Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 3. november 2009

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 7C/220/2005

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4205211671
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 11. 2009
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Attila Csaba

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2009:4205211671.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno samosudcom Attilom Csabom v právnej veci žalobcov:

1) Ľ. L., nar. XX.XX.XXXX,. r.č. XXXXXX/XXX. a
2) A. L., rod. L., nar. XX.X.XXXX,. r.č. XXXXXX/XXX. obaja bytom N., H. X,. obaja zast. Advokátskou
kanceláriou JUDr. R. B. s.r.o., K., P. č. X,. IČO: XX. XXX XXX. proti žalovaným:
1) V. D., rod. F., nar. XX.X.XXXX,. bytom N., M. XX,. zast. advokátkou JUDr. N. B. so sídlom v K., B.. K. X
2) R. L., nar. X.XX.XXXX. a
3) M. L., rod. L., nar. XX.X.XXXX, obaja bytom N. Z., J. M. č. X
o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a iné takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e, že nehnuteľnosti vedené Správou katastra K. na LV č. 4115 pre k.ú. N. ako parcela
č. 3206/1 o výmere 516 m2 zast. plochy a nádvoria s rodinným domom so súp. číslom 376 tvoria v
celosti bezpodielové spoluvlastníctvo manželov - žalobcov a nehnuteľnosť vedená Správou katastra
K. na LV č. 4863 k.ú. N. ako parcela číslo 3206/3 o výmere 763 m2 záhrada tvorí v podiele 313/763-ín
bezpodielové spoluvlastníctvo manželov - žalobcov.

Súd konanie čo do uloženia povinnosti žalovaným 1 - 3 spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom sumu

ustanovenú výsledkami dokazovania so 6 % úrokom z omeškania od 13.7.2005 až do zaplatenia z a
s t a v u j e.

Žalovaní 2 - 3 sú p o v i n n í žalobcom 1 - 2 zaplatiť trovy konania v sume 4 084,41 Eur na účet
právneho zástupcu žalobcov Advokátskej kancelárie JUDr. R. B. s.r.o. K., P. č. X do 15 dní.

Žalobcom 1 - 2 náhradu trov konania voči žalovanej 1 súd n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcovia písomnou žalobou sa domáhali, aby súd určil, že nehnuteľnosti vedené Správou katastra

K. na LV č. 4115 pre k.ú. N. ako parcela č. 3206/1 o výmere 516 m2 zast. plochy a nádvoria s
rodinným domom so súp. číslom 376 tvoria v celosti bezpodielové spoluvlastníctvo manželov - žalobcov
a nehnuteľnosť vedená Správou katastra K. na LV č. 4863 k.ú. N. ako parcela číslo 3206/3 o výmere 763
m2 záhrada tvorí v podiele 313/763-ín bezpodielové spoluvlastníctvo manželov - žalobcov. Alternatívne,
aby žalovaných 1 - 3 zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom sumu ustanovenú výsledkami
dokazovania so 6 % úrokom z omeškania od 13.7.2005 až do zaplatenia. Žalobu odôvodnili tým, že v
druhej polovici júna r. 2005 ich navštívil žalovaný 2) aj s dvomi osobami, ktorých poznajú len podľa

prezývky „K.“ a „R.“ a žalobcu 1 donútili, aby s nimi odišiel na Správu katastra K. za účelom vyzdvihnutia
listu vlastníctva k nehnuteľnostiam, ktoré tvorili ich bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Nakoľko
žalobca 1) sa ich bál list vlastníctva vyzdvihol a žalobcovi 2 odovzdal. Dňa 20.6.2005 v Nesvadoch
neďaleko ich domu vystúpilo z dvoch áut asi 10 ľudí z N. Z., z ktorých poznali žalovaného 2) a osobumenom „R.“ a sácaním, kopancami a vyhrážkami ujmy na zdraví žalobcov 1 - 2 donútili nastúpiť do
týchto áut. Žalovaný 2 im povedal, že buď mu zaplatia 350 000,-Sk, alebo ich z domu vyženie. Nakoľko
toľko peňazí doma nemali žalovaný 2) spolu s ďalšími osobami ich zobrali do N. Z. k notárke JUDr.

B.. Boli prítomní žalovaný 2 - 3 a osoba menom „R.“. Na chodbe notárskeho úradu im povedali, že
všetko vybavili a aby pred notárkou nič nerozprávali, aby len niečo podpísali, v inakšom prípade bude
zle. Žalobkyňa 2) oznámila, že ona po slovensky nerozumie a preto žiadala tlmočníka. Prišla jedna pani,
pričom žalovaní 2 v rómskom jazyku povedal, že aby bola ticho, lebo im ublížia. Z tohto dôvodu listinu
podpísali. Celý prípad oznámili starostovi obce N., ktorý ich odkázal na políciu a preto na Okresnom

riaditeľstve PZ v N. Z. podali trestné oznámenie. Dňa 3.11.2005 boli opätovne v N. Z. a u notárky JUDr.
B. podpísali kúpnu zmluvu, ktorou spätne odkúpili časť záhrady, za čo žalovanému 2 ) zaplatili 30 000,-
Sk. V tom čase už vedeli, že žalovaní 2 - 3 dom predali žalovanej 1). Keďže prebiehalo trestné stíhanie
žalovaný 2) im
povedal, že celú nehnuteľnosť im vrátia, ak trestné stíhanie stiahnu. Nakoľko na polícii žalobcovia
diametrálne odlišne vypovedali vyšetrujúci im nechcel veriť, výpoveď zmenil len z toho dôvodu, že dostali

