Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. január 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5CoE/230/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4215209423
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Pátrovičová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4215209423.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a sudcov
JUDr. Vladimíra Pribulu a JUDr. Borisa Minksa, v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS s. r. o.,
so sídlom Bratislava, Vajnorská 100/A, IČO: 45 869 464, zastúpený JUDr. Veronikou Kubrikovou, PhD.,
advokátkou so sídlom Bratislava, Martinčekova 13, proti povinnému: V. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom
V., S. XX/XX, o vymoženie pohľadávky vo výške 797,76 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného

proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 28. júna 2016, č. k. 8Er/837/2015-37, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Povinnému n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Komárno (súd prvej inštancie, exekučný súd) uznesením zo dňa 28. 06. 2016, č.

k. 8Er/837/2015-37 zastavil exekučné konanie vedené u súdneho exekútora JUDr. Ing. Jána
Gaspera, PhD. (EX 1811/2015) a ďalším výrokom nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu trov konania.
Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ust. § 103, § 104 ods. 1, § 159 ods. 3, § 251 ods. 4
Občianskeho súdneho poriadku a § 47 ods. 3 Exekučného poriadku.

2. V odôvodnení uznesenia súd poukázal na to, že oprávnený návrhom na vykonanie exekúcie

zo dňa 15. 03. 2015 navrhol vykonať exekúciu voči povinnému pre vymoženie sumy 797,76 eura
s príslušenstvom, na základe rozhodcovského rozsudku STÁLEHO ROZHODCOVSKÉHO SÚDU
Slovenskej bankovej asociácie sp.zn. IDB12100459 zo dňa 25. 11. 2011, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 17. 01. 2012 a vykonateľnosť dňa 21. 01. 2012. Dňa 15. 05. 2015 doručil súdny exekútor
exekučnému súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

3. Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Komárno sp. zn. 15Er/730/2013 vyplýva, že
oprávnený sa na podklade vyššie uvedeného exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku STÁLEHO
ROZHODCOVSKÉHO SÚDU Slovenskej bankovej asociácie sp. zn. IDB12100459 zo dňa 25. 11. 2011
domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie sumy 797,76 eura s príslušenstvom. V
uvedenej exekučnej veci súd uznesením č. k. 15Er/730/2013-25 zo dňa 20. 02. 2014, právoplatným dňa
30. 07. 2014 žiadosť súdneho exekútora zamietol vzhľadom na neprijateľný charakter rozhodcovskej

doložky, na podklade ktorej mala byť založená právomoc rozhodcovského súdu a uznesením č. k.
15Er/730/2013-58 zo dňa 14. 08. 2014, právoplatným dňa 24. 09. 2014 exekučné konanie zastavil.

4. Exekučný súd konštatoval, že zmyslom existencie prekážky právoplatne rozhodnutej veci je to, aby
súd nekonal a nerozhodoval o veci, o ktorej už prv právoplatne rozhodol súd, prípadne iný orgán,
ktorého rozhodnutím je civilný súd viazaný. Prekážka právoplatne rozhodnutej veci je neodstrániteľnou

vadou konania, existencia ktorej má za následok zastavenie konania bez ďalšieho (iné rozhodnutie
súdu v prípade existencie prekážky rozhodnutej veci neprichádza do úvahy). V zmysle ustanovenia §103 OSP súd počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky konania, za ktorých môže konať
vo veci (podmienky konania). V ustanovení § 104 ods. 1 OSP je ďalej zakotvené, že ak ide o taký
nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Z citovaných ustanovení

teda vyplýva, že podmienky konania, za ktorých môže súd vo veci konať, súd skúma z úradnej povinnosti
a kedykoľvek za konania.

