Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 8. september 2016

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 17C/141/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6614210099
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Gabrielová

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2016:6614210099.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec sudkyňou JUDr. Andreou Gabrielovou v spore žalobcu BL Telecom collection

s.r.o., so sídlom Bratislava, Šoltésovej 14, IČO: 47 150 513, zast. advokátskou kanceláriou SOUKENÍK
- ŠTRPKA s.r.o. , so sídlom Bratislava, Šoltésovej 14 proti žalovanému D. Z.,F.. XX.XX.XXX, T. P. U. XX,
štátny občan SR v konaní o zaplatenie 587,39 eura s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 29,16 eura s 9,590 ročným úrokom z omeškania zo sumy
6,13 eura od 18.07.2011 do zaplatenia a 9,50% ročným úrokom z omeškania zo sumy 23,03 eura od
18.08.2013 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žaloba v časti zaplatenia sumy 558,23 eura spolu s 9,50% ročným úrokom z omeškania od 18.09.2011
do zaplatenia sa z a m i e t a .

Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca doručil tunajšiemu súdu dňa 30.06.2014 návrh na vydanie platobného rozkazu, ktorým
sa domáhal od žalovaného zaplatenia 587,39 eura s príslušenstvom a náhradu trov konania. Ako
dôvod uviedol, že jeho právny predchodca spoločnosť Slovak Telekom a.s. uzatvoril so žalovaným
zmluvuopripojení,predmetomktorejboloposkytovanieelektronickejkomunikačnejslužbyžalovanému.

Žalovaný sa zaviazal riadne odoberať služby elektronickej komunikácie a to najmä uskutočňovať a
prijímať hlasové hovory prostredníctvom prideleného telefónneho čísla a platiť za ne riadne a včas
poplatky dohodnuté v aktuálnom cenníku podľa zvoleného programu služieb. Právny predchodca
žalobcu riadne poskytol žalovanému služby a ich cenu vyčíslil v zmysle zmluvy a aktuálneho cenníka
faktúrami č. XXXXXXXXX splatnou dňa 17.07.2011 znejúcou na sumu vo výške 6,13 eura, č.
XXXXXXXXXX splatnou dňa 17.09.2011 znejúcou na sumu vo výške 558,23 eura a č. XXXXXXXXXX
splatnoudňa17.08.2013znejúcounasumuvovýške23,03eura.Žalovanýnezaplatilžalobcovizaslužby

ani pomernú časť, čím porušil povinnosti vyplývajúce zo zmluvy v spojení so všeobecnými podmienkami.
Tým sa dostal do omeškania a preto si uplatňujú aj úroky z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 a nasl.
Občianskeho zákonníka.

2. Súd pojednával v neprítomnosti žalovaného, ktorý mal doručenie vykázané na adrese evidovanej v
Registri obyvateľov Slovenskej republiky.

3. Vo veci bolo vykonané dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisového materiálu a bol zistený
nasledovný skutkový a právny stav:4. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že spoločnosť Slovak Telekom a.s. so sídlom
Bratislava, Karadžičova 10 na základe odovzdávacieho protokolu MagioSat zriadila žalovanému službu
MagioSat. Právny predchodca žalobcu vystavil žalovanému faktúru č. XXXXXXXXXX splatnú dňa

13.07.2011 znejúcu na sumu 6,13 eura, faktúru č. XXXXXXXXXX splatnú dňa 17.09.2011 znejúcu na
sumu vo výške 558,23 eura a faktúru XXXXXXXXXX splatnú dňa 17.08.2011 znejúcu na sumu vo výške
23,03 eura.

5. Spoločnosť Slovak Telekom a.s. so sídlom Bratislava, Karadžičova 10, IČO: 35 763 469, ako postupca

a žalobca BL Telekom collection s.r.o. so sídlom Bratislava, Šoltésovej 14, IČO: 47 150 513, ako
postupník na druhej strene uzavreli zmluvu o postúpení pohľadávok dňa 24.06.2013, predmetom ktorej
bol odplatný prevod pohľadávok na žalobcu, vrátane pohľadávky voči žalovanému vedeného pod
referenčným číslom XXXXXXXXXX.

6. Podľa § 542 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka

postúpiť písomnou zmluvou inému.

7. Podľa ods. 2 s postúpením pohľadávky predchádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

8. V posudzovanej právnej veci bola pohľadávka, ktorá je predmetom sporu postúpená tak, že žalobca

je aktívne legitimovaný na podanie žaloby.

9.Podľa§488Občianskehozákonníkazáväzkovýmvzťahomjeprávnyvzťah,zktoréhoveriteľovivzniká
právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

10. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj
zo spôsobenej škody, bezdôvodného obohatenia, alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

11. Podľa § 42 ods. 1, písm. a) Zák.č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších

predpisov, podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytovanú verejnú službu podľa tarify, ak jej
vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia;
to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.

