, vždy na základe určitej právnej skutočnosti, ktorá nastala po vzniku záväzku. V tomto zmysle
stanoví Obchodný zákonník odstúpenie od zmluvy nielen pre prípad omeškania dlžníka s riadnym a
včasným splnením jeho záväzku (§ 345 a nasl. Obchodného zákonníka), ale tiež pre prípad vád tovaru,
vád diela (§ 564 Obchodného zákonníka), jeho dodaním je zmluva porušená podstatným spôsobom,
prípadne nepodstatným spôsobom za podmienok uvedených v § 437 ods. 5 Obchodného zákonníka. Ide
o dva rôzne inštitúty odstúpenie od zmluvy, ktoré sa líšia a hlavne zákonnými predpokladmi, za ktorých
môže oprávnená strana od zmluvy odstúpiť.

Objednávateľ je povinný preveriť riadne ukončenie diela pri jeho odovzdaní a ak zistí vady, dielo
nemusí prevziať (§ 554 Obchodného zákonníka). Po prevzatí diela je povinný sám dielo prehliadnuť,
alebo zabezpečiť jeho prehliadku odbornou osobou (fyzickou alebo právnickou). To znamená, že ak
objednávateľ zistí pred prevzatím diela pri jeho odovzdávaní, že dielo má vady, takéto dielo vôbec
nemusí prevziať. Ak sa však objednávateľ rozhodne takéto dielo prevziať, musí zabezpečiť prehliadku
diela po jeho prevzatí za účelom preverenia, či dielo zodpovedá dohodnutým parametrom a či netrpí
nejakou vadou.

Odporca v posudzovanom prípade tvrdil, že dielo spočívajúce v preložení kanalizácie malo vady. Listom
zo dňa 22.02.2010 odstúpil od zmluvy. Z výpovede svedka Ing. Jaroslav Bitara vyplynulo, že odporca
(pán Sýkora) neprevzal dielo, vo fáze odovzdania diela nebola s ním komunikácia takmer žiadna.

Dielo odporca užíval, pretože predmetom bolo preloženie jestvujúcej kanalizácie. Kanalizácia musela
byť funkčná, bola napojená na iné objekty. Ak by nebola napojená s určitosťou by sa vady vyskytli krátko
po napojení.

Jednou z podmienkou úspešného uplatňovania nároku z vád diela je aby vady boli vytknuté včas, bez
zbytočného odkladu. Obchodný zákonník ani Občiansky zákonník, ako všeobecný predpis súkromného
práva pojem „bez zbytočného odkladu" nedefinuje. Zákonodarca zvolil použitie neurčitého právneho
pojmu preto, lebo vzal do úvahy relatívnosť konania „bez zbytočného odkladu". Predpisy súkromného
práva tento pojem, respektíve pojem „bezodkladne" používajú vo viacerých prípadoch a úmyslom
zákonodarcu bolo zveriť do rozhodovacej právomoci súdu posúdenie, či v tom konkrétnom prípade išlo
o taký postup subjektu, ktorý so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu môže byť hodnotený ako
bezodkladný, t.z. v mysle zásady preventívnej povinnosti opatrnosti zmluvných vzťahoch. Konkrétny
počet dní, ktorý súd vyhodnotí ako bezodkladné konanie, záleží vždy od okolností jednotlivého prípadu,
a preto to čo platí v jednom prípade, nemusí platiť aj v ostatných.
Podľa rozhodcovského nálezu Rozhodcovského súdu medzinárodnej obchodnej Komory v Paríži
vydanom v právnej veci č. 5713 z roku 1989, ktorý pri výklade obdobného výrazu obsiahnutého v
článku 39 Viedenského dohovoru, kde sa ukladá konajúcemu povinnosť oznámiť vady predávajúcemu
„v primeranej lehote" potom, čo ich zistil alebo mal zistiť dospel k záveru, že za primeranú lehotu sa
považuje lehota ôsmych dní. Najvyšší súd SR pod pojmom bez zbytočného odkladu (bezodkladne)
vyslovil názor, že pod týmto pojmom treba rozumieť lehotu spravidla pár dní (max 5 - 7 dní) no určite
nie mesiac (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5 Tdo 32/2012 zo dňa 28. júna 2012). Najvyšší súd
SR v rozsudku sp.zn.
4 Obdo 32/2007 z 29. apríla 2008 vyslovil, že pojem bez zbytočného odkladu je potrebné rozumieť
rozhodne kratší časový úsek, čo vyplýva aj z gramatického výkladu tohto slovného spojenia, pričom
lehotu 31 dní nesporne nemožno vykladať za lehotu bez zbytočného odkladu.