5. Keďže Exekučný poriadok neobsahuje žiadne špeciálne ustanovenie, ktoré by upravovalo prekážku
rozhodnutej veci, je potrebné aj na exekučné konanie aplikovať ustanovenie § 159 ods. 3 OSP,

ktoré výslovne zakotvuje, že len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.
Vecou samou sa rozumie nárok uplatňovaný iniciátorom súdneho (ale aj exekučného) konania, ktorý je
predmetom konania, spolu s príslušenstvom tohto nároku. V exekučnom konaní je predmetom konania
žiadosť oprávneného o tzv. nútený výkon rozhodnutia (exekučného titulu), a to v prípade, ak povinný
dobrovoľne nesplnil povinnosť vyplývajúcu z tohto rozhodnutia.

6. Po preskúmaní veci súd prvej inštancie konštatoval, že pred podaním návrhu oprávneného na
vykonanie exekúcie v predmetnej exekučnej veci, súd už o totožnom nároku oprávneného, uplatnenom
návrhom na vykonanie exekúcie a vyplývajúcom z toho istého exekučného titulu, medzi tými istými
účastníkmi exekučného konania, právoplatne rozhodol, a to uznesením č. k. 15Er/730/2013-25 zo dňa
20.02.2014,právoplatnýmdňa30.07.2014,ktorýmžiadosťoudeleniepovereniazamietolauznesením

č. k. 15Er/730/2013-58 zo dňa 14. 08. 2014, právoplatným dňa 24. 09. 2014 exekučné konanie zastavil.
Keďže uvedenými uzneseniami bolo právoplatne rozhodnuté o právnom nároku oprávneného, ktorý
bol priznaný v exekučnom titule, pričom skutkové okolnosti vedúce k záveru o nespôsobilosti tohto
exekučného titulu zostali nezmenené, ide o meritórne rozhodnutie, ktoré založilo prekážku právoplatne
rozhodnutej veci, a teda pokiaľ v totožnej veci podal oprávnený návrh na vykonanie exekúcie, v takomto

exekučnom konaní nemožno pokračovať, a je potrebné ho zastaviť pre existenciu neodstrániteľnej
prekážky konania.

7. Súdny exekútor bol výzvou zo dňa 03. 06. 2016 dotazovaný, či si uplatňuje účelne vynaložené trovy
exekúcie a v prípade ich uplatnenia, nech súdu predloží ich vyúčtovanie spolu s exekučným spisom. Vo

výzve bol zároveň upozornený, že v prípade, ak vyjadrenie nepredloží, súd bude mať za preukázané, že
si náhradu trov neuplatňuje. Súdny exekútor dňa 23. 06. 2016 súdu oznámil, že nežiada priznať náhradu
trov exekúcie, preto mu súd náhradu trov exekučného konania nepriznal.

8. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, žiadajúc odvolací súd, aby

napadnuté uznesenie zmenil tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie vyhovuje, alebo aby príslušný súd napadnuté uznesenie zrušil v celom rozsahu a vec vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uviedol, že odvolanie podáva z dôvodu, že konanie má inú
vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d/ CSP); neboli
splnené procesné podmienky (§365 ods. 1 písm. a/ CSP); súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté

dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods. 1 písm. e/ CSP); súd dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP), zistený
skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo prostriedky
procesného útoku ktoré neboli uplatnené (§ 365 ods. 1 písm. g/ CSP), rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP) a súd nesprávnym

procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP).

9. V predmetnej exekučnej veci oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie a súdny exekútor
následne požiadal príslušný exekučný súd o vydanie poverenia. Oprávnený legitímne očakával, že

exekučný súd pristúpil k legálnemu postupu, ktorý je určený ust. § 44 ods. 2 a nasl. Exekučného
poriadku. V tejto fáze exekučného konania príslušný exekučný súd rozhoduje výlučne o podanom
návrhu na vydanie poverenia, pričom prípustnými výsledkami sú buď vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie, alebo vydanie uznesenia o zamietnutí návrhu na vydanie poverenia so všetkými predpísanými
náležitosťami vrátane odôvodnenia, pričom Exekučný poriadok voči tomuto uzneseniu pripúšťa podanie

