Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 5. október 2016

Súd: Okresný súd Nové Mesto nad Váhom
Spisová značka: 2T/100/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3515010295

Dátum vydania rozhodnutia: 05. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Dlugoš, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSNM:2016:3515010295.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, samosudcom JUDr. Rastislavom Dlugošom, PhD., v trestnej veci
obžalovaného G. F., trestne stíhaného pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a)
Trestného zákona a iné, na hlavnom pojednávaní konanom v Novom Meste nad Váhom dňa 05. októbra

2016 takto

r o z h o d o l :

O b ž a l o v a n ý : G. F., X.. XX.XX.XXXX Y. V., trvale bytom P. Č.. XXX, nezamestnaný, stíhaný na
slobode,

j e v i n n ý, ž e

dňa 19.11.2014 v čase približne o 21.30 hod. v obci Hrachovište pri drevenej lávke na začiatku obce

smerom od obce Vaďovce udrel silnou intenzitou mal. E.. D.., X.. XX.XX.XXXX, rukou zovretou v päsť do
oblasti hlavy - tváre, pravej strany spodnej sánky, čím mu spôsobil zranenia, a to pomliaždenie mäkkých
tkanív hlavy a tváre bez známok otrasu mozgu, bez príznakov vegetatívnej symptomatológie, zlomeninu
dolnej čeľuste vpravo v oblasti 4. až 5. zubu s posunom kostných úlomkov, čo si vyžiadalo celkovú dobu
liečenia s pracovnou neschopnosťou a s obmedzením v bežnom spôsobe života po dobu do 6 týždňov,

t e d a

- inému úmyselne ublížil na zdraví a spáchal uvedený čin na chránenej osobe - dieťati,
- dopustil sa fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného,

č í m s p á c h a l,

- prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona,
- prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 41 ods. 1 a § 156 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, § 36 písm. l), § 37 písm. h)

Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok.Podľa § 49 ods. 1 písm. a) a § 51 ods. 1 Trestného zákona obžalovanému výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odkladá a zároveň ukladá probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona obžalovanému určuje skúšobnú dobu na 2 (dva) roky.

Podľa § 51 ods. 2, ods. 4 písm. c) Trestného zákona obžalovanému ako súčasť probačného dohľadu
ukladá povinnosť nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku obžalovanému ukladá povinnosť nahradiť:

- poškodenému E. D., X.. XX.XX.XXXX Y. H., V. L. P. Č.. XXX, škodu vo výške 1.153,60 Eur,
- poškodenej G.Á. D., X.. XX.XX.XXXX Y. H., V. L. P. Č.. XXX, škodu vo výške 146,40 Eur.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 21.08.2015 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom na Okresný súd Nové

Mesto nad Váhom (ďalej aj „súd“) pod sp. zn. Pv931/14/3304 obžalobu na obvineného G. F. pre prečin
ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona spáchaný v súbehu s prečinom
výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona na skutkovom základe uvedenom v obžalobe.

Vychádzajúc z obsahu spisu vydal samosudca trestný rozkaz, č.k. 2T/100/2015-115 zo dňa 09.10.2015,

ktorým uznal obvineného za vinného v zmysle obžaloby a uložil mu trest.

Proti trestnému rozkazu podal obvinený včas odpor.

Na žiadosť obvineného ustanovil súd podľa § 40 ods. 2 Trestného poriadku opatrením, č.k.

2T/100/2015-136 zo dňa 04.02.2016, obvinenému obhajcu z dôvodu nedostatku prostriedkov na úhradu
trov obhajoby.

