Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 13. marec 2017

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 1T/107/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1614010288
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Tomus

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2017:1614010288.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Tomusa a prísediacich Gustáva

Beleša a Jána Želipského, v trestnej veci obžalovaného E. B. a spol., pre prečin krádeže § 212 ods. 2
písm. a), písm. f), ods. 3 písm. a) Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného
zákona a iné, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 13. marca 2017, takto

r o z h o d o l :

obžalovaní:

E. B., narodený dňa XX. E. XXXX v H., trvale bydliskom K. XXX/XX, XXX XX Y. pri H.

ml. V. Z., narodený XX. C. XXXX v H., trvale bydliskom P. XX/XX, XXX XX Y. pri H.,

sa uznávajú vinnými, že

v presne nezistenom čase, niekedy v prvej polovici mesiaca marec 2013 spoločne spolu s ďalšími

osobami vykonal krádež vlámaním do dvora rodinného domu na športovej XXX/XX, Y. pri H. tak, že
preskočili pletivové oplotenie vysoké asi 180 cm, vnikli na pozemok rodinného domu, následne prešli
do neuzamknutej letnej kuchynky, cez ktorú sa následne dostali do pivnice a z tejto odcudzili 1 ks
pánskeho horského bicykla zn. Canyon, čiernej farby, nezn. v. č.; 1 ks pánskeho horského bicykla zn.
KTM, červeno-bielej farby, nezn. v. č., 1 ks pánskeho cestného bicykla zn. Saracen, čierno-bielej farby
s tzv. baranmi a nástavcami na opieranie rúk počas jazdy, v. č. T 1 ks pánskeho cyklokrosového bicykla
zn. Kona, zelenej farby, v. č. O 1 ks pánskeho cestného bicykla zn. KTM - DEVELATOR RACING, šedej
farby s tzv. baranmi, v. č. TK XXXXXXXRXXXX, čím poškodenému J. F., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom

Y. XXX/XX, Y. pri H. spôsobili škodu v celkovej výške 4.100,- €, pričom ml. Z. B. a ml. V. Z. boli Obvodným
úradom Malacky, rozhodnutím pod č. k. ObU-MA-OVVS.2012/02058-00008/P-455,466, vydaným dňa
06. 09. 2012, právoplatným dňa 23. 10. 2012 postihnutí pokarhaním za priestupok pri majetku podľa
§ 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov na tom skutkovom
základe, že dňa 17. 05. 2012 v čase o 22.00 hod. na ulici P. v obci Y. pri H. v blízkosti Základnej školy
odcudzili poklop z kanalizácie, čím Obecnému úradu Y. pri H. spôsobili škodu vo výške 110,- € podľa
vyjadrenia starostu obce,

teda

E. B.
spoločným konaním prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil, spôsobil ním väčšiu škodu, čin spáchal

závažnejším spôsobom konania a neoprávnene vnikol do obydlia iného,ml. V. Z.
spoločným konaním prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil, hoci bol za obdobný čin
v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý, spôsobil ním väčšiu škodu, čin spáchal

závažnejším spôsobom konania a neoprávnene vnikol do obydlia iného,

čím spáchali

E. B.
zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. a), ods. 4 písm. b) Trestného zákona v jednočinnom
súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona, formou
spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona.

ml. V. Z.
zločin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f), ods. 3 písm. a), ods. 4 písm. b) Trestného zákona v
jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona,
formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona.

Za to sa
odsudzujú

E. B.
Podľa§212ods.4 Trestnéhozákonaspoužitím§36písm.l)Trestnéhozákona,§37 písm.h)Trestného
zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, s poukazom na § 42 ods. 1 Trestného zákona, k súhrnnému
trestu odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.

Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona s poukazom na § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona sa
obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá s probačným dohľadom.

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona sa obžalovanému určuje skúšobná doba 4 (štyri) roky.