prísľub od žalovaného 2), že ak stiahnu trestné stíhanie domovú nehnuteľnosť dostanú späť. Žalobcovia
tvrdili, že dôvodom konania žalovaných 2 - 3 bola skutočnosť, že ich syn mal nevestu D. z N., ktorá
sa zaľúbila do syna žalobcov a žila s ním dva mesiace. Za toto spolunažívanie ako za zadosťučinenie
požadovali uhradenie 350 000,- Sk a keďže nezaplatili, prinútili ich prepísať rodinný dom. Žalobcovia
navrhli, aby súd neplatnosť právneho úkonu - kúpnej zmluvy - riešil ako predbežnú otázku, keďže ju

predali pod nátlakom a nie slobodne.

Na výzvu súdu žalobcovia dňa 6.12.2005 upresnili alternatívny petit žaloby s tým, že hodnota
nehnuteľnosti je minimálne 800 000,- Sk a preto žiadali, aby súd alternatívne žalovaných 2 - 3 zaviazal
na zaplatenie 800 000,- Sk so 6 % úrokom z omeškania od 13. júla 2005 až do zaplatenia.

Žalobcovia však neodôvodnili, z akého dôvodu žiadali, aby súd žalovaných 1 - 3 spoločne a nerozdielne
zaviazal zaplatiť istinu, najmä pokiaľ ide o žalovanú 1 (dôvod zaplatenia náhrady škody). S touto otázkou
však v ďalšom odôvodnení tohto rozsudku sa súd nezaoberá, nakoľko žalobcovia v tejto časti žalobu
vzali späť a po vyslovení súhlasu žalovaných 1 - 3 s čiastočným späťvzatím konanie zastavil (§ 96 ods,

1, 2, 3 OSP).

Žalobca 1) na pojednávaní dňa 26.8.2008 vypovedal a dôvody žaloby upresnil v tom smere, že žalovaní
2 - 3 najprv žiadali čiastku 350 000,-Sk ako náhradu za to, že ich syn I. žil spolu s D. L., ktorá bola
vyvolená ako nevesta pre syna žalovaných 2 - 3 O. L.. Keď ich násilím zobrali do N. Z. najprv žalovaný

2 a osoba menom „R.“ vošli do notárskeho úradu, boli vo vnútri asi pol hodiny a potom ich zavolali, aby
podpísali papier. Žalobca 1) listinu ani nečítal, nakoľko čítať nevie, avšak po cigánsky sa mu vyhrážali,
že znásilnia jeho ženu, ak nepodpíše, alebo niečo tam povie. Listinu podpísal len z tohto dôvodu. Jeho
manželka, žalobkyňa 2) prehlásila, že ona po slovensky nevie a preto bola zavolaná tlmočníčka. Jej
manželke sa začali po cigánsky vyhrážať, aby nič nehovorila a aby listinu podpísala. Na druhý deň

prípad ohlásili na polícii. Po tom, ako bolo začaté trestné stíhanie žalovaný 2 mu prisľúbil, že dá všetko
do poriadku, prepíše späť dom na meno žalobcov, ak stiahnu trestné oznámenie. Spísala sa kúpna
zmluva, ktorou žalovaní 2 - 3 predali im záhradu za 30 000,-Sk. Tých 30 000,- Sk aj zaplatili a to takým
spôsobom, že si požičali peniaze od manžela žalovanej 1) 20 000,-Sk.

V podstate zhodne vypovedala na pojednávaní aj žalobkyňa 2) s upresnením, že na notárskom úrade
papiere pripravoval nejaký muž, ktorý po oznámení žalobkyne 2), že nerozumie po slovensky, zavolal
jednu ženu ako tlmočníčku. Prostredníctvom tlmočníčky sa dozvedela, že na listine je kúpna zmluva, na
základe ktorej predávajú dom žalovaným 2 - 3 a vtedy sa žalobkyňa 2) ozvala po maďarsky, že: „nem
igaz“, čo znamená, nie je to pravda. Na to žalovaný 2 po cigánsky na ňu zakričal, aby bola ticho. Preto

listinu podpísala. Keďže vyšli na ulicu tak ju žalovaný 2) aj zbil tak, že ju kopali, fackali a trhali jej vlasy.
U lekára na ošetrení nebola, lebo žalovaný sa im vyhrážal, že im podpáli dom.

Žalovaná 1) sa stručne písomne vyjadrila s tým, že voči nej je žaloba zmätočná, keďže nie je účastníčkou
zmluvy uzavretej medzi žalobcami a žalovanými 2 - 3. Ona nehnuteľnosť nadobudla v dobrej miere

riadnou zmluvou vo forme notárskej zápisnice zo dňa 6.10.2005 a vklad bol povolený dňa 12.10.2005.
Žalovaná 1) žiadnu škodu žalobcom nespôsobila.Žalovaná 1) na pojednávaní uviedla, že o tom, že žalovaní 2 - 3 predávajú dom sa dozvedela od
známych. Pred uzavretím kúpnej zmluvy si bola obzrieť nehnuteľnosť. V tom čase tam bývali žalobcovia,
s ktorými sa porozprávali. Žalobcovia povedali, že už druhýkrát predávajú rodinný dom, keďže už jeden

predali a že teraz strácajú strechu nad hlavou.

