Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. november 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/550/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814209915
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bajzová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3814209915.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a sudkýň JUDr.

Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobcu G., zastúpeného R. proti žalovanému S.
C., bytom S., K. XX/X, za účasti občianskeho združenia N. X. (do 30.06.2016 vedľajší účastník popri
žalovanom), zastúpeného JUDr. C. A., advokátom so sídlom v C., M. XX, o zaplatenie sumy 5.962,92 eur
s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 23. februára
2016 č. k. 10C/108/2014- 136 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Žalovanému a občianskemu združeniu N. X.
n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom zo dňa 23. februára 2016 č. k. 10C/108/2014- 136 súd prvej inštancie žalobu proti
žalovanému, voči ktorému sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 5.962,92 eur s príslušenstvom na
základe zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 6.2.2007, ktorá predstavovala 79
nezaplatených úverových splátok po 75,48 eur a úroku z omeškania vo výške 8,25% ročne z dlžnej
sumy titulom zmluvy o úvere uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu, K. ako veriteľom a
žalovaným ako dlžníkom, zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie.. Žalobcovi uložil

zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia
v sume 1.071,08 Eur. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že 6.2.2007 K., a.s. a žalovaný
uzavreli zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie peňažných
prostriedkov žalovanému v sume 4.979,09 eur. Žalovaný sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky
splácať v mesačných splátkach po 75,48 eur od 20.10.2008 po dobu 119 mesiacov, vždy do 10.
dňa v mesiaci. Konečná splatnosť úveru bola dojednaná do 10.1.2017. Zmluvný úrok predstavoval
12,60% ročne. Ročná percentuálna miera nákladov predstavovala 14,92%. V dôsledku nesplácania

úveru žalovaným v určených mesačných splátkach, mu K., a.s. dňa 23.2.2009 oznámila, že ku dňu
31.1.2009 je v omeškaní so zaplatením sumy 298,60 eur a vyzvala ho na zaplatenie dlžnej časti úveru
v lehote 10 od doručenia výzvy (čl. 121 spisu).

2. V danom prípade K., a.s. ako banka a pôvodný veriteľ pri postúpení pohľadávky na inú osobu sa musí
riadiť okrem všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka aj ust. § 92 ods. 8 Zákona č. 483/2001
Z.z.. Pokiaľ nie je dodržaný postup uvedený v tomto ustanovení zákona, nie sú splnené podmienky

pre postúpenie pohľadávky banky nebankovému subjektu. Ak tak banka napriek tomu urobí, takéto
postúpenie je svojím obsahom a účelom v rozpore so zákonom a je neplatné podľa § 39 Občianskeho
zákonníka.3. Žalobca síce predložil výzvu zo dňa 23.2.2009 adresovanú žalovanému, no nepreukázal, že mu
výzvu aj skutočne zaslal. Zákon č. 483/2001 Z.z. predpokladá, aby výzva adresovaná dlžníkovi podľa
§ 92 ods. 8 Zákona o bankách bola písomná a veriteľ sa musí aspoň pokúsiť o jej zaslanie dlžníkovi

na jeho poslednú známu adresu, a to napr. poštovým podacím lístkom alebo doručenkou. Vzhľadom
na to, že žalobca nepreukázal doručenie uvedenej výzvy žalovanému, súd bol toho názoru, že právny
predchodca žalobcu nedodržal postup vyplývajúci mu z cit. ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách pre
postúpenie pohľadávky voči žalovanému žalobcovi.

4. Pokiaľ ide o vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru žalobcom zo dňa 2.12.2013 ku dňu 2.12.2013
(čl. 19 spisu), v ktorom žalovaného vyzval k zaplateniu celého zostatku úveru v sume 7.868,26 eur
v lehote 15 od doručenia oznámenia, súd poukazuje na to, že podľa cit. ust. § 92 ods. 8 Zákona o
bankách môže byť spôsobilým predmetom postúpenia pohľadávky zo strany banky len pohľadávka
alebo časť pohľadávky, ktoré sú už splatnými. Žalobca v konaní predložil oznámenie o vyhlásení
mimoriadnej splatnosti zo dňa 2.12.2013 žalovanému. Súd prvej inštancie toto oznámenie o vyhlásení

mimoriadnej splatnosti nepovažoval za právne významné z dôvodu, že žalobca nebol oprávnený tak
vykonať. Predmetom postúpenej pohľadávky bola suma 7.968,26 eur. Je zrejmé, že pôvodný veriteľ,
K., a. s. so sídlom v C., ako banka postúpil zmluvou zo dňa 27.6.2012 nebankovej inštitúcii aj splátky
nezročné, pričom k ich predčasnej splatnosti nedošlo. Predmetom zmluvy o postúpení pohľadávok
žalobcovi potom bola neexistujúca pohľadávka, preto zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 7.6.2012

je neplatná, nakoľko predmetom postúpenia pohľadávky zo strany banky na tretiu osobu môže byť len
pohľadávka alebo časť pohľadávky, ktoré sa stali splatnými.

5. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že občianskemu združeniu N.
( v tom čase vedľajší účastník popri žalovanom) bol vo veci úspešný, na základe čoho mu patrí právo

na náhradu trov konania, ktoré predstavujú trovy právneho zastúpenia za 4 úkony právnych služieb po
200,85 eur.

6. Proti tomuto rozsudku do výroku o zamietnutí žaloby a do výroku o trovách konania občianskeho
združenia N. podal žalobca včas odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak,

že žalobe vyhovie, a priznal mu náhradu trov konania resp. napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odvolaní namietal nesprávne právne posúdenie
veci. Zastáva názor, že ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách nemožno spájať s aktívnou legitimáciou
žalobcu ako postupníka pohľadávky. Účelom predmetného ustanovenia je úprava výnimiek z bankového
tajomstva a nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok, ale iba o podmienkach, za

splnenia ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva. Zo zákona nevyplýva, žeby podmienky
uvedené v predmetnom ustanovení podmieňovali platnosť právneho úkonu postúpenia pohľadávky.
Doručenie písomnej výzvy banky dlžníkovi v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách nie je podmienkou
pre platné postúpenie pohľadávky. To znamená, že, ak banka pred postúpením pohľadávky písomne
nevyzvala dlžníka na plnenie, nemá to vplyv na platnosť postúpenia pohľadávky v zmysle ust. § 524

Občianskeho zákonníka. Uviedol, že v konaní bolo preukázané, že dlžník bol
v omeškaní nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní prílohou č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok.
Napriek vyššie uvedenému poukazuje na výzvu zo dňa 23. 02.2009, ktorou v konaní preukázal, že
právny predchodca žalobcu splnil všetky povinnosti, ktoré mu ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách ukladá.
K vyhláseniu mimoriadnej splatnosti žalobca uviedol, že právny predchodca nevyužil svoje právo a pred

postúpením pohľadávky nevyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, preto k nej pristúpil on, a to podaním
zo dňa 02.12.2013 označeným ako oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti ku dňu 21.12.2013.
Túto skutočnosť takto špecifikoval aj v žalobe. Poukazoval na znenie čl. V. bod 1. Zmluvy o postúpení
pohľadávky, ktorou sa sám stal veriteľom pohľadávky, pričom základným právom veriteľa je v zmysle §
488 Občianskeho zákonníka právo požadovať splatenie pohľadávky. Preto zastáva názor, že vyhlásenie

mimoriadnej splatnosti nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky. Ďalej nesúhlasil, aby bol
zaviazaný na úhradu trov konania občianskemu združeniu Všeobecná ochrana práv spotrebiteľa - v
tom čase vedľajšieho účastníka, pretože priznané trovy nemožno považovať za účelne vynaložené a v
danom prípade je na mieste aplikácia § 150 ods. 1 O.s.p.

7. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

8. Občianske združenie N. sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrilo.9. Po podaní odvolania dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok /ďalej len „CSP“/, ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok /
O.s.p./, podľa ktorého súd prvej inštancie postupoval v predmetnom spore. Ustanovenie § 470 ods. 1

CSP určuje, že ak neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia
jeho účinnosti. Podľa ods. 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
10. Krajský súd ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov odvolania podľa §§ 379 a 380
Civilného sporového poriadku zákona č. 160/2015 Z.z., (ďalej len C.s.p.) bez nariadenia odvolacieho

pojednávania podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa
387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdiť z týchto dôvodov:

11. Ustanovenie § 525 určuje, ktoré pohľadávky nemožno platne postúpiť. Okrem toho môže byť
postúpenie určitých pohľadávok zakázané špeciálnymi predpismi, prípadne postúpenie môže byť
zákonom síce dovolené, ale len za určených podmienok.

12. Takýmto prípadom je ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách.

13. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z., môže byť banková pohľadávka postúpená (alebo jej
časť), ak je (1.).splatná, a to až po predchádzajúcej (2.) písomnej výzve a kumulatívne, ak je splnené (3.)

omeškanie dlžníka so splnením postupovanej pohľadávky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní.

14. Uvedené skutočnosti sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky,
ktoré musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky (rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn.
6Co/119/2013). Splnenie osobitných zákonných predpokladov postúpenia bankovej pohľadávky sa

vyžaduje z dôvodu, že po postúpení pohľadávky rôznym subjektom (mimo banky) už nie je zachovaná
možnosť dohľadu a dozoru NBS ako centrálnej banky.

15. Následkom postúpenia pohľadávky, ohľadne ktorej cesia podľa § 525 alebo podľa špeciálnych
predpisov nie je dovolená, je absolútna neplatnosť zmluvy o postúpení pre jej rozpor so zákonom (§ 39).

Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky, ohľadne ktorej to zákon zakazuje, (alebo ohľadne ktorej postúpenie
podmieňuje splnením zákonných podmienok, ktoré splnené neboli), ide o cesiu neplatnú od počiatku ex
tunc a jej neplatnosť nemožno zhojiť.

16. Z uvedeného dôvodu v týchto prípadoch nemožno vôbec hovoriť o platnej cesii, postupca zostáva

veriteľom svojej pohľadávky, ktorá na postupníka neprechádza pre neplatnosť zmluvy.