Je nepochybné, že súd musí rozlišovať bezodkladné konanie subjektu pri reklamácii zjavných vád a
bezodkladné uplatnenie nárokov z vád tovaru, ktoré je možné zistiť len osobitným, bežne nedostupný
spôsobom. Taktiež bude posudzovať možnosť konania jednotlivých subjektov vzhľadom na ich
postavenia štruktúru. Uplatnenie skrytých vád je viazané na ich zistení alebo možnosť zistenia pri
vynaložení odbornej starostlivosti a ich oznámení bez zbytočného odkladu .

Odporca si nesplnil notifikačnú povinnosť týkajúcu sa vád diela vo vzťahu k navrhovateľovi a dostatočne
určitým spôsobom a včas neidentifikoval vady, nepopísal ich, neuviedol, akým spôsobom sa vady
prejavujú, v akom rozsahu a dostatočne určito a včas nerealizoval voľbu zodpovednostného nároku z
vád diela. Navrhovateľovi odporca zaslal list označený ako odstúpeniu od zmluvy potom čo mal doručenú
faktúru na zaplatenie vykonaného diela. O vykonaní diela musel mať vedomosť z jeho samotného
charakteru t. j. preloženie jestvujúcej kanalizácie. Musel sa presvedčiť a zistiť, či dielo je funkčné,
dokončené, pretože na novo vybudovanú kanalizáciu museli byť napojené doterajšie objekty. Dielo
subdodávateľská spoločnosť T. odovzdala navrhovateľovi dňa 14.01.2010.

Účastníci zmluvného vzťahu sa nedohodli na protokolárnom odovzdaní diela podľa § 554 Obchodného
zákonníka. Dielo odporca v zmysle § 555 ods. 1 Obchodného zákonníka užíval. Ak dielo malo vady
nesplnil si povinnosť v zmysle
§ 562 Obchodného zákonníka, ktorá musí byť splnená, aby mohol uplatniť svoje práva z vád diela.
Odporca listom zo dňa 22.02.2010 (zrušenie objednávky) odstúpil oneskorene. V súlade s § 565
Obchodného zákonníka nebol oprávnený odstúpiť od zmluvy, pretože dielo nemôže vrátiť alebo
odovzdať zhotoviteľovi. V konaní odporca neuniesol dôkazné bremeno, nepreukázal v čom spočívali
vady. Ak vady mali spočívať v nepriechodnosti kanalizácie, tieto by sa objavili krátko po napojení.

Súd považuje za potrebné uviesť, ak zanikne zmluva uzatvorená v režime Obchodného zákonníka
odstúpením, vysporiadajú sa účastníci, pokiaľ nie je dohodnuté inak, podľa zásad stanovených v §
351 ods. 2 Obchodného zákonníka, podľa ktorého, strana, ktorej pred odstúpením od zmluvy poskytla
plnenie druhá strana, toto plnenie vráti; pri peňažnom záväzku spolu s úrokmi vo výške dojednanej v
zmluve pre tento prípad, inak ustanovenej podľa § 502. Ak vracia plnenie strana, ktorá odstúpila od
zmluvy, má nárok na úhradu nákladov s tým spojených.

Ak ide o zmluvu o dielo, je takto upravený spôsob vysporiadania doplnený (špeciálne upravený) o
pravidlá vzájomného vysporiadania účastníkov zmluvy o dielo upravená v ustanoveniach § 543 až 545
a v ustanoveniach § 548 ods. 2 Obchodného zákonník.

Podľa § 120 ods. 1 veta prvá O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

Dôkazná povinnosť účastníkov v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia,
znamená, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na účastníkoch konania. Účastník,
ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe
takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných
dôkazov. Rovnaké následky postihujú i toho účastníka, ktorý síce navrhol dôkazy o pravdivosti svojich
tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo
pravdivosť skutkových tvrdení účastníka. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť
účastníka za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom
toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na
základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre účastníka
nepriaznivé rozhodnutie. Aby účastník mohol splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy,
musí
predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie
skutočností účastníkom, tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou
je úzka vzájomná väzba. Ak účastník nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska
hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti
tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia, má za následok, že skutočnosť, ktorú účastník vôbec
netvrdil a ktorá nevyšla inak v konaní najavo, spravidla nebude predmetom dokazovania. (Najvyšší súd
SR č.k. 4 Cdo 285/2008).