odvolania. Zamietnuť žiadosť o vydanie poverenia je exekučný súd oprávnený výlučne v prípade, ak
súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom. Exekučný súd o návrhu
na vydanie poverenia nerozhodol, ale bez zákonného oprávnenia rozhodol uznesením o zastavení
exekučného konania. V tejto súvislosti súd poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR vo veci 7Cdo108/2012 zo dňa 23. 01. 2013. Exekučné konanie však nemá vo svojom predmete vec, o ktorej by
sa mohlo právoplatne rozhodnúť. Exekučné konanie predstavuje len vykonávacie konanie, ktorého
obsahom je nútený výkon už právoplatne rozhodnutej veci. exekučné konanie nemá merito veci, o

ktorom by sa rozhodovalo, ale predstavuje len proces. Akékoľvek skončenie exekučného konania, preto
nie je spôsobilé vytvoriť prekážku rozhodnutej veci.

10. Exekučný súd porušil právo účastníkov konania na spravodlivý proces, ktoré je chránené čl. 46 ods.
1 Ústavy SR, ako aj čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a súčasne odňal

účastníkom konania možnosť konať pred súdom. Ďalej poukázal na ust. § 44 ods. 2 a § 44 ods. 4, §
243d ods. 1 a ods. 2 Exekučného poriadku. V súvislosti s uvedeným poukázal na uznesenie Najvyššieho
súdu SR zo dňa 16. 06. 2009 sp. zn. 4Cdo 159/2009 a Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04.
Okrem iného konštatoval, že súd prvej inštancie porušuje princíp právnej istoty a legitímnych očakávaní,
keďže exekučné súdy v skutkovo a právne obdobných veciach poverenie niekedy zamietnu a inokedy
vydajú. Na podporu správnosti tohto tvrdenia poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave č.

k. 18CoE/633/2011-25 zo dňa 26. 06. 2012 a 18CoE/632/2011-23, Krajského súdu v Banskej Bystrici
č. k. 2CoE/292/2012-59 a č. k. 2CoE/112/2012-59. Podotkol, že súdy svojim konaním neprimerane
zvýhodňujú povinného v exekučnom konaní, a to len na základe postavenia spotrebiteľa. Oprávnený
zastáva právny názor, že postupom súd bol porušený princíp rovnosti účastníkov konania, keďže bez
toho, aby povinná urobila akýkoľvek právny úkon, bola nezákonne zvýhodnená len na základe svojho

postavenia. Exekučný súd takýmto konaním nahrádza pasivitu povinnej, svojím konaním a svojou vôľou
bez toho, aby povinná urobila akýkoľvek úkon. Takýmto spôsobom sú spotrebitelia motivovaní k pasivite
namiesto toho, aby boli vedení k dodržiavaniu zákonov a povinností. V súvislosti s uvedeným poukázal
na uznesenie Ústavného súdu SR III. 23/2013-8 a Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 153/07 z
18. októbra 2007.

11. Povinný sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadril.

12. Vo veci rozhodla vyššia súdna úradníčka Okresného súdu Komárno. Zákonná sudkyňa súdu prvej
inštancie predložila vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu s vyjadrením, že odvolaniu nemieni vyhovieť.

13. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok,
ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej
lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380
CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie
oprávneného nie je dôvodné, preto uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods.

1 CSP potvrdil.

14. S účinnosťou od 01. 07. 2016, prijatím zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“), došlo v súlade s § 473 CSP k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Nová
právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý

znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom
účinnosti CSP s ustanovenými výnimkami z tohto základného pravidla.
15. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia

účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa
primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

Podľa § 103 ods. 1 OSP v znení účinnom do 30. 06. 2016, kedykoľvek za konania prihliada súd na to,
či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).Podľa § 104 ods. 1 OSP v znení účinnom do 30. 06. 2016, ak ide o taký nedostatok podmienky konania,
ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má
predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému

orgánu; právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.
Podľa § 159 ods. 3 OSP v znení účinnom do 30. 06. 2016, len čo sa o veci právoplatne rozhodlo,
nemôže sa prejednávať znova.
Podľa § 161 ods. 1 CPS, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na
to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").

