Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. január 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/428/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814216807
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alica Beňová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3814216807.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Alice Beňovej a sudkýň JUDr. Oľgy
Lichnerovej a JUDr. Ivety Martinákovej v právnej veci žalobcu V. N. G. s.r.o. so sídlom H., Y. 8, V.: XX
XXX XXX, právne zastúpeného JUDr. N. D., advokátom so sídlom H., Y. 8, proti žalovanému I. H., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C., K. XX/X, o zaplatenie 450,21 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Prievidza, zo dňa 05. mája 2016, č.k. 10C/31/2016-79, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej výrokovej časti o náhrade trov konania z m e ň u j e tak,
že žalobcovi p r i z n á v aprávo na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 42,52 %.

Žalobcovi p r i z n á v právo na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 320,84 eur

s 8,15 % ročným úrokom z omeškania od 21.04.2015 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku, v prevyšujúcej časti návrh zamietol. Účastníkom a vedľajšiemu účastníkovi trovy
konania nepriznal. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa podaným návrhom domáhal voči žalovanému
zaplatenia sumy 450,21 eur s príslušenstvom na základe zmluvy o pôžičke č. 447289 zo dňa 21.04.2011,
ktorú žalovaný uzavrel so spoločnosťou X. Q. R., a.s. so sídlom v Y. a predstavovala nesplatený
úver, na zaplatenie ktorého nepoukázal žiadnu sumu. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané,

že dňa 21.04.2011 odporca písomne na formulárovom tlačive č. XXXXXX požiadal spoločnosť X.
Q. R., a.s. so sídlom v Y. o poskytnutie pôžičky, predmetom ktorej bolo poskytnutie peňažných
prostriedkov v sume 350,- eur, ktorú sa zaviazal splácať v mesačných splátkach po 13,36 eur po dobu
48 mesiacov. Zmluvný úrok predstavoval 33,83% ročne, RPMN 33,83% a priemerná hodnota RPMN
44,86%. Konečná splatnosť úveru bola dojednaná na mesiac apríl 2015. Žalovaný sa zaviazal zaplatiť
celkom sumu 600,- eur, z ktorej jeho celkové náklady predstavovali 250,- eur. Na splatenie úveru

podľa splátkového kalendára žalovaný nepoukázal žiadnu splátku. Dňa 28.09.2011 právny predchodca
žalobcu žalovanému oznámil predčasné zosplatnenie úveru z dôvodu riadneho nesplácania. Dňa
08.12.2014 spoločnosť X. Q. R., a.s. so sídlom v Y. a žalobca uzavreli zmluvu o postúpení pohľadávok,
na základe ktorej sa žalobca stal aktívne vecne legitimovaný účastník v súdnom konaní. Po oboznámení
sa s obsahom zmluvy o poskytnutie pôžičky zo dňa 21.4.2011 súd prvej inštancie zistil, že neobsahuje
náležitosti podľa cit. ust. § 9 ods. 2 písm. k/ Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v

znení neskorších predpisov, preto s poukazom na cit. ust. § 11 ods. 1 písm. a/ zákona, poskytnutý
spotrebiteľský úver považoval za bezúročný a bez poplatkov. V prejednávanej veci bol súd povinný
s poukazom na § 5b Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, v znení neskorších predpisov,
prihliadnuť na premlčanie pohľadávky žalobcu. Za premlčané úverové splátky považoval splátky splatné
v období od 20.05.2011 do 20.08.2011 v počte 4 mesiacov po 7,29 eur (čistá úverová splátka bez
navýšenia) v sume 29,16 eur z dôvodu, že vyhlásenie predčasne splatnosti úveru zo dňa 28.09.2011

považoval za neplatný právny úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka z dôvodu jeho rozporu so
zákonom, § 565 Občianskeho zákonníka. Podľa cit. ust. § 565 Občianskeho zákonníka môže veriteľ vprípade plnenia v splátkach žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak
to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Nepremlčané úverové splátky sú v období od 20.9.2011
do konečnej splatnosti úveru, dňa 20.04.2015, určenej v obsahu zmluvy. Povinnosťou žalovaného bolo

zaplatiť poskytnutý úver bez úrokov a poplatkov v sume 350,- eur. Po zohľadnení premlčanej časti
úveru v sume 29,16 eur, je povinný navrhovateľovi zaplatiť zostatok nepremlčaného úveru v sume
320,84 eur (350,- eur mínus 29,16 eur). Súd prvej inštancie dospel k záveru, že zmluvné úroky určené
v zmluve o poskytnutie pôžičky zo dňa 21.4.2011 vo výške 33,83% ročne sú neplatné podľa § 39 a §
41 Občianskeho zákonníka. Porovnaním priemerných úrokových mier z úverov poskytnutých v eurách v