Právny zástupca odporcu na pojednávaní konanom dňa 30.11.2015 žiadal odročiť pojednávanie na
predloženie dôkazu, ktoré práce odporca musel vykonať v súvislosti s odstraňovaním vád kanalizácie,
tieto dôkazy má k dispozícii odporca. Súd túto žiadosť o odročení pojednávania neakceptoval s ohľadom
na dlhé časové obdobie od podania žaloby na súd, vo veci bolo niekoľkokrát vytýčené pojednávanie.
Odporca mal dostatočný časový priestor na predkladanie dôkazov, zúčastňoval sa pojednávania. Súd
nepovažoval za odňatie možnosti konať pred súdom skutočnosť, že neumožnil vyjadriť sa odporcovi k
vyjadreniu navrhovateľa, ktorý sa vyjadroval k jeho vyjadreniu. V týchto podaniach len zhrnuli doterajšie
tvrdenia, skutočností ktoré vyšli v priebehu konania najavo, zaujímali svoj postoj k vykonaným dôkazom,
nenavrhli vykonať ďalšie dôkazy. Navrhovateľ nemá dôkaznú povinnosť, aby vysvetlil rozdielnosť
jednotlivých položiek ktoré tvorili podklad vyúčtovanej ceny subdodávateľom oproti reálnemu výkazu
výmer. Jednalo sa o zmluvný vzťah medzi navrhovateľom a jeho subdodávateľom. Odporca zaslal
navrhovateľovi objednávku na vykonanie diela preloženie kanalizácie s dohodnutou cenou 7.000,-- eur.
Cena nebola podmienená od súpisu vykonaných prác, cena bola pevne dohodnutá.
Podľa § 3 ods. 3 druhá veta zákona č. 18/1996 Z.z. o cenách v znení neskorších predpisov, podľa
ktorého, ak nie je dohodnuté alebo osobitnými predpismi ustanovené inak, súčasťou ceny je aj daň z
pridanej hodnoty.
Navrhovateľovi vznikol nárok na zaplatenie zmluvne dojednanej ceny v zmysle písomnej objednávky
odporcu zo dňa 01.12.2009. Vo zvyšku súd žalobu zamietol.

O povinnosti zaplatiť úroky z omeškania súd rozhodol podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak
je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej
sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný
platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva (v platnom znení v čase omeškania)

Podľa Nariadenia vlády SR č. 586/2008 Z.z. ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej
republiky č. 87/1995 Z.z. , ktorým
sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka Slovenskej republiky § 3 ods. 1, výška
úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. V období od 15.03.2009
do 12.04.2011 bola výška úroku z omeškania 9% p.a.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého, ak mal účastník vo veci úspech
len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na
náhradu trov právo.

Trovy právneho zastúpenia sú vyčíslené podľa ust. § 10 ods. 1 Vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. v platnom
znení.
-v roku 2013 hodnotu (253,94€ + 7,81€ rež. paušál) + 20 % DPH
-v roku 2014 hodnotu (253,94€ + 8,04€ rež. paušál) + 20 % DPH
-v roku 2015 hodnotu (253,94€ + 8,39€ rež. paušál) + 20 % DPH

za úkony vykonané nasledovne:
1/ prevzatie a príprava zastúpenia (§ 14 ods. 1 písm. a/) 253,94 eur + 7,81 eur rež. paušál + 20 % DPH

2/ písomné podanie na súd týkajúce sa veci samej - žaloba (§ 14 ods.1 písm. c/) 253,94 eur + 7,81 eur
rež. paušál + 20 % DPH

3/ účasť na pojednávaní 15.04.2014 (§ 13a ods. 1 písm. d/) 253,94 eur + 8,04 eur rež. paušál + 20 % DPH

4/ účasť na pojednávaní dňa 09.09.2014 (§-13a ods. 1 písm. d/) 253,94 eur + 8,04 eur rež. paušál +
20 % DPH

5/ účasť na pojednávaní dňa 06.11.2014 od 13:00 do 15:20 (§ 13a ods. 1 písm. d/) 2x 253,94 eur +
8,04 eur rež. paušál + 20 % DPH

6/ účasť na výsluchu svedka Ing. Radvana pred OS ZA dňa 12.01.2015 v trvaní od 10:00 do 13:05 podľa
(§13a ods. 1 písm. d/) 2x253,94 eur + 8,39 eur rež. paušál + 20 % DPH

7/ účasť na pojednávaní dňa 22.04.2015 (§ 13a ods. 1 písm. d/) 253,94 eur + 8,39 eur rež. paušál +
20 % DPH

8/ účasť na pojednávaní dňa 15.06.2015 (§ 13a ods. 1 písm. d/) 253,94 eur + 8,39 eur rež. paušál +
20 % DPH

9/ písomné podanie na súd vo veci samej - vyjadrenia navrhovateľa zo dňa 08.10.2015 (§ 13a ods. 1
písm. c/) 253,94 eur + 8,39 eur rež. paušál + 20 % DPH

10/ účasť na pojednávaní dňa 30.11.2015 (§ 13a ods. 1 písm. d/) 253,94 eur + 8,39 eur rež. paušál
+ 20 % DPH