Žalovaní 2 - 3 sa k žalobe tiež písomne vyjadrili. Uviedli, že žaloba je účelová a nepravdivá.
Žalobcovia podanou žalobou chcú získať ďalší finančný prospech, aby opakovane obdržali kúpnu cenu

za nehnuteľnosť, ktorý im predali. Z notárskej zápisnice vyplýva, že kúpna cena bola riadne vyplatená.
Nie je pravdivé tvrdenie žalobcov ani v tom smere, že obsahu zmluvy nerozumeli, keďže táto bola
pretlmočená tlmočníčkou. Preto navrhli, aby súd žalobu v plnom rozsahu zamietol.

Žalovaný 2 na pojednávaní vypovedal, že žalobcovia svoj rodinný dom predávali prostredníctvom
miestneho rozhlasu v N. a bolo to uverejnené aj v novinách G.. Osobne počul cez miestny rozhlas

ponuku, a aj ju čítal v novinách. Preto navštívil žalobcov, že má záujem. Pôvodne žiadali kúpnu cenu v
sume 450 000,-Sk, ale napokon sa dohodli na cene 350 000,-Sk. Keďže žalovaný 2 pozná notárku JUDr.
B. žalobcom navrhol, aby ju išli navštíviť za účelom uzavretia kúpnej zmluvy. Predbežne sa dohodol s
notárkounatermíneapotomžalobcoviaakoajžalovaní2-3prišliknotárke,avšakkaždýzvlášť.Notárke
odovzdali list vlastníctva, občianske preukazy, po čom ich notárka poslala preč s tým, nech sa dostavia

o hodinu, že všetko pripraví. Sadli si na terase jednej reštaurácie a po hodine sa spolu vrátili k notárke.
Rozprávali sa so sekretárkou, keď sa žalobcovia ozvali, že nevedia po slovensky a preto bola pozvaná
jedna žena ako tlmočníčka, ktorá sa opýtala, že či žalobcovia vedia, že čo podpisujú a oni odpovedali, že
áno. Pripustil, že pri týchto rozhovoroch bol prítomný aj jeden muž, ale na to sa žalovaný 2 nepamätám.
Po podpise zápisnice si podali ruky a pred notárskym úradom žalovaný 2 odovzdal 350 000,- Sk v

hotovosti žalobcovi 1. Rozhodne sa pamätá, že to bolo až po podpísaní notárskej zápisnici . Neskôr
žalobcov vyzval, aby vypratali rodinný dom, čo však neučinili, lebo údajne nemali kde bývať. Žalovaný
2 im na to oznámil, že buď mu vrátia 350 000,- Sk, alebo dom predá. Keďže peniaze nevrátili žalobca
1 mu oznámil, že dom chce kúpiť žalovaná 1 a dohodli sa aj na stretnutí, ohliadke domu. Pokiaľ ide o
spätnú kúpu časti záhradu žalovaný 2 vypovedal, že žalobcov oľutoval a preto im prenechal záhradu,

aby si tam mohli postaviť bunker. Žalovaný 2 poprel, žeby sa bol žalobcom vyhrážal, či už pred uzavretím
kúpnej zmluvy, alebo na notárskom úrade. Poprel, žeby bol navštívil žalobcov a s nimi sa hádal na ulici
v N.. Taktiež poprel, žeby družka jeho syna O. D. L. spolunažívala so synom žalobcov. D. L. stále žila
ako aj žije s jeho synom v N. Z..

Žalovaná 3) uviedla, že z novín sa dozvedeli, že žalobcovia predávajú dom. Žalobcovia uviedli aj kúpnu
cenu 350 000,- Sk. Dohodli sa, že kúpnu zmluvu uzavrú u notárky Dr. B., ku ktorej došli zvlášť, najprv
žalovaní 2 - 3 a neskôr žalobcovia.

Odovzdali notárke papiere, následne si sadli v jednej kaviarni a o hodinu sa na notársky úrad vrátili.

Žalobkyňa2oznámila,žeonaposlovenskynerozumie,pretobolazavolanánejakáženaakotlmočníčka.
Žalovaná 3) poprela, žeby z ich strany padli nejaké vyhrážky v cigánskom jazyku. Čo sa týka kúpnej ceny
žalovaná 3 ) uviedla, že 350 000,-Sk žalobcom odovzdali ešte pred tým, než došli k notárke podpísať
kúpnu zmluvu. Po podpísaní kúpnej zmluvy vyšli von na ulicu, kde si podali ruky a rozišli sa. Žalovaná
3) zhodne uviedla, ako žalovaný 2), že jej syn žije spolu s D. L., ktorá s I. L., synom žalobcov, nikdy nič

nemala. Nemala s ním ani konflikt, ktorý by bola riešila polícia.

Okrem výsluchu účastníkov súd vykonal rozsiahle dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi,
trestným spisom Okresnej prokuratúry v N. Z. č. 2Pv 747/05.

