Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. február 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6CoE/11/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2210206368
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Mihal
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2210206368.1

Uznesenie

KrajskýsúdvTrnavevsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.JánaMihalaasudcovJUDr.Rastislava
Kresla a JUDr. Pavla Sládka, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova
25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený: JUDr. Barbora Korenecová, advokátka, so sídlom Slnečná
765/3, Malinovo, proti povinnému: F. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom I. G. č. XX, G. G., vedenej pred súdnym
exekútorom: JUDr. Rudolf Krutý, PhD., so sídlom Záhradnícka 60, Bratislava, o vymoženie povinnosti

1.584,-Eurspríslušenstvom,oodvolaníoprávnenéhoprotiuzneseniuOkresnéhosúduDunajskáStreda
č. k. 5Er/447/2010-30 zo dňa 17. mája 2016, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Dunajská Streda (ďalej len „súd prvej inštancie“) exekúciu
zastavil.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil ust. § 44 ods. 2, § 57 ods. 1 písm. f), m),
§ 243d ods. 1, 3, 4 zákona č. 233/1995 Z. z. súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len
Exekučný poriadok), § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, 2, 4 písm. r) a ods. 5, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere, ako aj judikatúrou Súdneho dvora ES v tzv.
spotrebiteľských veciach.

3. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že oprávnený spísal dňa 8.3.2010
pred súdnym exekútorom návrh na vykonanie exekúcie, ktorým sa domáhal vymoženia pohľadávky
voči povinnému na základe exekučného titulu - rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného
zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., sp. zn. SR 15987/09 zo dňa 11.11.2009, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 30.11.2009 a vykonateľnosť dňa 3.12.2009. Poverenie na vykonanie exekúcie č.

5201 049606 bolo súdnemu exekútorovi udelené dňa 19.8.2010.
4. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že právny vzťah vznikol na základe Zmluvy o úvere uzavretej
medzi oprávneným a povinnou osobou dňa 12.1.2009 (ďalej len „zmluva o úvere“) a že rozhodcovská
doložka bola obsiahnutá vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru (ďalej len „rozhodcovská
doložka“).Zodôvodneniarozhodcovskéhorozsudkusúdprvejinštanciezistil,žeoprávnenýsasžalobou
obrátil na Stály rozhodovský súd zriadený spoločnosťou Slovenská rozhodovská, a.s., IČO: 35 922

761, so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, ktorého príslušnosť na rozhodnutie o žalobe je daná
rozhodovskou doložkou. Z formy a obsahu zmluvy je zrejmé, že ide o tzv. formulárovú zmluvu, ktorej
predtlač bola pripravená oprávneným, ktorý následne dopisoval do uvedenej predtlače konkrétne údaje,
týkajúce sa povinného, pričom povinný obsah tejto zmluvy žiadnym podstatným spôsobom nemohol
ovplyvniť ani neovplyvnil. Ten istý formulár sa používa na uzatvorenie zmluvy s fyzickou osobou
podnikateľom, pričom v časti zmluvy slúžiacej na identifikáciu dlžníka nebolo jednoznačne a zreteľne

odlíšené, ktoré údaje má vyplňovať dlžník uzatvárajúci zmluvu ako fyzická osoba, a ktoré má vypĺňať
dlžník uzatvárajúci zmluvu ako fyzická osoba podnikateľ, resp. že dlžník fyzická osoba nemá vypĺňaťpolíčka zmluvy určené pre dlžníka podnikateľa a dlžník podnikateľ nemá vypĺňať políčka určené len pre
fyzické osoby. Pokiaľ ide o identifikáciu dlžníka zo zmluvy o úvere (povinný), v úverovej zmluve boli
vyplnené tak údaje identifikujúce ho ako fyzickú osobu, teda jeho meno, priezvisko, trvalé bydlisko a

rodnéčíslo,akoajúdajeidentifikujúcehoakofyzickúosobupodnikateľa,tedajehoobchodnémeno,IČO,
miesto podnikania a údaj o príslušnom živnostenskom registri. Predtlač formulára vopred pripraveného
oprávneným povinný žiadnym spôsobom nemohol ovplyvniť a ani neovplyvnil.

