Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 13. apríl 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 24Sd/31/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5015200189
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Jančárová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5015200189.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v konaní vedenom pred samosudkyňou JUDr. Zuzanou Jančárovou, v právnej veci
navrhovateľa: Y. R., nar. XX.X.XXXX, r. č.: XXXXXX/XXX, bytom XXX XX H. - J., D. XXXX/XX, proti
odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta 8 - 10, 813 63 Bratislava, o výšku
starobného dôchodku, v konaní o opravnom prostriedku podanom navrhovateľom proti rozhodnutiu
odporkyne č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 16.1.2015, takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie odporkyne Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 16.1.2015
p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 16.1.2015 odporkyňa Sociálna poisťovňa,
ústredie Bratislava podľa § 65, § 274, § 293z, § 112 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení
v znení neskorších predpisov priznala navrhovateľovi od 6.5.2010 starobný dôchodok v sume 149,10

€ mesačne, zvýšený od 1.1.2011 na sumu 151,80 €, od 1.1.2012 na sumu 156,90 € mesačne a
od 1.1.2013 na sumu 168,10 € mesačne.

Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ včas opravný prostriedok, v ktorom sa domáhal jeho
preskúmania. Okrem iného v ňom uviedol, že napadnuté rozhodnutie zo 16.1.2015 je z 95 %
totožné s predchádzajúcim rozhodnutím zo dňa 3.4.2014 ako aj s rozhodnutím z 26.8.2013. Považuje

ho za nezákonné a nepreskúmateľné. Podmienky nároku na starobný dôchodok, tak aj jeho prípadné
zníženie, určuje vždy a jedine zákon (v danom prípade zákon č. 100/1988) a nie názor (ani právny) súdu,
hoci je aj zverejnený v Zbierke stanovísk NS SR. Podľa čl. 1 Dohovoru č. 128 (zákon č. 416/1991) krytou
sociálnou udalosťou je prežitie ustanoveného veku. Podľa zákona č. 100/1988, v danom prípade je to
dosiahnutím55rokovveku,pričomnároknavýsluhovýdôchodokvznikáukončenímslužobnéhopomeru
ak službu vykonával najmenej 15 rokov (teda nie dosiahnutím dôchodkového veku). Nárok na výsluhový
dôchodok mu vznikol dňom 1.4.1996, nakoľko dňom 31.3.1996 ukončil službu a do uvedeného termínu

vykonával viac ako 20 rokov (23 rokov) službu I. kategórie funkcií, vznikol mu nárok na starobný
dôchodok podľa zákona č. 100/1988 dňom 13.7.2008. Z uvedeného vyplýva, že nárok na výsluhový
dôchodok mu nevznikol (za tú istú sociálnu udalosť) dňom dovŕšenia dôchodkového veku (55 rokov) ale
už v 43 rokoch veku. V jeho prípade sa teda nejedná o dve dávky za tú istú sociálnu udalosť. Odporkyňa
v napadnutom rozhodnutí zaviedla nový „nezákonný fenomén“, že sociálna udalosť je staroba, ktorý
nemá opodstatnenie v žiadnom zákone, a takéto tvrdenie je neúcta k ľuďom, ktorí prežijú ustanovený

vek a nepovažujú sa za starých. K 13.7.2008 mu vznikol nárok na starobný dôchodok v sume 306,02 €
mesačne, pričom krátenie uvedenej sumy podľa čl. 33 ods. 2 je nezákonné. Pokiaľ odporkyňa nevydá
také rozhodnutie, ktoré bude v súlade so zákonom, v súlade s Dohovorom č. 128, a ktoré budepreskúmateľné, teda pokiaľ nevydá rozhodnutie, ktorým mu prizná starobný dôchodok v sume, na ktorý
mu vznikol nárok (306,02 € mesačne), tak iné rozhodnutia budú vždy a len nezákonné. Domáha sa
zrušenia napadnutého rozhodnutia odporkyne zo dňa 16.1.2015 a žiada, aby jej vec bola vrátená na

ďalšie konanie bez možnosti odvolania.

