Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. február 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 4CoE/13/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4215213610
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Matyóová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4215213610.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Matyóovej a členov senátu
Mgr. Adriany Némethovej a JUDr. Jána Bernáta, v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS, s.r.o.,
so sídlom Bratislava, Vajnorská 100/A, IČO: 45 869 464, zastúpený JUDr. Veronika Kubriková, PhD.,
advokátka, so sídlom Martinčekova 13, Bratislava, IČO: 42 174 716, proti povinnému: T. K., nar.
XX.XX.XXXX, bytom N. I. XX, o vymoženie 1.737,57 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti

uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 03.05.2016, č. k. 8Er/1162/2015-34, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Povinnému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Komárno, ako súd prvej

inštancie, zastavil exekučné konanie vedené u súdneho exekútora Mgr. Jany Virličovej a rozhodol o
nepriznaní náhrady trov exekúcie, exekútorovi. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 103, § 104
odsek 1 prvá veta, § 159 odsek 3, § 251 odsek 4 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“),
ako i § 47 odsek 3 druhá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“). Konštatoval, že pred podaním
návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie v predmetnej exekučnej veci, súd už o totožnom nároku

oprávneného, uplatnenom návrhom na vykonanie exekúcie a vyplývajúcom z toho istého exekučného
titulu, medzi tými istými účastníkmi exekučného konania, právoplatne rozhodol a to uznesením č.
k. 14Er/194/2014-25 zo dňa 27.03.2014, právoplatným dňom 30.04.2014, ktorým žiadosť o udelenie
poverenia zamietol a uznesením č. k. 14Er/194/2014-44 zo dňa 11.02.2015, právoplatným dňom
27.03.2015, exekúciu zastavil. Nakoľko uvedeným uznesením o zastavení exekúcie bolo právoplatne
rozhodnuté o právnom nároku oprávneného, ktorý bol priznaný v exekučnom titule, pričom skutkové

okolnosti vedúce k záveru o nespôsobilosti tohto exekučného titulu zostali nezmenené, ide o meritórne
rozhodnutie, ktoré založilo prekážku právoplatne rozhodnutej veci, a teda pokiaľ v totožnej veci podal
oprávnený návrh na vykonanie exekúcie, v takomto exekučnom konaní nemožno pokračovať a bolo
potrebné ho zastaviť pre existenciu neodstrániteľnej prekážky konania. O náhrade trov exekúcie
súdneho exekútora rozhodol tak, že mu ich nepriznal z dôvodu, že na výzvu súdu exekútor nereagoval,
vyčíslenie trov a ani vyjadrenie súdu do rozhodnutia nezaslal.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený,
domáhajúc sa ním jeho zmeny a vyhovenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, prípadne jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
Dôvodil, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, odňal účastníkovi konania

- oprávnenému možnosť konať pred súdom a nedostatočne zistil skutkový stav. Namietal, že v tejto fáze
konania súd rozhoduje výlučne o podanom návrhu na vydanie poverenia, pričom exekučný súd môžerozhodnúť len dvoma spôsobmi, a to tak, že súdnemu exekútorovi udelí poverenie alebo že žiadosť
o udelenie poverenia zamietne. Ďalej namietal, že vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nie je
rozhodnutím vo veci samej, a preto nezakladá námietku právoplatne rozhodnutej veci. S poukazom

na ustanovenie § 44 odsek 2 prvá a druhá veta Exekučného poriadku namietal, že z povahy veci
nie je možné priznať exekučnému súdu väčší rozsah vecnej preskúmavacej pôsobnosti. Tvrdil, že
exekučný súd pri skúmaní žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vykonal samostatne
nové dokazovanie skutkového stavu, čím zasiahol do práva oprávneného podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy
SR. S poukazom na nález Ústavného súdu SR II. ÚS 499/2012 namietal, že ak exekučný súd pri

rozhodovaní o vydaní poverenia podľa § 44 odsek 2 Exekučného poriadku vykonáva iné dôkazy
než tie, ktoré sú výslovne uvedené v citovanom ustanovení, ako aj v prípadoch, keď exekučný stav
na ťarchu oprávneného reviduje skutkový stav, na ktorom je založený exekučný titul, je povinný dať
oprávnenému možnosť sa k takto vykonaným dôkazom a takto novo vytvorenej procesnej situácii
vyjadriť. Argumentoval tiež i dôvodmi rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave č. k. 18CoE/633/2011-25
zo dňa 26.06.2012, uznesenia Ústavného súdu SR III. ÚS 23/2013, ako i Nálezmi Ústavného súdu SR

