Rozhodnutie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Komárno

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ondrej Melišek

Forma rozhodnutia – Rozhodnutie

Povaha rozhodnutia – Iná povaha rozhodnutia

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 15C/145/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4216208692
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Melišek
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2017:4216208692.3

Rozhodnutie

Okresný súd Komárno sudcom JUDr. Ondrejom Meliškom v spore žalobcu: KRUK Česká a Slovenská
republika, s.r.o., Československé armády 954/7, Hradec Králové, IČO:24 785 199, právne zastúpený:
JUDr. Jiřím Šmídom, usadeným euroadvokátom, AK Bratislava, Ul. Svornosti 43 proti žalovanému: F.
Y., nar.XX.XX.XXXX, bytom R., A. Q. X o zaplatenie 2621,14 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2.621,14 € spolu s úrokom z omeškania vo výške

5,05 % ročne zo sumy 1.740,- € od 4.6.2015 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobca má nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil

povinnosť žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 2.621,14 € spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,05 % ročne zo sumy 1.740,- € od 4.6.2015 do zaplatenia, keď poukazoval na zmluvu o úvere,
ktorú mal žalovaný uzavrieť so spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s. (ďalej i banka), ktoré zmluvné
povinnosti následne žalovaný nemal plniť a o vzniku dlhu mala byť pohľadávka postúpená bankou na
žalobcu. Žalobca ako prostriedky procesného útoku použil skutkové tvrdenia a označenie dôkazov. Za
dôkazy označil zmluvu o úvere, oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti, oznámenie o postúpení

pohľadávky, predžalobná upomienka.

2. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

3. Na pojednávanie dňa 17.2.2017 sa žalovaný nedostavil, predvolanie mal vykázané podľa § 106 ods.
3 CSP. Súd pojednával v zmysle § 180 CSP v neprítomnosti žalovaného. Súd vykonal dokazovanie

oboznámením s zmluvou o splátkovom úvere s VOP, vyhlásením mimoriadnej splatnosti, zmluvou o
postúpení pohľadávok a oznámením o postúpení pohľadávok a ďalšími k spisu priloženými listinnými
dôkazmi.

4. V konaní bolo preukázané, že žalovaný uzavrel s bankou zmluvu o splátkovom úvere, na základe
ktorej sa banka zaviazala poskytnúť úver vo výške 1740 € a žalovaný sa zaviazal tento úver splácať

pravidelnými 84 mesačnými splátkami po 42,35 €, splatných vždy k 28. dňu v mesiaci počnúc od
28.11.2012, pričom RPMN bola v zmluve stanovená na 24%. Konečná splatnosť úveru bola dohodnutá
na deň 28.10.2019. Pre neplnenie zmluvných povinností žalovaným, banka vyhlásila dňom 3.6.2015
úver za mimoriadne splatný a žiadala žalovaného na vrátenie celého dlhu.
Dňa 29.9.2015 banka ako postupca postúpila zmluvou o postúpení pohľadávok 1128/2015/CE sumár
pohľadávok na žalobcu, ktorého súčasťou bola i pohľadávka uplatnená v konaní.5. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na
požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné

ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa § 52 ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

6. Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom- práve
uvedený aspekt je rozhodujúci pre materiálne posúdenie povahy spotrebiteľskej zmluvy, ktorú možno z
tohtodôvodunazvaťajzmluvouorientovanounasubjekty.Ibazapredpokladu,žeideovzťahdodávateľa
a spotrebiteľa, možno hovoriť o spotrebiteľskej zmluve, keďže z uvedeného vyplýva, že spotrebiteľ do
právneho vzťahu vstupuje s cieľom obstarať resp. získať tovary a služby pre svoju osobnú spotrebu

alebo pre potreby svojej domácnosti a členov rodiny. Práve povaha spotrebiteľa ako zmluvnej strany
a účastníka právneho vzťahu má zásadný právny význam aj pre účelové určenie obsahu a zamerania
právneho vzťahu smerom k zabezpečovaniu osobných potrieb. Je zrejmé, že kumulatívne musí byť
splnená podmienka zmluvnej účasti tak spotrebiteľa ako i dodávateľa.

7. V danom prípade súd uvedenú zmluvu o splátkovom úveru zo dňa 10.10.2012 hodnotil ako zmluvu
spotrebiteľskú v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka, nakoľko žalovaný ako dlžník vystupoval pri
uzatváraní zmluvy ako spotrebiteľ, keďže túto zmluvu uzatváral ako fyzická osoba nekonajúca v rámci
svojej podnikateľskej činnosti a uzatváral ju s dodávateľom, t.j. bankou, ktorá ako veriteľ uzatvárala
zmluvu v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

V danom prípade súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Súd sa v prvom rade musel vysporiadať s
otázkou aktívnej legitimácie žalobcu, ktorá je podľa názoru súdu daná a túto žalobca preukázal zmluvou
o postúpení pohľadávky, na základe ktorej bola na žalobcu postúpená pohľadávka v konaní uplatnená,
a tým žalobca získal aktívnu legitimáciu v konaní. V konaní bolo vykonaným dokazovaním preukázané,
že banka spolu so žalovanými uzatvorila zmluvu o splátkovom úvere, na základe ktorej bol poskytnutý

žalovanému úver, a tento sa ho zaviazal splácať, teda je možné konštatovať vznik občianskoprávneho
záväzkového vzťahu, ktorý súd hodnotí ako platný. Na jeho základe bol žalobca resp. banka povinná
poskytnúť peňažné prostriedky, pričom takto postupovala a peňažné prostriedky poskytla, a žalovaný
mal vrátiť takto poskytnuté peniaze, pričom ako bolo v konaní preukázané takto nepostupoval, jednotlivé
splátky riadne a včas neuhrádzal, čím sa dostal do omeškania a banka vyhlásila mimoriadnu splatnosť

úveru. Žalobcovi tak vznikol nárok na zaplatenie zvyšku sumy, ktorú mal žalovaný splatiť. Žalobca si v
konaní uplatnil istinu, ktorá predstavuje rozdiel medzi istinou úveru a zaplatenými splátkami. Súd mal
preukázané, že žaloba je dôvodná a žalobcovi priznal istinu tak, ako si ju vyčíslil, nakoľko sa jednalo o
zvyšok úveru, ktorý nebol premlčaný. K doručeniu oznámenia o zosplatnení úveru súd poznamenáva,
že i keď si toto žalovaný neprevzal, bolo mu doručované na kontaktnú adresu, t.j. adresu o ktorej mala

bankavedomosťapretohosúdpovažujezaúčinnedoručenéaztohodôvodu,jemožnosťsiuplatniťcelú
pohľadávku a nie iba už splatné splátky. Žalovaný v konaní nepredložil a neoznačil žiadne prostriedky
procesnej obrany z ktorých by vyplynulo, že dlh voči žalobcovi zanikol, napr. splnením, prípadne že
je nižší ako si žalobca v konaní uplatnil. Z uvedeného dôvodu sa súd stotožnil s tvrdeniami žalobcu,tak ako ich označil v žalobe. Okrem zaplatenia istiny bol žalovaný zaviazaný i k zaplateniu úrokov z
omeškania a to v zmysle § 517 ods. 2 OZ a v súlade s ustanovením nariadenia vlády 87/1995 Z.z. a
úroky z omeškania boli počítané odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti celého úveru, nakoľko v týchto

dňoch sa dostal žalovaný do omeškania.

8. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 262 k § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý
mal v konaní úplný úspech, súd priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší

súd, písomne, v 2 vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,

že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo

ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.