12. Podľa ods. 4, písm. b) účastník je povinný používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom,

zo zmluvou o pripojení a všeobecnými podmienkami a platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa
zmluvy o pripojení a podľa tarify a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu
o vyúčtovaní.

13.Podľa§43ods.1Zák.č.610/2003Z.z.oelektronickýchkomunikáciáchvzneníneskoršíchpredpisov
sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti, alebo k inej verejnej
sieti a sprístupniť súvisiacu službu. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

14. Podľa ods. 2 podstatnými súčasťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto

jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí , že sa
služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

15. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy,
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so

spotrebiteľom.

16. Podľa ods. 2 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právny vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania, alebo dohody, ktorých obsahom, alebo účelom je

obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné.

17. Podľa ods. 3 dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej, alebo inej činnosti.18. Podľa ods. 4 spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná
v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, alebo inej podnikateľskej činnosti.

19. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To
neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak

tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne, alebo ak boli neprijateľné podmienky
individuálne dojednané.

20. Podľa ods. 2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými má
spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

21. Podľa ods. 4, písm. k) neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä
ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane
vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

22. Podľa ods. 5 neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

23. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia
zmluvy zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon
priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

24.Podľaods.2 vpochybnostiachoobsahuspotrebiteľskýchzmlúvplatívýklad,ktorýjeprespotrebiteľa
priaznivejší.

Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej

povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

25. Podľa ods. 2 zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška
pokuty, alebo určený spôsob jej určenia.

26. Podľa § 517 ods. 1, veta prvá Občianskeho zákonníka, je dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní
je v omeškaní.

27. Podľa ods. 2 ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu má veriteľ právo požadovať od dlžníka
popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku
úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

28. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o osem

percentuálnychbodovvyššia,akozákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbankyplatnákprvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

29. Právny predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanému cenu za poskytované služby za príslušné
obdobie faktúrami č. XXXXXXXXXX sumu 6,13 eura , č. XXXXXXXXXX sumu 558,23 eura a č.

XXXXXXXXXXsumu23,03. Žalovanýfaktúryvlehoteichsplatnostinezaplatil.Vzhľadomnaskutočnosť,
že súd v konaní nezistil zánik dlhu žalovaného s plnením, na základe uvedených skutočnosti dospel k
záveru, že uplatnená pohľadávka žalobcu vo výške 29,16 eura je čo do základu a výšky dôvodná, preto
návrhu žalobcu v tejto časti vyhovel.

30. Keďže sa žalovaný dostala s plnením záväzku do omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti
jednotlivých faktúr súd priznal žalobcovi aj úroky z omeškania v zmysle vyššie citovaných zákonných
ustanovení.31. Súd žalobu v časti týkajúcej sa zaplatenia zmluvnej pokuty s príslušenstvom zamietol, nakoľko
uvedenú zmluvnú podmienku dohodnutú medzi účastníkmi konania považoval za neprijateľnú zmluvnú
podmienku a preto neplatnú v zmysle § 53 OZ, nakoľko ide o spotrebiteľskú zmluvu.

32. Pokiaľ by súd vyhovel žalobe na zaplatenie zmluvnej pokuty nielen, že by porušil zákon, princípy
súkromného práva (princíp proporcionality ), ale došlo by aj k porušeniu záväzkov Slovenskej republiky
vyplývajúcich z členstva v Európskej únii.

33. Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom
zo strany predajcu, alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa a
aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná
bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice rady 93/13 EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách ďalej len „Smernica“).

34. Smernica zároveň v prílohe vypočítava pre členské štáty ako vzor niektoré zmluvné podmienky, ktoré
odporúčatransponovaťdovnútroštátnychpredpisov.MiestovSmernicimáajneprimeranákompenzácia
za porušenie záväzku spotrebiteľa a s účinnosťou od 01.01.2008 bola neprimeraná sankcia explicitne
zapracovaná medzi neprijateľné podmienky do Občianskeho zákonníka.

35. O tom, že zmluvná pokuta, ktorá plní funkciu paušalizovanej náhrady škody a je sankciou, by nemali
byť žiadne pochybnosti. Žalobca ponúka svoje služby spotrebiteľom prostredníctvom štandardných
zmlúv, ktoré má vopred pripravené a v ktorých spotrebitelia zmluvné podmienky nemôžu ovplyvniť. To
platí aj pre zmluvnú pokutu, ktorú žalobca žiadal spotrebiteľom zaplatiť vždy v nezmenenej výške bez
ohľadu na to, aký čas zostáva do konca doby viazanosti. Súd nespochybňuje význam zmluvnej pokuty,