Odporkyňa v písomnom vyjadrení zo dňa 10.3.2015 navrhla napadnuté rozhodnutie zo 16.1.2015
ako vecne správne potvrdiť. Okrem iného v ňom uviedla, že navrhovateľovi bol podľa § 119 a nasl.
zákona č. 410/1991 Zb. o služobnom pomere príslušníkov PZ SR v znení neskorších predpisov priznaný

od 1.4.1996 príspevok za službu v sume 4 683,-Sk mesačne a dňom 31.3.1996 navrhovateľ skončil
služobný pomer (viď rozhodnutie GR ZVJS z 22.3.1996). Z potvrdenia GR ZVJS z 22.4.2013 je zrejmé,
že priznaný príspevok sa podľa § 124 ods. 3 písm. c) zákona č. 328/2002 Z.z. považuje za výsluhový
dôchodok, pre nárok a výšku tohto príspevku bola navrhovateľovi zhodnotená doba výkonu ZVS od
3.10.1972 do 27.9.1974, doba služobného pomeru príslušníka ZVJS od 1.10.1974 do 31.3.1996
v I. ktg. funkcií, celkovo 21 rokov a 183 dní. Podrobný výpočet starobného dôchodku je uvedený v

odôvodnení napadnutého rozhodnutia, navrhovateľ vo svojej podstate výpočet starobného dôchodku
nenamieta, vznáša len námietku, týkajúcu sa krátenia dôchodku v súlade s čl. 33 Dohovoru č. 128,
ktoré považuje za nesprávne a žiada, aby jeho dôchodok nebol krátený. Ďalej odporkyňa poukázala
na rozhodnutie č. 55 NS SR, uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR
č. 5/2011 a uviedla, že výšku starobného dôchodku stanovila tak, že najskôr určila sumu starobného

dôchodku za všetky doby poistenia, t. j. obdobie dôchodkového poistenia vrátane doby služby
zhodnotenej na nárok na príspevok. Následne určila sumu starobného dôchodku patriacu len za obdobie
dôchodkového poistenia, čím je doba služby zhodnotená na určenie sumy príspevku, koeficientom, ktorý
vyjadruje pomer medzi dĺžkou obdobia dôchodkového poistenia, ktorým je doba služby zhodnotená na
určenie sumy príspevku za celé roky a dĺžkou obdobia dôchodkového poistenia vrátane doby služby

zhodnotenej na nárok na príspevok. Suma určená za obdobie dôchodkového poistenia vrátane doby
služby zhodnotenej na nárok na príspevok bola potom krátená o sumu, ktorá zodpovedá obdobiu
dôchodkového poistenia, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy príspevku za
celé kalendárne roky. Ďalej poukázala na čl. 33, čl. 2 a časť III. Dohovoru č. 128 (uverejneného v
Zbierke zákonov č. 416/1991, čiastka 79) a uviedla, že vo svojej rozhodovacej činnosti je povinná

aplikovať Dohovor, a to priamo bez potreby osobitného zákona. Sociálnu poisťovňu o takomto postupe
poučil Najvyšší súd SR v rozsudkoch napr. č. 4So/189/2007 z 29.5.2008, 4So/133/2009 zo 7.12.2009
a 9So/77/2011 z 30.5.2012. Vnútroštátne zákonodarstvo Slovenskej republiky pri rozhodovaní o sume
starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho zabezpečenia (poistenia) neupravilo, akým
spôsobom zabezpečiť od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom

zabezpečení (poistení) poskytnutie sumy starobného dôchodku len za doby zabezpečenia (poistenia),
ktoré sa prekrývajú s dobou výkonu služby, za ktorú už bol poskytnutý výsluhový príspevok, ktorý sa
považuje za výsluhový dôchodok. Ak by pri výpočte starobného dôchodku navrhovateľa postupovala
akýmkoľvek iným spôsobom, spôsobila by tak neprimerané zvýhodnenie navrhovateľa voči ostatným
poistencom. Výpočet dôchodku navrhovateľa bol vykonaný v súlade s rozhodnutím č. 55 Najvyššieho

súdu SR, uverejnenom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR č. 5/2011.

Navrhovateľ po doručení vyjadrenia odporkyne zo dňa 10.3.2015 reagoval podaním, doručeným
tunajšiemu súdu dňa 2.4.2015, v ktorom opätovne uviedol, že uplatnením čl. 33 ods. 2 Dohovoru č.
128 (pre krátenie výšky starobného dôchodku, na ktorý mu vznikol zákonný nárok) odporkyňa koná

nezákonne, pokiaľ v napadnutom rozhodnutí zo zákona vzniknutý nárok na starobný dôchodok v sume
306,02 € mu krátila v zmysle čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 na sumu 149,10 € mesačne.