Svedok JUDr. P. Š. na pojednávaní vypovedal, že z prítomných účastníkov na pojednávaní z videnia
pozná len žalovaného 2), ktorý viac krát navštívil notársky úrad JUDr. B., avšak vzhľadom na odstup
času sa na konkrétny prípad nepamätá. Svedok sa vyjadroval len všeobecne, aký je postup pri spísaní
notárskej zápisnice s tým, že ak účastník právneho úkonu neovláda slovenčinu, je pribratý tlmočník a
pokiaľ v notárskej zápisnici zo dňa 20.6.2005 je uvedené, že bola prítomná tlmočníčka, tak muselo byť

tomu tak.

SvedokT.Ď.vypovedal,žejepríslušníkomObecnejpolícievN.apredniekoľkýmirokmi,keďsavyplácali
sociálne dávky na pošte v N. prítomných na pojednávaní videl, že ako sa hádajú, hovorili po cigánsky,preto im nerozumel. Neskôr mu žalobcovia povedali, že žalovaní od nich chceli nejaké peniaze kvôli
rodinným problémom. V jednom prípade žalovaní prišli s niekoľkými osobami pred poštu, bolo ich viac,
hatili cestu a musel zasiahnuť a vykázať ich z priestranstva pošty.

Svedok I. L., syn žalobcov, uviedol, že už bol ženatý s B. L., keď sa s D. L. zoznámil na jednej svadbe.
Pociťoval, že D. L. na neho lipne. 15. júna 2005 sa opäť stretli a potom, ako sa porozprávali , rozhodli
sa, že spolu utečú. Svedok išiel pre svoje auto, s ktorým odišli smerom na K. a v prírode (konkrétne v
aute) mali aj sexuálny styk. Tento ich vzťah trval 4 mesiace. D. určitú domu bývala aj v rodinnom dome

žalobcov, avšak rodičom sa nepáčilo, že sa rozišiel s manželkou a preto sa odsťahovali k rodičom D.
L.. V tom období žalobcovia posielali odkazy svedkovi, že žalovaní sa začali vyhrážať, lebo chodil s D.,
ktorá bola vyvolená pre ich syna O.. Až dodatočne zistil, že jeho rodičov násilne odniesli z ich domu.

Svedkyňa G. M. vypovedala, že v júni 2005 niekoľko krát videla prichádzať k domu žalobcov motorové
vozidlá s poznávacou značkou N. Z., stalo sa, že naraz prišli aj 3 autá, niekedy aj taxík. V autách sedeli

rómsky občania. Keďže býva v susedstve žalobcov a pracovala v záhrade videla, ako do auta vtláčajú
žalobkyňu, pričom kričali po cigánsky, čomu nerozumela.

Svedkyňa T. T. vypovedala, že je tiež susedou žalobcov. Raz videla cez okno, ako občania rómskeho
pôvodusavodvorežalobcovhádajúsožalobcami,alehovorilipocigánsky,takžeimnerozumela.Neskôr

jej žalobkyňa povedala, že to boli cigáni z N. Z. a že chcú ich dom za odplatu za to, že ich nevesta
žila so synom žalobcov. Ako susede žalobcovia nikdy nespomínali, že chcú predať dom. Žalobcov
charakterizovala ako dobrých susedov a slušných ľudí.

Svedkyňa A. B. tvrdila, že je tiež susedou žalobcov a je presvedčená, že títo svoj dom nechceli predať .

Žalobca jej raz povedal, že k predaju domu bol prinútený. Aj ona videla v ich ulici občanov rómskeho
pôvodu z N. Z., čo zistila podľa evidenčných čísiel motorových vozidiel. Títo Rómovia sa hádali so
žalobcom po cigánsky. Na pojednávaní spoznala žalovaného 2) , že tiež bol prítomný pri hádke a mal
so sebou bakuľu.

Svedkyňa M. V. vypovedala, že v júni 2005 bola na notárskom úrade JUDr. B. prejednať dedičské
konanie po jej matke. Bola spolu s bratom a s otcom. Počula, že vo vedľajšej miestnosti je veľký krik
a hurhaj. Zrazu prišiel asistent JUDr. B. a pýtal sa, že či nevie niekto z nich po maďarsky , na čo sa
svedkyňa ozvala, že áno. Otec jej povedal, aby sa radšej do toho nemiešala. Lenže notárka JUDr. B.
jej oznámila, že treba pretlmočiť len jednu vetu a preto ona súhlasila. S asistentom vošli do druhej

miestnosti, kde bolo plno rómskych občanov a veľký krik. Svedkyňa sa pamätala, že skutočne mala
pretlmočiť iba jednu vetu, ale že o akú vetu išlo vzhľadom na odstup času sa nepamätá. Potom podpísala
zápisnicu.

Na pojednávaní bola predložená svedkyni notárska zápisnica a po nahliadnutí do nej svedkyňa uviedla,

že ona nebola s obsahom zápisnice oboznámená, ona ju nečítala, len ju podpísala. Pretlmočila len jednu
vetu, ale nie obsah zápisnice.

Svedok J. L. na pojednávaní uviedol, že nevie, v akej veci má byť vypočutý. Poprel, žeby bol prítomný
pri nejakom incidente, či už na notárskom úrade, alebo v N. a keď žalobca pri výsluchu uviedol, že práve

svedok bol prítomný, keď ho hodili do auta, svedok to poprel s tým, že žalobca klame. Svedok uviedol,
že jeho prezývka je „V.“.

Svedok V. L. na pojednávaní uviedol, že jeho prezývka je „C.“ . Je taxikárom, ale on u žalobcu v N.
nikdy nebol. Jazdil na firemnom aute žltej farby zn. Žiguli.