V zmysle § 15 vyhl. 655/2004 Z.z. nárok na hotové výdavky účasť na pojednávaní motorovým vozidlom
MAZDA CX 5 U.:
- cestovné na trase Žilina - Bratislava a späť - pojednávanie dňa 15.04.2014: (6,6/100 x 1,494 + 0,183)
x 400 km= 112,64 eur + 20 % DPH

- cestovné na trase Žilina - Bratislava a späť pojednávanie dňa 09.09.2014 (6,6/100 x 1,520 + 0,183)
x 400 km= 113,33 eur + 20 % DPH

- cestovné na trase Žilina - Bratislava a späť pojednávanie dňa 06.11.2014 (6,6/100 x 1,482 + 0,183)
x 400 km= 112,33 eur + 20 % DPH

- cestovné na trase Žilina - Bratislava a späť pojednávanie dňa 22.04.2015 (6,6/100 x 1,400 + 0,183)
x 400 km= 110,16 eur + 20 % DPH

- cestovné na trase Žilina - Bratislava a späť pojednávanie dňa 15.06.2015 (6,6/100 x 1,500 + 0,183)
x 400 km= 112,80 eur + 20 % DPH

- cestovné na trase Žilina - Bratislava a späť pojednávaní dňa 30.11.2015 (6,6/100 x 1,500 + 0,183) x
400 km= 112,8 eur € + 20 % DPH

V zmysle ust. § 17 ods. 1 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. náhrada za premeškaný čas vo výške 1/60
výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu, t.j. v roku 2014 sumu 13,40 eur za každú začatú
polhodinu a v roku 2015 sumu 13,98 eur za každú začatú polhodinu.
Náhradu za premeškaný čas strávený cestou na trase Žilina - Bratislava a späť - účasť na pojednávaní
(§ 17 ods. 1 citovanej vyhlášky č. 655/2004 Z.z.)
- dňa 15.04.2014 - 8 polhodín x 13,40 eur = 107,20 eur + 20 % DPH
- dňa 09.09.2014 - 8 polhodín x 13,40 eur = 107,20 eur + 20 % DPH
- dňa 06.11.2014 - 8 polhodín x 13,40 eur = 107,20 eur + 20 % DPH
- dňa 22.04.2015 - 8 polhodín x 13,98 eur =111,84 eur + 20 % DPH
- dňa 15.06.2015 - 8 polhodín x 13,98 eur = 111,84 eur + 20 % DPH
- dňa 30.11.2015- 8 polhodín x 13,98 eur =111,84 eur + 20 % DPH

Celkovo trovy právneho zastúpenia navrhovateľa advokátom predstavujú sumu vo výške 5.352,17 eur.

Navrhovateľ zaplatil súdny poplatok za návrh vo výške 499,50 eur.

Navrhovateľ požadoval zaplatenie 8.330,80 eur (100%). Súd navrhovateľovi priznal 7.000,-- eur (84,03
%). Neúspešný bol odporca v rozsahu 840,03 %. Pomer navrhovateľovho úspechu v konaní k
neúspechu je 81,86 % k 18,14 % a preto mu súd priznal pomernú náhradu trov konania vo výške 68,06 %
(84,03 - 15,97) z celkových jemu vzniknutých trov konania. Vzhľadom k uvedenému súd navrhovateľovi
priznal pomernú náhradu trov konania v rozsahu 68,06 % zo súdneho poplatku zaplateného vo výške
499,50 eur, t. j. 339,96 eur a 68,06 % z celkových trov právneho zastúpenia navrhovateľa advokátom
5.352,17 eur, t. j. 3.642,69 eur.

Súd rozhodujúci o priznaní náhrady trov konania podľa ustanovenia
§ 142 O.s.p. je povinný vždy skúmať účelnosť vynaložených trov konania uplatnených úspešným
účastníkom konania v spore. Účelnosť je vlastnosť procesu spočívajúca v sledovaní cieľa. Trovy konania
sa nemôžu vždy posudzovať ako celok, každý úkon treba posudzovať samostatne. V tomto prípade nie je
dôvod, aby navrhovateľovi súd priznal nárok za úkony - prevzatie, príprava, nakoľko k zmene právneho
zástupcu došlo zo strany navrhovateľa bez zavinenia odporcu a zmena právneho zástupcu navrhovateľa
nemôže byť na ťarchu neúspešného účastníka. Úkony splnenie výzvy súdu na predloženie dôkazov
zo dňa 07.02.2014, 20.08.2014, dôkazná povinnosť vyplýva z ust. § 120 O.s.p. Súd nepriznal nárok za
úkon - vyjadrenie navrhovateľa k vyjadreniu odporcu zo dňa 24.11.2015, nakoľko úkon nebol vyžiadaný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v
Bratislave cestou
tunajšieho súdu, písomne vo dvoch vyhotoveniach.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na výkon rozhodnutia podľa osobitného predpisu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny
a čoho sa odvolateľ domáha, § 205 ods.1 O.s.p.