17. Je bez významu, že podmienky platnosti postúpenia pohľadávky sú uvedené v zákonom predpise,
ktorý je predpisom verejného práva. Zmluva o postúpení je občianskoprávnou zmluvou, ktorú upravuje
Občiansky zákonník. Táto charakteristika zmluvy nevylučuje možnosť upraviť osobitné podmienky jej

platnosti pre špecifický okruh pohľadávok (bankové pohľadávky) v osobitnom zákone verejnoprávnej
povahy (zákon o bankách). Pre aplikáciu ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka je rozhodujúce
zistenie, že právny úkon je v rozpore so zákonom. Ust. § 39 Občianskeho zákonníka nerozlišuje, o akú
triedu právnej normy ide (normu verejného alebo súkromného práva).

18. Písomná výzva banky dlžníkovi je predpokladom pre cesiu bankovej pohľadávky alebo jej časti na
inú osobu.

19. Ak žalobca resp. právny nástupca banky predložil v tomto konaní písomnú výzvu v zmysle § 92
ods. 8, je súčasne s ňou povinný predložiť aj dôkaz preukazujúci zaslanie tejto výzvy žalovanému. V

opačnom prípade neuniesol dôkazné bremeno.

20. Zo spisu vyplynulo, že žalobca predložil súdu výzvu banky datovanú dňom 23.02.2009 na zaplatenie
omeškaného dlhu z úveru (v nižšej ako v konaní uplatnenej výške) adresovanú žalovanému, no
nepreukázal, že túto výzvu naozaj žalovanému doručil, resp. aspoň odoslal. Žalovaný nepotvrdil, žeby

mu bola doručená písomná výzva banky na splnenie dlhu.

21. Odvolací súd tak dospel k záveru, že žalobca nepreukázal splnenie zákonom požadovaného
predpokladu pre platné postúpenie pohľadávky predchádzajúcej písomnej výzvy banky dlžníkovi,zmluva o postúpení pohľadávky je neplatná a postupca (banka) zostáva veriteľom svojej pohľadávky,
ktorá na žalobcu pre neplatnosť zmluvy neprešla. Jeho žaloba na plnenie bola už z uvedeného dôvodu
správne zamietnutá, preto posudzovanie ostatných námietok odvolania je nadbytočné.

22. Napriek tomu odvolací súd dodáva, že poukaz žalobcu na zosplatnenie úveru po postúpení
pohľadávky nemá pre právne posúdenie platnosti postúpenia žiaden význam, čo vyplýva zo skutočnosti,
že výzva na zaplatenie pohľadávky vo výške, ako bola uplatnená v predmetnom konaní t.j. vo výške
zodpovedajúcej zosplatnenému úveru, musí byť podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách vykonaná pred

postúpením pohľadávky.

23. Súd prvej inštancie rozhodol správne aj o náhrade trov konania občianskeho združenia N.a.
Účelnosť trov je podľa názoru odvolacieho súdu potrebné posudzovať vo vzťahu k výsledku sporového
konania, ktorým bolo v danom prípade zamietnutie žaloby z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej
legitimácie žalobcu. V danej veci obranu aktívne vykonávalo občianske združenie N.a v tom čase

vedľajší účastník popri žalovanom, ktorý sa dovolával neplatnosti postúpenia, premlčania pohľadávky
atď.. Z jeho vyjadrení vyplýva, že mu bola známa konkrétna špecifikácia uplatnenej pohľadávky (výška
úrokovej sadzby, výška RPMN, dátum splatnosti prvej splátky, začiatok omeškania, výška poskytnutého
úveru, výška zaplatených finančných prostriedkov) a ďalších relevantných údajov potrebných na
posúdenie dôvodnosti nároku. Trovy právneho zastúpenia občianskeho združenia N. preto považuje

odvolací súd za vynaložené účelne. Vedľajší účastník využil svoje právo na právne zastúpenie v tomto
konaní, preto je potrebné posúdiť účelnosť poskytnutej právnej služby advokátom a výšku odmeny podľa
vyhl. č. 655/2004 Z. z..

24. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

25. Žalobcom uplatnené dôvody odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie potom nebolo možné
považovať za opodstatnené, a preto bolo potrebné rozsudok súdu prvej inštancie vo veci potvrdiť.

26. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania,
potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti tak, ako je to uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku.

27. O náhrade trov konania žalovaného súd prvej inštancie nerozhodol zrejme z dôvodu postupu podľa

v tom čase účinného § 151 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 155 ods. 1 O.s.p., ktorý umožňuje súdu rozhodnúť
o trovách konania samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej bez použitia
§ 166 O.s.p..

28. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 C.s.p. v spojení s § 255

ods.1 a § 251 C.s.p. Z výsledku odvolacieho konania vyplýva, že žalovaný i občianske združenie N.
boli v odvolacom konaní úspešní, a preto im v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. v zásade patrí právo na
náhradu trov tohto odvolacieho konania. Zo spisu však nevyplynuli žiadne odôvodnené a preukázané
trovy žalovaného a občianskeho združenia v zmysle § 251 ods. 1 C.s.p., preto odvolací súd rozhodol,
že im náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

29. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov senátu krajského súdu 3:0.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).