5. Pri preskúmaní predložených listín súd prvej inštancie dospel k záveru, že Zmluva o úvere č. 2540278

zo dňa 12.1.2009 má povahu spotrebiteľského úveru, na ktorú sa vzťahuje režim zákona č. 258/2001
Z. z. o spotrebiteľských úveroch a subsidiárne aj všeobecná úprava spotrebiteľských zmlúv uvedených
v ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Základnou črtou štandardných spotrebiteľských
zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu
zmluvy alebo jej zmeny pred ich uzavretím. Zmluva uzatvorená medzi oprávneným a povinným túto
charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy boli tiež Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré povinný

ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené už vopred a pre veľký počet spotrebiteľov.

6. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie
s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa
všetkým všeobecnýmobchodným podmienkam, a teda ajrozhodcovskému konaniu. Súd prvej inštancie

dospel k záveru o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky, pretože spôsobuje hrubý nepomer v právach
a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka
je teda v zmysle § 53 ods. 4 písm. r) neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a
núti spotrebiteľa v určitých prípadoch neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná
rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje

dobrým mravom a ako taká je v zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Na
základe vyššie uvedených skutočností súd prvej inštancie exekúciu zastavil v zmysle ustanovenia § 57
ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku.

7. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie a žiadal napadnuté

uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V podrobných dôvodoch odvolania
uviedol, že razantne odmieta postavenie povinného ako spotrebiteľa, pričom oprávnený poukázal na
skutočnosť, že dňa 12.1.2009 uzavrel s povinným zmluvu o úvere č. 2540278, na základe ktorej bol
povinnému poskytnutý úver na účel podnikania. Povinný zároveň v tejto zmluve uviedol a aj osobitne
podpísal, že poskytované peňažné prostriedky sú na tento účel a svojim podpisom potvrdil, že povinným

poskytované informácie sú pravdivé. Podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom je fyzická
osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania. Povinnému nemožno priznať postavenie spotrebiteľa, a to s prihliadnutím na skutočnosť,
že povinný predmetnú zmluvu o úvere uzatvoril za účelom výkonu jeho podnikania. Zo zmluvy o úvere
vyplýva, že povinný je živnostníkom zapísaným v Živnostenskom registri. Oprávnený odkázal na zmluvu

o úvere, ktorá má v časti identifikácie dlžníka uvedené okrem iného obchodné meno a IČO dlžníka.
V zmluve o úvere a Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru povinný zároveň vyhlásil, že sa
oboznámil a súhlasí s obsahom zmluvy (vrátane všeobecných podmienok poskytnutia úveru) a že nemá
k nej žiadne výhrady a zaväzuje sa ju dodržiavať. Oprávnený ďalej uviedol, že predmetná zmluva o
úvere nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ani spotrebiteľskou zmluvou, nakoľko povinný vstúpil

do právneho vzťahu s oprávneným na základe vyhlásenia, že poskytnuté peňažné prostriedky použije
na výkon podnikania a teda nie na svoju súkromnú potrebu. Ďalej vo svojom odvolaní poukázal na to,
že v konaní, v ktorom bolo vydané rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, nebolo
možné prihliadnuť na ust. § 17 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch z dôvodu zákazu zabezpečiť
splnenie dlhu zo spotrebiteľského úveru zmenkou. V zmenkovom konaní až do 22.12.2015 nebol súd

oprávnený ex offo prihliadať na okolnosti, ktoré zakladali na in personam neprípustnosť použitia zmenky,
ak nebola súdu uložená takáto procesná povinnosť v čase konania o zmenkovom nároku, ako je
do1.1.2016 stanovená, je vo vzťahu k právoplatným rozhodnutiam o zmenkových nárokoch prejavom
porušenia zásady ochrany práv nadobudnutých v dobrej viere pravou retroaktivitou, pretože sa spätne
zasahuje do už priznaných nárokov. Namietal skutočnosť, že zmenkový nárok nie je akcesorický od

