Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. február 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/306/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5415204276
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5415204276.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha a

členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci žalobcu: Slovenský
plynárenský priemysel, a.s., so sídlom v Bratislave, Mlynské nivy 44/a, IČO: 35815256, zastúpeného
Jakubčák, Advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Michalská 14, IČO: 47255706, proti
žalovanému: Ing. U. V., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom mesto H. V., bývajúci v I. XX, zastúpeného
Ing. Vladimírom Kozubíkom, nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom mesto H. V., bývajúci v I. XX, v konaní
o zaplatenie sumy 324,22 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti časti rozsudku Okresného
súdu Dolný Kubín zo dňa 30. mája 2016 č.k. 5C/243/2015-188, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutej časti, v ktorej súd čiastočne žalobnému
návrhu žalobcu vyhovel a v časti o trovách konania, p o t v r d z u j e .

Rozsudokokresnéhosúduvčastinenapadnutejodvolaním,vktorejsúdvozvyšnejčastižalobuzamietol,
ponecháva n e d o t k n u t ý .

Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu (100 %).

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd v Dolnom Kubíne ako súd prvej inštancie rozhodol o žalobnom návrhu žalobcu tak, že:

I/ Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 242,69 eura s 8,05 %-ným ročným úrokom z omeškania
zo sumy 3,- eurá za obdobie od 25.12.2014 až do jej zaplatenia a zo sumy 239,69 eura za obdobie od
12.03.2015 až do jej zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. II/ Vo zvyšnej časti
žalobu zamieta. III/ O trovách tohto konania bude rozhodnuté do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej.
V odôvodnení písomného vyhotovenia rozsudku súd prvej inštancie popísal zistený skutkový stav, obsah
vykonaných dôkazov a v súvislosti s právnym posúdením veci uviedol nasledovné:

„Spornou medzi účastníkmi bola tá skutočnosť, v akej výške a ku ktorému dňu mal žalobca účtovať
žalovanémuúhradusohľadomnamnožstvoodobratéhozemnéhoplynu.Žalovaný,jehoterajšízástupca
(v štádiu, kedy bol vypočutý ako svedok) a Ing. V. tvrdili, že žalovaný s rodinou prestali užívať predmetné
nehnuteľnosti dňa 07.12.2014 (v písomnom podaní z 02.05.2016 však uvádzali dátum 08.12.2014 a
svedok A. S. tvrdil, že k odovzdaniu kľúčov došlo neskôr v rozmedzí dní 14. až 16. decembra 2015
- v týždni, kedy sa mu 18.12.2014 narodil syn. Uvedená skutočnosť však z pohľadu predmetu sporu
vo vzťahu k žalovanej vyúčtovacej faktúre nebola rozhodná, keďže nebolo ani len tvrdené (tobôž

preukázané), že by k niektorému z uvedených dátumov došlo u žalobcu k nahláseniu zmeny odberateľa
na predmetnom odbernom mieste. S ohľadom na údaje uvádzané v žiadosti o zmenu odberateľa na
odbernom mieste, na základe ktorej došlo s účinnosťou od 10.02.2015 k zmene odberateľa, a to v nej
uvádzané dva rôzne údaje ohľadne stavu meradla, súd aj s ohľadom na obranu žalovaného vypočulním navrhovaných svedkov. Vykonané dokazovanie jednoznačne nepreukázalo, kto konkrétne vyplnil
údaj ohľadne stavu meradla ku dňu zmeny uvádzaný hodnotou 19155,3 m3 a ktorému konkrétnemu
dátumu daný údaj mal zodpovedať (žalovaný a jeho zástupca tvrdili, že tak mal urobiť svedok S., ktorý