no pokiaľ by mal súd na ňu prihliadať v rámci spotrebiteľského vzťahu podľa názoru súdu by už pri
samotnom uzavieraní zmluvy nemal byť prísnejší, alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len
jeden účastník a to spotrebiteľ. Už táto skutočnosť vyznieva v neprospech jedného účastníka zmluvy
a to spotrebiteľa. V súdnej veci zmluvnú pokutu tak, ako bola priznaná považuje súd za neprimeranú
sankciu a to z nasledovných dôvodov. Z hľadiska času dodávateľ vôbec nerozlišuje situáciu, keď

v dôsledku nezaplatenia ceny dôjde k ukončeniu zmluvy, napr. jeden mesiac pred uplynutím doby
viazanosti a prípadom, keď spotrebiteľ nezaplatí cenu hneď prvý mesiac viazanosti, teda na jeho
počiatku. Rovnako nie je zohľadnená ani tá skutočnosť, akú cenu služieb spotrebiteľ nezaplatil, teda
či ide o cenu dojednaného mesačného poplatku, alebo nezaplatí cenu v dôsledku prekročenia tejto
sumy aj niekoľkonásobne vyššiu. Súdna kontrola štandardných zmlúv je však postavená na absolútnej

neplatnosti neprijateľných klauzúl a bolo by v rozpore s cieľom smernice, aby sa pred neprijateľnou
podmienkou jeden spotrebiteľ chránil a druhý nie. Rozhodujúce je, že problémová zmluvná podmienka v
spotrebiteľskejzmluvejeobjektívnespôsobilápoškodiťspotrebiteľaaniejerozhodujúcavôľazmluvných
strán. Do pozornosti súd dáva doplňujúce formálne oznámenie Európskej komisie z 27.11.2008 č.
207/2495, v ktorom sa okrem iného uvádza:

„ V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že čl. 4 ods. 1 Smernice sa nezameriava na vôľu účastníkov,
ale skôr na všeobecný pojem nekalých okolností. To sa odchyľuje od tradičnej zásady zmluvného
práva, ktorou je suverenita účastníkov pri prejave vôle. V zmysle ustálenej judikatúry súdneho dvora je
ochrana zavedená Smernicou založená na myšlienke, že spotrebiteľ je vzhľadom na dodávateľa, alebo
predávajúceho v slabšej pozícii, pokiaľ ide o schopnosť vyjednávať a úroveň jeho znalostí“.

36. Podľa ustanovenia § 544 Občianskeho zákonníka pre platnosť dohody o zmluvnej pokute sa okrem
iného vyžaduje, aby v písomnej dohode bola určená výška zmluvnej pokuty, alebo určený spôsob
určenia. Výšku zmluvnej pokuty možno určiť jednorazovo pevnou sumou, prípadne v percentách, či
zlomkoch ceny, alebo aj ako sumu, ktorá sa môže určitým spôsobom opakovať. Jej výška, alebo spôsob

určenia však musí byť vyjadrený jednoznačne, rovnako jednoznačne musí byť špecifikovaná zmluvná
povinnosť na porušenie ktorej sa zmluvná pokuta vzťahuje (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn.
MOBDo/4/2003 zo dňa 19.11.2009). V prípade, že tieto podstatné náležitosti dohody o zmluvnej pokute
chýbajú, alebo nie sú určite a zrozumiteľne vyjadrené, je dohoda o zmluvnej pokute pre neurčitosť
absolútne neplatná podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

37. Súd ďalej uvádza, že z predložených listinných dôkazov je zrejmé, že spornú zmluvu možno
charakterizovať, ako spotrebiteľskú zmluvu a na žalovanú je potrebné hľadieť, ako na spotrebiteľa,
pretože pri uzatváraní nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej, alebo inej podnikateľskej činnosti,teda na právny vzťah založený zmluvou o pripojení je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia
Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka). Žalobca
svoje právo na zaplatenie zmluvnej pokuty odvíja od spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sú ako tzv.

typové zmluvy uzavierané vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy a teda
i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje. Nemožno teda ani v tomto
prípade hovoriť o individuálnom dojednaní zmluvného ustanovenia týkajúceho sa zmluvnej pokuty.
Na spotrebiteľské zmluvy je potrebné aplikovať aj ustanovenie súvisiace s ochranou spotrebiteľa. K
základným princípom spotrebiteľských zmlúv patrí, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda

také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán je v prospech spotrebiteľa a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Takéto
zmluvné dojednania, ktoré sa týkajú zmluvnej pokuty považuje súd za neprijateľné zmluvné dojednania
spôsobujúce nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

38. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak strana mala vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

39. O trovách konania súd rozhodol v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia, nakoľko tá zo

strán mala vo veci úspech len čiastočne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd v
Lučenci, Dr. Herza č. 14, písomne, v štyroch vyhotoveniach.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde a aby každá strana v spore dostala jeden rovnopis. Ak strana nepredloží potrebný počet

rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie ja jej trovy.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany
alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len

do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 389 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak:
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno
napraviť v konaní pred odvolacím súdom,

c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy,
ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo
d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody
neexistovali.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.