zmluvného záväzku a je vo vzťahu k nemu abstraktný, teda nie je ovplyvnený kauzou zmluvného
záväzku. Inou by bola situácia, keby sa uplatnil nárok zo zmluvy, vtedy by sa na zmenku prihliadalo.
Zákaz zmenky podľa oprávneného nemôže spôsobiť jej nevykonateľnosť. Zmenka je totiž cenný papiera
jej vznik, aj keď je zakázaný, nemožno poprieť. Súd môže (resp. musí) prihliadať ex offo iba naneplatnosť zmluvy o úvere, a nie zmenky. Ak však súd nezistil neplatnosť zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, nemôže teda brániť výkonu práva zo zmenky. Oprávnený namietal, že v predmetnom prípade
uzavretie zmluvy o úvere nebolo podmienené uzavretím rozhodcovskej zmluvy. Nakoľko rozhodcovská

doložka v úverovej zmluve je podľa oprávneného tzv. nevýhradnou doložkou, keďže umožňuje každej
zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo
súdneho konania. Z uvedeného je podľa oprávneného nepochybné, že takáto rozhodcovská doložka je
prípustná nielen z pohľadu vnútroštátneho práva ale i európskeho práva. Oprávnený má tak zato, že
v prípade rozhodcovskej zmluvy sa jedná o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku. Na základe

vyššie uvedených skutočností žiada odvolací súd aby napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie.
8. Podľa § 9a Exekučného poriadku účinného od 1.7.2016, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa
tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

9. Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), ak nie je ustanovené inak, platí

tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas §
362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 37 ods. 1 Exekučného poriadku) proti
rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku) a že má zákonom

predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 379
až § 381 C.s.p., podľa ktorého je dôvodmi a rozsahom odvolania viazaný a podľa § 385 ods. 1 C.s.p. bez
nariadenia ústneho pojednávania, keď dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Preto uznesenie
súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

11. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

12. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

13. Odvolací súd, ktorý je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 až § 381 C.s.p.) po preskúmaní
uznesenia v napadnutej časti dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v dostatočnom rozsahu

skutkový stav, vec správne právne posúdil a rozhodnutie náležite odôvodnil.

14. Odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a v podrobnostiach na toto
poukazuje.

15. Z dôvodu potreby vyporiadať sa s odvolacími námietkami a pre zdôraznenie správnosti napadnutého
uznesenia odvolací súd uvádza, že podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, exekúciu
súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v
ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so
spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie

alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

16. Podľa § 243f ods. 1, 4, 6 Exekučného poriadku v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred
účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu
na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4, je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie

exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona. Ak sa v konaniach podľa odseku1
nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m). Ak
oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma, či je daný dôvod
na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní
exekúcie.

17. Na podklade označených a predložených skutočností a dôkazov vzniká exekučnému súdu povinnosť
preskúmať, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/. Túto povinnosť
súd prvej inštancie splnil. Opätovne preskúmal uvedené listinné dôkazy a dospel k záveru, že nebolopreukázané, že daný nárok nevznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Súd prvej inštancie tak
správne vyhodnotil, že predmetná Zmluva o úvere zo dňa 12.1.2009 je zmluvou spotrebiteľskou. V
danom prípade zmluvné strany uzavreli dňa 12.1.2009 v rámci Všeobecných obchodných podmienok

rozhodcovskú doložku, na základe ktorej bol vydaný rozhodcovský rozsudok. Opak sa zo žiadneho
dôkazu nepreukázal. Pre tento prípad zákon ustanovuje domnienku (prezumpciu), podľa ktorej platí, že
sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/Exekučného poriadku (§ 243f ods. 3).
Súd prvej inštancie preto správne podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku exekúciu zastavil.

