Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. apríl 2015

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 5C/44/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214212375
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Mezőszállási

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2015:4214212375.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v právnej veci navrhovateľa: K. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX B.

S., F. XXX/XX, prechodne bytom XXX XX F., K. č. XX, občan SR, v konaní zastúpená advokátkou JUDr.
Agátou Palackovou, Kostolné námestie č. 32, 946 03 Kolárovo proti odporcovi v 1.rade: E. C., nar.
XX.X.XXXX, trvale bytom XXX XX B. S., Ul. mládeže č. XX, občan SR, odporkyni v X.rade: B. C., nar.
XX.X.XXXX, trvale bytom XXX XX B. S., Ul. mládeže č. XX, občan SR a odporcovi v 3.rade : U. C., nar.
X.X.XXXX, trvale bytom XXX XX B. S., F. XXX/XX, občan SR, všetci traja odporcovia v konaní zastúpení
Advokátskou kanceláriou JUDr. Natália Borsosová, s.r.o., 945 01 Komárno, Ul. bisk. Királya č. 6, IČO:
47 251 395 o určenie neplatnosti právneho úkonu sudcom Mgr. Petrom Mezőszállásim takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľky z a m i e t a.

Odporkyňa p o v i n n á zaplatiť náhradu trov konania odporcov v 1., 2. a v 3.rade a to ich právnemu
zástupcovi Advokátska kancelária JUDr. Natália Borsosová, s.r.o., 945 01 Komárno, Ul. bisk. Királya č.
6, IČO: 47 251 395 titulom trov právneho zastupovania sumu 2.940,04 eur do 3 dní po právoplatnosti
tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka zastúpená právnou zástupkyňou návrhom zo dňa 20.6.2014 sa domáhala na tunajšom
súde proti odporcom v 1.až 3.rade určenia neplatnosti právneho úkonu - uznania dlhu zo dňa 16.2.2012,

na základe ktorého navrhovateľka a odporca v 3.rade uznali voči odporcom v 1. a 2.rade dlh vo výške
16.597.- eur z titulu poskytnutej pôžičky a zaviazali sa sumu 16.597.- eur spoločne a nerozdielne
odporcom v 1. a 2.rade vrátiť v lehote do 6 mesiacov odo dňa kedy budú nimi vyzvaní.

Navrhovateľka svoj návrh odôvodnila tým, že v uvedenom prípade ide o absolútne neplatný právny úkon
z dôvodu, že právny úkon zo strany navrhovateľky nebol vykonaný slobodne, vážne a určite, nakoľko
navrhovateľka predmetný právny úkon vykonala pod nátlakom odporcu v 1.rade.

Ďalej uviedla, že s odporcom v 3.rade sú rozvedenými manželmi a počas trvania manželstva zo strany
odporcov v 1. a 2.rade došlo k poskytnutiu finančných prostriedkov v sume 500.000.- Sk za účelom
kúpy bytu.
V čase poskytnutia finančných prostriedkov žiadna listina vyhotovená nebola.
Následne po zhoršení vzťahu medzi mladými manželmi teda medzi navrhovateľkou a odporcom v 3.rade
odporca v 1.rade dal vyhotoviť listinu o uznaní dlhu.
Nakoľko navrhovateľka v čase pred podaním návrhu na rozvod bola pod veľkým psychickým nátlakom

zo strany odporcu v 1.rade uvedené uznanie dlhu pod psychickým nátlakom podpísala.

Právna zástupkyňa odporcov v 1.až 3.rade podala k písomnému návrhu Vyjadrenie dňa 23.7.2014.Právna zástupkyňa odporcov v 1.až 3.rade vo svojom vyjadrení v prvom rade namietala preukázania
naliehavého právneho záujmu navrhovateľky podľa §80 písm. c) O.s.p. na určovacej žalobe.
Ďalej poukázala na to, že právny úkon - písomné uznanie dlhu tvoriaci predmet sporu má všetky

náležitosti predpísané zákonom pre platnosť takéhoto právneho úkonu.
Rozhodnepopierala,žebyzostranyodporcuv1.radedošlokpsychickémunátlakuzaúčelomdocielenia
podpísania právneho úkonu - uznania dlhu.
Poukázala na to, že odporca v 3.rade uznanie dlhu zo dňa 16.2.2012 vo všetkých štyroch vyhotoveniach
odovzdal navrhovateľke s tým, že ich má podpísať na matrike a dať si na nich overiť podpis.

Navrhovateľkanemalaprotitomužiadnenámietkyasamanavrhovateľkanavrhla,nechodporcav1.rade
vybaví na matrike kedy tam môže prísť, pretože ona sa stará o maloleté dieťa a nemá čas i termín
vybaviť.
Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že navrhovateľka právny úkon vykonala slobodne, vážne, určite a
zrozumiteľne.

Súd vo veci nariadil ústne pojednávanie na termín 23.10.2014, ktorého sa zúčastnili všetci účastníci
konania a ich právne zástupkyne.
Právna zástupkyňa navrhovateľky na ústnom pojednávaní uviedla:
V predmetnom prípade navrhovateľka sa domáha určenia absolútnej neplatnosti právneho úkonu
a to uznanie dlhu zo dňa 16.2.2012 podpísaný navrhovateľkou ako i odporcom v 3.rade v ktorom

navrhovateľka a odporca v 3.rade sa zaviazali uhradiť pôžičku odporcom v 1.a 2.rade v sume 500.000.-
Sk (16.597.- eur) a to do 6 mesiacov, kedy budú veriteľmi vyzvaní na vrátenie dlhu.
V predmetnom prípade sa jedná o porušenie §37 a nasl. Občianskeho zákonníka spočívajúce v tom, že
vôľa navrhovateľky podpísať uznanie nebola slobodná a vážna, nakoľko bola pod psychickým nátlakom
najmä odporcom v 1.rade, ktorý jej vyhlásil, že ak uznanie nepodpíše, nebude môcť opustiť s dieťaťom

spoločnú domácnosť v S.i.
V ďalšej časti poukazuje na predložené listinné dôkazy najmä na potvrdenie obvodného lekára zo dňa
25.5.2014.

Navrhovateľka K. C. na ústnom pojednávaní uviedla :

Sme bývalí manželia s odporcom v 3.rade. Naše manželské spolunažívanie bolo harmonické, jediným
problémom boli otázky týkajúce sa výchovy nášho maloletého syna G., nakoľko ja som bola prísna a
odporca v 3.rade mu všetko povoľoval. Z uvedeného dôvodu sme sa neustále hádali.
Odporcovia v 1. a 2.rade - rodičia odporcu v 3.rade nemali vedomosť o našich hádkach a boli v tom,
že naše spolunažívanie je harmonické.

V prvý januárový týždeň 2012 som oznámila v rodinnom dome odporcov 1. a 2.rade za prítomnosti nás
všetkých, že s maloletým sa odsťahujem k svojej matke.
Odporcovia v 1. a 2.rade boli veľmi prekvapení a dohovárali mi, aby som si to rozmyslela a dokonca
navrhli, aby sa na istý čas odporca 3. odsťahoval domov, ale ja som s tým nesúhlasila.
Medzi časom však odporca v 1.rade sa mi začal vyhrážať, že to tak nenechá, že jeho vnuka nemôžem

zobrať preč.
Poznamenávam, že v čase keď som túto skutočnosť oznámila som mienila ísť bývať do F. k svojej
mame. Túto skutočnosť som so svojou mamou asi týždeň pred tým prejednala, bola síce prekvapená,
ale vedela, že som už pevne rozhodnutá.
Od momentu, čo som svojej mame oznámila, že mienim opustiť spoločnú domácnosť spolu s maloletým

G.smebolivkaždodennomtelefonickomkontakte.Zhováralismesaotom,čimidalipokoj,akoprebieha
deň a či som poriadku.
Následne po oznámení mojej vôle odsťahovať sa domov so synom s mojim manželom odporcom v
3.rade sme sa vôbec nezhovárali, mali sme „tichú domácnosť“ ani mi neublížil ani fyzicky ani psychicky.
Len sme tak spolu nažívali vedľa seba.

Asi po dvoch týždňoch sa odporca v 3.rade odsťahoval k svojim rodičom a od tej doby som bývala v
našom byte sama s našim synom. Náš syn v tom čase navštevoval škôlku, ráno som malého zobrala do
škôlky nakoľko v období od začiatku januára do 23.2.2012 (vtedy som sa odsťahovala doX.rade) som
celý deň bola sama doma - nepracovala som (od oznámenia po dvoch týždňoch sa odporca v 3.rade
odsťahoval k svojim rodičom).

Poznamenávam, že od momentu oznámenia všetkým trom odporcom, že sa odsťahujem k svojej mame
s maloletým synom do 20.2.2012 odporcovia v 1. a 2.rade mi ani nevolali ani ma nenavštevovali, ani
som ich nevidela. Odporca v 3.rade sporadicky navštevoval maloletého, zobral ho na prechádzku, alebo
ku svojim rodičom, mne povedal iba to, aby sme sa udobrili, iným spôsobom ma vôbec neobťažoval.V pondelok ráno 20.2.2012 prišiel môj bývalý svokor - odporca v 1.rade po tom, čo som zobrala syna
do škôlky, priniesol mi listinu čl. 9 a oznámil mi, že ak tento papier podpíšem, môžem ísť domov do X
spolu s maloletým.

Na stôl vyložil 4 vyhotovenia listiny a oznámil mi, že toto je potvrdenie o tom, že nám (mne a odporcovi
v 3.rade) vtedy pomohol s finančnými prostriedkami v sume 500.000.- Sk.
Túto listinu som zbežne prebehla, skontrolovala som najmä označenia účastníkov a podpísala som
všetky štyri vyhotovenia.
Slovenský jazyk neovládam na dostatočnej úrovni napriek tomu, že mám maturitu na Strednej odbornej

škole v P. - F..
Následne ma môj bývalý svokor zobral na matriku v B. S. spolu so všetkými 4 vyhotoveniami. Nenútil
ma, požiadal, ma aby som išla potvrdiť svoj podpis. Ja som s ním išla a pred matrikárkou som si napísala
do knihy overovania svoj podpis. Bolo to dňa 20.2.2012.
Následne po podpísaní listín mi odporca v 1.rade nedal žiadnu kópiu a zobral ma domov.
Na druhý deň tj. 21.2.2012, keď som sa vrátila domov zo škôlky, zase prišiel odporca v 1.rade a oznámil

mi, že na matrike urobili chybu a že to treba podpísať ešte raz, nakoľko tam nebol dátum a nebol tam
ani podpis odporcu v 3.rade.
Na stôl zase vyložil listinu v 4 vyhotoveniach. Ja som listinu zbežne prebehla bolo tam napísané to isté,
ale už tam bol dátum ako i podpis odporcu v 3.rade.
Tútolistinusompodpísaladoma,všetky4vyhotoveniaanáslednemaodporcav1.radezobralnamatriku

na osvedčenie môjho podpisu. Podpísala som sa do knihy osvedčení a potom sme vyšli von z budovy.
Odporca v 1.rade mi dal jednu kópiu z listiny čo je na čl. 9 spisu a následne ma zobral domov.
Doma mi oznámil, že zariadi, aby som ešte v ten deň mohla dieťa zobrať zo škôlky a aby som sa mohla
odsťahovať.

Právna zástupkyňa odporcov v 1.až 3.rade na ústnom pojednávaní viedla :
V plnej miere sa pridržiava písomne podaného odporu a vyjadrení vo veci samej. Považuje nárok
navrhovateľky za nedôvodný a popiera, že by zo strany odporcov 1. až 3. rade došlo k vykonaniu nátlaku
na navrhovateľku.

Do spisu zakladá krátkou cestou 3kusy originálu zo dňa 16.2.2012 podpísané navrhovateľkou ako i
odporcom v 3.rade a ich podpisy overený matrikou v B. S..

Týmto preukazuje, že neboli vyhotovené žiadne ďalšie vyhotovenia tak, ako to tvrdí navrhovateľka.
Samotné uznanie dlhu vyhotovil JUDr. Y., samotné uznanie mala navrhovateľka u seba od 16.2.2012 a

to všetky 4 exempláre a samotný proces sa uskutočnil tak, ako je to špecifikované v písomnom vyjadrení.
Osvedčenie podpisu navrhovateľky bolo zavedené do overovacej knihy matriky pod č. 200 až 203/2012.
Osvedčenie sa uskutočnilo dňa 21.2012 a neuskutočnilo sa podpisovanie v iný deň resp. 2x ako to
tvrdí navrhovateľka.
Navrhovateľke bol vydaný 1 kus exempláru ktorý tvorí predmet sporu.

Súd vo veci nariadil ústne pojednávanie na termín 22.1.2015, ktorého sa zúčastnili všetci účastníci
konania a ich právne zástupkyne.
Odporca v 1.rade E. C. na ústnom pojednávaní uviedol :
Po uzavretí manželstva navrhovateľka a odporca v 3.rade sa rozhodli kúpiť byt v B. S.. Aj si vyhliadli

byt aj dojednali kúpnu cenu v sume 1.000.000.- Sk. Nakoľko mladomanželia dostatok finančných
prostriedkov nemali, kúpnu cenu navrhli riešiť formou úveru z banky. Banka im však mohla poskytnúť
max 200.000, Sk a po prejednaní s mojou manželkou sme a rozhodli pomôcť mladým v tom, že
im poskytneme pôžičku na zvyšok kúpnej ceny 500.000.- Sk. Naša pomoc mala spočívať v tom, že
poskytneme bez úročnú pôžičku s dobou splatnosti až po tom, čo mladí splatia úver pre banku. Tomuto

návrhu sa veľmi tešili najmä navrhovateľka.
Samotná pôžička bola poskytnutá tak, že bola zaplatená na základe pred kúpnej zmluvy priamo
predávajúcemu (peniaze som prostredníctvom odporcu v 3.rade odovzdal predávajúcemu). Už na
Vianoce 2011 som zistil, že sú nezhody medzi mladými a na Nový rok navrhovateľka k nám už ani
neprišla. Syn mi naznačil, že sú medzi nimi problémy.

Začiatkom januára navrhovateľka, keď bola u nás nám oznámila, že sa mieni odsťahovať s vnukom k
svojej mame do F.. Súčasne oznámila, že maloletého odhlásila zo škôlky.
Ja som s týmto nesúhlasil a oznámil som jej, že veci sa takto neriešia. Nemôže maloletého odhlásiť zo
škôlky bez súhlasu druhého rodiča.Následne som vykonal aj dotaz na riaditeľku v MŠ ako je to možné, ktorá uviedla, že navrhovateľka jej
oznámila, že sa odsťahujú k jej mame (rodičia s dieťaťom).
Následne s mojou manželkou sme navštívili matku navrhovateľky v F. za účelom zachránenia tohto

zväzku.
Matka navrhovateľky nám oznámila, že navrhovateľa už odporcu neľúbi a že jej rozhodnutie je asi vážne.
Náš rozhovor bol kľudný, žiadna reč o finančných záležitostiach nebola. Našou jedinou požiadavkou
bolo aby sme mohli maloletého navštevovať resp. aby veľkého bojového psa čo mali doma preniesli
inde, kvôli obave o maloleté dieťa. Následne som poradil synovi, nech sa nasťahuje k nám domov, nech

navrhovateľka má čas a premyslenie.
Tu poznamenávam, že už od decembra začala veľmi chudnúť a bola vystresovaná.
Niekedy v mesiaci január som navrhovateľku zobral aj za lekárkou MUDr. J., ktorá jej prepísala lieky,
injekcie.
Medzi časom som nadobudol presvedčenie, že tento zväzok sa rozpadne a z uvedeného dôvodu som
sa informoval u JUDr. Y., ktorý bol rodinný známy, že čo a ako sa riešia takéto veci.

JUDr. X.rade oznámil, nech sa odporca v 3.rade naťahuje späť domov aby pomohol navrhovateľke.
Ohľadne poskytnutej pôžičky navrhol, aby sme to dali do úradnej formy aby manželia podpísali uznanie.
Následne aj vypracoval menovaný písomné vyhotovenie uznanie dlhu, pre ktorý dňa 16.2.2012 išiel
odporca v 3.rade autom.
Listiny v počte 4 kusy priniesol odporca v 3.rade a boli umiestnené u navrhovateľky (vtedy odporca v

3.rade už býval s ňou v byte )
Tu poznamenávam, že ešte v mesiaci január sme spolu prejednali uvedené záležitosti za prítomnosti
navrhovateľky, odporcu v 3.rade a mojej manželky.
Navrhovateľka s uvedeným návrhom súhlasila.
K samotnému podpisu uznania dlhu pravdepodobne došlo od 16. do 21. februára 2012 a to doma v

byte manželov. Ja som navrhol navrhovateľke, že ju zoberiem na matriku aby osvedčili jej podpis. Bolo
to dňa 21.2.2012 keď sme s odporkyňou v 2.rade išli do bytu manželov kde už bol odporca v 3.rade
aj navrhovateľka. V tom čase už boli listiny podpísané navrhovateľkou. V byte ostal môj syn a moja
manželka strážiť maloletého a ja som zatiaľ zobral navrhovateľku na matriku. Na matrike navrhovateľka
podpísala listiny. Z kópie listín som jednu dal navrhovateľke zvyšok ostal u nás. Po tom, čo sme sa vrátili

do bytu ja s manželkou sme odišli. Nebola navrhovateľka žiadnym spôsobom donútená k podpisu.

Odporkyňa v 2.rade B. C. na ústnom pojednávaní uviedla :
V plnej miere sa pridržiavam výpovede odporcu v 1.rade - môjho manžela.
Všetko sa udialo tak ako to on predniesol. My medzi sebou všetko prejednáme.

Snáď udávam len toľko, že dňa 21.2.2012 som prišla domom z práce o 14,30 hod išli sme s odporcom
v 1.rade za mladými do ich bytu. Ja som tam ostala strážiť vnuka spolu s odporcom v 3.rade.
Navrhovateľka už vyzerala lepšie nakoľko v tom čase brala injekcie a to magnézium. Okrem toho viem,
že často brala lieky proti bolesti hlavy a to A..

Odporca v 3.rade U. C. na ústnom pojednávaní uviedol :
Okolnosti popísané odporcom v 1.rade sa uskutočnili tak, ako to predniesol.
K veci viem uviesť toľko, že s navrhovateľkou sme spolunažívali v harmonickom vzťahu bez väčších
problémov a v láske.
Na druhý vianočný deň 2011 mi oznámila, že sa odsťahuje aj s maloletým. Ako dôvod uviedla, že sú

problémy s maloletým a chce ho zobrať do F..
Túto skutočnosť som oznámil aj mojim rodičom a následne im navrhovateľka toto oznámila.
Oznámila len toľko, že s maloletým sa odsťahuje za každú cenu. Je pravdou, že môj otec po týchto
prednesoch sa trošku rozčúlil a povedal navrhovateľke, že jej znepríjemní život, keď dieťa zoberie. Bolo
to však v silnom rozrušení.

Nie ja som sa z domu odsťahoval k rodičom a následne po dvoch týždňoch som sa vrátil na základe
odporúčania JUDr. Y..
Otec mi oznámil po porade s JUDr. X., že poskytnutú pôžičku treba dať do poriadku tak, aby o tom
bola písomná stopa, preto som sa spýtal navrhovateľky, či súhlasí s takýmto riešením. Navrhovateľka s
týmto riešením súhlasila, preto som dňa 16.2.2012 od JUDr. Y. vo večerných hodinách zobral papiere

- uznanie dlhu v 4 kópiách. Došiel som domov do bytu k navrhovateľke a vyložil som to na barový pult
s tým, že ja som toto uznanie podpísal.
Oznámil som jej, nech si to prečíta a podpíše ale, že je potrebné mať osvedčený podpis. Na to mi
oznámila, že to najprv potrebuje prečítať.Viem, že následne navrhovateľka uvedené papiere zobrala do F., kde sa išla s niekým poradiť a o nejaké
2 - 3 dni už boli listiny podpísané.
Nie predo mnou to podpísala, neviem kde to podpísala a papiere už boli podpísané a súčasne mi

oznámila aby som požiadal môjho otca aby ju zobral na matriku na osvedčenie podpisu.
Samotný deň 21.2.212 sa uskutočnil tak, ako to uviedla odporkyňa v 2.rade teda ja a odporkyňa v 2.rade
sme boli doma so synom a navrhovateľka s odporcom v 1.rade išli osvedčiť podpisy na matriku.

Okrem výsluchu účastníkov konania súd vo veci vypočul i svedkyňu D. P., zamestnankyňu Obecného

úradu v B. S., ktorá uviedla:
Viem, čo je predmetom sporu nakoľko ja som pripravila podklady pre súd týkajúce sa fotokópie
osvedčovacej knihy. Každopádne navrhovateľka bola prítomná pri vykonaní podpisu v osvedčovacej
knihe.
Neviem sa vyjadriť k tomu, či tam bol odporca v 1. a 3.rade, nepamätám si to bolo to dávno.
V predmetnom prípade listina už bola podpísaná, preto som osvedčila podpis navrhovateľky, ktorú

osobne poznám, boli sme susedia.
Žiadneznakyneslobodnejvôle,požitiaomamnýchprostriedkovaliekovunavrhovateľkysomnezbadala,
nakoľko nie je možné osvedčiť alebo overiť podpis ak na niekom úradníčka zbadá vyššie uvedené znaky.

Súd vo veci nariadil ústne pojednávanie na termín 14.4.2015. Na tomto ústnom pojednávaní súd vypočul

svedka JUDr. A. Y., ktorý pri výpovedi uviedol :
Niekedy v roku 2009 alebo skôr ma vyhľadal odporca v 1.rade E. C. za účelom vyhotovenia kúpnej
zmluvy na kúpu bytu.
Ja som vyhotovoval predmetnú zmluvu a viem, že navrhovateľka a odporca v 3.rade pri kúpe
predmetnéhobytunemalidostatokfinančnýchprostriedkov(nedostalidostatočnúvýškupôžičky)napriek

tomu sa veľmi chceli osamostatniť. Preto mi E. C. povedal, že im chce poskytnúť pôžičku vo výške
500.000.- Sk viem to, lebo to bolo ešte v korunách.
Aj sa ma spýtal, či treba vyhotoviť písomnú zmluvu o pôžičke alebo nie, ja som mu oznámil, že zákon
nepodmieňuje platnosť v písomnej forme, čomu sa aj potešil, nakoľko nechcel vyvolať nedôveru u
mladých v súvislosti so zmluvou o pôžičke.

V roku 2012 ma E. C. zase vyhľadal v otázke pôžičky 500.000.- Sk a oznámil mi, že navrhovateľka sa
zo spoločného bytu odsťahovala a či by sa nemohla dodatočne vyhotoviť nejaká listina o pôžičke.
Ja som mu oznámil, že v tomto štádiu je možné vyhotoviť uznanie dlhu, ak to manželia podpíšu.
Následne mi volal, že mladomanželia s tým súhlasia. Poprosil ma aby som to vyhotovil rýchlo a že
preto pošle syna U.. Ja som listinu U. odovzdal a o ďalších okolnostiach samotného podpísania listiny

vedomosť nemám.
Následne došlo k stretnutiu s navrhovateľkou ale to už po rozvode manželstva za účelom vyriešenia
majetkových okolností rozvedených manželov.
Navrhovateľka bola zastúpená JUDr. J. a U. som zastupoval ja.
Pri prvom stretnutí boli predmetom rokovania hnuteľné veci - zariadenie bytu a problém sa vyskytol pri

aute, nakoľko ani jeden z manželov to nechcel.
Pri druhom stretnutí, kedy bol prítomný už aj E. C. sme sa bavili ohľadne nehnuteľnosti. Navrhovateľka v
otázke nehnuteľnosti prípadnej pôžičky a sa nevyjadrovala, JUDr. J. na uznanie dlhu mala pripomienku,
že je pravdepodobne premlčaná. Navrhovateľka ohľadne nehnuteľnosti sa nijako nevyjadrila.
Nezhody nastali vtedy, keď E. C. si nárokoval na poskytnutú pôžičku 500.000.- Sk. Vtedy právna

zástupkyňa navrhovateľky uviedla, že pravdepodobne budú žalovať neplatnosť.
V mojej prítomnosti pri stretnutí reč o donútení alebo iných okolnostiach obmedzenia osobnej slobody
navrhovateľky nebola. Dôvodom žalobného nároku o neplatnosť by malo byť premlčanie.
V závere svedok udáva, teraz mi napadlo, že E. C. ešte v čase poskytnutia pôžičky (v roku 2009 alebo
skôr) spomínal, že pôžičku by mladí mali splácať až po tom, čo vyrovnali svoj dlh voči banke.

A súd vypočul aj svedkyňu K. D., matku navrhovateľky ktorá pri výpovedi uviedla :
Viem, čo je predmetom sporu. Mne o tejto záležitosti navrhovateľka prvý krát povedala až po tom, čo s
nasťahovala domov, bolo to koncom februára 2012.
S mojim manželom sme často chodili na návštevy k odporcom v 1. a 2.rade a mali sme dobré vzťahy.

Mne navrhovateľka prvý krát asi 1 - 2 januárový týždeň spomínala, že sú medzi nimi problémy a že
tie nezhody sú vážne.
Keď sa naťahovala domov, porozprávala mi podpísanie dlhu tak, že prišiel E. C. za navrhovateľkou,
zobudil ju ráno a zobral ju na matriku aby podpísala uznanie dlhu.Ja som mala vedomosť o poskytnutých finančných prostriedkov odporcami v 1. a 2. rade avšak prednesu
viem, a často to odporcovia v 1.a 2.rade deklarovali, že peniaze poskytli ako pomoc mladým. Nikdy
nebola reč o pôžičke ani o dare. V čase keď sa vrátila domov, bola na tom psychicky zle, veľmi schudla

užívala lieky a ani do práce nechodila.
Ja odporcu o v 1.rade poznám, je to človek, ktorý keď chce, tak vie svoje docieliť.
Podľa môjho názoru navrhovateľka bola donútená k podpísaniu , ktoré spočívalo v tom, že sa nemôže
nasťahovať do F. (ku mne) s maloletým, kým nepodpíše uznanie dlhu.
Aj mne sa vyhrážal E. C. - vydieral ma s tým, že kým máme doma toho psa, tak maloletý nemôže prísť

do F.. Jedná sa o psa sharpei, má cca 30 kg a je to priateľské zviera.
Ďalej uviedla, že keď prišla dcéra domov, aby porozprávala udalosti ohľadne uznania dlhu, teda, že to
podpísala, moja reakcia bola taká, že keď im dali peniaze, tak dali, treba to uznať. Ja som však bola v
tom, že si nebudú pýtať späť tieto peniaze, teda to uznanie sa malo týkať len tohto, že navrhovateľka
potvrdí, že peniaze dostali.
Navrhovateľka sa pomaličky dávala do poriadku trvalo to asi 1 mesiac, kým sa z celého spamätala.

Nie, uznanie dlhu som nikdy nevidela ani nečítala, keď sa navrhovateľka vrátila domov, povedala mi,
že má 1 kus tohto uznania.
Nie, reč o pôžičke nikdy nebola toto mi moja dcéra nepovedala ani po tom, čo sa vrátila domov.
Návšteva odporcov v 1.a 2.rade u nás v januári 2012 sa mala týkať riešenia problémov vo vzťahu
medzi mladými. Chceli ma nahovoriť aby navrhovateľka nechala ich vnuka so synom v B. S., teda ak sa

navrhovateľka chce vrátiť domov, tak sa môže, ale bez malého. S týmto som ja nesúhlasia.

Súd sa vo veci okrem výsluchu účastníkov konania a svedkov oboznámil aj s pripojenými listinnými
dôkazmi a to Rozsudok 7P XXX/XXXX č.l. 6 - 8, uznanie dlhu č.l. 9, výmenný list Dr. XX, podanie čl.
10 - 11mail č.l. 12 - 13, vyjadrenie č.l. 19 - 22, potvrdenie o zaplatení č.l. 26, podanie obce B. S. č.l. 43

- 47, z prílohovej obálky originál uznania dlhu pod overovacími číslami 200- 203.
Na základe takto vykonaného dokazovania súd ustálil nasledovný skutkový a právny záver.

Navrhovateľka a odporca v 3.rade boli manželmi. Ich manželstvo bolo uzavreté dňa 22.5.2004. Počas
trvania manželstva dňa 2.10.2007 došlo k poskytnutiu finančných prostriedkov vo výške 500.000.- Sk

a to odporcami v 1.a 2.rade - rodičmi odporcu v 3.rade a to za účelom zaplatenia preddavku na kúpnu
cenu na kúpu bytu č.5 na 3.poschodí bytového domu súp.č. XXX, orientačné číslo XX na ulici F. v B. S..
Po zhoršení spolu nažívania navrhovateľky s odporcom v 3.rade odporca v 1.rade si dal vyhotoviť listinu
- uznanie dlhu JUDr. A. Y..
Predmetné uznanie dlhu v štyroch vyhotoveniach navrhovateľka v spoločnom byte podpísala.

Následne dňa 21.2.2012 pred Obecným úradom B. S. navrhovateľka osvedčila pravosť svojho podpisu
na všetkých štyroch vyhotoveniach uznania dlhu.
Manželstvo navrhovateľky a odporcu v 3.rade bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu 7P XXX/
XXXX, právoplatný dňa 28.1.2014.

Navrhovateľka a odporca v 3.rade ohľadne zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov
nevedeli uzatvoriť dohodu.

Podľa §34 Občianskeho zákonníka: právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo
zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa ustanovenia § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka: právne úkony vyjadrené slovami treba vyhľadať
nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto
vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.

Podľa §37 ods. 1,2,3 Občianskeho zákonníka:
1) Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný.
2) Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný
3) Právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný.

Podľa §80 písm. c) O.s.p. Návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,
či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.Právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv a povinností, ktoré
právne predpisy s takýmto prejavom spájajú (§ 34 Občianskeho zákonníka).
Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný (§ 37 ods. 1

Občianskeho zákonníka).
Ako vyplýva z cit. ustanovenia §34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je určovaný (definovaný)
prejavom vôle, zameraním tohto prejavu vôle a vznikom, zmenou alebo zánikom (zrušením) práv a
povinností alebo k vyvolaniu iných právnych následkov, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom
spájajú. Z uvedených definičných znakov právneho úkonu má rozhodujúci význam znak uvedený ako

prvý, spočívajúci v jednote vôle a jej prejavu. Pokiaľ by totiž neexistovala vôľa (napr. z dôvodu fyzického
donútenia), nebol by ani právny úkon; právny úkon by však nebol ani vtedy, ak by nedošlo k prejavu vôle.
Z uvedeného je zrejmé, že nevyhnutným pojmovým predpokladom vzniku právneho úkonu je vôľa
ako psychický vzťah konajúceho človeka (fyzickej osoby) k zamýšľanému (chcenému) následku. Na
existenciu vôle sa pri jej prejave usudzuje predovšetkým na základe objektívnych skutočností, t.j.
okolností, za ktorých bola vôľa prejavená, pričom osobitný zreteľ sa kladie na dobromyseľnosť adresáta

úkonu. Neprihliada sa však na motív (vnútornú pohnútku) prejavenej vôle, okrem prípadu, ak by bol
právnym úkonom prejavený a tým sa stal jeho súčasťou. Pokiaľ ide o prejav vôle, je ním akákoľvek forma
jej vonkajšieho manifestovania poznateľná inými osobami, pričom nie je podstatné, akými prostriedkami
sa táto poznateľnosť dosiahne.
Vychádzajúc z cit. ustanovenia § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka sankcia neplatnosti právneho úkonu

sa viaže k náležitostiam prejavu vôle; prejav je neurčitý, ak je jeho obsah neistý, t.j. ak sa konajúcemu
subjektu nepodarilo obsah vôle stanoviť jednoznačným spôsobom a je nezrozumiteľný, ak konajúci
subjekt nedosiahol (vadným slovným alebo iným sprostredkovaním) jasné vyjadrenie tejto vôle. Záver
o neurčitosti alebo nezrozumiteľnosti právneho úkonu predpokladá, že ani jeho výkladom nemožno
dospieť k nepochybnému poznaniu, čo chcel účastník prejaviť (§ 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka).

Právny úkon nie je urobený slobodne, ak prejav vôle konajúceho subjektu bol ovplyvnený nedovoleným
nátlakom zo strany druhého účastníka zmluvy alebo tretej osoby a to buď priamym - fyzickým donútením
alebobezprávnouvyhrážkou.Konečne,právnyúkonniejeurobenývážnevtedy,akjezokolnostízrejmé,
že konajúci subjekt nechcel svojim prejavom vôle spôsobiť právne účinky, ktoré s takýmto prejavom
vôle právne predpisy spájajú. Podľa ustanovenia § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka právne úkony

vyjadrené slovami treba vyhľadať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho,
kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.
Bezprávna vyhrážka (tzv. psychické donútenie, vis compulsiva) je bezprávne pôsobenie na vôľu človeka,
ktoré v ňom vzbudzuje dôvodný strach z ujmy, ktorou sa hrozí tak, že sa jeho vôľa, prejavená v právnom
úkone, vytvára pod vplyvom tohto strachu. Bezprávna vyhrážka má právny význam, ak sú splnené tieto

