Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. november 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2S/53/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013200379
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Trenčan

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1013200379.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana a členov senátu

Mgr. Viliama Pohančeníka a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu: A. F., L. XXXX/
XX, E., zastúpený: JUDr. Ondrej Krempaský, advokát, Račianska 66, Bratislava, proti žalovanému:
Ministerstvo financií Slovenskej republiky, Štefanovičova 5, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. MF/XXXXXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.

Účastníkom sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 01.03.2013 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti

rozhodnutiažalovanéhoč.MF/XXXXXX/XXXX-XXzodňa21.12.2012,ktorýmbolozamietnutéodvolanie
žalobcu a bolo potvrdené rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR, útvaru sociálneho zabezpečenia zn.:
1212505/2012-1010400 zo dňa 15.10.2012 o uložení povinnosti žalobcovi vrátiť vyplatenú sumu na
výsluhovom dôchodku v sume X.XXX,XX eur za obdobie od 09.07.2008 do 08.07.2011 z dôvodu, že po
zrušení nezákonného rozhodnutia o prepustení žalobcu zo služobného pomeru bol žalobcovi doplatený
služobný plat.

Žalobca v žalobe uviedol, že nárok na doplatenie služobného platu vznikol žalobcovi po tom, čo
rozhodnutie žalovaného o skončení služobného pomeru žalobcu súd zrušil ako nezákonné. Ide o
doplatenie služobného platu za čas, kedy v dôsledku nezákonného rozhodnutia bol žalobcovi bez
existencie zákonného dôvodu skončený služobný pomer a žalobca nevykonával štátnu službu. So
skončením služobného pomeru, aj keď nezákonným, po splnení zákonných podmienok (§ 38 zák. č.
328/2002 Z.z.) je spojené právo požiadať o priznanie výsluhového dôchodku bez ohľadu na to, s akým
výsledkom skončí konanie, v ktorom sa namieta nezákonnosť skončenia služobného pomeru. Vzhľadom

na to, že žalobca splnil podmienky pre priznanie výsluhového dôchodku, žalovaný mu tento dôchodok
priznal a žalobca ho poberal za dobu, po ktorú bol na výsluhovom dôchodku v súlade so zákonom. Na
jeho vrátenie preto neexistuje zákonný dôvod. Ak žalobca opätovne nastúpil do štátnej služby, stratil
nárok na výsluhový dôchodok do budúcna a už priznaný výsluhový dôchodok mu spätne nezanikol.

Žalobcaďalejtvrdil,žeododňanezákonnéhoskončeniaslužobnéhopomerufaktickynevykonávalštátnu
službu v služobnom pomere. Okamihom zrušenia nezákonného rozhodnutia o skončení služobného

pomeru mu vzniklo právo na zaplatenie služobného platu, aj keď štátnu službu nevykonával. Bol
však toho názoru, že má nárok aj na výsluhový dôchodok, pretože tento dôchodok mu bol priznaný
rozhodnutím v súlade so zákonom a po splnení zákonných podmienok. Argumentácia žalovaného
poukazom na § 187 ods. 1, § 79 ods. 1 písm. a/ až l/ zákona č. 200/1998 Z.z. v spojení s § 63 ods. 1zák. č. 328/2002 Z.z. je podľa žalobcu právne bezvýznamná, nakoľko po skončení služobného pomeru
vznikol žalobcovi nárok na priznanie výsluhového dôchodku. Podľa žalobcu ak žalovaný interpretuje
ustanovenie § 113 ods. 2 písm. g/ bod 2 zák. č. 328/2002 Z.z. tak, že žalobca mal v čase, keď mu

bol priznaný výsluhový dôchodok, vedieť alebo z okolností mal predpokladať, že ak bude zrušené
rozhodnutie o skončení jeho služobného pomeru, zanikne mu nárok na výsluhový dôchodok. S tým
žalobca súhlasil, avšak nie ku dňu 09.07.2008, ale dňom zrušenia rozhodnutia o skončení služobného
pomeru. Žalobca uviedol, že vedel a aj predpokladal, že od momentu, keď bude zrušené rozhodnutie
o skončení služobného pomeru, nebude mu ďalej vyplácaný výsluhový dôchodok, pretože štátnu

službu týmto dňom začne opätovne vykonávať. Skutočnosť, že žalobcov služobný pomer zrušením
rozhodnutia o skončení služobného pomeru trvá aj naďalej a že sa mu doplatil služobný plat automaticky
neodôvodňuje záver, že k tomu istému dňu ( 09.07.2008) mu zaniká nárok na už vyplatený výsluhový
dôchodok.