18. Za správny považuje odvolací súd právny názor súdu prvej inštancie, že predmetná zmluva o
úvere je zmluvou spotrebiteľskou, teda že medzi oprávneným a povinným bol založený na jej základe
spotrebiteľský vzťah. Odvolací súd poukazuje na to, že predložená zmluva o úvere č. 2540278 zo
dňa 12.1.2009 vykazuje znaky spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v
znení platnom a účinnom v deň uzatvorenia zmluvy. Z uvedeného dôvodu bolo potrebné aplikovať
ustanovenia § 53 a nasl. Občianskeho zákonníka o ochrane spotrebiteľa a to napriek skutočnosti, že

zmluva o úvere je v zmysle príslušných ustanovení Obchodného zákonníka tzv. absolútny obchod. V
tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že v zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka sú
obchodnoprávne vzťahy len podmnožinou občianskoprávnych vzťahov, a preto ak v čase uzavretia
zmluvy medzi účastníkmi neexistovala špeciálna úprava ochrany spotrebiteľa v Obchodnom zákonníku,
bolo v zmysle § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka potrebné na právny vzťah účastníkov subsidiárne

aplikovať aj ustanovenia o ochrane spotrebiteľa obsiahnuté v Občianskom zákonníku. Preto súd prvej
inštancie postupoval správne, ak na vzťah účastníkov aplikoval príslušné právne normy chrániace
spotrebiteľa.

19. Za neprimeranú je potrebné považovať rozhodcovskú doložku aj v danej veci, ktorá je súčasťou

zmluvy, resp. všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré predkladal oprávnený povinnému na
formulári,pričomnebolaindividuálnedojednanáajejobsahpovinnýaninemoholovplyvniť.Veriteľmohol
na základe predmetnej rozhodcovskej doložky spor medzi ním a spotrebiteľom predložiť na prejednanie
rozhodcovskému súdu, ktorého sám určil a vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak príslušný na rozhodovanie.
Spotrebiteľ týmto stratil právo brániť sa voči nárokom veriteľa na všeobecnom súde v mieste svojho

bydliska. Výber osoby rozhodcovského súdu pritom uskutočnil jednostranne sám veriteľ, ktorý zostavil
znenie rozhodcovskej doložky vo svojej vopred pripravenej formulárovej zmluve, resp. všeobecných
podmienkach poskytnutia úveru, ktoré tvoria jej neoddeliteľnú súčasť. Vychádzajúc z komplexnej
úpravy rozhodcovskej doložky je potom potrebné považovať takúto rozhodcovskú doložku v celosti
za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach

zmluvnýchstránvneprospechspotrebiteľa,atoajvnadväznostinajudikatúruSúdnehodvoraEurópskej
únie /C-240/98 až C-244/98, C-40/08, C-473/00, C-243/08, C-168/05/. Na podporu uvedeného právneho
záveru odvolací súd dáva do pozornosti aj ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka
v znení platnom do 1.1.2015 (ustanovenie bolo zavedené zákonom č. 568/2007 Z. z., účinným od
01.01.2008), v zmysle ktorého sa za neprijateľnú podmienku uvedenú v spotrebiteľskej zmluve považuje

aj ustanovenie, ktoré vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s
dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

20. Odvolací súd zároveň uvádza, že pokiaľ je zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech
spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy,

ktorý vzťah teória i prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nie sú žiadne pochybnosti
o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre
docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj
bez návrhu a rovnako aj bez návrhu súd exekúciu zastaví o plnenie z takejto neprijateľnej zmluvnej
podmienky(v danom prípade zamietne žiadosť o udelenie poverenia). Ak by takouto neprijateľnou

zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, v takomto prípade
ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi (k tomu viď aj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej
republiky zo dňa 24. februára 2011, sp. zn. IV. ÚS 55/2011).

21. Poukazujúc na vyššie uvedené dôvody odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne

rozhodol, keď exekúciu zastavil, a preto odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne v
zmysle § 387 ods. 1 a ods. 2 C.s.p. potvrdil.

22. O trovách odvolacieho konania potom nerozhodoval, pretože tu nešlo o konečné rozhodnutie.23.Totouznesenieboloprijatépomeromhlasov3:0,čižejednomyseľne(§3ods.9poslednávetazákona
č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).