Podľa § 161 ods. 2 CPS, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví.
Podľa § 230 CPS, ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.
16. Exekučné konanie sa začalo doručením návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie súdnemu
exekútorovi JUDr. Ing. Jánovi Gasperovi, PhD., dňa 30. 03. 2015 v neprospech povinného o vymoženie
pohľadávky vo výške 797,76 eura s príslušenstvom. Exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok

Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a. s.,
sp.zn.IDB12100459zodňa 25.11.2011,právoplatnýdňa17.01.2012avykonateľnýdňa21.01.2012.
Exekučným titulom bola povinnému (žalovanému) uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému (žalobcovi)
istinuvovýške797,76eura,úrokvovýške23%ročnezosumy797,76euraod02.10.2010dozaplatenia
istiny, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 797,76 eura od 02. 10. 2010 do zaplatenia istiny,

sumu dlžných úrokov a úrokov z omeškania vyčíslenú ku dňu predčasnej splatnosti celého úveru vo
výške 79,58 eura, sumu dlžných úrokov a úrokov z omeškania vyčíslenú odo dňa nasledujúceho po dni
predčasnej splatnosti celého úveru do dňa 01. 10. 2010 vo výške 251,77 eura, sumu dlžných poplatkov
vo výške 38,18 eura, náhradu poplatku za rozhodcovské konanie vo výške 46,69 eura, to všetko do
troch dní po právoplatnosti rozhodcovského rozsudku.

17. Prekážka rozsúdenej veci (res iudicata) patrí k procesným podmienkam a jej existencia (zistenie)
v každom štádiu konania musí viesť k zastaveniu konania. Táto prekážka nastáva vtedy, ak má byť
v novom konaní prejednaná tá istá vec. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý
nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté a ak sa týka rovnakého predmetu konania

a tých istých osôb. Konanie sa týka tých istých osôb aj vtedy, keď majú rovnaké osoby v rôznych
súdnychkonaniachrozdielneprocesnépostavenie(vjednomkonanívystupujúakožalobcovia,vdruhom
ako žalovaní). Ten istý predmet konania je daný vtedy, ak v konaní ide o rovnaký nárok, ktorý je
vymedzovaný z rovnakých skutkových okolností (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 3Cdo/168/2008).

18. Odvolací súd pri preskúmaní správnosti napadnutého uznesenia preskúmal aj obsah uznesenia
Okresného súdu Komárno č. k. 15Er/730/2013-25 zo dňa 20. 02. 2014 a uznesenie č. k.
15Er/730/2013-58 zo dňa 14. 08. 2014, na ktoré súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia
poukazoval a zistil, že v tomto konaní vystupuje rovnaký oprávnený - PRO CIVITAS s. r. o., sídlom

Bratislava, Vajnorská 100/A, IČO: 45 869 464 a rovnaký povinný - V.Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom
V., S. XX/XX. Predmetnom exekučného konania vedeného pod sp. zn. 15Er/730/2013 bolo vymoženie
istiny 797,76 eura s príslušenstvom na podklade rovnakého exekučného titulu - rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a. s., sp. zn.
IDB12100459 zo dňa 25. 11. 2011. V exekúcii vedenej pod sp. zn. 8Er/837/2015 je predmetom konania

rovnaká suma 797,76 eura. Exekučné konanie vedené pod sp. zn. 15Er/730/2013 bolo právoplatne
zastavené dňa 24. 09. 2014, a to rozhodnutím Okresného súdu Komárno č. k. 15Er/730/2013-58 zo
dňa 14. 08. 2014.