Žalobca poukázal na to, že ustanovenie § 113 ods. 2 písm. g/ zák. č. 328/2002 Z.z., na ktoré sa žalovaný

odvoláva, upravuje povinnosť vrátiť výsluhový dôchodok len v prípade zavineného konania poberateľa
výsluhového dôchodku a nie vtedy, keď došlo k vyplateniu výsluhovej dávky v dôsledku protiprávneho
konania iného subjektu. Žalobca uviedol, že v čase priznania výsluhového dôchodku nezatajil žiadne
skutočnosti, o ktorých vedel alebo ktoré predpokladal už v čase priznania dôchodku, že môžu mať za
následok vrátenie dôchodku.

Záverom žalobca poukázal na § 42 zák. č. 200/1998 Z.z. a tvrdil, že nadriadený mal postupovať
podľa tohto ustanovenia, keď sa stal žalobca podozrivým. V takom prípade by nárok na vyplatenie
výsluhového dôchodku žalobcovi nevznikol. Ak sa nadriadený rozhodli, že nebudú postupovať podľa
tohto ustanovenia a rozhodli sa skončiť žalobcovi služobný pomer tak nie je možné následne odňať

výsluhový príspevok z dôvodu, s ktorým zákon zánik nároku na jeho vyplatenie nespája.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby uviedol, že po prepustení žalobcu zo služobného
pomeru colníka dňom 08.07.2008 mu bol odo dňa 09.07.2008 priznaný výsluhový príspevok v sume
109,66 eur mesačne. Po zrušení rozhodnutia o prepustení žalobcu zo služobného pomeru bol žalobca

dňom 02.07.2012 zaradený do pôvodnej funkcie v stálej štátnej službe, pričom doba od 09.07.2008 do
01.07.2012 mu bola započítaná do doby trvania služobného pomeru v ozbrojenom zbore. Za obdobie
od 09.07.2008 do 01.07.2012 bolo žalobcovi priznané doplatenie služobného príjmu v celkovej výške
28.354,33 eur. Žalovaný poukázal na § 113 ods. 2 písm. g/ bod 2 zák. č. 328/2002 Z.z. a konštatoval, že
žalobca musel vedieť, alebo zo súvisiacich okolností predpokladať, že zrušením rozhodnutia o uvoľnení

zo služobného pomeru bude jeho služobný pomer naďalej trvať a že za čas neplatného skončenia
služobného pomeru mu bude patriť služobný plat a teda že nárok na priznaný výsluhový dôchodok mu
zanikne od 09.07.2008. To podľa žalovaného znamená, že výsluhový dôchodok, ktorý žalobca prijal za
obdobie od 09.07.2008 do 08.07.2011 vo výške 3.197,77 eur, mu nepatrí. Z ust. § 63 ods. 1 zák. č.
328/2002 Z.z. je podľa žalovaného zrejmé, že za čas trvania služobného pomeru je vylúčené poberať

výsluhový dôchodok. Preto navrhol žalovaný žalobu zamietnuť.

Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) na
nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§

249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie
aj postup správneho orgánu boli v súlade so zákonom.

Z pripojených administratívnych spisov správnych orgánov súd zistil, že rozhodnutím riaditeľa Colného
úradu Michalovce č. R-439/2008-5334 zo dňa 08.07.2008 bol žalobca podľa § 183 ods. 1 písm.

d/ zák. č. 200/1998 Z.z. prepustený dňom 08.07.2008 zo služobného pomeru colníka. Oddelením
sociálneho zabezpečenia odboru personálneho manažmentu Colného riaditeľstva SR bol žalobcovi
odo dňa 09.07.2008 priznaný výsluhový príspevok v sume 109,66 eur mesačne rozhodnutím zn.
27405/2010-1462 zo dňa 09.07.2010. Rozhodnutie Colného úradu Michalovce zo dňa 08.07.2008
bolo na odvolanie žalobcu potvrdené rozhodnutím generálneho riaditeľa Colného riaditeľstva SR č.