čase poskytnutia úveru odporcovi bolo zistené, že priemerná úroková miera zo spotrebiteľských úverov
pre kategóriu "domácnosti" so splatnosťou od 1 do 5 rokov v mesiaci apríl 2011, kedy bola spísaná
žiadosť o poskytnutie najľahšej pôžičky predstavovala 15,15% ročne (štatistický údaj NBS za rok 2011).
Dojednaný zmluvný úrok z úverovej zmluvy viac ako o 100% prevyšuje priemernú úrokovú mieru zo
spotrebiteľských úverov pre kategóriu "domácnosti". Omeškanie žalovaného bolo posúdené podľa §
517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka s poukazom na to, že právny vzťah založený medzi účastníkmi

zmluvou o spotrebiteľskom úvere je potrebné považovať za občianskoprávny vzťah, kedy sa omeškanie
dlžníka spravuje príslušnými ustanoveniami tohto zákona. Výška úroku z omeškania zodpovedá ust.
§ 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v platnom znení. Počiatok omeškania žalovaného so zaplatením
nesplatenie časti úveru súd ustálil od 21.04.2015, t.j. deň nasledujúci po konečnej splatnosti úveru, ktorá
nastala dňa 20.04.2015. V prevyšujúcej časti bol návrh žalobcu ako nedôvodný zamietnutý. O trovách

konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p., tak, že žalobca bol vo veci čiastočne
úspešný, žalovanému trovy konania nevznikli a neúspech vedľajšieho účastníka vo veci prevyšoval jeho
úspech, preto súd žiadnemu z nich náhradu trov konania nepriznal.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, a to voči výroku o nepriznaní

náhrady trov konania žiadnemu z účastníkov, z dôvodu, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil
pomer úspechu a neúspechu strán v tomto konaní. Nesúhlasil s rozhodnutím súdu, že v danom prípade
boli obaja účastníci úspešní pomerne, na základe čoho o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods.
2 O.s.p. v spojení s § 146 ods. 2 O.s.p., tak, že žiadnej zo strán ich náhradu nepriznal. Poukázal
na to, že pomerný úspech žalobcu v tomto spore predstavuje 71,26%, z čoho čistý úspech žalobcu je

42,52% a v tomto rozsahu žiadal priznať náhradu trov prvoinštančného konania. Navrhol, aby odvolací
súd napadnuté rozhodnutie v napadnutej časti zmenil podľa 388 CSP tak, že žalobcovi prizná pomernú
náhradu trov konania vo výške 42,52%. Zároveň si uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania.

3. Žalovaný a vedľajší účastník sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 379, § 380 Civilného sporového
poriadku (zák. č. 160/2015 Z. z.), ďalej len CSP, bez nariadenia odvolacieho -pojednávania podľa § 385
ods. 1 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

5. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že odvolaním žalobcu bol rozsudok napadnutý iba vo výroku
o nepriznaní náhrady trov konania, preto zostávajúce výroky nadobudli právoplatnosť a odvolací súd
sa nimi nezaoberal.

6. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon /zák. č. 160/2015 Z. z. civilný

sporový poriadok účinný od 01.07.2016/ aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom účinnosti
tohto zákona, zostávajú zachované.

8.Vpriebehukonaniadošlokzmeneprávnejúpravyobčianskehosúdnehokonania,keďdňa01.07.2016
nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok /ďalej len "CSP"/, ktorý okrem
iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok /O.s.p./, podľa ktorého súd prvej inštancie
rozhodoval o náhrade trov konania. Vzhľadom na zachovanie právnych účinkov úkonov nastalých pred
účinnosťou Civilného sporového poriadku /§ 470 ods. 2 CSP/, odvolací súd nárok na náhradu trov

prvoinštančného konania posúdil podľa príslušných ustanovení O.s.p..

9. Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.10. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

11. Z citovaného ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p. (zhodne § 255 ods. 2 CSP) vyplýva, že povinnosť
nahradiť trovy konania sa spravuje predovšetkým zásadou úspechu vo veci. Čiastočný úspech vo
veci zakladá nárok na pomerné rozdelenie náhrady trov konania alebo na to, že žiadny z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania, v prípade približnej rovnakej miery úspechu na oboch stranách.

Čiastočný úspech súd musí skúmať so zreteľom na uplatnený nárok, najmä z aspektu právneho dôvodu
žaloby, t.j. skutkového stavu a právnej normy, ktorá sa mala použiť alebo sa použila pri rozhodovaní vo
veci samej. Nárok na čiastočnú náhradu trov konania sa vypočíta tak, že úspech účastníka konania,
ktorému vzniká povinnosť na náhradu trov, sa odpočíta od úspechu účastníka, ktorému vzniká právo na
náhradu trov, a výsledok zakladá pomerný nárok na náhradu trov účelne vynaložených na uplatňovanie
alebo bránenie práva.

12. Z obsahu spisu bolo zistené, že v predmetnej veci sa žalobca podaným návrhom domáhal voči
žalovanému zaplatenia istiny v sume 450,21 Eur s príslušenstvom. Žalobcovi súd voči žalovanému
priznal sumu 320,84 Eur s príslušenstvom a v časti 129,37 žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol
s poukazom na § 142 ods. 2 O.s.p., pričom žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania

nepriznal s poukazom na to, že obaja účastníci boli v konaní úspešní len čiastočne.

13. Odvolací súd vec preskúmal a dospel k záveru, že v danej veci neboli splnené podmienky pre
nepriznanie náhrady trov konania žalobcovi s poukazom na § 142 ods. 2 O.s.p.. Čiastočný úspech
žalobcu predstavuje 71,26 % vo vzťahu k čiastočnému úspechu žalovaného 28,74 %. Čistý úspech

žalobcu teda predstavuje 42,52 % (71,26% - 28,74%), čomu musí zodpovedať aj výška súdom priznanej
náhrady trov konania v prvoinštančnom konaní.

14. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok vo výroku o náhrade trov konania podľa §
388 CSP zmenil tak, žalobca má právo na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 42,52 %.

15. V odvolacom konaní mal žalobca plný procesný úspech, preto odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1
CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP priznal žalobcovi aj plnú náhradu trov odvolacieho
konania.

16. O samotnej výške náhrady trov konania v prvoinštančom, ako aj odvolacom konaní, rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným uznesením
(§ 262 ods. 2 CSP).

17. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).