Na pojednávaní konanom na Krajskom súde v Žiline dňa 13.4.2014 navrhovateľ zotrval na podanom
opravnom prostriedku proti napadnutému rozhodnutiu odporkyne zo dňa 16.1.2015 z dôvodov, ktoré

uviedol v písomne podanom opravnom prostriedku zo dňa 9.2.2015 ako i vyjadrení z 1.4.2015,
doručenom súdu dňa 13.4.2015. Výsluhový dôchodok poberá vo výške 408,36 €. Chce, aby bolo
napadnuté rozhodnutie odporkyne zrušené a aby jej vec bola opätovne vrátená na rozhodnutie s tým,
aby mu bol priznaný starobný dôchodok v sume, ktorá nebude krátená v zmysle Dohovoru č. 128, t.
j. v plnej výške.

Poverená pracovníčka odporkyne prítomná na pojednávaní poukázala na vyjadrenie odporkyne z
10.3.2015 a napadnuté rozhodnutie zo 16.1.2015 navrhla ako vecne správne potvrdiť.Krajský súd podľa § 250l a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne, i konanie, ktoré
mu predchádzalo (§ 250l a nasl. O.s.p.) a dospel k záveru, že opravnému prostriedku navrhovateľa
nemožno vyhovieť.

Z dávkového spisu odporkyne vyplýva, že rozhodnutím Generálneho riaditeľstva ZVJS Bratislava č. GR
ZVJS-11.586/30-96 zo dňa 22.3.1996 bol navrhovateľovi podľa § 119 a nasl. zákona č. 410/1991 Zb. o
služobnom pomere príslušníkov PZ SR v znení neskorších predpisov priznaný od 1.4.1996 príspevok
za službu mesačne 4 683,-Sk. Podľa potvrdenia GR ZVJS, Útvaru sociálneho zabezpečenia zboru

Bratislava č. GR ZVJS-11586/33-2013 z 22.4.2013 vyplýva, že podľa ust. § 124 ods. 3 písm. c) zákona č.
328/2002 Z.z., príspevky za službu, na ktoré vznikol nárok podľa § 119 až 122 zákona č. 410/1991 Zb., a
tento nárok trvá ku dňu účinnosti tohto zákona, sa považujú za výsluhové dôchodky podľa tohto zákona
vo výške, v akej patrili ku dňu jeho účinnosti. Zákon nadobudol účinnosť 1.7.2002. Na základe
uvedeného sa od 1.7.2002 výsluhový príspevok považuje za výsluhový dôchodok v nezmenenej výške.
Pre nárok a výšku na dávku výsluhového zabezpečenia navrhovateľovi bola zhodnotená doba výkonu

základnej vojenskej služby od 3.10.1972 do 27.9.1974, doba služobného pomeru príslušníka ZVJS od
1.10.1974 do 31.3.1996. Doba služobného pomeru na účely sociálneho zabezpečenia bola zaradená
od 1.10.1974 do 31.3.1996 v I. kategórii funkcií v počte 21 rokov a 183 dní. Doba ZVS od 3.10.1972
do 27.9.1974 v počte 1 rok a 360 dní na účely sociálneho zabezpečenia bola zaradená do I. kategórie
funkcií. Započítateľné doby spolu činia 23 rokov a 178 dní.

Úmyslom zákonodarcu bolo zákonom č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov
a o zmene a doplnení niektorých zákonov poskytnúť policajtom výsluhový dôchodok, resp. naďalej
poskytovať dovtedy priznané výsluhové príspevky ako dávky, ktoré majú povahu starobného dôchodku z
osobitného systému sociálneho zabezpečenia až od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných

predpisov o sociálnom zabezpečení (poistení). Z čl. 19 Dohovoru o invalidných, starobných a
pozostalostných dávkach (č. 128), ktorý bol Československou socialistickou republikou ratifikovaný
11.1.1990 a vyhlásený pod č. 416/1991 Z.z. (ďalej len „Dohovor“) priamo vyplýva nárok na zachovanie
starobného dôchodku po celú dobu sociálnej udalosti, teda počas celého života po prežití ustanoveného
veku. Dohovor č. 128 má charakter medzinárodnej zmluvy, ktorá priamo zakladá právo fyzických osôb

na zachovanie nároku na starobný dôchodok, a teda na jeho vykonanie nebolo potrebné prijímať
osobitný zákon. Príslušné ustanovenia Dohovoru majú prednosť pred zákonom č. 100/1988 Zb. a sú
priamo záväzné aj pre odporkyňu.

Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku

ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú
sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto dohovoru krátiť alebo
zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo
je zastavená, nepresahuje druhú dávku.

