Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. február 2017

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 9Sžso/68/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013200379
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Kokolevská

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:1013200379.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Kokolevskej

a členiek senátu JUDr. Viery Nevedelovej a JUDr. Ľubice Filovej v právnej veci žalobcu: A. F., L.,
zastúpený: JUDr. Ondrej Krempaský, advokát, Račianska 66, Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo
financií Slovenskej republiky, Štefanovičova 5, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. MF/027038/2012-23 zo dňa 21.12.2012, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského
súdu v Bratislave z 12. novembra 2014, č.k. 2S/53/2013-46, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 12. novembra 2014, č.k.
2S/53/2013-46, p o t v r d z u j e .

Žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia
žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č.
1212505/2012-1010400 z 15. októbra 2012 o uložení povinnosti žalobcovi vrátiť vyplatenú sumu na
výsluhovom dôchodku za obdobie od 09. júla 2008 do 08. júla 2011 vo výške 3 197,77 eur. Účastníkom
právo na náhradu trov konania nepriznal.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalobca bol rozhodnutím riaditeľa Colného úradu Michalovce č.
R-439/2008-5334 z 08. júla 2008 prepustený dňom 08. júla 2008 zo služobného pomeru colníka. Proti
tomuto rozhodnutiu sa bránil odvolaním, ako aj v následnom súdnom konaní v oboch stupňoch, keď
Najvyšší súd SR rozsudkom sp. zn. 8Sž/30/2011 z 22. marca 2011 rozsudok Krajského súdu v Košiciach
zmeniltak,žedruhostupňovésprávnerozhodnutiezrušilavecmuvrátilnaďalšiekonanie.Vnadväznosti
na to Finančné riaditeľstvo SR zrušilo rozhodnutie Colného úradu Michalovce o prepustení žalobcu
zo služobného pomeru colníka. Na základe uvedeného útvar sociálneho zabezpečenia Finančného

riaditeľstva SR vydal 15. októbra 2012 rozhodnutie zn. 1212505/2012-1010400, ktorým podľa § 113 ods.
2 písm. g/ bod. 2 zák. č. 328/2002 Z.z. uložil žalobcovi povinnosť vrátiť vyplatenú sumu na výsluhovom
príspevku od 09. júla 2008 do 08. júla 2011 vo výške 3 197,77 eur. Na odvolanie žalobcu žalovaný
rozhodnutím č. MF/027038/2012-23
z 12. decembra 2012 prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

Krajský súd poukázal na to, že predpokladom vzniku povinnosti poberateľa dávky vrátiť túto dávku, je v

zmysle § 113 ods. 2 písm. g/ bod 2 zákona č. 328/2002 Z.z. okolnosť, že poberateľ mal vedomosť alebo
musel z okolností predpokladať, že sa vyplatila neoprávnene alebo vo vyššej sume, ako patrila. Vyslovil
názor, že pokiaľ žalobca napadol odvolaním a neskôr žalobou rozhodnutie o prepustení zo služobného
pomeru, musel si byť vedomý, že môže dôjsť k zrušeniu tohto rozhodnutia, o čo sa svojím konanímsnažil, a teda z okolností musel logicky predpokladať, že jeho služobný pomer sa obnoví a na dobu
mimo služby (od prepustenia až po opätovné zaradenie do služobného pomeru) sa bude hľadieť ako na
výkon štátnej služby, so všetkými z toho vyplývajúcimi následkami, vrátane doplatenia služobného platu

za dobu, keď štátnu službu v dôsledku nezákonného prepustenia zo služobného pomeru nevykonával.
Na tom základe krajský súd dospel k záveru, že žalobcovi vznikla povinnosť vrátiť výsluhový dôchodok
za obdobie, počas ktorého mu nepatril. Rozhodnutie žalovaného považoval za súladné so zákonom a
preto žalobu zamietol.

Rozsudok krajského súdu napadol žalobca včas podaným odvolaním z dôvodov podľa § 205 ods.
2 písm. d/ a f/ O.s.p., keďže krajský súd dospel k nesprávnemu právnemu záveru a nesprávnym
skutkovým zisteniam.

Namietol, že rozhodnutie žalovaného nemožno oprieť o ustanovenie § 113 ods. 2 písm. g/ bod 2
zákona č. 328/2002 Z.z. Žalobca výsluhový dôchodok poberal oprávnene na základe právoplatného

rozhodnutia colného riaditeľstva a poberal ho až do momentu, kedy bol opätovne zaradený do štátnej
služby. Avšak opätovné zaradenie do služobného pomeru z dôvodu predchádzajúceho nezákonného
ukončenia tohto služobného pomeru podľa žalobcu nie je dôvodom na vrátenie výsluhového dôchodku
ak tento stav nezavinil žalobca. Rovnako nie je dôvodom na vrátenie výsluhového dôchodku (vyplatenej
časti) doplatený služobný plat.

Z uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zmenil, napadnuté rozhodnutie
žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky zrušil a vec
vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Súčasne žiadal, aby mu odvolací súd priznal náhradu trov konania.

Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril napriek tomu, že toto mu bolo doručené 27. februára 2015.

Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č.162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“).

Podľa § 492 ods. 2 SSP odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku („O.s.p.“)

začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. V
súlade s citovaným ustanovením sa odvolacie konanie riadi ustanoveniami O.s.p.

NajvyššísúdSlovenskejrepublikyakosúdodvolací(§10ods.2O.s.p.)preskúmalnapadnutýrozsudokv
rozsahu odvolania a v medziach žaloby (§ 212 ods. 1 a § 250j ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia pojednávania

v súlade s § 250ja ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Predmetom preskúmania bolo rozhodnutie žalovaného o povinnosti žalobcu vrátiť neprávom vyplatené
sumy (preplatok) na výsluhovom dôchodku za obdobie od 09. júla 2008 do 08. júla 2011, vo výške 3
197,77 eur.

Medzi účastníkmi nebolo sporné, že rozhodnutie vo veci prepustenia žalobcu zo služobného pomeru
bolo zrušené rozsudkom Najvyššieho súdu sp. zn. 8Sž/30/2011 z 22. marca 2011, čoho zákonným
následkom v zmysle § 187 ods. 1 zákona č. 200/1998 Z.z. bolo trvanie služobného pomeru žalobcu.

Odvolaciu námietku, že rozhodnutie žalovaného nemožno oprieť o ustanovenia § 113 ods. 2 písm. g/
bod 2 zákona č. 328/2002 Z.z. a že neexistuje zákonný nárok na vrátenie vyplateného výsluhového
dôchodku v určenej časti, odvolací súd považoval za nedôvodnú.

Krajský súd svoj názor totiž odôvodnil, že pokiaľ žalobca napadol odvolaním a neskôr žalobou

rozhodnutie o prepustení zo služobného pomeru, musel si byť vedomý, že môže dôjsť k zrušeniu tohto
rozhodnutia, o čo sa svojím konaním snažil, a teda z okolností musel predpokladať, že vyplácané dávky
výsluhového dôchodku môžu byť vyplácané neoprávnene, pretože mu patrí služobný príjem.

Podľa § 187 ods. 1 zákona č. 200/1998 Z.z. o štátnej službe colníkov, ak sa rozhodnutie o skončení

služobného pomeru zruší, služobný pomer colníka trvá. Za čas neplatného skončenia služobného
pomeru patrí colníkovi služobný príjem podľa § 79 ods. 1 písm. a/ až písm. l/, ktorý mu patril v čase pred
neplatným skončením služobného pomeru.Podľa § 113 ods. 2 písm. g/ bod 2 zákona č. 328/2002 Z.z. poberateľ dávky sociálneho zabezpečenia je
povinný vrátiť dávku sociálneho zabezpečenia alebo jej časť odo dňa, od ktorého nepatrila vôbec alebo
nepatrila v poskytnutej sume, ak prijímal dávku sociálneho zabezpečenia alebo jej časť, hoci vedel alebo

musel z okolností predpokladať, že sa vyplatila neoprávnene alebo vo vyššej sume, ako patrila.

Podľa § 38 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. policajt a profesionálny vojak, ktorému sa skončil služobný
pomer, má nárok na výsluhový dôchodok, ak služobný pomer trval najmenej 15 rokov.

Pod pojmom policajt sa na účely zákona č. 328/2002 Z.z. rozumie aj colník (§ 1 ods. 2).

Žalobca sa preskúmania rozhodnutia o prepustení zo služobného pomeru domáhal žalobou; vzhľadom
na vyššie citované ustanovenia musel minimálne predpokladať, že úspech v uvedenom konaní bude
mať ten následok, že jeho služobný pomer trvá a teda, že v takom prípade nebude splnená podmienka
skončenia jeho služobného pomeru ako jedna z podmienok vzniku nároku na výsluhový príspevok.

Bez ohľadu na dĺžku trvania konania (konaní) vo veci prepustenia zo služobného pomeru colníka teda
musel predpokladať, že v prípade jeho úspechu v konaní, teda v prípade, že rozhodnutie o prepustení
bude zrušené, nesplní (hoci aj následne) podmienku skončenia služobného pomeru pre vznik nároku na
výsluhový príspevok od 09. júla 2008. Keďže jeho služobný pomer nikdy neskončil a naďalej trval, nemal
nárok na vyplatenie výsluhového príspevku za obdobie od 09. júla 2008 do 08. júla 2011. Následné

tvrdenie žalobcu, že mu patrí ako výsluhový príspevok, tak aj doplatok služobného platu za totožné
obdobie, z uvedených dôvodov aj odvolací súd považoval za nedôvodné a účelové.

Vzhľadom na uvedené aj odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je súladné so
zákonom, preto rozsudok krajského súdu potvrdil ako vecne správny (§ 250ja ods. 3 veta druhá v spojení

s § 219 O.s.p.).

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s § 246c ods. 1 O.s.p. v spojení s §
224 ods. 1 a § 250k ods. 1 O.s.p., tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, lebo žalobca v tomto
konaní nebol úspešný.

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.