Podľa§51ods.4písm.g)Trestnéhozákonasaobžalovanémuukladápovinnosťpodrobiťsavsúčinnosti
s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo
inému výchovnému programu.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona ruší sa:

- výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Malacky z 28. marca 2013, sp. zn. 3T/39/2013,
právoplatného dňa 13. apríla 2013, a
- výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Malacky z 21. októbra 2013, sp. zn. 3T/148/2013,
právoplatného dňa 05. novembra 2013,

ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku
ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

ml. V. Z.
Podľa § 212 ods. 4 Trestného zákona s použitím § 117 ods. 1 Trestného zákona, § 36 písm. l) Trestného

zákona, § 37 písm. h) Trestného zákona a § 38 ods. 2 Trestného zákona, s poukazom na § 42 ods. 1
Trestného zákona, k súhrnnému trestu odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanému výkon uloženého trestu odňatia slobody
podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona súd určuje obžalovanému skúšobnú dobu v trvaní 3 (tri) roky.Podľa § 50 ods. 2 Trestného zákona v spojení s § 51 ods. 4 písm. g) Trestného zákona sa obžalovanému
ukladá povinnosť podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom
programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona ruší sa:
- výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Malacky z 26. januára 2016, sp. zn. 0T/14/2016,
právoplatného dňa 26. januára 2016, a
- výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Malacky z 29. januára 2016, sp. zn. 1T/82/2015,

právoplatného dňa 16. februára 2016,

ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku
ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa § 42 ods. 2 tretia veta Trestného zákona s poukazom na § 61 ods. 2 Trestného zákona sa mu

ukladá trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel všetkých druhov na dobu 3 (tri) roky.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd obžalovaným ukladá povinnosť spoločne spolu s ďalšími
osobami nahradiť spoločne a nerozdielne poškodenému J. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y.. XXX/
XX, Y. pri H., škodu vo výške 1.100,- eur.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Malacky podala dňa 11. augusta 2014 Okresnému súdu Malacky
obžalobu z 08. augusta 2014, č. 2 Pv 524/13/1106-19, na obvinených E. B., E. R., ml. Z. B. a ml. V.
Z., a to pre prečin zločin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. a) Trestného zákona, v
jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona,

formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona u obv. E. B. a E. R., a pre prečin krádeže podľa
§ 212 ods. 2 písm. a), písm. f), ods. 3 písm. a) Trestného zákona, v jednočinnom súbehu s prečinom
porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona, formou spolupáchateľstva podľa
§ 20 Trestného zákona u obv. ml. Z. B. a ml. V. Z., na tom skutkovom základe ako je to uvedené vo
výrokovej časti rozsudku.

Vo vzťahu k obv. E. R. a ml. Z. B. sa trestná vec skončila na základe právoplatného trestného rozkazu
tunajšieho súdu z 25. marca 2015, sp. zn. 1T/107/2014.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 06. marca 2017 boli prítomní obž. E. B., ml. V. Z., ich obhajcovia

a prokurátor po prednesení obžaloby a po jej navrhnutej modifikácii upovedomení samosudcom o
skutočnosti, že skutok, ktorý je predmetom obžaloby, je pri správnom použití zákona treba posudzovať
podľa iného ustanovenia zákona, ako ho posudzuje obžaloba; a to u obž. E. B. ako zločin krádeže podľa
§ 212 ods. 1, ods. 3 písm. a), ods. 4 písm. b) Trestného zákona, v jednočinnom súbehu s prečinom
porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona, formou spolupáchateľstva podľa

§ 20 Trestného zákona a u obž. ml. V. Z. ako zločin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f), ods. 3 písm.
a), ods. 4 písm. b) Trestného zákona, v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej slobody
podľa§194ods.1Trestnéhozákona,formouspolupáchateľstvapodľa§20Trestnéhozákona.Následne
došlo k vyhláseniu uznesenia, ktorým bola prejednávaná trestná vec z uvedeného dôvodu postúpená
senátu tunajšieho súdu.

Na ďalšom hlavnom pojednávaní v konaní pred senátom obaja obžalovaní po opätovnom prednesení
obžaloby a po poučení o svojich právach a povinnostiach každý z nich urobil vyhlásenie podľa § 257
ods. 1 písm. b) zákona č. 301/2005 Z. z. Trestného poriadku, v znení neskorších predpisov (ďalej len
Trestný poriadok), že je vinný zo spáchania skutku uvedeného vo výroku tohto rozsudku. Vzhľadom na

vyhlásenie obžalovaných súd postupoval primerane podľa § 333 ods. 3, písm. c), d), f), g) a h) Trestného
poriadku a vo vzťahu k tomuto skutku zisťoval, či každý z obžalovaných:

c) rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, na čo obžalovaný odpovedal: Áno.d) bol ako obžalovaný poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť
na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby, na čo obžalovaný
odpovedal: Áno.

f) rozumie právnej kvalifikácii skutku, ako trestného činu, na čo obžalovaný odpovedal: Áno.

g) bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestné činy jemu kladené za vinu,
na čo obžalovaný odpovedal: Áno.

h) sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa v obžalobe kvalifikuje ako určitý
trestný čin, na čo obžalovaný odpovedal: Áno.