43628/2008-1409 zo dňa 20.11.2008. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca žalobu na Krajský súd
v Košiciach, ktorý rozsudkom č.k. 6S/9/2009-59 zo dňa 25.03.2010 žalobu zamietol. Na odvolanie
žalobcu Najvyšší súd SR rozsudkom sp. zn. 8Sž/30/2011 zo dňa 22.03.2011 rozsudok Krajského súdu
v Košiciach zo dňa 25.03.2010 zmenil tak, že rozhodnutie Colného riaditeľstva SR č. 43628/2008-1409zo dňa 20.11.2008 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V nadväznosti na to Finančné riaditeľstvo
SR rozhodnutím č. 1010103/1/1040267/2012 zrušilo rozhodnutie Colného úradu Michalovce č.
R-439/2008-5334 zo dňa 08.07.2008 o prepustení žalobcu zo služobného pomeru colníka.

NazákladeuvedenéhoútvarsociálnehozabezpečeniaFinančnéhoriaditeľstvaSRvydaldňa15.10.2012
rozhodnutie zn. 1212505/2012-1010400, ktorým podľa § 113 ods. 2 písm. g/ bod. 2 zák. č. 328/2002 Z.z.
uložil žalobcovi povinnosť vrátiť vyplatenú sumu na výsluhovom príspevku od 09.07.2008 do 08.07.2011
vo výške 3.197,77 eur. Na odvolanie žalobcu žalovaný rozhodnutím č. MF/027038/2012-23 zo dňa

12.12.2012 prvostupňové rozhodnutie potvrdil, a to z dôvodov uvedených v písomnom vyjadrení k
obsahu žaloby.

Podľa § 187 ods. 1 zákona č. 200/1998 Z.z. ak sa rozhodnutie o skončení služobného pomeru zruší,
služobný pomer colníka trvá. Za čas neplatného skončenia služobného pomeru patrí colníkovi služobný
príjem podľa § 79 ods. 1 písm. a) až l), ktorý mu patril v čase pred neplatným skončením služobného

pomeru.
Podľa § 63 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. nárok na priznaný výsluhový príspevok, výsluhový dôchodok
a invalidný výsluhový dôchodok a ich výplatu zaniká dňom, ktorý predchádza dňu opätovného prijatia do
štátnej služby vykonávanej v služobnom pomere alebo do služobného pomeru, z ktorého vzniká nárok
na výsluhový príspevok, výsluhový dôchodok alebo invalidný výsluhový dôchodok alebo dňu nástupu

na výkon mimoriadnej služby.

Podľa § 113 ods. 2 písm. g/ bod 2. zákona č. 328/2002 Z.z. poberateľ dávky sociálneho zabezpečenia je
povinný vrátiť dávku sociálneho zabezpečenia alebo jej časť odo dňa, od ktorého nepatrila vôbec alebo
nepatrila v poskytnutej sume, ak prijímal dávku sociálneho zabezpečenia alebo jej časť, hoci vedel alebo

musel z okolností predpokladať, že sa vyplatila neoprávnene alebo vo vyššej sume, ako patrila.

Na základe citovaných zákonných ustanovení žalobcovi právoplatným skončením služobného pomeru
zanikol nárok na služobný príjem a vznikol nárok na výsluhový dôchodok, ktorý mu bol priznaný odo
dňa nasledujúceho po skončení služobného pomeru. Keďže základnou podmienkou pre vznik nároku

na dávku výsluhového zabezpečenia je zánik služobného pomeru, je zrejmé, že výsluhový dôchodok a
služobný príjem nemôžu existovať popri sebe a navzájom sa vylučujú.

Žalobca od počiatku tvrdil, že bol prepustený zo služobného pomeru nezákonne, odvolal sa proti
rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa, po jeho potvrdení odvolacím správnym orgánom

následne podal žalobu na príslušný správny súd a proti zamietajúcemu rozsudku prvostupňového súdu
podal odvolanie na Najvyšší súd SR. Musel si teda byť vedomý, že pokiaľ sa v odvolacom správnom
konaníavkonanípredsprávnymsúdomstanetočožiadaarozhodnutieojehoprepusteníbudezrušené,
bude to mať za následok, že jeho služobný pomer sa obnoví a na dobu mimo služby (od prepustenia až
po opätovné zaradenie do služobného pomeru) sa bude hľadieť ako na výkon štátnej služby, so všetkými

z toho vyplývajúcimi následkami, vrátane doplatenia služobného platu za dobu, keď štátnu službu v
dôsledku nezákonného prepustenia zo služobného pomeru nevykonával.