podmienky:
a) vyhrážka musí byť protiprávna (ak sa hrozí niečím, čo konajúci nie je oprávnený urobiť alebo je síce na
to oprávnený, ale nie je oprávnený to robiť za tým účelom, aby prinútil iného k určitému právneho úkonu),
b) medzi hrozbou a urobeným právnym úkonom je príčinná súvislosť (strach vychádzajúci z hrozby
priamo ovplyvňuje vôľu konajúceho),

c) vyhrážka musí mať takú intenzitu, že u konajúceho vyvolala dôvodný strach.
Z hľadiska bezprávnosti vyhrážky musí ísť ďalej o vyhrážku takého druhu a takej intenzity, aby podľa
okolností a povahy konkrétneho prípadu u toho, voči komu bola použitá, vzbudila dôvodnú obavu a
vyhrážka musí byť adresovaná tomu, koho právny úkon sa vynucuje, alebo osobám jemu blízkym
Na danosť bezprávnej vyhrážky nie je potrebné, aby bol v nej zámer získať pre seba výhodu alebo

spôsobiť druhej strane ujmu, ani to, aby hroziaci získal výhodu alebo spôsobil ujmu, a preto netreba
preukázať, že tu taký zámer bol.
Medzi bezprávnou vyhrážkou (hrozbou) a urobeným prejavom musí byť príčinná súvislosť. To znamená,
že z hrozby musí prameniť strach, ktorý má priamy vplyv na utváranie prejavenej vôle. Vyhrážka musí
mať teda takú povahu, že vzbudzuje dôvodný strach, a to u samého ohrozeného alebo osobe jemu

blízkej, prípadne niekomu inému.
Dôvodnosť strachu treba vôbec posudzovať z konkrétneho a subjektívneho hľadiska, t. j. podľa
konkrétnej situácie, v ktorej sa ohrozený nachádzal, a podľa jeho vlastností; teda nie je smerodajné
nejaké objektívne hľadisko.
Právny úkon urobený pod tlakom bezprávnej vyhrážky je absolútne neplatný. Právny úkon je neplatný

aj vtedy, keď druhý účastník vie len o bezprávnej vyhrážke pochádzajúcej od iného a využíva ju, ba
dokonca aj vtedy, ak o bezprávnej vyhrážke nevie, a preto ju vedome ani nevyužíva, lebo nedostatok
slobody vôle je aj v tomto prípade.Súd výsledkom vykonaného dokazovania má za preukázané, že v danom prípade návrh navrhovateľky
je nedôvodný.
Súd v prvom rade skúmal právny záujem navrhovateľky, ktoré je procesnou podmienkou prípustnosti

určovacej žaloby.
Tu súd poukazuje na to, že naliehavý právny záujem je spravidla daný, v prípade ak by bez tohto
určenia bolo právo navrhovateľky ohrozené, alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jej právne postavenie
neistým.Vtejtočastinavrhovateľkaosvedčilasvojnaliehavýprávnyzáujematoskutkovýmiokolnosťami
prejednávanej veci ako i o potrebe rozhodnutia súdom, či to právny vzťah alebo právo je, alebo nie je.

V ďalšej časti súd skúmal, či právny úkon tvoriaci predmet žalobného nároku navrhovateľka vykonala v
rozpore s ustanovením §37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, teda nie zo slobodnej vôle.
Navrhovateľka ako obmedzenie svojej slobodnej vôle označila konanie odporu v 1.rade, spočívajúce v
jeho psychickom nátlaku za účelom vykonania právneho úkonu.
Pri posúdení dôvodnosti nároku navrhovateľky súd v prvom rade vychádzal z jej prednesov na ústnom

pojednávaní, kde obmedzenie jej slobodnej vôle zo strany odporcu v 1.rade malo spočívať v tom,
že v čase oznámenia navrhovateľky, že opustí spoločnú domácnosť s odporcom v 3.rade spolu s ich
maloletým synom a vnukom odporcov v 1.a 2.rade odporca v 1.rade reagoval tak, že si vnuka nenechá
zobrať.
V predmetnom prípade sa jedná o subjektívne hľadisko navrhovateľky týkajúce sa dôvodnosti strachu

vyvolaným odporcom v 1.rade.

Naproti tomu vo veci vypočutí ďalší účastníci konania ako i svedok JUDr. A. Y. súdu preukázali, že
navrhovateľka právny úkon - uznanie dlhu vykonala dobrovoľne, slobodne, vážne a určite.
Z prednesov navrhovateľky vyplýva, že zo strany odporcu k ďalším obdobným prednesom už nedošlo.

Z jej prednesov vyplýva, že od oznámenia skutočnosti, že zo spoločnej domácnosti spolu s maloletým
synom odíde nedošlo ani k obťažovaniu ani k vykonaniu návštev zo strany odporcov v 1. a 2.rade a s
odporcom v 3.rade žili „v tichej domácnosti“.

K prednesu odporcu v 1.rade týkajúceho sa neumožnenia jej opustenia spoločnej domácnosti spolu

s jeho vnukom malo dôjsť v prvý januárový týždeň v roku 2012, kým k podpísaniu uznania dlhu
navrhovateľkou malo dôjsť v období od 16.2. - 21.2.2012.
Naproti tomu z prednesov vyplýva, že odporca v 1.rade navrhovateľke poskytol pomoc tým, že ju
zobral k lekárke na vyšetrenie. Mal zabezpečiť psychiatrické vyšetrenie mal. dieťaťa a súčasne navrhol
i manželskú poradňu pre navrhovateľku, ktorá s tým nesúhlasila.