V dňoch 18.03.2016, 15.06.2016, 21.07.2016, 05.10.2016 vykonal súd dokazovanie výsluchom
obžalovaného G. F., poškodeného E. D., poškodenej G. D., svedka A. P., R. H. V., čítaním znaleckého

posudku H.. H. J., čítaním listinných dôkazov a zistil nasledovné:

Z výsluchu obžalovaného G. F., ktorý na hlavnom pojednávaní neurobil žiadne z vyhlásení podľa § 257
ods. 1 písm. a) až c) Trestného poriadku, vyplynulo, že k spáchaniu skutku sa priznal len čiastočne.
Úvodom svojej prezentácie na hlavnom pojednávaní obžalovaný zdôraznil, že poškodený E. D. neustále

dlhodoboútočilslovnevulgárnenaobžalovanéhoanapriateľkuobžalovaného.Úder,ktorýmobžalovaný
napadol poškodeného, bol obranným reflexom na bezprostredne hroziaci úder poškodeného. Chcel
iba odvrátiť útok poškodeného. Svoje konanie a jeho následky obžalovaný na hlavnom pojednávaní
oľutoval. Z odpovedí obžalovaného na doplňujúce otázky vyplynulo, že obžalovaný v inkriminovaný
deň bol s A. P. v krčme, kde si boli kúpiť cigarety. Cestou späť obžalovaný už z väčšej diaľky počul

poškodeného,ktorýišielsH.P.,akopokrikovalvulgárnenajskôrnaadresufrajerkyobžalovaného,potom
aj na samotného obžalovaného. Keď sa cesty obžalovaného a poškodeného, ktorí išli oproti sebe, mali
stretnúť a poškodený bol už od obžalovaného vzdialený asi na 2 až 3 metre, poškodený urobil pohyb,
ako keby chcel rukou udrieť obžalovaného do tváre. Obžalovaný situáciu vyhodnotil tak, že je potrebné
a dôvodné sa brániť a preto v rámci obrannej reakcie udrel poškodeného, ktorý po údere padol na zem.

Obžalovaný poškodeného udrel ľavou rukou do spodnej časti tváre. Išlo o jeden úder. Obžalovaný v čase
incidentu nebol pod vplyvom alkoholu. Ani poškodený sa mu nejavil byť pod vplyvom alkoholu, skôr bol
podľa neho pod vplyvom drog. Obžalovaný si nevie predstaviť, ako inak by v tom momente zareagoval.
Išlo o reflex. Poškodený sa na neho zahnal tak, že sa proti nemu rozbehol rukou, avšak obžalovaný sa
tomuto úderu uhol. Obžalovaný asi pol roka navštevoval kurz thajského boxu.

Z výpovede poškodeného E. D. na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že potom, ako bol s H. V.F. v krčme
v Hrachovišti na kofole, pri návrate odtiaľ, keď sa nachádzal pri lávke, podišiel k nemu obžalovaný a z
ničoho nič ho udrel päsťou ľavej ruky do tváre, v časti sánky. Následkom úderu obžalovaného spadol
poškodený na zem. Chvíľu ležal na zemi, potom mu pomohol vstať H.Ú. V.. Pred úderom poškodený

obžalovanému nič nehovoril. Poškodeného následne zobrali na Myjavu do nemocnice, odtiaľ ho poslalido Bratislavy, kde mu sánku zdrátovali. Sánka ho ešte aj teraz niekedy bolí. Poškodený na hlavnom
pojednávaní sa vyhýbavo vyjadril k svojim prípadným provokáciám obžalovaného a uviedol, že nevie,
či jeho komunikácia cez sociálne siete mohla byť motívom útoku obžalovaného. Žiadne iné útoky ani

predtým ani potom od obžalovaného poškodený už nezaznamenal.

Z výsluchu poškodenej G. D. na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že pri skutku nebola a vie o ňom iba z
rozprávania svojho syna E. D.. Ako zákonný zástupca poškodeného E. D., v čase prípravného konania
ešte maloletého, si

v trestnom konaní uplatnila nárok na náhradu škody vo výške 1.300,- Eur, z toho 1.153,60 Eur z titulu
vyčísleného bolestného na podklade znaleckého posudku, vo zvyšku z titulu náhrady nákladov za lieky
a náhrady cestovného na vyšetrenia.

