Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. január 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/473/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6711210417
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Priehoda

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6711210417.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Priehodu a členov

JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Anny Snopčokovej, v právnej veci žalobkyne R. Z., nar. XX.XX.XXXX,
bytom T. XXXX/X, R., zastúpená JUDr. Ľubomírom Ivanom, advokátom, so sídlom vo Zvolene,
Dukelských hrdinov 22, proti žalovaným: 1/ S. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/X, R., zast. JUDr.
Máriou Kuttnerovou, advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom Kozačeka 2003/40, Zvolen a 2/ O.
Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXXX/X, R., o neplatnosť právneho úkonu, o odvolaní žalobkyne proti
rozsudku Okresného súdu vo Zvolene č. k. 7C/126/2011-295 zo dňa 07.03.2016, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmrozsudkomsúdprvejinštanciežalobužalobkyne,ktorousadomáhalaurčenia,žezmluva

o pôžičke uzavretá dňa 10.12.2010 medzi O. Z., nar. XX.XX.XXXX a S. C., nar. XX.XX.XXXX je relatívne
neplatná, zamietol. Pokiaľ ide o trovy konania, tak vyhlásil výrok, že o trovách konania rozhodne súd
podľa § 151 ods. 3 O.s.p. do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Rozhodol tak s
odôvodnením, že nezistil dôvody pre vyslovenie relatívnej neplatnosti právneho úkonu podľa ust. § 40a
Občianskehozákonníkavspojenís§145ods.1OZ.Vychádzalztoho,žezmluvaopôžičkebolariadnym
spôsobom medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/ uzatvorená, pričom k takémuto úkonu nepotreboval
súhlas žalovaný 2/ od žalobkyne. Poukázal tiež na to, že žalobkyňa o predmetnej pôžičke žalovaného

2/ od žalovaného 1/ vedela, pretože v konaní bolo preukázané, že finančné prostriedky boli vložené do
spoločnosti KREATIV PARTNER, s.r.o., pričom žalobkyňa bola spoločníčkou, ako aj konateľkou tejto
obchodnej spoločnosti. Neboli teda naplnené dôvody ust. § 40a OZ a § 145 ods. 1 OZ pre vyslovenie
relatívnej neplatnosti právneho úkonu, pretože tomu nenasvedčovali vykonané dôkazy pred súdom prvej
inštancie.

2.Protirozsudkusúduprvejinštanciepodalaodvolaniežalobkyňa.Žiadalarozsudoksúduprvejinštancie

zmeniťapodanejžalobevcelomrozsahuvyhovieť,prípadnetentozrušiťavecvrátiťsúduprvejinštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V dôvodoch poukázala na to, že súd prvej inštancie nedostatočne
zistil skutkový stav veci a zistený skutkový stav veci nesprávne vyhodnotil a následne na to vec aj
nesprávne právne posúdil. Poukazovala na to, že o vysokej a nevýhodnej pôžičke zo strany žalovaného
1/ vo vzťahu k žalovanému 2/ nevedela, pretože pri podpise takejto zmluvy nebola prítomná. Ak išlo
o pôžičku peňazí, tak zmluva o pôžičke peňazí je reálnou zmluvou, pričom súd sa nezaoberal tým, či
táto pôžička bola reálne vyplatená a v akej výške. Výpoveď svedka M.. F. X. v tomto smere považovala

len za účelovú. Ďalej poukazovala na výpoveď žalovaného 2/, ktorý uviedol, že z pôžičky len časť
finančných prostriedkov použil do spoločnosti, pričom ďalšie finančné prostriedky použil na úplne iný
účel. Táto okolnosť nebola dostatočným spôsobom zohľadnená. Pokiaľ ide o rozhodnutie súdu prvej
inštancie,taktotojepoprávnejstránkepostavenénanesprávnomprávnomposúdenívecianeprijateľnejaplikácii a výklade ust. § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Rozhodnutie v tomto smere nebolo zo
strany súdu prvej inštancie ani dostatočne odôvodnené a presvedčivé a takýmto spôsobom sa žalobkyni
odňala možnosť náležite skutkovo a právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu. Mala za to, že názor

vyslovený v rozhodnutí Ústavného súdu SR I.ÚS 26/2010 má dopad aj na daný právny vzťah, lebo podľa
názoru žalobkyne išlo o taký právny úkon jedného z manželov, ktorý sa týka spoločných vecí, ktorým
druhýzmanželovvdôsledkujehoúčinkovmôžebyťvrámciexekúciepozbavenýspoluvlastníctvasvojho
majetku. Súd mal preto skúmať, či v danom prípade išlo alebo nešlo o bežnú vec, a teda či bol alebo
nebol potrebný súhlas druhého manžela k takémuto právnemu úkonu. Pokiaľ by tak súd prvej inštancie

bol urobil, tak by musel dospieť k názoru, že v danom prípade ide o relatívne neplatný právny úkon.
Vzhľadom k tomu, že k takémuto záveru nedospel, tak vychádzal zo staršej judikatúry a nezohľadnil
extrémne nespravodlivé dôsledky svojho rozsudku vo vzťahu k žalobkyni. Žiadal preto rozhodnúť v
zmysle podaného odvolacieho návrhu.

3. Na odvolanie žalobkyne sa vyjadril aj žalovaný 1/ prostredníctvom svojej právnej zástupkyne. Tento

považoval rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny a žiadal ho v celom rozsahu potvrdiť.
V dôvodoch vyjadrenia poukázal na to, že odvolanie zo strany žalobkyne je len účelové. Pokiaľ boli
spochybňované pôžičky, tak vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobkyňa mala vedomosť
o spôsobe poskytnutia pôžičiek, ako aj o výške týchto pôžičiek. Bolo preukázané, akým spôsobom zo
strany žalovaného 2/ boli finančné prostriedky použité, a to , že o použití týchto finančných prostriedkov

žalobkyňa aj vedela. Pokiaľ bola spochybňovaná výpoveď svedka M.. F. X., tak treba poukázať na to, že
žalobkyňa bola prítomná pri výpovedi svedka, pričom nepravdivosť tejto výpovede nebola namietaná.
Na dokreslenie uvedeného stavu tiež poukazoval na to, že už v podanej žalobe tvrdila žalobkyňa, že o
pôžičke sa dozvedela až doručením rozhodcovského rozsudku. Tieto tvrdenia sa ukázali ako nepravdivé
a súd ich v dôvodoch rozhodnutia náležitým spôsobom vyhodnotil. Súd prvej inštancie sa dostatočne

zaoberal aj tým, či zo strany žalovaného 1/ vo vzťahu k žalovanému 2/ bola poskytnutá pôžička. K tejto
otázke sa v konaní pred súdom prvej inštancie vyjadroval už žalovaný 2/ vo svojej výpovedi. Tento sa
vyjadril tak, že finančné prostriedky boli použité do obchodnej spoločnosti KREATIV PARTNER, s.r.o.,
kde bola žalobkyňa spoločníčkou, ako aj konateľkou tejto spoločnosti a viedla jej účtovníctvo. Súd v
danej veci náležite zhodnotil skutkový stav veci a správne aj pristúpil k aplikácii výkladu ust. § 145

ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ten podľa názoru žalovaného 1/ zodpovedá aj obsahu výkladu tohto
ustanovenia v dostupnej judikatúre. Nakoniec súd prvej inštancie dostatočne tak skutkové otázky, ako
aj právne posúdenie odôvodnil v dôvodoch svojho rozhodnutia preto tvrdenie žalobkyne, že rozhodnutie
súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné, pretože nebolo dostatočne presvedčivo odôvodnené, je len
účelové.Vzhľadomnato,žefinančnéprostriedky,ktoréboližalovaným1/poskytnutéžalovanému2/,boli

použité do spoločnosti KREATIV PARTNER, s.r.o., teda obchodnej spoločnosti, kde bola spoločníčkou
a konateľkou aj žalobkyňa, nebol preukázaný priamy vzťah skúmaného právneho úkonu k spoločným
veciam. Vzhľadom na uvedené žiadal návrhu vo vyjadrení vyhovieť a rozsudok súdu prvej inštancie
potvrdiť.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok, ďalej len
„CSP“),preskúmalrozsudoksúduprvejinštancievrozsahudanomust. §379a§380ods.1CSP,bez
nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a tento v zmysle ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

5. Krajský súd poznamenáva, že od 01.07.2016 vstúpil do účinnosti zákon č. 160/2015 Z. z. - Civilný

sporový poriadok, ktorý nahradil zákon č. 99/1963 Zb. - Občiansky súdny poriadok ako nový procesný
predpis. Do ust. § 470 ods. 1, 2 CSP boli zakomponované prechodné ustanovenia, z ktorých vyplýva,
že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho
účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia

účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci,
popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

6. Z obsahu spisu je nesporné, že konanie v danej veci začalo ešte za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb.
- O.s.p., teda pred 01.07.2016. Do účinnosti zákona č. 160/2015 Z. z. - CSP boli v danej veci vykonané

úkony strán sporu, súdu, ako aj procesné dokazovanie vo veci a následne na to rozhodnutie súdu prvej
inštancie, pričom aj odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie bolo podané za účinnosti zákona č.
99/1963 Zb. - O.s.p. Aj keď ust. § 470 ods. 1 CSP hovorí o okamžitej aplikabilite nových procesných
ustanovení aj na konania začaté pred dňom účinnosti tohto zákona, tak je potrebné poukázať na článok2 ods. 1, 2 a článok 3 ods. 1 základných princípov zákona č. 160/2015 Z. z., podľa ktorých musel krajský
súd pri rozhodovaní prihliadnuť aj na procesný stav, ktorý tu bol za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. -
O.s.p., a to vzhľadom na princíp právnej istoty, kedy u strán sporu je legitímne očakávanie, že predmet

sporu medzi stranami bude spravodlivo posúdený aj s ohľadom na procesný stav, ktorý tu existoval
v čase vykonávania procesných úkonov, rozhodnutia súdu a podania opravných prostriedkov. Krajský
súd teda v čase svojho rozhodovania musel prihliadnuť nielen na nový procesný predpis, ale aj na
ustanovenia zákona č. 99/1963 Zb., za účinnosti ktorého bolo v danej veci rozhodnuté a bol podaný aj
opravný prostriedok.

7. Vzhľadom na to, že procesné úkony strán sporu a súdu, dokazovanie a rozhodnutie vo veci, ako aj
podaný opravný prostriedok boli urobené za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb., tak musel skúmať krajský
súd vzťah ustanovení zákona č. 99/1963 Zb. vo vzťahu k novému procesnému predpisu - zákonu č.
160/2015 Z. z. - CSP.

8. Podľa § 212 ods. 1 O.s.p. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný. V zmysle § 213 ods.
1 O.s.p. odvolací súd je viazaný skutkovým stavom, tak ako ho zistil súd prvého stupňa, s výnimkami
ustanovenými v odseku 2 až 7.

9. Je nesporné, že ust. § 212 ods. 1 O.s.p. má adekvátnu úpravu v ust. § 379 a § 380 ods. 1 CSP. Aj

podľa týchto nových ustanovení procesného predpisu zákona č. 160/2015 Z. z. - CSP je odvolací súd
rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný. Vzhľadom na podané odvolanie ešte za účinnosti zákona č.
99/1963 Zb. tak mohol krajský súd v čase svojho rozhodovania posúdiť rozsudok súdu prvej inštancie
z hľadiska rozsahu a dôvodov podaného odvolania zo strany žalobkyne.

10. Krajský súd tiež skúmal, či v danom prípade v zmysle použitia procesných ustanovení zákona č.
99/1963 Zb. - O.s.p. je aj podľa nového procesného predpisu krajský súd viazaný skutkovým stavom,
tak ako ho zistil súd prvej inštancie. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že strany sporu v
priebehukonaniapredsúdomprvejinštancie,akoajnapojednávanípredvyhlásenímrozhodnutiadostali
poučenie podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p., teda o tom, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť

alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovania, pretože na dôkazy a
skutočnosti označené a predložené neskôr súd neprihliadne. Po tomto poučení zo strany súdu bolo
zo strán sporu dané vyhlásenie, že nemajú ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania. Následne na to
súd prvej inštancie v súlade s ust. § 118 ods. 4 O.s.p. po zhrnutí svojich návrhov a vyjadrení sa k
dokazovaniu a právnej stránke veci stranami sporu vyhlásil uznesením dokazovanie za skončené. Tento

procesný postup zo strany súdu prvej inštancie zodpovedal platným ustanoveniam zákona č. 99/1963
Zb. Na základe uvedeného preto aj krajský súd vychádzal z toho, že v danom prípade bol viazaný
skutkovým stavom, tak ako ho zistil súd prvej inštancie, pretože pre postup podľa ust. § 213 ods. 3 až 5
O.s.p. s ohľadom aj na ust. § 383 a § 384 ods. 1, 2 CSP nezistil dôvody pre zopakovanie dokazovania
vykonaného súdom prvej inštancie, prípadne pre jeho doplnenie.

11. V zmysle ust. § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

12. Po preskúmaní veci na základe podaného odvolania zo strany žalobkyne dospel krajský súd k
záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v danej veci v dostatočnom rozsahu, pričom
vykonané dôkazy vyhodnotil v tom čase v súlade s § 132 O.s.p. a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil
v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p., teda predpisov platných v čase vykonania dôkazov súdom prvej

inštancie a vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie vo veci samej. V tejto súvislosti je potrebné uviesť,
že hodnotenie dôkazov zodpovedalo aj ust. § 191 ods. 1 CSP a zdôvodnenie rozhodnutia súdu prvej
inštancie taktiež zodpovedá ust. § 220 ods. 2 CSP. S dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré
sa dotýkajú skutkovej stránky veci, ako aj právneho posúdenia, sa krajský súd stotožňuje a na tieto
odkazuje.

13. Z obsahu spisu je nesporné, že podanou žalobou sa žalobkyňa voči žalovaným 1/ a 2/ domáhala
určenia relatívnej neplatnosti právneho úkonu, a to zmluvy o pôžičke zo dňa 10.12.2010. V tejto
súvislosti v podanej žalobe uviedla, že o nevýhodnej pôžičke, ktorú uzavrel žalovaný 2/, sa dozvedelaaž doručením rozhodcovského rozsudku VK 33/2011 zo dňa 03.05.2011. K takémuto úkonu žalovaný
2/ nemal jej súhlas a vzhľadom na to, že uzavrel nevýhodnú pôžičku bez jej súhlasu, je postihnuteľný
majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve, a preto je dôvod na vyslovenie relatívnej neplatnosti tohto

právneho úkonu.

14. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu vykonal
dokazovanievdanejveci,pričomsariadilajdôvodmizrušujúcehorozhodnutiaKrajskéhosúduvBanskej
Bystrici č. k. 14Co/290/2013-131 zo dňa 25.02.2014. Na základe takto vykonaného dokazovania súd

prvej inštancie dospel k záveru, že neboli splnené podmienky pre vyslovenie relatívnej neplatnosti
právneho úkonu podľa ust. § 40a OZ v spojení s § 145 ods. 1 OZ.

15. V podanom odvolaní žalobkyňa naďalej spochybňuje pôžičku peňazí medzi žalovaným 1/ a
žalovaným 2/. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že otázka poskytnutia finančných prostriedkov bola
potvrdená jednak zmluvou o pôžičke, ktorá bola doložená v spise a ktorá bola uzatvorená tak žalovaným

1/, ako aj žalovaným 2/ a týmito zmluvnými stranami aj podpísaná. Z výpovede žalovaného 2/ na
pojednávaní súdu prvej inštancie dňa 22.10.2012 totiž jednoznačne vyplýva, že finančné prostriedky od
žalovaného 1/ si požičal a predmetnú zmluvu aj podpísal, pričom jej obsah nechcel meniť.

16. Pokiaľ teda súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov mal za to, že k pôžičke peňazí

medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/ došlo, tak s týmto záverom súdu prvej inštancie sa stotožňuje aj
krajský súd, pretože tento už aj v čase svojho zrušujúceho rozhodnutia mal za to, že táto okolnosť bola
v konaní pred súdom prvej inštancie dostatočne preukázaná. Obranu žalobkyne v podanom odvolaní v
tomto smere preto považuje krajský súd za účelovú.

17. V podanom odvolaní ďalej žalobkyňa vytýkala súdu prvej inštancie, že nesprávne aplikoval ust. §
145 ods. 1, 2 OZ.

18. Podľa ust. § 145 ods. 1 OZ bežné veci týkajúce sa spoločnej veci môže vybavovať každý z manželov.
V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný. Podľa § 145 ods.

2 OZ z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne
a nerozdielne.

19. Je potrebné uviesť, že súd prvej inštancie sa zaoberal použitím ust. § 145 ods. 1 OZ. Na základe
vykonaného dokazovania dospel k záveru, že v prípade právneho úkonu pôžičky, ktorý vykonal žalovaný

2/sožalovaným1/,nebolpotrebnýsúhlasžalobkyneakomanželkyžalovaného2/.Keďženešlooprávny
úkon, ktorý by sa týkal spoločných vecí, potom dospel k záveru, že aplikácia ust. § 145 ods. 1 OZ je
vylúčená, a preto za daných okolností neboli splnené podmienky pre uplatnenie relatívnej neplatnosti
právnehoúkonu,atozmluvyopôžičkeuzavretejmedzižalovaným1/ažalovaným2/.Stakýmtozáverom
súdu prvej inštancie sa stotožňuje aj krajský súd, pretože na toto poukázal krajský súd už vo svojom

zrušujúcom uznesení na str. 4 svojho rozhodnutia, ktoré je založené na č. l. 134 spisu.

20. V konaní bolo totiž preukázané, že finančné prostriedky, ktoré si požičal žalovaný 2/ od žalovaného
1/, vložil do obchodnej spoločnosti KREATIV PARTNER, s.r.o.. Žalovaný 2/ jednoznačne uviedol, že
si požičal finančné prostriedky, pretože ich potreboval na dofinancovanie svojho podnikania. V tomto

smere bližšie uviedol, že potreboval zaplatiť faktúry do firmy KREATIV PARTNER, s.r.o., pretože išlo o
budovy a stavby. V tejto súvislosti mal súd prvej inštancie preukázané z výpisu z obchodného registra,
že žalobkyňa bola v tom čase spoločníčkou a konateľkou spoločnosti KREATIV PARTNER, s.r.o., so
sídlom Štúrova 21, Zvolen. Svedok M.. F. X., ktorý za čas pôsobil tiež v tejto obchodnej spoločnosti,
poukázal na to, že žalobkyňa o poskytnutí finančných prostriedkov vedela, pretože bola konateľkou

tejto spoločnosti a viedla aj účtovníctvo tejto obchodnej spoločnosti. Správne preto súd prvej inštancie
z vykonaného dokazovania vyvodil, že tvrdenie žalobkyne o tom, že o použití finančných prostriedkov
zo strany žalovaného 2/ nevedela, je len účelové. V tejto súvislosti nie je zanedbateľné ani vyjadrenie
samotnej žalobkyne v podanej žalobe o tom, že spolu s manželom, teda žalovaným 2/ podnikajú vo
Zvolene už dlhú dobu.

21. Ak teda finančné prostriedky žalovaným 2/ boli použité do spoločnosti KREATIV PARTNER, s.r.o.,
kde bola spoločníčkou a konateľkou v tejto obchodnej spoločnosti aj žalobkyňa, tak to potom len
potvrdzuje záver súdu prvej inštancie o tom, že išlo o použitie finančných prostriedkov v súvislosti sospoločným podnikaním tak žalobkyne, ako aj žalovaného 2/. Žalobkyňa teda o použití týchto finančných
prostriedkov vedieť musela, a to už aj z dôvodu, že bola jednak spoločníčkou a konateľkou tejto
obchodnej spoločnosti a viedla aj účtovníctvo tejto obchodnej spoločnosti. Finančné prostriedky, ktoré

si požičal žalovaný 2/, boli použité do spoločného podnikania s tým, že ich návratnosť bude v konečnom
dôsledku závisieť od podnikania tejto obchodnej spoločnosti. Z dôvodov rozsudku súdu prvej inštancie
vyplýva, že aj týmito otázkami sa súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí podrobne zaoberal a tieto
aj riadnym spôsobom odôvodnil.