Samotná listina zo strany odporcu v 3.rade podľa udania účastníkov konania ako i svedka JUDr.
Imricha Vajlika bola navrhovateľke predložená dňa 16.2.2012. K vykonaniu osvedčenia pravosti podpisu
navrhovateľkou jej podpisu navrhovateľka vykonala až dňa 21.2.2012.
Súd ďalej poukazuje na tú skutočnosť, že takzvaná „vyhrážka“ zo strany odporcu v 1.rade voči
navrhovateľke sa netýkala majetko právnej sféry, ale opustenia spoločnej domácnosti s jeho maloletým

vnukom.
Túto skutočnosť vo veci potvrdil svedok JUDr. A. Y..

Z potvrdenia ošetrujúcej lekárky MUDr. P. L. vyplýva, že navrhovateľka v rozhodnom období užívala
lieky počnúc od januára 2012 v období 10 - 15 dní. Ďalej uviedla, že jedine liek O. sa predpisuje

pre neurózach, v prípade navrhovateľky však bol naordinovaný v množstve 0,25, teda v najnižšej
dávke, ktorá sa predpisuje pri zdravotných ťažkostiach a pri dodržaní predpísaného dávkovania nemôže
ovplyvniť rozpoznávacie schopnosti pacienta.

Tu súd poukazuje, že samotné zdravotné ťažkosti psychického charakteru u navrhovateľky mohli byť

vyvolanéjednakrozhodnutímoukončeníspolunažívaniasodporcomv3.radeakoizrozhodnutiaopustiť
spoločnú domácnosť spolu s maloletým synom.

Z vyššie uvedeného súd mal za to, že v predmetnom prípade neboli splnené zákonné podmienky
bezprávnej vyhrážky spočívajúce v tom, že vyhrážka odporcu v 1.rade zo začiatku januára 2012 nebola

protiprávna. Jednalo sa o silné rozrušenie z dôvodu oznámenia navrhovateľkou tak závažnej skutočnosti
odporcom v 1.a 2.rade a síce, že opustí spoločnú domácnosť spolu s maloletým vnukom odporcu v
1.rade.V ďalšej časti súd nevidel ani príčinnú súvislosť medzi hrozbou odporcu v 1.rade a vykonaným právnym
úkonom navrhovateľku - podpísanie uznania dlhu.
V predmetnom prípade hrozba vyvolaná odporcom v 1.rade neovplyvnila priamo vôľu navrhovateľky.

V neposlednom rade mal súd taktiež za preukázané, že „vyhrážanie“ odporcom v 1.rade nebolo takej
intenzity, ktorá by vyvolala u navrhovateľky dôvodný strach dôsledkom ktorého by vykonala právny úkon.

V závere súd poznamenáva, že zo samotného prednesu navrhovateľky ako i svedkyne K. D. - matky
navrhovateľky vyplýva skôr namietnutie obsahovej stránky právneho úkonu teda, že v danom prípade

zo strany odporcov v 1.a 2.rade v čase poskytnutia finančných prostriedkov nešlo o pôžičku voči
navrhovateľke a odporcovi v 3.rade ale o spoločný dar manželom.
Vzhľadom k vyššie uvedenému súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Rozhodnutieonáhradetrovkonaniasazakladánaustanovení§142ods.1O.s.p.naprincípeúspešnosti.
Súd úspešným účastníkom odporcom v 1.až 3.rade priznal náhradu ich trov konania titulom trov

právneho zastupovania.
Predmetom sporu je právo v hodnote 500.000.- Sk, tj. 16.596,96 eur podľa § 10 ods. 2 Vyhlášky.
Cena jedného úkonu právnej pomoci pri samostatných úkonoch pre každého odporcu je podľa § 10 ods.
1 vyhlášky 320,34 eur. Pri spoločných úkonoch sa u každého odporcu znižuje o 50% a cena jedného
spoločného úkonu pre všetkých troch odporcov je podľa §13 ods. 2 vyhlášky 480,51 eur.

Právna zástupkyňa poskytla odporcom právnu pomoc nasledovne :
1. Prevzatie a príprava vrátane prvej porady s odporcom v 1.rade 320,34 eur
2. Prevzatie a príprava vrátane prvej porady s odporkyňou v 2.rade 320,34 eur
3. Prevzatie a príprava vrátane prvej porady s odporcom v 3.rade 320,34 eur
4. Písomné vyjadrenie k návrhu podané na súd 23.7.2014 v mene všetkých troch odporcov

480,51 eur
5. Zastupovanie odporcov v 1., 2. a 3.rade na ústnom pojednávaní dňa 23.10.2014 od 8,30 hod do 10,45
hod 480,51 eur
6. Zastupovanie odporcov v 1., 2. a 3.rade na ústnom pojednávaní dňa 22.01.2015 od 8,30 hod do 10,45
hod 480,51 eur

7. Zastupovanie odporcov v 1., 2. a 3.rade na ústnom pojednávaní dňa 14.04.2015 od 8,30 hod do 10,20
hod 480,51 eur
8. Režijný paušál 8,04 eur x 5 + 8,39 eur x 2 56,98 eur
Trovy právneho zastupovania odporcov v 1., 2. a 3.rade takto spolu činia 2.940,04 eur.

Vyššie uvedené vyúčtovanie trov právneho zastúpenia - advokátskej odmeny je v súlade s vyhláškou
č. 655/2004 Z.z.
Platobné miesto náhrady trov konania je určené ustanovením §149 ods. 1 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre do l5dní

odo dňa jeho písomného doručenia. Odvolanie musí mať náležitosti ust. § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní
sa popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. ust. § 205 ods. 2 O.s.p.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.