to ale nepotvrdil, ale ani nevyvrátil s tým, že tento svedok dokladoval ako prvý ním zdokumentovaný
údaj o spotrebe plynu stav ku dňu 09.02.2015 s hodnotou 19755,30 m3 (č. l. 154). Spornými boli aj
dôvody, pre ktoré došlo až s výraznejším časovým odstupom odo dňa zmeny užívateľa predmetných
nehnuteľností k zmene odberateľa plynu u žalobcu. Žalovaný neuvádzal konkrétny dátum, ku ktorému
malo byť odovzdané ním podpísané dané tlačivo p. S., ktorý nesporne mal toto tlačivo doručiť na

zákaznícke centrum žalobcu (uvádzal, že k spísaniu daného tlačiva malo dôjsť 4 - 5 dní po odovzdaní
kľúčov od domu), jeho zástupca tiež nevedel uviesť konkrétny dátum, tvrdiac, že podľa neho to bolo
ešte pred Štedrým večerom r. 2014, v čom si ale nebol úplne istý, kdežto svedok S. uvádzal, že prvýkrát
bolo dané tlačivo, ktoré predtým nesporne zaslal žalovanému na jeho vyplnenie a podpis, vrátené
niekedy v polovici januára 2016, kedy mu ho odovzdala p. U. spolu s tlačivom na zmenu odberateľa
elektriny, ktoré však na rozdiel od tlačiva na prepis elektriky podpísané nebolo a preto ho opätovne

zaslal žalovanému na podpis a bolo mu podpísané žalovaným doručené až dňa 10.02.2015 svedkyňou
Ing. V. na jej pracovisku, kde si ho prišiel osobne vyzdvihnúť. To, že dané tlačivo na zmenu odberateľa
elektriny bolo (naposledy) svedkovi S. doručované prostredníctvom svedkyne Ing. V., tvrdil aj zástupca
žalovaného a potvrdila to aj svedkyňa Ing. V., ktorá tiež potvrdila, že svedok S. si ho prišiel zobrať krátko
po tom, ako jej bolo odovzdané na jeho doručenie menovanému, max. s odstupom 1 - 2 dní (svedok S.

tvrdil, že si ho prišiel zobrať hneď, ako sa dozvedel, že už je podpísané žalovaným), pričom svedkyňa
Ing. V. nespochybnila dátum uvádzaný svedkom S., že mu toto bolo doručené práve dňa 10.02.2015
a on ho hneď v ten istý deň doručil na pracovisko žalobcu v Liptovskom Mikuláši. Z uvedeného
vyplýva, že svedkami navrhnutými žalovanou stranou nebolo preukázané tvrdenie žalovaného, že by
práve vinou svedka S. malo dôjsť k nahláseniu zmeny odberateľa s odstupom cca 2 mesiacov po

zmene užívateľa nehnuteľností na predmetnom odbernom mieste. Pokiaľ ide o stav na meradle, súd
nemá žiadnu pochybnosť, že údaj ohľadne spotreby uvádzaný vo vyúčtovacej faktúre, vychádzajúceho
zo zápisu z 10.02.2015, v ktorom pracovníci SPP - distribúcia, ktorí v daný deň vykonali činnosti
smerujúce k prerušeniu dodávky plynu na danom odbernom mieste (zaslepenie meradla, uzavretie
hlavného uzáveru plynu a preplombovanie odberného miesta) zároveň vykonali odpočet s údajom o

spotrebe 19757 m3. Daný údaj sa totiž len nepatrne líši od údaja zdokumentovaného svedkom S.
z predchádzajúceho dňa (09.02.2015) s údajom výšky spotreby 19755,30 m3. Bolo preto zbytočné
vykonávať dôkaz, ktorý žalobca dával súdu na zváženie vyžiadať si k danej skutočnosti stanovisko
SPP - distribúcia, a. s. Za uvedenej situácie, ak žalovaný bol v zmluvnom vzťahu k žalobcovi ako
odberateľ plynu do 10.02.2015, ku ktorému dátumu množstvo odobratého plynu zodpovedalo stavu