Súd na základe vyhlásenia obžalovaných o uznaní viny a ich kladných odpovedí na otázky uvedené v §
333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Trestného poriadku, prijal tieto vyhlásenia obžalovaných o uznaní viny

zo skutku uvedeného vo výroku tohto rozsudku a zároveň vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom
obžalovaní priznali spáchanie skutku, sa nevykoná. Súd preto uznal obž. E. B. vinným zo spáchania
zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. a), ods. 4 písm. b) Trestného zákona v jednočinnom
súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona, formou
spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, a obž. ml. V. Z. vinným zo spáchania zločinu krádeže

podľa § 212 ods. 2 písm. f), ods. 3 písm. a), ods. 4 písm. b) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s
prečinomporušovaniadomovejslobodypodľa§194ods.1Trestnéhozákona,formouspolupáchateľstva
podľa § 20 Trestného zákona, na skutkovom základe uvedenom vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Súd vzhľadom na prijatie vyhlásenia obžalovaných podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku

vykonal dokazovanie len ohľadne trestu a náhrady škody, a to výsluchom, odpisom z registra trestov,
výpisom priestupkov, uplatneným nárokom na náhradu škody, oboznámením uznesenia o vrátení 3
bicyklov, trestného rozkazu z 28. marca 2013, sp. zn. 3T/39/2013, trestného rozkazu z 21. októbra 2013,
sp. zn. 3T/148/2013, trestného rozkazu z 26. januára 2016, sp. zn. 0T/14/2016, trestného rozkazu z 29.
januára 2016, sp. zn. 1T/82/2015.

Súd pri ukladaní trestu obom obžalovaným vychádzal primárne z ustanovenia § 42 ods. 1 Trestného
zákona, ktoré stanovuje súdu povinnosť ukladať súhrnný trest, pri zbiehajúcich sa trestných činoch,
podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný (teda
podľa zásad pre ukladanie úhrnného trestu).

K povinnosti ukladať v danej veci súhrnný trest súd pripomína, že trestné činy sú spáchané v súbehu
(tzv. konkurencia trestných činov) vtedy, ak páchateľ spáchal dva alebo viacero trestných činov skôr, ako
bol pre niektorý z nich odsúdený, t. j. skôr ako bol za taký trestný čin vyhlásený odsudzujúci rozsudok
súdom prvého stupňa alebo skôr ako bol obvinenému doručený trestný rozkaz. Práve časový moment

spáchania trestného činu pred alebo po vyhlásení rozsudku súdu prvého stupňa pre iný páchateľov
trestný čin odlišuje súbeh od recidívy a má aj výrazne odlišné účinky pri ukladaní trestu pri tzv. mnohosti
trestnej činnosti toho istého páchateľa.

Zo spisového materiálu Okresného súdu Malacky sp. zn. 3T/39/2013 súd zistil, že obžalovaný E. B.

bol odsúdený trestným rozkazom z 28. marca 2013, sp. zn. 3T/39/2013, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 13. apríla 2013, a to za prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) Trestného zákona, spáchaný
dňa 15. júna 2012. Ďalej bol obžalovaný E. B. odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Malacky z
21. októbra 2013, sp. zn. 3T/148/2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 05. novembra 2013, a to za
prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) Trestného zákona v súbehu s prečin neoprávneného zásahu

do právo k domu, bytu alebo nebytovému priestoru podľa § 218 ods. 2 Trestného zákona, spáchaný dňa
02. septembra 2012. Skutok, za ktorý bol obž. E. B. uznaný vinným (na hlavnom pojednávaní dňa 13.
marca2017)bolspáchanývprvejpolovicimarca2013.Zuvedenéhojezrejmé,ževsúbehusútietrestné
činy spáchané obžalovaným, ktorých sa dopustil pred dňom 04. apríla 2016, teda pred dňom, kedy bol
vyhlásený (§ 353 ods. 8 druhá veta Trestného poriadku) trestný rozkaz Okresného súdu Malacky v inej

jeho trestnej veci sp zn. 3T/39/2013. Vzhľadom k uvedenému, súd postupoval v zmysle § 42 ods. 1
Trestného zákona.Zo spisového materiálu Okresného súdu Malacky sp. zn. 0T/14/2016 súd zistil, že obžalovaný ml.
V. Z. bol odsúdený trestným rozkazom z 26. januára 2016, sp. zn. 0T/14/2016, ktorý nadobudol
právoplatnosť toho istého dňa, a to za prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods.