Svedok O. L. uviedol, že je synom žalovaných 2 - 3. Nevedel, v akej veci má byť vypočutý. Rodičia mu
povedali, že od žalobcov kúpili dom. So žalobcami sa nikdy nestretol, vôbec ich nepozná. Pokiaľ ide o
D. L., tak žijú spolu ako druh a družka už 12 rokov. Spolunažívanie nikdy neprerušili. Nevie o tom, žeby
jeho družka mala nejaký pomer s I. L., so synom žalobcov.

Svedkyňa D. L. vypovedala, že žalobca 1 je jej strýko a žalovaní 2 - 3 sú „akože jej svokrovci“, nakoľko
žije s ich synom O. 10 alebo 12 rokov. O celej veci má poznatky len z rozprávania žalovaných 2 - 3.Keďže žalobcovia predložili lekárske potvrdenie o gynekologickom vyšetrení svedkyne D. L., svedkyňa
sa vyjadrila, že ona nikdy nebola vyšetrená gynekológom v B., že ona žiadne lekárske správy I. L., synovi
žalobcov, neodovzdávala a že lekárska správa je falošná, nakoľko lekár bol poplatený.

Z vyšetrovacieho spisu Okresnej prokuratúry v N. Z. č. 2Pv 747/2005 súd zistil, že dňa 12.8.2005
vyšetrovateľ OR PZ v N. Z. zistil, že žalobca 1) dňa 24.6.2005 podal trestné oznámenie na žalovaných 2
- 3 z dôvodu, že dňa 20.6.2005 prišli za ním do N. a prikázali žalobcom 1 - 2, aby nastúpili do motorového
vozidla, odviezli ich do N. Z. k jednej budove, o ktorej dodatočne zistili, že ide o notársky úrad JUDr. B..

Napriek ich nesúhlasu žalovaný 2) ich prinútil, aby podpísali zmluvu o predaji domovej nehnuteľnosti
a to z dôvodu, že syn žalobcov chodí s bývalou priateľskou syna žalovaných 2 - 3 D. L.. Následne
vyšetrovateľ dňa 12.8.2005 začal trestné stíhanie.

Súd sa oboznámil aj s výpoveďou žalovaného v 2. rade. V rámci trestného konania žalovaný 2 poprel,
žeby nútil žalobcov podpísať kúpno-predajnú zmluvu. Dohodli sa na kúpnej cene 350 000,-Sk, ktorú

čiastku žalovaný 2) zaplatil žalobcom vo dvoch splátkach a to v sume 300 000,-Sk a 35 000,- Sk.
Začiatkom mesiaca august vyplatil zvyšnú čiastku 15 000,-Sk.

Okresný prokurátor v N. Z. uznesením zo dňa 22.11.2005 zastavil trestné stíhanie, avšak na základe
sťažnosti právneho zástupcu žalobcov (tam poškodených) Krajská prokuratúra N. uznesenie okresného

prokurátoravN. Z.zrušila. Ďalšímuznesenímzodňa14.11.2006vyšetrovateľopätovnezastaviltrestné
stíhanie

Z kópie notárskej zápisnice napísanej na notárskom úrade v N. Z. dňa 20.6.2005 (č.l. N 281/2005, Nz
28010/2005 a NCRIs 27636/2005) pred notárskym kandidátom JUDr. P. Š. súd zistil, že žalobcovia

1 - 2 predali žalovaným 2 -3 nehnuteľnosť vedenú na LV č. 4115 pre k.ú. N. parc. č. 3206/1 vo
výmere 516 m2 zast. plochy a nádvoria, parc. č. 3206/3 vo výmere 763 m2 záhrady a rodinný dom
so súp. číslom 376 na parc. č. 3206/1 za kúpnu cenu 350 000,- Sk, ktorá suma bola vyplatená pred
podpísaním zmluvy. Predávajúci svojimi podpismi na listine potvrdzujú prevzatie a úplné vyrovnanie. Z
kópie notárskej zápisnice notárskeho úradu v N. Z. č. N 490/2005, Nz 52075/2005 a NCRIs 51419/2005

bolo zistené, že dňa 3.11.2005 žalovaní 2 -3 predali žalobcom 1 - 2 nehnuteľnosť vedenú na LV č. 4863
pre k.ú. N. a to parc.č. 3206/3 vo výmere 763 m2 záhrada v podiele 450/763. Notárska zápisnica bola
podpísaná notárom JUDr. M. B..

Z notárskej zápisnice notárskeho úradu JUDr. M. B. v N. Z. č. N 443/2001, Nz 46715/2005, NCRIs
46106/2005 súd zistil, že dňa 6.10.2005 žalovaní 2 - 3 predali kúpnou zmluvou žalovanej 1)
nehnuteľnosť vedenú na LV č. 4115 na Správe katastra K. pre k.ú. N. a to parc. č. 3206/1 vo výmere 516
m2 zast. plochy a nádvorie, parc. č. 3206/3 vo výmere 763 m2 záhrada a rodinný dom so súp. číslom
376 na parc.č. 3206/1. Kúpna cena bola dohodnutá na sumu 350 000,- Sk.

Na základe vykonaného dokazovania súd mal za preukázané, že žalobcovia 1 - 2 spornú nehnuteľnosť
predali žalovaným 2 - 3 a následne nehnuteľnosť bola predaná žalovanej 1).