Z výpovede svedka A. P. na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že v čase, kedy sa skutok mal stať,
bol spolu s obžalovaným. Ako išli z krčmy v Hrachovišti, poškodený E. D. najskôr začal smerom k

obžalovanému vykrikovať vulgarizmy na adresu jeho frajerky ako aj jeho samotného. Poškodený sa
zahnal na obžalovaného, chytil obžalovaného pod krk, obžalovaný sa mu však vytrhol a sám následne
udrel poškodeného.
Nakoľko sa svedok na hlavnom pojednávaní odchýlil od svojej skoršej výpovede, bola prečítaná zo
zápisnice časť jeho výpovede z prípravného konania, v ktorej okrem iného uviedol: „V čase, ako sa

nachádzal E. D. oproti G. F., začal E. D. s rukami „drgať“ do G., pričom do neho drgol asi 2 - 3 krát,
čo znamená, že do G. rukami zovretými v päsť buchol do jeho hrude, silou ho ale neudieral, pričom
D. opäť vykrikoval vulgárne slová na G. frajerku. G. to nahnevalo a zareagoval takým spôsobom, že
pravou rukou zovretou v päsť udrel E. D. do oblasti sánky, načo sa D. skrčil, myslím tým, že ako padal
na zem, oprel sa o ruku.“

K výzve na vysvetlenie rozporov medzi svojimi jednotlivými výpoveďami svedok uviedol, že poškodený
do obžalovaného dobiedzal, v podstate každý deň „a skončilo to až vtedy, keď sa G. zahnal a práskol mu
jednu.“ Podľa svedka poškodený mal byť dávno zavretý v base, lebo je to obyčajný feťák, ktorý nepatrí
do spoločnosti.

Z výpovede svedka H. V. na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že obžalovaný udrel poškodeného na
základe toho, že poškodený sa cez Facebook vyhrážal priateľke obžalovaného. V deň, kedy sa skutok
mal stať, svedok išiel s poškodeným z krčmy, keď na lávke oproti idúci obžalovaný, ktorý išiel s A. P.,
zaútočil na poškodeného. K úderu obžalovaného smerom na poškodeného došlo zrazu a bez toho,
aby v tom okamihu sa snažil poškodený na obžalovaného akokoľvek útočiť. V čase bezprostredne

predchádzajúcom úderu obžalovaného neadresoval poškodený obžalovanému žiadne vulgarizmy. Na
doplnenie a vysvetlenie okolností incidentu svedok uviedol, že bol od obžalovaného informovaný už
predtým, že obžalovaný chce poškodenému „dať facku“ za účelom, aby poškodený konečne dal pokoj
frajerke obžalovaného. Svedok obžalovanému vtedy povedal: „Pôjdeme zo šenku. Keď mu chceš
dať facku, môžeš mu dať facku.“ Obžalovaný teda vopred vedel od svedka, že v uvedený deň a na

uvedenom mieste na lávke v Hrachovišti sa bude poškodený nachádzať a súčasne svedok H. V. vopred
od obžalovaného vedel, čo má obžalovaný záujem si s poškodeným vybaviť. Podľa svedka si však
poškodený úder od obžalovaného určite zaslúžil, nakoľko bol vtedy „naozaj taký hajzel, robil blbosti.“

Zo znaleckého posudku H.. H. J., znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia a

traumatológia,vyplynulo,žepoškodenýdňa19.11.2014priincidentesobžalovanýmutrpelpomliaždenie
mäkkých tkanív hlavy a tváre bez známok otrasu mozgu a bez príznakov vegetatívnej symptomatológie,
zlomeninu dolnej čeľuste vpravo v oblasti 4. až 5. zubu s posunom kostných úlomkov. Z medicínskeho
hľadiska išlo o zranenie ľahké. Zranenie vzniklo priamym mechanizmom - priamym pôsobením tvrdého
tupého predmetu, ktorý pôsobil na miesta, kde vznikli známky zranenia. Násilie smerovalo proti

poškodenému spredu z pravej strany z pohľadu poškodeného. Vedené bolo na oblasť hlavy - tváre a
dolnej čeľuste vpravo. Intenzita pôsobiacej sily pri vzniku zranenia bola prevažne silná, na stupnici od
1 do 5 by sa dala označiť číslom 4. Predmet, ktorý zranenie
spôsobil, bol tvrdý a tupý, mohla ním byť ruka útočníka zovretá v päsť. Zranenie bolo možné spôsobiť
jedným úderom. Nedošlo ani k priamemu ohrozeniu ani ku zraneniu životne dôležitého orgánu ľudského