1 písm. d) Trestného zákona, spáchaný dňa 24. januára 2016. Ďalej bol obžalovaný ml. V. Z. odsúdený
trestným rozkazom Okresného súdu Malacky z 29. januára 2016, sp. zn. 1T/82/2015, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 16. februára 2016, a to za prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348
ods. 1 písm. d) Trestného zákona spáchaný dňa 23. mája 2015. Skutok, za ktorý bol obž. ml. V. Z. uznaný
vinným (na hlavnom pojednávaní dňa 13. marca 2017) bol spáchaný v prvej polovici marca 2013. Pri

zohľadnení skutočnosti, že na odsúdenia tunajšieho súdu sp. zn. 3T/148/2013 a sp. zn. 1T/109/2014 nie
je možné v rámci posudzovania ukladania súhrnného trestu prihliadať z dôvodu, že v daných prípadoch
sa na odsúdeného hľadí, ako keby nebol odsúdený, z uvedeného je zrejmé, že v súbehu sú tie trestné
činy spáchané obžalovaným, ktorých sa dopustil pred dňom 26. januára 2016, teda pred dňom, kedy
bol vyhlásený (§ 353 ods. 8 druhá veta Trestného poriadku) trestný rozkaz Okresného súdu Malacky v
inej jeho trestnej veci sp zn. 0T/14/2016. Vzhľadom k uvedenému, súd postupoval v zmysle § 42 ods.

1 Trestného zákona.

(Naj)prísnejším trestným činom, v zmysle § 42 ods. 1 Trestného zákona, je v prípade oboch
obžalovaných zločin krádeže podľa § 212 ods. 4 písm. b) Trestného zákona, z ktorého boli obžalovaní
uznaní vinnými práve rozsudkom v prejednávanej veci sp. zn. 1T/107/2014 a preto súd vychádzal pri

ukladaní trestu práve z trestnej sadzby tohto zločinu, pričom výška trestnej sadzby stanovená zákonom
pri tomto zločine (§ 212 ods. 4 Trestného zákona) je v rozpätí tri roky až desať rokov (u mladistvého v
zmysle § 117 ods. 1 Trestného zákona - jeden rok a šesť mesiacov až päť rokov).

Súd u obžalovaného E. B. zistil jednu poľahčujúcu okolnosť [obžalovaný sa k spáchaniu trestného

činu priznal a čin oľutoval - § 36 písm. l) Trestného zákona] a jednu priťažujúcu okolnosť [obžalovaný
spáchal viac trestných činov - § 37 písm. h) Trestného zákona]. Pri určovaní druhu a výmery trestu súd
následne povinne (§ 38 ods. 2 Trestného zákona) prihliadol na pomer poľahčujúcich a priťažujúcich
okolností s tým, že neprevažuje pomer žiadnych okolností a preto súd trestnú sadzbu neupravoval. Súd
poukazuje na ustanovenie § 34 ods. 6 Trestného zákona, ktoré stanovuje, že za trestný čin, ktorého

horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovená v osobitnej časti Trestného zákona
prevyšuje päť rokov, musí súd uložiť trest odňatia slobody. Vzhľadom na toto zákonné ustanovenie a
právnu kvalifikáciu skutku, z ktorého bol obžalovaný uznaný vinným, mohol súd ukladať len jeden druh
trestu a to trest odňatia slobody, buď v jeho nepodmienečnej forme alebo mohol uložený trest odňatia
slobody podmienečne odložiť na primeranú skúšobnú dobu a stanoviť nad obžalovaným probačný

dohľad v zmysle § 51 Trestného zákona.

U obžalovaného ml. V. Z. súd takisto zistil jednu poľahčujúcu okolnosť [obžalovaný sa k spáchaniu
trestného činu priznal a čin oľutoval - § 36 písm. l) Trestného zákona] a jednu priťažujúcu okolnosť
[obžalovaný spáchal viac trestných činov - § 37 písm. h) Trestného zákona]. Pri určovaní druhu a

výmery trestu súd následne povinne (§ 38 ods. 2 Trestného zákona) prihliadol na pomer poľahčujúcich
a priťažujúcich okolností s tým, že neprevažuje pomer žiadnych okolností a preto súd trestnú sadzbu
neupravoval a táto je pri aplikácii § 117 ods. 1 Trestného zákona v rozpätí jeden rok a šesť mesiacov
až päť rokov.