19. Odvolací súd k predmetnej veci uvádza, že vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam dospel pri

preskúmaní správnosti napadnutého uznesenia k rovnakému právnemu záveru ako súd prvej inštancie
a vzhľadom k tomu napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za vecne správne, a preto
ho s poukazom na ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Odvolací súd sa taktiež v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého uznesenia, na ktoré v ďalšom odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP). Odvolací
súd na podporu správnosti napadnutého uznesenia poznamenáva, že existencia prekážky res iudicata

v exekučnom konaní nie je upravená priamo v Exekučnom poriadku, a to vzhľadom k tomu, že nie je
v zásade možná, resp. opodstatnená. Neplatí to však bezvýnimočne, a je potrebné posudzovať každý
jednotlivý prípad, či k prekážke „rozsúdenej veci“ v exekučnom konaní došlo. Posúdenie prekážky res
iudicata v exekučnom konaní závisí od toho, či v danej veci prišlo k zmene okolností, ktoré odôvodňujúnové exekučné konanie v identickej exekučnej veci (napríklad doposiaľ nevykonateľné rozhodnutie sa
stane vykonateľným, povinný po skončení exekúcie nadobudne exekvovateľný majetok, oprávnený v
novom exekučnom konaní zaplatí súdny poplatok za vydanie poverenia, a pod.). Pokiaľ tomu tak nie je,

a dôvody, pre ktoré skončilo predchádzajúce exekučné konanie trvajú naďalej, konštatovanie prekážky
res iudicata ako neodstrániteľnej prekážky podmienok konania exekučným súdom je plne namieste.
Keďže v danom prípade došlo k právoplatnému skončeniu exekučného konania (uznesením o zastavení
exekúcie) medzi tými istými účastníkmi, na základe toho istého exekučného titulu, pre vymoženie tej
istej pohľadávky, možno konštatovať, že je daná prekážka „ právoplatne rozsúdenej veci“.

20. Odvolací súd má za to, že aj v exekučnom konaní sa treba zaoberať tým, či sú dané podmienky
konania, a to vrátane prekážky právoplatne rozsúdenej veci. Preto pokiaľ súd prvej inštancie zistil
existenciu tejto neodstrániteľnej prekážky podmienok konania a zaoberal sa ňou, postupoval v súlade
s vyššie citovanou právnou úpravou. Súd prvej inštancie v danej veci rozhodoval v štádiu exekučného
konania, v ktorom posudzoval splnenie procesných predpokladov, za ktorých sa súdnemu exekútorovi

udeľuje poverenie na vykonanie exekúcie (§ 44 Exekučného poriadku), pričom dospel k záveru, že
konanie trpí neodstrániteľnou prekážkou v podmienkach konania - res iudicata. Odvolací súd v tejto
súvislosti konštatuje, že exekučný súd je už v štádiu posudzovania povinný ex offo skúmať podmienky
konania, a to ešte pred preskúmavaním veci samej. Pri posudzovaní súladu žiadosti o udelenie
poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu so zákonom v zmysle ust. § 44 ods. 2

Exekučného poriadku, dochádza už k preskúmavaniu merita veci. Tomu však musí predchádzať postup
skúmania splnenia procesných podmienok konania, vrátane prekážky právoplatne rozsúdenej veci. V
prípade zistenia tejto neodstrániteľnej prekážky súd konanie zastaví podľa § 162 ods. 2 CSP (čo platí
aj pre exekučné konanie s poukazom na § 9a ods. 1 Exekučného poriadku), bez skúmania merita veci
postupom podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, teda tak ako to urobil súd prvej inštancie.

21. S poukazom na uvedené skutočnosti odvolací súd nevzhliadol žiadne nedostatky v rozhodnutí
exekučného súdu, ktoré by odvodňovali procesný postup podľa § 389 ods. 1 v spojení s § 391 ods. 1
CSP, a teda v dôsledku ktorých by vyhovel odvolaniu oprávneného.

22. Poukazujúc na vyššie uvedené dôvody odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol
vo výroku vecne správne, preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa §
387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

23. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj

na odvolacie konanie.

Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

24. V súlade s vyššie uvedenou právnou úpravou odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov
odvolacieho konania tak, že inak úspešnému povinnému nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho
konania, pretože mu žiadne nevznikli a ani si ich neuplatnil.

25. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta
Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a
o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)

dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).