tela. Zranenie spôsobilo krátku dobu trvajúcu poruchu zdravia. Celková doba liečenia zranenia je
približne 4 - 6 týždňov. Poškodený bol pre zranenie
obmedzený v bežnom spôsobe života. Obmedzenie spočívalo jednak v bolesti, ako aj v nemožnosti
otvárania úst z dôvodu medzičeľustnej fixácie. Tým tiež došlo k obmedzeniu pri príjme a spracúvanípotravy v dutine ústnej. Potrebný bol príjem tekutej, resp. riedkej kašovitej stravy, čo mohlo viesť
aj k prechodnému váhovému úbytku. Poškodený počas liečby nebol odkázaný na starostlivosť inej
osoby. Základné životné úkony mohol vykonávať síce obmedzene, avšak samostatne bez pomoci

inej osoby. Zlomenina viedla k posunu kostných úlomkov. Doporučenú repozíciu a fixáciu poškodený
opakovane odmietol. Zlomenia sa preto hojila s posunom kostných úlomkov a môže zanechať trvalé
najmä kozmetické následky v zmysle asymetrie tváre. Pokiaľ by bola vykonaná včasná repozícia, bol
by predpoklad, že zranenie poškodeného nezanechá trvalé funkčné ani kozmetické následky. Znalec
zranenie poškodeného bodovo ohodnotil na 70 bodov, čo pri hodnote bodu 16,48 Eur činí celkom

1.153,60 Eur.

Z odpisu z Registra trestov vyplynulo, že obžalovaný pred spáchaním prejednávaného skutku nebol
odsúdený za trestný čin. Z úradnej činnosti súdu vyplynulo, že potom, ako bol obžalovanému doručený
trestný rozkaz vo veci sp. zn. 2T/100/2015, sa dopustil konania napĺňajúceho znaky úmyselného
trestného činu, za čo bol už aj právoplatne odsúdený vo veci sp. zn. 1T/106/2016 (rozsudok na podklade

schválenej dohody o vine a treste).

Z Registra priestupkov vyplynulo, že obžalovaný bol v minulosti opakovane priestupkovo riešený, najmä
za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona SNR č. 372/1990 Zb.
o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Dňa 22.10.2013 sa dopustil verbálneho napadnutia, kedy

počas hádky povedal K. F., že je buzerant a cez syna mu odkázal, že si zistí, kde bývajú a všetkých ich
príde dorezať a pozabíjať. Vec bola vybavená pokarhaním. Dňa 08.04.2014 pred strednou školou fyzicky
napadol iného tak, že do neho začal sácať, pričom mu nadával do kokotov koktavých a následne ho
viackrát udrel päsťami do oblasti tváre a hlavy a spôsobil mu zranenie, ktoré bolo jednorazovo ošetrené.
Vec bola vybavená blokovou pokutou vo výške 30,- Eur. Dňa 29.06.2015 na lesnej ceste medzi obcami

Hrachovište a Višňové fyzicky napadol mladistvého tak, že ho kopol do kolena. Vec bola vybavená
blokovou pokutou vo výške 10,- Eur. Dňa 15.10.2013 v šatni strednej školy odcudzil z voľne odložených
nohavíc inej osoby 15,- Eur v hotovosti, v dôsledku čoho mu bola uložená bloková pokuta vo výške 20,-
Eur za priestupok proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení
neskorších predpisov. K priestupkom proti občianskemu spolunažívaniu sa obžalovaný vyjadril tak, že

vždy išlo o provokácie a útoky ostatných, na ktoré on iba reagoval.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal ďalšie dokazovanie v rozsahu a spôsobom, ako vyplýva zo
zápisníc o hlavnom pojednávaní.