Súd dospel k záveru, že obom obžalovaným je síce, v zmysle Trestného zákona, nutné povinne uložiť
trest odňatia slobody (vo výmere tri roky u obžalovaného E. B., a vo výmere jeden rok a šesť mesiacov
u obžalovaného ml. V. Z., čo je v oboch prípadoch na samej spodnej hranici tej - ktorej trestnej sadzby),
avšak pre nápravu obžalovaných postačí odklad jeho výkonu so stanovením primeranej skúšobnej doby
(u obž. E. B. štyri roky a u obž. ml. V. Z. tri roky) s tým, že nad správaním obžalovaného E. B. v skúšobnej

dobe bude dohliadať probačný úradník. Zároveň je súd toho názoru, že je na mieste a dôvodné, aby
sa obaja obžalovaní v skúšobnej dobe podrobili sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom
alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu.

Súd pri ukladaní trestu mal na zreteli aj to, že spôsobený následok činu nie je až taký závažný (škoda

spôsobená krádežou bicyklov vo výške 4.100,- eur, avšak po vrátení niektorých bicyklov zostávajúca
škoda 1.100,- eur), oboch obžalovaných nepovažuje súd za tak výrazne narušených, že by bolo pre
ich nápravu nevyhnutné uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody v sadzbe určenej zákonom.
Obžalovaní boli síce v minulosti súdne trestaní, avšak vo väčšine prípadov sa na nich hľadí, akoby súdnetrestaný neboli, a vo vzťahu k ďalším odsúdeniam im súd ukladal súhrnný trest. Súd vzal taktiež do
úvahy, že od spáchania skutku, do rozhodnutia súdu, uplynula už doba štyroch rokov, čo je pomerne
dlhá doba, počas ktorej viedol obžalovaný E. B. riadny život (súd nemá vedomosť o tom, že by bol

obžalovaný v tejto dobe odsúdený za spáchanie trestného činu) a obžalovaný ml. V. Z. sa opakovane
dopustil prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona,
čo bolo zohľadnené v rámci ukladania súhrnného trestu odňatia slobody a zároveň bol v tomto smere
prevzatý (§ 42 ods. 2 tretia veta Trestného zákona) trest zákazu činnosti. Súd preto dospel k záveru,
že vzhľadom na osobu obžalovaných a okolnosti prípadu [§ 51 ods. 1, § 49 ods. 1 písm. a) Trestného

zákona]postačíprenápravuobochobžalovanýchajuloženiepodmienečnejformytrestuodňatiaslobody
s tým, že stanovená skúšobná doba je dostatočne dlhá, aby obžalovaní preukázali, že do budúcna sú
schopní viesť riadny život a zaradiť sa do slušnej a poctivej časti spoločnosti.

Súd pri zvažovaní formy ukladaného trestu odňatia slobody v oboch prípadoch vychádzal aj z toho, že
nepodmienečný trest odňatia slobody je trest ultima ratio (posledná a krajná možnosť), ktorý môže súd

uložiť len vtedy, ak iné druhy trestov, prípadné iné formy trestu odňatia slobody, nemôžu celkom zjavne
viesť k náprave obžalovaných, čo, hoci to bolo na hrane, nebol posudzovaný prípad.

Pokiaľ ide o náhradu škody, tak súd zaviazal obžalovaných E. B. a ml. V. Z. k náhrade škody
poškodenému J. F. vo výške 1.100,- eur, ktorá vyplývala z hodnoty nevrátených bicyklov odcudzených

trestnou činnosťou obžalovaných, pričom povinnosť obžalovaných nahradiť škodu bola určená spoločne
a nerozdielne, a to aj spolu s ďalšími osobami, spolupáchateľmi, ktorých trestné stíhanie bolo
právoplatne ukončené už skôr.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou podpísaného
súdu na Krajský súd v Bratislave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení tohto
rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť.
Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309

ods. 1 Trestného poriadku). Odvolanie má odkladný účinok. V písomne podanom odvolaní je potrebné
uviesť voči ktorým výrokom rozsudku odvolanie smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku
predchádzalo.