Z čl. 33 ods. 2 dohovoru podľa názoru súdu vyplýva, že v prípade súbehu nárokov na dávky v starobe
tak zo všeobecného ako aj z osobitného systému sociálneho zabezpečenia je v zmysle dohovoru možné
starobný dôchodok zo všeobecného systému krátiť a nemožno ho odňať, pokiaľ starobný dôchodok
z osobitného systému svojou výškou neprevyšuje výšku starobného dôchodku z osobitného systému
sociálneho zabezpečenia. Je potrebné zdôrazniť, že výsluhový príspevok (považovaný za výsluhový

dôchodok) má po dovŕšení dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení
„charakter starobného dôchodku“.

V prípade navrhovateľa došlo k vzniku nároku na dávku v starobe v dvoch oddelených systémoch
dôchodkového zabezpečenia (poistenia). Pre výšku starobného dôchodku zo všeobecného

systému sociálneho zabezpečenia mu boli hodnotené aj doby zamestnania, ktoré boli súčasne
hodnotené pre nárok a výšku výsluhového príspevku v systéme sociálneho zabezpečenia policajtov a
vojakov.

Navrhovateľovi bol podľa § 119 a nasl. zákona č. 410/1991 Zb. od 1.4.1996 priznaný príspevok

za službu (za 23 rokov služobného pomeru). Pokiaľ odporkyňa použila postup výpočtu teoretickej
výšky starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho poistenia, ktorá by mu patrila, ak
by všetky doby poistenia navrhovateľ získal vo všeobecnom systéme a následne takto zistenú výšku
krátila postupom podľa čl. 33 Dohovoru č. 128, podľa názoru súdu postupovala v súlade so zákonom.Navrhovateľ nemôže spravodlivo požadovať, aby mu bola vyplácaná suma starobného dôchodku,
priznaného vo všeobecnom systéme sociálneho zabezpečenia aj za doby, ktoré mal hodnotené aj
v osobitnom systéme pre nárok a výšku príspevku za službu, ktorý, ako už bolo vyššie uvedené,

má od dovŕšenia dôchodkového veku charakter dávky v starobe z osobitného systému sociálneho
zabezpečenia, a to bez ohľadu na to, že osobitný systém pojem „starobného dôchodku“ neobsahuje.

Postup odporkyne preto súd nepovažuje za diskriminujúci a v rozpore s čl. 12 Ústavy SR a nie je v
rozpore ani s čl. 39 Ústavy SR, v zmysle ktorého majú občania právo na primerané hmotné

zabezpečenie v starobe. Z uvedených dôvodov taký postup krajský súd považuje za zákonný.

Keďže suma starobného dôchodku navrhovateľa určená podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom
poistení v znení neskorších predpisov je 144,60 € mesačne a suma starobného dôchodku, určená
podľa zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov je 86,00 €
mesačne, správne odporkyňa rozhodla v súlade so zákonom, že navrhovateľovi k 6.5.2010 patrí

starobný dôchodok v sume 144,60 € mesačne. S výpočtom priznanej dôchodkovej dávky navrhovateľovi
tak, ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, sa krajský súd stotožnil a za správne a
zákonné považuje aj zvýšenie starobného dôchodku navrhovateľa v súlade s § 82 zákona č. 461/2003
Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a príslušnými opatreniami Ministerstva práce,
sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky na sumu 168,10 € mesačne od 1.1.2013.

Na základe vyššie uvedeného dospel krajský súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporkyne č. I..
XXX XXXX 0 zo dňa 16.1.2015 bolo vydané v súlade so zákonom, a preto ho ako vecne správne potvrdil
v súlade s ust. § 250q ods. 2 O.s.p..

O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 250l ods. 2
O.s.p.. Navrhovateľ bol v konaní neúspešný, preto mu právo na náhradu trov nevzniklo, odporkyňa v
tomto konaní nemá nárok na náhradu trov, a preto súd o trovách konania rozhodol tak, ako je uvedené
vo výrokovej časti tohto rozhodnutia (účastníkom náhradu trov konania nepriznáva).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v troch
vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (t. j. ktorému súdu je určené,

kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísaný - každý rovnopis vlastnou rukou, pri
právnických osobách opatrený podpisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky
a datované), tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým že,
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa,
sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia
súdu prvého stupňa.
Ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p.).

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na
súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

V Žiline, dňa 13. apríla 2015
JUDr. Zuzana Jančárová
samosudkyňa

Za správnosť vyhotovenia:
Miriama Talapková