Na základe vykonaného dokazovania považoval súd vinu obžalovaného za žalovaný skutok za
preukázanú riadne a v rozsahu nevyhnutnom na zákonné rozhodnutie. Obžalovaného usvedčuje najmä
výpoveď poškodeného, ktorá je podporená výpoveďou svedka H. V.. Naopak výpoveď obžalovaného,
pokiaľ ide o priebeh skutkového
deja, ostáva osamotená. Svedok A. P., ktorý mal verziu obžalovaného podporiť, popísal priebeh

skutkového deja inak ako obžalovaný, okrem toho sa tento svedok sám dostal na hlavnom pojednávaní
do rozporu s tým, čo o veci uviedol v prípravnom konaní. Podľa obžalovaného poškodený sa
obžalovaného chystal napadnúť a preto ho v rámci sebaobrany
obžalovaný odrel, aby spacifikoval útok poškodeného ešte predtým, ako by mohlo dôjsť ku kontaktu
medzi rukou poškodeného ako útočníka a telom obžalovaného ako obete. Podľa obžalovaného sa

teda poškodenému nepodarilo ho udrieť, t.j. nedošlo medzi nimi ku kontaktu, majúcemu základ v
útočnej iniciatíve poškodeného. Svedok A. P. v prípravnom konaní o priebehu incidentu pri lávke v
Hrachovišti uviedol, že na mieste činu začal poškodený s rukami „drgať“ do obžalovaného, pričom do
neho drgol asi 2 - 3 krát, t.j. rukami zovretými v päsť buchol do hrude obžalovaného. Obžalovaného
to nahnevalo a zareagoval tak, že pravou rukou zovretou v päsť udrel poškodeného. Podľa svedka

teda došlo k telesnému kontaktu medzi poškodeným a obžalovaným z dôvodu útoku (aj keď slabej
intenzity) poškodeného. Svedok A. P. následne na hlavnom pojednávaní poskytol ďalšiu verziu priebehu
skutku, keď uviedol, že poškodený sa potom, ako na mieste činu vykrikoval vulgarizmy na adresu
obžalovaného a jeho frajerky, zahnal na obžalovaného, chytil obžalovaného pod krk, obžalovaný sa
mu však vytrhol a sám vzápätí udrel poškodeného. Je teda evidentné, že hoci svedok A. P. mal

záujem pomôcť obžalovanému pri jeho obhajobe, zabudli si zrejme obaja predtým zosúladiť to, ako
majú vypovedať pred orgánmi činnými v trestnom konaní a súdom. Naopak popis skutku vo verzii
poskytnutej poškodeným sa javí byť uveriteľnejší, nakoľko je podporený výpoveďou svedka H. V.,
ktorý o hlavných parametroch skutkového deja vypovedal zhodne s poškodeným, pričom prípadnákoordinácia výpovedí medzi poškodeným a týmto svedkom nie je pravdepodobná pre dlhodobú izoláciu
svedka H. V. väzbou z dôvodu ním spáchanej trestnej činnosti až do času realizácie jeho výpovede
na hlavnom pojednávaní. Výpoveď poškodeného a svedka H. V. je napokon nepriamo podporená aj

záznamami o priestupkoch proti občianskemu spolunažívaniu, ktorých sa obžalovaný mal v rokoch 2013
až 2015 dopustiť. Tieto vypovedajú o tom, že obžalovaný je prchkej povahy, náchylný riešiť konfliktné
situácie primárne verbálnym alebo fyzickým útokom, nemá rešpekt k právnemu poriadku, ani morálnym
zásadám, na ktorých je vybudovaná spoločnosť. Súd teda dospel k záveru, že obžalovaný sa dopustil
skutku tak, ako bol formulovaný v obžalobe, a svojím konaním naplnil znaky skutkovej podstaty dvoch

úmyselných trestných činov, ako vyplýva z výroku tohto rozsudku. Obžalovaný sa skutku dopustil ako
plne trestnoprávne zodpovedný subjekt. Súd nemal za preukázanú absenciu trestnej zodpovednosti
obžalovaného za tento skutok. U obžalovaného ide o konanie úmyselné, pretože chcel spôsobom
uvedeným v Trestnom zákone porušiť záujem chránený týmto zákonom, ktorým záujmom je ochrana
zdravia tretích osôb, ochrana verejného poriadku a pokojného občianskeho spolunažívania.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred pácha-teľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliad-ne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okol-nosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Podľa § 36 písm. l) Trestného zákona poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ sa priznal k spáchaniu
trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval.