uvedenom v žalovanej vyúčtovacej faktúre, nebola súdom zistená žiadna skutočnosť spochybňujúca
správnosť danej fakturácie. Už bolo uvedené, že na tlačive o zmene odberateľa boli uvádzané dva
rôzne údaje o výške spotreby, z ktorých len u jedného nebolo pochýb, že ho písal zástupca žalovaného
(podľa neho stav k 13.12.2014 bol 19137,52 m3), pričom hodnovernosť daného údaja nebola potvrdená
svedkom S.. Ohľadne druhého údaja ako stavu meradla, naviac nevedno ku ktorému dňu, keď tým

dňom určite nebol deň 10.02.2015, nebolo ani jednoznačne preukázané, že by šlo o údaj k nejakému
dňu, ktorý by bol medzi pôvodným a novým odberateľom nesporný. To, že žiadny z údajov o spotrebe
plynu uvádzaný v danom tlačive nezodpovedá „stavu meradla ku dňu zmeny" svedčí aj z údaja, ktorý
mal žalobca k dispozícii ku dňu doručenia daného tlačiva 10.02.2015, a to údaja o stave meradla
ku dňu 31.12.2014, ku ktorému dňu, ako je to zrejmé z vyúčtovacej faktúry, bol stav - 19174 m3.

Nie je zrejmé, aká skutočnosť mala zabrániť tomu, aby už ku dňu, kedy došlo k zmene užívateľa
dotknutých nehnuteľností, si pôvodní a noví užívatelia neodsúhlasili stav odberu plynu, ak naviac
meradlo k danému odbernému miestu zostalo naďalej prístupné prakticky komukoľvek (opak síce
tvrdil žalovaný, ale aj zástupca žalovaného následne uviedol, že mohol vykonať odpočet plynomeru
aj po tom, ako boli odovzdané novému vlastníkovi nehnuteľnosti kľúče od nej a prístup k nemu aj

bez súčinnosti nového majiteľa mali dňa 10.02.2015 aj pracovníci SPP - distribúcie). Ak nedošlo k
skoršej zmene odberateľa plynu než ku dňu 10.02.2015, povinnosť úhrady za spotrebovaný plyn až
ku dňu nahlásenia zmeny odberateľa zaťažovala žalovaného. To, že fakticky po časť fakturovaného
obdobia (za čas minimálne od 16.12.2014 do 10.02.2015) bola faktickým spotrebiteľom plynu iná osoba
- svedok S., táto skutočnosť nemá vplyv na práva a povinnosti zo zmluvného vzťahu žalovaného k

žalobcovi, ale uvedená skutočnosť môže zakladať záväzkový vzťah medzi žalovaným a skutočným
odberateľom plynu (vzťah z bezdôvodného obohatenia). Pritom z vyúčtovacej faktúry je zrejmé, že v
nej je osobitne vyznačené množstvo spotrebovaného plynu v období od 01.01.2015 do 10.02.2015 vo
výške 583 m3 (rozdiel súm 19174 m3 a 19757 m3 ako počiatočného a konečného stavu meradla).Súd nemal dôvod vyzývať žalobcu, aby tento dokladoval platby žalovaného za obdobie predchádzajúce
žalovanej vyúčtovacej faktúre, ako to navrhoval zástupca žalovaného, ktorému nič nebránilo, aby sám
predložil takéto doklady, keď zálohy zaplatené žalovaným pred 19.06.2014 mohli a mali byť zúčtované

v rámci vyúčtovania obdobia, ktoré predchádzalo vyúčtovaciemu obdobiu žalovanej faktúry. Žalovaný,
resp. jeho zástupca nijakým spôsobom nedokladoval ani iný rozsah preddavkových platieb žalovaného
za obdobie, ktorého sa týka žalovaná vyúčtovacia faktúra, než ktorý je uvádzaný v danej faktúre - jej
záverečnej časti „Prijaté preddavkové platby za opakované dodávky" v tabuľke pod textom „Koľko a
kedy ste zaplatili?". Preto súd s poukazom na vyššie uvedené žalobe ohľadne zaplatenia sumy 239,69