22. V podanom odvolaní žalobkyňa naďalej argumentuje použitím rozhodnutia Ústavného súdu SR sp.
zn. I.ÚS 26/2010, ktoré sa vzťahuje na ust. § 145 ods. 1 OZ a z ktorého vyplýva, že pri interpretácii ust. §
145ods.1OZsúdynemôžuvychádzaťlenzbezprostrednéhopriamehovzťahukspoločnýmveciam,ale
musia zohľadniť aj možné právne účinky konkrétneho právneho úkonu vo vzťahu k spoločným veciam
patriacim do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

23. V súvislosti s týmto rozhodnutím je však potrebné poukázať na skutkové okolnosti, na základe
ktorých bol prijatý uvedený záver ústavného súdu. V danej konkrétnej veci však nešlo o taký prípad,
ktorý by mohol podliehať skutkovým okolnostiam uvedeným v rozhodnutí Ústavného súdu SR sp. zn.
I.ÚS 26/2010. V tejto konkrétnej veci totiž bolo jednoznačne preukázané, že o pôžičke, ktorú uzatvoril
žalovaný 2/ so žalovaným 1/ žalobkyňa ako spoločníčka a konateľka obchodnej spoločnosti KREATIV

PARTNER, s.r.o., vedieť musela, pretože finančné prostriedky podľa vyjadrenia samotného žalovaného
2/ boli použité do tejto obchodnej spoločnosti, v ktorej žalobkyňa viedla aj účtovníctvo. Finančné
prostriedky boli použité do podnikania s tým obchodným rizikom, či aj po ich použití na dofinancovanie
obchodných aktivít tejto spoločnosti v konečnom dôsledku prinesú zisk alebo nie. Táto okolnosť však
nemôže mať vplyv na záväzok žalovaného 2/ vo vzťahu k žalovanému 1/, pričom aj žalobkyňa ako

spoločníčka a konateľka obchodnej spoločnosti, do ktorej boli finančné prostriedky vložené, musela
počítať s určitou mierou podnikateľského rizika.

24. Pokiaľ preto súd prvej inštancie vzhľadom na daný konkrétny prípad neprihliadol na závery
rozhodnutia Ústavného súdu SR uvedeného vyššie a toto riadnym spôsobom odôvodnil, považuje aj

krajský súd postup súdu prvej inštancie za vecne správny.

25. Pokiaľ ide o námietku zo strany žalobkyne, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nezodpovedalo ust.
§ 157 ods. 2 O.s.p. o odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie, tak s týmto záverom sa krajský súd
nestotožňuje, pretože v danej veci súd prvej inštancie jednak v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav

veci, z vykonaných dôkazov vyvodil správne skutkové závery, pričom tieto závery aj náležitým spôsobom
podriadilpodpríslušnéustanovenieprávnehopredpisuanáležitýmspôsobomajodôvodnil.Rozhodnutie
súdu prvej inštancie považoval preto krajský súd za dostatočne zdôvodnené, a preto aj presvedčivé,
pričom ho považoval za vydané v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p.

26. Vzhľadom na vyššie uvedené nepovažoval krajský súd dôvody odvolania žalobkyne za také, ktoré
by mohli spochybniť správnosť skutkových a právnych záverov súdu prvej inštancie, a preto rozsudok
súdu prvej inštancie v zmysle ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

27. Súd prvej inštancie do výroku svojho rozhodnutia uviedol, že o trovách konania rozhodne po

rozhodnutívovecisamej.Vzhľadomnauvedenývýrokpretokrajskýsúdjetohonázoru,žeporozhodnutí
v danej veci jednak súdom prvej inštancie, ako aj krajským súdom, ako súdom odvolacím, rozhodne
súd prvej inštancie o nároku strán sporu na náhradu trov celého konania tak prvostupňového, ako aj
odvolacieho konania vzhľadom na úspech strán v spore s odkazom na ust. § 262 ods. 1 CSP a § 255
ods. 1 CSP.

28. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3 : 0.
Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).