Podľa § 37 písm. h) Trestného zákona priťažujúcou okolnosťou je to, že páchateľ spáchal viac trestných
činov.
Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na
pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

U obžalovaného súd zistil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona a jednu
priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h) Trestného zákona. Pri úvahách o druhu a výmere trestu,
ktorý by spĺňal nielen kritérium zákonnosti, ale aj atribúty primeranosti a spravodlivosti, dospel súd k
záveru, že oproti stavu, kedy bolo o veci rozhodované trestným rozkazom, nedošlo k takému vývoju

dôkaznej situácie, ktorá by spôsobila miernejšie nazeranie na protiprávneho konanie obžalovaného a
jeho následok. Skôr naopak. Obžalovaný potom, ako mu bol doručený trestný rozkaz v prejednávanej
veci, sa dopustil konania, ktoré medzitým rezultovalo právoplatným odsúdením za úmyselný trestný čin
(viď konanie na tunajšom súde pod sp. zn. 1T/106/2016). Inak povedané, prebiehajúce trestné konanie
nespustilo u neho žiadnu sebakontrolu ani sebaobmedzenie v tom smere, aby sa vyhýbal trestnej

činnosti a bral vážne následky svojich voľnočasových aktivít, aspoň do času, kým o jeho trestnej veci
budeprávoplatnerozhodnuté.Obžalovanýakobynevyrušovanýprebiehajúcimtrestnýmkonanímmiesto
voľby vedenia riadneho života si vybral nový adrenalínový zážitok - dotyk so zatiaľ ním neatakovaným
záujmomchránenýmTrestnýmzákonomvpodobedrogovéhotrestnéhočinu.Zatejtosituáciesúdnemal
dôvod, hoci od spáchania skutku uplynul dlhší čas, sankcionovať protiprávne konanie obžalovaného

miernejšie, prípadne voľbou alternatívneho trestu. Preto súd obžalovanému uložil podľa § 41 ods. 1 a
§ 156 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, § 36 písm. l), § 37 písm. h) Trestného zákona
úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 1 rok. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) a § 51 ods. 1 Trestného
zákona obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a zároveň uložil probačný
dohľad naj jeho správaním v skúšobnej dobe. Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona obžalovanému určil

skúšobnúdobuna2roky.Podľa§51ods.2,ods.4písm.c)Trestnéhozákonaobžalovanémuakosúčasť
probačného dohľadu uložil povinnosť nahradiť v skúšobnej dobe škodu spôsobenú jeho protiprávnym
konaním. Takto uložený trest považuje súd za zodpovedajúci zásadám ukladania trestov, požiadavkám
individuálnejagenerálnejprevencie,ktorývdostatočnejmierevyjadrujeajmorálneodsúdeniepáchateľa
spoločnosťou.

V čase prípravného konania si zákonná zástupkyňa poškodeného G. D. uplatnila riadne a včas
nárok na náhradu škody vo výške 1.300,- Eur. Tento nárok považoval súd za preukázaný čo do
právneho dôvodu ako aj uplatnenej výšky, preto obžalovanému podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadkuuložil povinnosť nahradiť túto škodu. Vychádzajúc zo skutočnosti, že v čase rozhodovania o vine
a treste bol už poškodený plnoletý, čím z hmotnoprávneho hľadiska vstúpil ipso iure do dispozície
nároku vzťahujúceho sa k jeho osobe (bodové ohodnotenie zranenia vyčíslené znalcom), uložil súd

obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému E. D. relutárny ekvivalent zranení vo výške 1.153,60
Eur, pričom za inkasanta povinnosti obžalovaného nahradiť zvyšok uplatneného nároku vo výške 146,40
Eur určil matku poškodeného, ktorá vynaložila náklady a výdavky, tvoriace materiálny základ zvyšku
uplatneného nároku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom

podpísaného súdu na Krajský súd v Trenčí-ne. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti
toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením
je až doručenie rozsudku.