eura s uplatneným zákonným úrokom z uvedenej sumy za uplatnené obdobie omeškania žalovaného,
vyhovel. Súd tiež vyhovel žalobe ohľadne zaplatenia sumy 3,- eurá s uplatneným zákonným úrokom
z omeškania za obdobie od 25.12.2014 až do jej zaplatenia, keď zo žalovanej vyúčtovacej faktúry
vyplýva, že žalovaný nezaplatil zálohovú (preddavkovú) platbu splatnú 30.11.2014, v súvislosti s ktorou
bola vystavená upomienka, pričom daná paušálna výška vyfakturovaná faktúrou č. 3190125935 zo dňa
10.12.2014 splatnou 24.12.2014 vyplýva z cenníka žalobcu a je primeraná (zodpovedajúca) nákladom

žalobcuvsúvislostisjejvyhotovenímadoručovanímžalovanému.Vozvyšnejčastisúdžalobuzamietol."
Aj v tejto časti súd prvej inštancie svoje rozhodnutie podrobne odôvodnil a pokiaľ ide o výrok o trovách
konania, použil ust. § 151 ods. 1,3 O.s.p.

2. Proti časti rozsudku okresného súdu (vo výroku I.), v ktorej súd čiastočne žalobnému návrhu žalobcu

vyhovel, podal odvolanie žalovaný, ktorý uviedol, že súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav a
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Súd síce zobral na vedomie skutočnosť, že žalovaný opustil
odberné miesto 8.12.2014, neprihliadal však na okolnosti zrušenia zmluvného vzťahu - vykonaním
núteného výkonu a rozhodnutia formou dražby, či teda nebolo povinnosťou dražobnej spoločnosti
oznámiť túto skutočnosť tretím osobám. Vo svojom rozsudku jednostranne pristúpil k akceptovaniu

zistenia spotreby vykonanom spoločnosťou SPP - distribúcia, a.s. a neprihliadal na skutočnosť, že
žalobca súčasne akceptoval stav plynu uvedený na žiadosti o zmenu odberateľa. Tento dôkaz je pre
žalovaného podstatný a rozhodujúci, nakoľko vyjadruje skutkový stav rozhodný pre výpočet nedoplatku,
resp. preplatku za plyn. Žalobca si podľa takto zisteného stavu mohol a aj mal vymáhať nedoplatok
od nového majiteľa nehnuteľnosti. Dôkazy však vyhodnotil v neprospech žalovaného. Navrhoval, aby

odvolací súd prehodnotil dôkazy a žalobu zamietol v celom rozsahu.

3. V rámci odvolacieho konania sa vyjadril žalobca, ktorý navrhoval v odvolaním napadnutej časti
rozsudok okresného súdu potvrdiť a uplatnil si nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania, ktorých
výšku špecifikoval v závere písomného vyjadrenia.

4. V dôsledku podaného odvolania bol spis predložený na rozhodnutie o odvolaní odvolaciemu
Krajskému súdu v Žiline. Odvolací súd predovšetkým konštatuje, že pokiaľ súd prvej inštancie
rozhodoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (zák. č. 99/1963 Zb. v znení zmien a
doplnkov), tento stratil účinnosť ku dňu 30.6.2016 v dôsledku nadobudnutia účinnosti nových civilných

procesných kódexov, a to zák. č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP") a zák. č.
161/2015 Z.z. - Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP"). Odvolací súd bol potom povinný pri
svojom procesnom postupe a rozhodovaní aplikovať uvedenú novú právnu úpravu (§ 470 ods. 1 CSP)
s tým, že účinky procesných úkonov súdu prvej inštancie ostali zachované (§ 470 ods. 2 CSP).

5. Krajský súd, ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP), po zistení, že
odvolanie bolo podané oprávneným subjektom, ktorým je žalovaný, v zákonom stanovenej lehote (§
362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu v rozsahu podaného odvolania
vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 385 ods. 1 CSP a
contrario napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v súlade s ust. § 387 ods. 1,2 CSP potvrdil z dôvodu

jeho vecnej správnosti. V odvolaním nenapadnutej časti rozsudok okresného súdu nepreskúmaval.

6. Podmienky prípustnosti a zároveň dôvodnosti odvolania odvolací súd postupujúci v súlade s ust. §
470 ods. 1 CSP (už podľa tohto zákona, ktorý nadobudol účinnosť až po začatí odvolacieho konania)
posúdil podľa právneho stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení

Občianskeho súdneho poriadku. Nevyhnutnosť takéhoto posudzovania vyplýva zo základných princípov
CSP a to z princípu spravodlivej ochrany práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený
princíp právnej istoty vrátane naplnenia legitímnych očakávaní účastníkov odvolacieho konania, ktorézačalo za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (čl. 2 ods. 1,2 CSP) a z princípu ústavne
konformného a eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (čl. 3 ods. 1 CSP).

7. V zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

8. V zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

9. V zmysle ust. § 387 ods. 3 CSP, odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými
vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v
odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s

podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

10. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, prislúchajúceho spisového materiálu,
vyhodnotení toho, čo uviedli v rámci odvolacieho konania strany konania konštatuje, že súd prvej
inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie,

ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 191 a nasl. CSP a dospel k skutkovým a právnym záverom,
s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované ust. §
387 ods. 2 CSP, keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. Rozhodnutie súdu prvej inštancie
zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení

svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,
stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne
predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne
závery primerane vysvetlil.

11. S rozhodnutím súdu prvej inštancie, právnym posúdením veci, ako aj zdôvodnením rozsudku sa
odvolací súd plne stotožnil a v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP na tento poukazuje. Odvolateľ k veci
samotnej neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal a ktoré by boli
spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav následne prijaté právne závery. Keďže súd prvej inštancie sa
vyporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré boli uvedené v podanom odvolaní a na ktoré poukazoval

žalovaný aj v priebehu prvostupňového konania, odvolanie nepovažoval odvolací súd za dôvodné.

12. Pre zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd ďalej uvádza nasledovné:

13. Súd prvej inštancie vychádzal z ustálenej judikatúry, podľa ktorej je rozhodné trvanie zmluvného

vzťahu, pričom žalovaný vzťah so žalobcom skôr neukončil, pričom mohol podať napr. výpoveď.
Konkrétny spôsob zmeny vlastníka, či už by išlo o predaj, darovanie alebo napr. dražbu, je v tejto
súvislosti irelevantný. Rozhodujúca je tá skutočnosť, medzi kým je založený zmluvný vzťah. Je
záležitosťou pôvodného vlastníka ako zmluvnej strany konať tak, aby prípadný zmluvný vzťah ukončil.
Môže tak učiniť, keď je vlastníkom nehnuteľnosti, o to však viac by to mal urobiť v prípade zmeny

vlastníctva. V tomto prípade ide teda o to, že na úkor žalovaného sa mohol niekto tretí obohatiť a potom
je na žalovanom, či z toho vyvodí prípadné závery a zvolí konkrétny postup voči takejto tretej osobe.
Žalobcamalsožalovanýmuzatvorenýzmluvnývzťahatentozmluvnývzťahnebolžiadnymustanovením
právneho poriadku viazaný na trvanie vlastníckeho práva žalobcu k nehnuteľnosti, v ktorej sa nachádza
odberné miesto. Taktiež zo žiadneho ustanovenia právneho poriadku nevyplýva automatické ukončenie

zmluvného vzťahu v takomto prípade a v prípade zmeny vlastníka nehnuteľnosti, v ktorej sa odberné
miesto nachádza.

14. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu tohto odvolacieho konania odvolací súd aplikoval ust. §
396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov

konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V tomto odvolacom konaní mala plný úspech strana žalobcu
(odvolateľ úspešný nebol), a preto odvolací súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v celom rozsahu (100 %). Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodnesúd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

15. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Poučenie o odvolaní: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného

premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorémurozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania. (§ 430 CSP)