Podľa § 37 ods. 1 Obč. zák. právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak

je neplatný.

Súd platnosť právneho úkonu (kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalobcami a žalovanými 2 - 3) skúmal
ako predbežnú otázku. Vykonané dôkazy súd hodnotil tak jednotlivo ako aj v ich súhrne. Podľa názoru
súdu v rámci dokazovania bolo preukázané, že žalobcovia 1 -2 kúpnu zmluvu neuzavreli slobodne,

ale pod hrozbou násilia. V tomto smere súd poukazuje na výpovede svedkov G. M., T. T. a A. B..
Svedkyne potvrdili, že v letných mesiacoch v r. 2005 občania rómskeho pôvodu prišli do N. s motorovými
vozidlami s evidenčnými číslami N. Z. a pred domom žalobcov sa zhromažďovali, kričali na nich, resp.
že žalobkyňu 2) násilím vtlačili aj do auta. Tieto svedecké výpovede vyvracajú tvrdenia žalovaných
2 -3, že nehnuteľnosti žalobcovia predali z vlastnej iniciatívy a dobrovoľne. Bolo vyvrátené tvrdenie

žalovaných 2 -3, že žalobcovia predaj nehnuteľnosti oznámili prostredníctvom obecného rozhlasu. Súd
si vyžiadal potvrdenie od Obecného úradu N., či v obecnom rozhlase žalobcovia dali vyhlásiť predaj ich
domovej nehnuteľnosti. Obecný úrad N. v zastúpení starostom obce svojím potvrdením súdu oznámil,
že v mesiacoch máj - jún 2005 prostredníctvom miestneho rozhlasu v obci N. nebolo hlásené, žežalobcovia predávajú svoj rodinný dom (č.l. 174 v spise). Vierohodnosť tvrdenia a výpovedí žalovaných
2 - 3 bola nabúraná aj na základe výpovede svedka T. Ď., obecného policajta v N., ktorý potvrdil, že pred
poštou v N. sa žalobcovia a žalovaní 2 -3 hádali, hovorili po cigánsky. Nerozumel im, avšak neskôr mu

žalobcovia povedal, že žalovaní 2 - 3 chcú od nich nejaké peniaze kvôli rodinným problémom. Musel
aj zasiahnuť a vykázať ich z priestranstva pošty, nakoľko hatili cestu. Tieto dôkazy svedčia o tom, že
žalovaní 2 - 3 voči žalobcom sa chovali agresívne. Napokon obrana žalovaných 2 - 3 ohľadne jednania
na notárskom úrade JUDr. M. B. v N. Z., že pred a počas podpísania notárskej zápisnice žalobcom
sa nevyhrážali a na nich nekričali, bola vyvrátená svedeckou výpoveďou M. V., ktorá na pojednávaní

vypovedala, že keď bola zavolaná na pretlmočenie notárskej zápisnice občania rómskeho pôvodu robili
na notárskom úrade veľký krik, kričali do cigánsky. Tvrdila, že ona tlmočila len jednu stručnú vetu a nie
celú notársku zápisnicu.

Súd hodnotil aj výpovede svedkov D. L. a O. L., ktorí popreli, žeby D. L. mala nejaký pomer so
synom žalobcom I. L.. Ich výpovede súd považoval za nevierohodné a ani nezapadajú do celkového

dokazovania. Svedkyňa D. L. poprela, žeby bola na nejakom gynekologickom vyšetrení v B., avšak
tomuto tvrdeniu odporuje lekárska správa predložená na pojednávaní žalobcami. Svedkyňa D. L.
nevedela vysvetliť, ako sa takáto lekárska správa mohla dostať do rúk žalobcov, resp. ich syna,
jednoducho celú záležitosť odbila tým, že lekárska správa je sfalšovaná.

V rámci hodnotenia výpovedí žalovaných 2 - 3 súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že si vzájomne
odporujú. Žalovaný 2) rozhodne tvrdil, že kúpna cena nehnuteľnosti bola
vyplatená až po podpísaní notárskej zápisnice, naopak, žalovaná 3) tvrdila, že kúpnu cenu vyplatili ešte
pred podpísaním notárskej zápisnice. Žalovaný 2) si sám protirečí ohľadne vyplatenia kúpnej ceny,
keď na súde tvrdil, že kúpna cena bola vyplatená naraz a pred vyšetrovateľom vypovedal, že kúpnu

cenu vyplatil na 3 x, v čiastkach 300 000,-Sk, 35 000,-Sk a 15 000,- Sk.

Súd nepovažoval za vierohodné ani výpovede svedkov J. L. (zvaný „V.“), V. L. (zvaný „C.“), ktorí popreli
nejakú účasť na násilnom odvoze žalobcov z N. do N. Z., totiž ich výpovede sú protichodné s celkovým
dokazovanímanavyšesvojimipravdivými výpoveďami bymohlizapríčiniťajichvlastnétrestnéstíhanie.

Prepojenie týchto svedkov na žalovaného 2) je evidentné.

Napríklad svedok J. L. (zvaný „V.“) doprovodil na pojednávanie dňa 26.8.2008 žalovaných 2 - 3 a na
tomto pojednávaní bol aj prítomný. Teda si vypočul výpovede svedkov a napriek tomu na pojednávaní

dňa 27.1.2009 uviedol, že vôbec nevie, k čomu má vypovedať.