Najvyšší súd SR nakoniec dal žalobcovi za pravdu, a rozhodnutie o jeho prepustení vydané v odvolacom
konaní zrušil a vrátil tomuto orgánu vec na ďalšie konanie, v ktorom následne bolo zrušené aj

prvostupňové rozhodnutie príslušného colného úradu o prepustení žalobcu zo služobného pomeru.
Žalobca bol opätovne zaradený na výkon štátnej služby, doba strávená mimo služby v dôsledku
nezákonnéhorozhodnutiaojehoprepusteníbolanadôchodkovéúčelyzapočítanáakodobaslužobného
pomeru a bol mu aj doplatený služobný príjem za obdobie od 09.07.2008 do 01.07.2012 v celkovej výške
28.354,33 eur.

Právoplatným rozhodnutím o zrušení rozhodnutia o prepustení žalobcu zo služobného pomeru a jeho
opätovným prijatím do štátnej služby žalobcovi zanikol nárok na priznaný výsluhový dôchodok, keďže
v zmysle § 63 ods. 1 zák. č. 328/2002 Z.z. mu odo dňa predchádzajúceho dňu opätovného prijatia do
štátnej služby nepatril a nasledujúcim dňom mu prináležal služobný príjem. Aj tu sa uplatnila zásada

nemožnosti súčasného poberania výsluhovej dávky sociálneho zabezpečenia a služobného príjmu.

Krajský súd je toho názoru, že zákon predpokladá uplatňovanie uvedenej zásady aj po dobu trvania
neplatného skončenia služobného pomeru, teda od nezákonného skončenia služobného pomeru ažpo zrušenie rozhodnutia o prepustení. Niet pochýb o tom, že žalobca poberal výsluhový dôchodok v
súlade so zákonom na základe právoplatného rozhodnutia, pričom vznik i trvanie tohto nároku až do
opätovného prijatia žalobcu do štátnej služby boli zákonným následkom prepustenia, ktoré sa ukázalo

ako nezákonné. Vzhľadom na nezlučiteľnosť poberania dávky výsluhového zabezpečenia s trvaním
služobného pomeru a poberaním služobného príjmu je zrejmé, že dávka sociálneho zabezpečenia
žalobcovi v období od 09.07.2008 do 08.07.2011 nepatrila vôbec, hoci bola priznaná na základe zákona
právoplatným rozhodnutím. Žalobca musel z okolností predpokladať, že pokiaľ mu správny súd v konaní
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o jeho prepustení zo služobného pomeru vyhovie, bude sa

na neho hľadieť ako na osobu vo výkone štátnej služby, ktorá prijíma výsluhový príspevok od doby
vzniku nároku naň až do opätovného zaradenia do výkonu štátnej služby neoprávnene. Práve takáto
situácia podľa názorov súdu nastala a preto bol postup žalovaného podľa § 113 ods. 2 písm. g/ bod
2 zák. č. 328/2002 Z.z. opodstatnený a zákonný. Nemožno opomenúť, že žalobcom prezentovaný
výklad práva by priniesol neprimerané zvýhodnenie žalobcu ako osoby síce nezákonne prepustenej
zo služobného pomeru, ktorá však po dobu mimo faktického výkonu štátnej služby požívala benefity

sociálneho zabezpečenia colníka, súčasne s poberaním služobného príjmu, pri plnej možnosti uplatniť
sa v predmetnej dobe na trhu práce ako ktorýkoľvek iný občan.

Vzhľadom na uvedené dospel Krajský súd v Bratislave k záveru, že napadnuté rozhodnutie i postup
správnych orgánov boli v súlade so zákonom. Nakoľko námietky žalobcu neodôvodňovali zrušenie

napadnutého rozhodnutia, postupoval súd podľa § 250j ods. 1 O.s.p. a žalobu ako nedôvodnú zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a nepriznal účastníkom právo na ich náhradu,
nakoľko žalobca v konaní úspech nemal a žalovanému právo na náhradu trov v systéme správneho
súdnictva zásadne neprináleží.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia, písomne, dvojmo prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom
sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha.