Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. február 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2Tos/100/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116010797
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Patrik Príbelský, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3116010797.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Patrika Príbelského PhD. a
členov senátu JUDr. Petra Tótha a JUDr. Jozefa Janíka v trestnej veci proti odsúdenému O. Y., nar.
XX.XX.XXXX, t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Dubnica nad Váhom, prejednal sťažnosť
odsúdeného, ktorú podal proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 6Pp/151/2016-17 zo dňa
28.07.2016 a na neverejnom zasadnutí konanom dňa 21. februára 2017 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sa sťažnosť odsúdeného O. Y.

z a m i e t a ,

pretože nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trenčín napadnutým uznesením sp. zn. 6Pp/151/2016 zo dňa 28.07.2016 podľa §
415 ods.1 Trestného poriadku s poukazom na § 66 ods.1, ods.2 Trestného zákona zamietol návrh
odsúdeného O. Y. na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený
trestným rozkazom Okresného súdu Vranov nad Topľou, sp. zn.: 0T/55/2014 z 29.11.2014 v trvaní 6
mesiacov.

Toto uznesenie nenadobudlo právoplatnosť, pretože proti nemu ihneď po vyhlásení podal sťažnosť
odsúdený. Sťažnosťbližšiezdôvodniltým,žeuzneseniebolovydanévrozporesvnútroštátnymprávom,
ako i medzinárodnými dohovormi. Bola porušená zásada ne bis in idem, keď súd prvého stupňa bral
do úvahy jeho predchádzajúce odsúdenia. Takýto postup je neprijateľný, zákon to explicitne zakazuje.
Poukázal i na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn.: III. ÚS 154/09. Zároveň apeloval i na ľudskosť
a humanizačné aspekty slovenského trestného práva. Počas výkonu trestu zažil rodinnú tragédiu, keď

o život prišli jeho deti, napriek tomu sa mu podarilo naplniť účel trestu. Toto sú výnimočné okolnosti
prípadu oprávňujúce žiadať o podmienečné prepustenie. Poukázal tiež na to, že senát okresného
súdu dňa 16.06.2015 rozhodol o podmienečnom prepustení z výkonu trestu iných osôb, pričom návrhy
boli kontroverzné. To indikuje subjektívny prístup senátu k posudzovaniu návrhov na podmienečné
prepustenie a nezákonnú svojvôľu.
Navrhol preto, aby krajský súd napadnuté uznesenie zrušil a sám rozhodol o jeho podmienečnom

prepustení.

Krajskýsúdnaneverejnomzasadnutínazákladepodanejsťažnostipodľa§192ods.1Tr.por.preskúmal
správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru,
že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.

Zo spisového materiálu vyplýva, že Okresný súd Trenčín napadnutým unesením zamietol návrh
odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, tak ako je vyššie uvedené.Odsúdený začal trest vykonávať 29.11.2016 (po vykonaní iného trestu) a jeho koniec je určený
na 29.05.2017. Lehotu na podmienečné prepustenie splnil 29.02.2016. Správanie a vystupovanie

odsúdeného počas doterajšieho výkonu trestu odňatia slobody je na požadovanej úrovni.
Dosiaľ bol raz disciplinárne odmenený, potrestaný nebol. Trestnú činnosť bagatelizuje, je k nej nekritický,
absentuje u neho sebareflexia. Resocializačná prognóza je nepriaznivá na základe vysokého rizika
sociálneho zlyhania. V minulosti bol 11 krát súdne trestaný a to pre rôznorodú trestnú činnosť. Odsúdený
čiastočne preukazuje splnenie podmienok na podmienečné prepustenie, pričom riaditeľ ústavu jeho

podmienečné prepustenie neodporúča.

Okresný súd Trenčín v napadnutom uznesení uviedol, že u odsúdeného je síce splnená formálna
podmienka na podmienečné prepustenie, nie je však splnená podmienka materiálna v tej časti, v ktorej
sa vyžaduje dôvodné očakávanie vedenia riadneho života odsúdeného na slobode. Poukázal pritom
na hodnotenie ústavu, z ktorého vyplynulo, že resocializačná prognóza odsúdeného je nepriaznivá

na základe vysokého rizika sociálneho zlyhania. Odsúdený je recidivista, ani predchádzajúce výkony
trestov neviedli u neho k náprave. Riziko recidívy je preto podľa súdu prvého stupňa príliš vysoké. U
odsúdeného preto zatiaľ neexistuje dostatočná záruka, že bude na slobode viesť riadny život.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti krajský súd potom konštatuje, že súd prvého stupňa postupoval v

súlade so zákonom, keď na verejnom zasadnutí žiadosť odsúdeného ako nedôvodnú zamietol.

V prvom rade je potrebné skonštatovať, že odsúdený nemá automaticky na podmienečné prepustenie
nárok. Zákon ponecháva súdu plne na úvahu, či pri zohľadnení a zhodnotení všetkých skutočností
návrhu vyhovie alebo nie. Samozrejme podmienkou je, aby svoje rozhodnutie racionálne a zrozumiteľne

zdôvodnil. Zmyslom podmienečného prepustenia totiž nie je to, aby za dobré chovanie, prípadne za
dobrú prácu vo výkone trestu odňatia slobody bol odsúdený (páchateľ) automaticky prepustený po
vykonaní stanovenej doby trestu, bez zreteľa na účel trestu. Podmienečné prepustenie je na mieste
len v tom prípade, ak vzhľadom k účelu trestu a k ďalším okolnostiam, ktoré môžu mať v tomto smere
význam, je odôvodnený predpoklad, že odsúdený i na slobode povedie riadny život a že neexistuje

pre spoločnosť príliš veľké riziko jeho recidívy. Pozitívna prognóza budúceho chovania odsúdeného je
nutným predpokladom pre rozhodnutie o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody.
Táto prognóza musí vyplývať zo zhodnotenia chovania sa odsúdeného počas výkonu trestu a čiastočne
i pred jeho výkonom (predchádzajúce odsúdenia). Význam má i zistenie, aké sociálne podmienky sú
vytvorené pre odsúdeného po jeho prípadnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody.

V danom prípade zo spisového materiálu vyplýva, že odsúdený sa síce na podmienky výkonu trestu
adaptoval, avšak neistá je prognóza vedenia riadneho života v budúcnosti. Jeho postoj k trestnej
činnosti je nekritický, je recidivistom. Resocializačná prognóza je nepriaznivá a riziko sociálneho
zlyhania je vysoké. Napriek relatívne nízkemu veku bol dosiaľ 11 krát súdne trestaný a boli mu

ukladané i nepodmienečné tresty. V minulosti bol už dvakrát z výkonu trestu podmienečne prepustený,
pričom v jednom prípade sa neosvedčil a bol mu nariadený výkon zvyšku trestu odňatia slobody.
Uvedené správanie svedčí o tom, že ani predchádzajúce výkony trestu odňatia slobody zatiaľ neviedli
u odsúdeného k náprave a premrhal i šancu, ktorá mu už podmienečným prepustením v minulosti bola
daná.

Ikrajskýsúdsastotožňujevplnejmiereskonštatovaním,žeodsúdenýdosiaľnedávadostatočnúzáruku,
že po prípadnom podmienečnom prepustení povedie riadny život.
V danom prípade teda nie je splnená ani materiálna podmienka na podmienečné prepustenie.
Ak okresný súd prihliadol i na predchádzajúce odsúdenia, tak tento postup rozhodne nie je v rozpore so
zásadou ne bis in idem, ako tvrdí odsúdený. Práve naopak, pri posudzovaní prognózy vedenia riadneho

života môže a má súd prihliadnuť i na predchádzajúce odsúdenia, aby mohol starostlivo vyhodnotiť, či
sú u odsúdeného dané podmienky na prípadný pozitívny rezultát v tomto smere.
To, že odsúdený počas výkonu trestu prišiel o svojich rodinných príslušníkov, nemá na skúmanie
podmienok na podmienečné prepustenie v tomto prípade žiaden vplyv.
Rovnako krajský súd ani nemôže brať do úvahy, ako prípadne o žiadostiach o podmienečné prepustenie

rozhodol okresný súd v iných prípadoch.

Okresný súd preto postupoval správne, keď žiadosť odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu
trestu odňatia slobody zamietol.Krajský súd sa preto stotožnil s výrokom rozhodnutia súdu prvého stupňa. Z vyššie uvedených dôvodov
preto krajský súd sťažnosť odsúdeného nepovažoval za dôvodnú a podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por.

ju zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.