Žalovaná 1) pred vyhláseným rozsudkom ešte navrhla doplniť dokazovanie výsluchom svedka R. L.,
ktorý má mať vedomosti o okolnostiach prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zo strany žalobcov
na žalovaných 2 - 3. Oproti tomu žalovaný 2 uviedol, že tento svedok o ničom nevie. Súd nepovažoval

za potrebné vypočuť tohto svedka vzhľadom na doteraz vykonané dôkazy, na základe ktorých bolo
možné spoľahlivo rozhodnúť.

Ako bolo hore uvedené právny úkon sa musí urobil slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je
neplatný (§ 37 ods. 1 Obč. zák.). Právny úkon nie je urobený slobodne (nedostatok slobody vôle),

ak účastník koná pod nedovoleným nátlakom zo strany druhého účastníka, alebo zo strany tretej
osoby, ak o tom druhý účastník vedel a aj to využil. Takýmto nátlakom môže byť priame fyzické
donútenie, alebo bezprávna vyhrážka. Pri fyzickom donútení je vôľa konajúceho účastníka nahradená
vôľou donucovateľa. Protiprávna vyhrážka je psychické donútenie takej intenzity, že vzbudzuje dôvodný
strach u konajúceho účastníka. Súd bol toho názoru, že v danom prípade zo strany žalovaných 2 - 3 a

ďalších osôb blízkych týmto žalovaným došlo tak k psychickému ako aj fyzickému nátlaku na žalobcov.
Práve pod týmto nátlakom boli nútení kúpno-predajnú zmluvu podpísať. Totiž vyhrážky z ich strany
smerom na žalobcov boli bezprostredné aj slovnými vyhrážkami priamo v notárskom úrade JUDr. M.
B.. Nehovoriac už o tom, že k fyzickému násiliu došlo už pred tým s N., keď žalovaných natlačili do
osobných motorových vozidiel proti ich vôli, aby ich dopravili do N. Z..

Ide o absolútnu neplatnosť právneho úkonu, ktorej sa môže dovolať ktokoľvek a kedykoľvek.

Podľa § 123 Obč. zák. iba vlastník je oprávnený s predmetom svojho vlastníctva nakladať.Keďže súd konštatuje, že právny úkon urobený medzi žalobcami a žalovanými 2 - 3 je absolútne
neplatným právnym úkonom žalovaní 2 - 3 nemohli ani nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam.

Z toho vyplýva, že žalovaní 2 - 3 nemohli previesť toto právo (ktoré im nepatrilo) na tretiu osobu, teda
na žalovanú 1). Žalovaní 2 - 3 nikdy sa nestali vlastníkom nehnuteľnosti a z toho istého dôvodu ani
žalovaná 1) sa nemohla stať vlastníčkou sporných nehnuteľností.

Žalobcovia sa domáhali určenia vlastníckeho práva z dôvodu neplatnosti právneho úkonu podľa § 37

ods. 1 Obč. zák. V priebehu dokazovania na súde však u súdu vznikli pochybnosti aj v tom smere,
či priamo na notárskom úrade JUDr. B. pri uzatváraní a podpisovaní kúpno-predajnej zmluvy nebol
porušený zákon.

Podľa § 53 ods. 1 Zákona č. 323/1992 Zb. (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov , ak
účastník, alebo niektorý svedok úkonu neovláda jazyk, v ktorom sa zápisnica spisuje (§41) priberie sa

tlmočník, ktorý musí mať náležitosti spôsobilého svedka (§50); môže byť aj zamestnanec notára, ktorý
zápisnicu spisuje.

Podľa § 53 ods. 3 cit. zákona v závere notárskej zápisnice je potrebné uviesť doložkou tom, že
účastníkovi bol obsah zápisnice pretlmočený a že účastník s ním súhlasí. Ak bol pribratý tlmočník,

pripojí na notársku zápisnicu svoj podpis.

Z vykonaného dokazovania súd mal za preukázané, že žalobkyňa 2) pred podpísaním notárskej
zápisnice prehlásila, že neovláda slovenský jazyk. Túto skutočnosť nepopreli ani žalovaní 2 - 3. Z tohto
dôvodu bola pribratá ako tlmočníčka zhodou okolností prítomná na notárskom úrade M. V.. Súd M.

V. vypočul ako svedkyňu a táto na opakované dotazy prehlásila, že prakticky pretlmočila len jednu
vetu z notárskej zápisnice. Na presný obsah tejto vety sa však nepamätala. Súd nemohol neveriť
tejto nestrannej svedkyni a preto dospel k záveru, že žalobkyne 2) nebola pretlmočená celá notárska
zápisnica. Do tohto kontextu zapadá aj vyhlásenie žalobkyne 2) na notárskom úrade, že zakričala po
maďarsky „nem igaz“, čo znamená „nie je to pravda“.

Vzhľadom na všetky horeuvedené skutočnosti a dôkazy súd dospel k záveru, že žaloba čo do určenia
vlastníckeho práva bola podaná dôvodne a súd žalobe aj vyhovel. Pokiaľ ide o alternatívny návrh
žalobcov tak tento bol vzatý späť, čím žalovaní 1 - 3 súhlasili a súd konanie čo do náhrady škody podľa
§ 96 ods. 1, 2, 3 OSP zastavil.