sp.zn.III.ÚS153/07z18.10.2007asp.zn.III.ÚS171/06z05.04.2007.Záveromzdôraznil,žeexekučný
súd svojim postupom znemožnil uplatniť svoje právo priznané exekučným titulom, ktorého účinky sa v
zásade zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku.

3. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (podľa § 34 zákona č. 160/2015

Z. z. Civilného sporového poriadku /ďalej len „CSP“/), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie, ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach podaného odvolania podľa § 379 a
§ 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 odsek 1 CSP a po preskúmaní napadnutého
uznesenia dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, a preto je potrebné napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie, podľa ustanovenia § 387 odsek 1 CSP ako vecne správne, potvrdiť.

4. Súd prvej inštancie aplikoval v tejto veci ustanovenia Exekučného
poriadku ako aj Občianskeho súdneho poriadku, ktorý však bol dňom 1. júla 2016 zrušený
Civilným sporovým poriadkom. Súd prvej inštancie napadnuté uznesenie vydal ešte za účinnosti
predchádzajúceho procesného predpisu, ktorým bol Občiansky súdny poriadok. Odvolací súd, ktorému

bola predložená vec na rozhodnutie o odvolaní dňa 26.07.2016, rozhodujúc vo veci už v čase účinnosti
Civilného sporového poriadku, postupoval v súlade s ustanovením § 470 odsek 1 CSP, podľa
ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia
jeho účinnosti.

5. Exekučný poriadok bol s účinnosťou od 1. júla 2016 v ustanoveniach
§ 9a a § 9b novelizovaný zákonom č. 125/2016 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím
Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o
zmene a doplnení niektorých zákonov.

6. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetom tohto konania je
žiadosť súdneho exekútora Mgr. Jany Virličovej so sídlom Exekútorského úradu Bratislava, Vajnorská
100/A, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, predloženej súdu prvej inštancie dňa 23.07.2015.
Spolu s ňou bol predložený i návrh oprávneného, ktorým sa domáha od povinného T. K. vymoženia
sumy 1.737,57 eur s príslušenstvom a exekučný titul, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu

zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ, a.s., so sídlom Bratislava, Trnavská
cesta 7, zo dňa 24.05.2013, sp. zn. IE-C/0112/0283, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 26.07.2013
a vykonateľnosť dňa 30.07.2013. Súčasťou spisu je i zmluva o úvere, uzatvorená medzi právnym
predchodcom oprávneného - Poštovou bankou, a.s. a povinným dňa 31.07.2008 a obchodné podmienky
pre úver. Exekučné konanie v danej veci začalo dňa 31.03.2015.

7. Podľa § 387 odsek 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej
inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

8. Podľa § 160 odsek 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd

kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť
(ďalej len „procesné podmienky“).

9. Podľa § 160 odsek 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky,ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

10. Podľa § 230 CSP, ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa

prejednávať a rozhodovať znova.

11. Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že podmienky konania, za ktorých
môže súd vo veci konať, skúma súd z úradnej povinnosti a kedykoľvek za konania. Ak pôjde o
neodstrániteľnú podmienku exekučného konania, súd je povinný exekučné konanie zastaviť a to práve

vzhľadom na ustanovenia § 160 odsek 1, odsek 2 CSP. Keďže Exekučný poriadok neobsahuje žiadne
ustanovenie, ktoré by upravovalo prekážku rozhodnutej veci, je potrebné aj na exekučné konanie
aplikovať § 230 CSP, ktoré výslovne zakotvuje, že len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa
prejednávať a rozhodovať znova.

12. Na zdôraznenie správnosti odvolací súd považuje za potrebné uviesť,

že existencia prekážky právoplatne rozhodnutej veci je predpokladom toho, aby súd nekonal a
nerozhodoval o veci, o ktorej už právoplatne on alebo iný súd rozhodol. Prekážka res iudicata sa
zaraďuje do kategórie neodstrániteľných vád podmienok konania, existencia ktorých má za následok
zastavenie konania. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej je daná vtedy, ak v novom konaní ide o tú
istú vec, teda o to isté, o čo išlo v skoršom právoplatne skončenom konaní. Skutočnosť, že v určitom

konaní je jeho predmetom to isté právo alebo že jeho účastníci sú tí istí ešte neznamená, že ide o tú istú
vec. Totožnosť veci charakterizujú určité znaky, ktoré musia byť dané zároveň a sú nimi: totožnosť osôb
a totožnosť predmetu konania. Totožnosť predmetu konania je daná vtedy, keď ten istý nárok vyplýva
z rovnakých skutkových tvrdení, na základe ktorých bol uplatnený, t.j. o nárok založený na rovnakom
právnom dôvode a vyplývajúci z rovnakých skutkových okolností.

13. V exekučnom konaní je takouto vecou samotná exekúcia pre
vymoženie práva oprávneného na podklade určitého exekučného titulu. Meritórne rozhodnutie o
takejto veci má charakter uznesenia o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelení poverenia na
vykonanie exekúcie, alebo uznesenia o zastavení exekúcie z dôvodov podľa § 57 ods. 1 Exekučného

poriadku, prípadne z iného dôvodu vyplývajúceho z ustanovení Exekučného poriadku. Nie každé takéto
rozhodnutie vo veci však založí prekážku res iudicata. Vždy, keď súd zistí, že medzi tými istými
účastníkmi už bolo vedené exekučné konanie, v ktorom bolo vydané právoplatné rozhodnutie vo veci
samej, je potrebné skúmať povahu tohto meritórneho rozhodnutia skôr ako sa príjme záver o existencii
vady podmienok konania, spočívajúcej v prekážke veci rozhodnutej.

14. V predmetnej exekučnej veci tak, ako správne konštatoval súd prvej inštancie a odvolací súd
sa s týmto konštatovaním v plnom rozsahu stotožňuje, bolo zistené, že medzi rovnakými účastníkmi,
totožným oprávneným a totožným povinným bolo už v minulosti vedené konanie na Okresnom súde
Komárno pre vymoženie rovnakého práva oprávneného na podklade rovnakého exekučného titulu.

V predmetnej exekučnej veci sp. zn. 14Er/194/2014, uznesením č. k. 14Er/194/2014-25 zo dňa
27.03.2014, právoplatným dňom 30.04.2014, súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie a následne uznesením č. k. 14Er/194/2014-44 zo dňa 11.02.2015,
právoplatným dňom 27.03.2015, exekúciu zastavil. Keďže rozpor exekučného titulu so zákonom, ktorý
bol dôvodom zastavenia predchádzajúcej exekúcie, nemôže byť žiadnym spôsobom konvalidovaný,

odvolacísúdbolrovnakoakosúdprvejinštancietohonázoru,ževyššieuvedenérozhodnutieozastavení
exekúcie, ktoré sa začalo medzi tými istými účastníkmi pre vymoženie rovnakého plnenia, na podklade
rovnakého exekučného titulu, ktorý je aj naďalej v rozpore so zákonom, predstavuje prekážku res
iudicata. Z uvedených dôvodov odvolací súd námietky oprávneného uvedené v odvolaní považoval za
neopodstatnené, preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

15. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 odsek 1 a § 255 odsek 1 CSP a
v odvolacom konaní úspešnému povinnému síce vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
plnom rozsahu, avšak keďže mu žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd rozhodol, že
povinnému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. Odvolací súd síce v zmysle ustanovenia

§ 262 odsek 1 CSP mal rozhodovať len o nároku na náhradu trov konania, ale keďže v takom prípade
by o výške náhrady trov konania po právoplatnosti rozhodnutia musel rozhodovať podľa § 262 odsek 2
CSP súd prvej inštancie, aj keď už v čase rozhodovania odvolacieho súdu bolo zrejmé, že povinnému
žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, preto v záujme, aby bola vec čo najrýchlejšieprejednaná a rozhodnutá v zmysle čl. 17 CSP rozhodol, že povinnému sa náhrada trov odvolacieho
konania nepriznáva.

16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere
hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného

uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 CSP).