Žalobcovia v tomto konaní mali úspech, preto im súd v zmysle ust. § 142 ods. 1 OSP priznal náhradu
trov konania. V tomto prípade trovy konania spočívajú z trov právneho zastupovania, keďže obaja
žalobcovia boli zastúpení advokátom. Súd na zaplatenie náhrady trov konania zaviazal žalovaných 2 -
3 a voči žalovanej 1) náhradu trov konania nepriznal. Celý súdny spor totiž zavinili žalovaní 2 - 3, ktorí

svojím konaním odňali vlastnícke právo žalobcom. Žalovaná 1) nebola účastníkom právneho úkonu -
kúpnej zmluvy - uzavretej medzi žalobcami a žalovanými 2 -3 a z jej strany súd nevzhliadol ani zavinené
protiprávne konanie. Preto súd k náhrade trov konania zaviazal len žalovaných 2 - 3.

Právny zástupca žalobcov vyčíslil trovy konania v lehote troch dní od vyhlásenia rozsudku. Celkove

si uplatnil trovy vo výške 7 356,43 Eur, pričom vychádzal z hodnoty sporu 800 000,- Sk (26 555,14
Eur). S takýmto vyčíslením súd nemohol súhlasiť. V prvom rade treba poukázať na to, že pokiaľ ide o
hodnotu sporu žalobcovia označili titulom náhrady škody cenu nehnuteľnosti 800 000,- Sk, ktorú sumu
však ničím nepodložili a je len ich vlastná úvaha. Súd mal za to, že treba vychádzať najmenej z takej
hodnoty nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom kúpno-predajnej zmluvy uzavretej medzi žalovanými 2

- 3 a žalovanou 1) na strane druhej, na ktorej sa dohodli a to na čiastke 350 000,- Sk. Súd teda v
zmysle ust. § 10 ods. 1 Vyhlášky č. 655/04 Z.z. vychádzal z tejto sumy, pritom u každého žalobcu
znížil tarifnú odmenu o 20 % podľa § 13 ods. 3 vyhlášky č. 655/04 Z.z. , teda tarifná odmena u jedného
žalobcu činí čiastku 6 120,- Sk (do 1.1.2009 od kedy nadobudla platnosť vyhlášky č. 577/2008 Z.z. v
súvislosti so zavedením eura). Právny zástupca žalobcov si uplatňuje úkony právnej pomoci aj za

také úkony, ktoré mu nepatria. Ide o návrh na vydanie predbežného opatrenia zo dňa 27.12.2007,
súdny poplatok z návrhu, odvolanie zo dňa 30.1.2008 proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na vydanie
predbežného opatrenia a súdny poplatok z odvolania. Súd totiž uznesením č. 7C 220/2005-112 zo dňa
17.1.2008 zamietol návrh na vydanie predbežného opatrenia a Krajský súd v Nitre uznesením č. 9Co37/2008-139 zo dňa 29.2.2008 napadnuté uznesenie potvrdil. Z tohto je jasné, že žalobcovia pokiaľ ide
o návrh na vydanie predbežného opatrenia, resp. odvolanie proti zamietnutiu takéhoto návrhu, neboli
úspešní a preto im ani neprináleží náhrada trov konania za tieto úkony. Preto súd náhradu trov právneho

zastupovania priznal nasledovne:

r. 2005
rež. paušál

- prevzatie veci a príprava 2 x 6 120,- Sk = 12 240,- Sk 2 x 150,- Sk
- žaloba 2 x 6 120,- Sk = 12 240,- Sk 2 x 150,- Sk

r. 2006
- odvolanie 20.2.2006 § 14 ods. 2c/ 1 úkonu
2 x 6 120,- Sk = 12 240,- Sk 2 x 164,- Sk

- 6.10.2006 nemeritórne pojednávanie § 14 ods. 4 vyhl. 1 úkonu
3 060,- Sk 2 x 164,- Sk

r. 2008
- 26.8.2008 pojednávanie

viac ako 2 hodiny § 14d vyhl. 2 x 12 240,- Sk = 24 480,- Sk 2 x 190,- Sk

Celkom za r. 2005 - 2008: 64 260,- Sk 1 636,- Sk
Spolu: 65 896,- Sk, čo v prepočte podľa konverzného kurzu 30,126 Sk
činí 2 187,35 Eur.

Za r. 2009 trovy právneho zastúpenia súd vypočítal č. 577/2008 platnej od 1.1.2009.

- 27.1.2009
pojednávanie presahujúce dve hodiny 2 x 432,88 Eur 2 x 6,95 Eur

- 12.5.2009 nemeritórne pojednávanie 2 x 54,11 Eur 2 x 6,95 Eur
- pojednávanie 25.9.2009 2 x 216,44 Eur 2 x 6,95 Eur
- pojednávanie 3.11.2009 2 x 216,44 Eur 2 x 6,95 Eur
Celkove za r. 2009: 1 839,74 Eur 55,60 Eur

Spolu trovy konania činia 4 084,41 Eur.

O vrátení súdneho poplatku z návrhu na vydanie predbežného opatrenia a z odvolania súd podľa § 11
ods. 1 , 4 zák. č. 71/1992 Zb. rozhodne osobitným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo
dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na
Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa
toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhod-
nutie vo veci
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
c) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniamd) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a)
e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.

Pokiaľ povinný dobrovoľne neplní to, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie
podľa osobitného predpisu.