Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 2. marec 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/12/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213222044
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Kálmánová, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4213222044.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a členov

senátu JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Dany Kálnayovej, v právnej veci navrhovateľa: Z.. G. K., nar.
XX. XX. XXXX, bytom X., F. ul. XXXX/X, proti odporcovi: G. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom X., D. nábr.
XXXX/XX, občan SR, o zrušenie vyživovacej povinnosti na plnoleté dieťa, o odvolaní navrhovateľa proti
rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 5. februára 2016, č. k. 6C/396/2013-132, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči
G. K., nar. XX.XX.XXXX z r u š u j e dňom 30. 09. 2013 a vo zvyšnej časti návrh z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým (v poradí druhým) rozsudkom súd prvej inštancie zrušil vyživovaciu povinnosť
navrhovateľa voči G. K., nar. XX.XX.XXXX (odporcovi) v sume 100,-Eur určenú rozhodnutím Okresného

súdu Komárno č. k. 7C/237/2010-14 z 01.10.2010 dňom 01.02.2016 a vo zvyšku návrh zamietol. O
trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie
právne odôvodnil ustanovením § 62 ods. 1 až 3, § 65 ods. 3, § 77 ods. 1 Zákona o rodine a konštatoval,
že odporca je plnoletým dieťaťom navrhovateľa, ktorý sa v súčasnosti pripravuje na budúce povolanie.
Je študentom vysokej školy v Maďarskej republike, v študijnom odbore inžinier - mechanik, s počiatkom
štúdia 31.08.2009 vo forme denného štúdia s očakávaným termínom ukončenia 31.03.2016. Štúdium
nemá prerušené, je riadne zapísaný a navštevuje školu, pričom študijný pomer vznikol 31.08.2009.

Nakoľko sa odporca pripravuje na svoje budúce povolanie, nie je schopný sám sa živiť a výživou je
odkázaný na výživné zo strany rodičov. Keďže termín ukončenia štúdia je 31.03.2016, do tejto doby jeho
odkázanosť na výživné trvá. Zdôraznil, že doteraz nemal ani prerušené štúdium a neopakoval ročník,
preto nie je možné povedať, že v štúdiu nepokračuje. Skutočnosť, že nejaví záujem o navrhovateľa
15 rokov nie je dôvodom na zrušenie vyživovacej povinnosti. Odporca nepoberá štipendium, nie je
vedený ako vlastník nehnuteľnosti, a preto súd prvej inštancie uzavrel, že zákonné podmienky zrušenia
vyživovacej povinnosti za čas od 02.02.2013 do 31.01.2016 nie sú dané. Vzhľadom na skutočnosť, že

odporca oznámil, že súhlasí s tým, aby otec - navrhovateľ neprispieval na jeho vyživovaciu povinnosť,
túto zrušil dňom 01.02.2016, pričom konštatoval, že výživné v sume 100,- Eur je primerané pomerom
navrhovateľa, ktorý je poberateľom starobného dôchodku. To, že od apríla 2011 neplatí výživné, nie je
dôvodom na zrušenie vyživovacej povinnosti, naviac, keď návrh bol doručený 30.09.2013.

2. Rozsudok v zákonnej lehote napadol odvolaním navrhovateľ. Zotrval na návrhu a žiadal zrušiť
vyživovaciupovinnosťdňom02.02.2013.Uviedol,žeodporcasanezúčastnilaninajednompojednávaní.

Tvrdenia, že nemal štúdium prerušené ani neopakoval ročník nemusia byť pravdivé, pretože na tej
istej škole je študentom od 3. septembra 2007 a doteraz trojročné bakalárske štúdium neukončil. Ďalej
uviedol, že súd nezohľadnil, že nejaví vzťah k nemu ako k rodičovi a jeho vyjadrenia sú manipulovanématkou. Poukázal, že súhlasil s návrhom na zrušenie vyživovacej povinnosti, hoci nie je jasné, odkedy,
pričom on ju žiadal zrušiť od 02.02.2013.

3. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané stranou, v
ktorej neprospech bolo rozhodnuté, v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania a zistení, že
spĺňa náležitosti § 363 CSP, viazaný skutkovým stavom a rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi
prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru,
že odvolanie navrhovateľa je čiastočne dôvodné.

4. Predmetom konania je žaloba, ktorou sa navrhovateľ domáhal zrušenia vyživovacej povinnosti
na syna G. K., nar. XX.XX.XXXX, ktorá bola určená rozsudkom Okresného súdu Komárno č. k.
7C/237/2010-14, zo dňa 01.10.2010 vo výške 100,- Eur mesačne, od 01.08.2010. Dôvodil, že podľa jeho
informáciímalodporcaukončiťštudijnýpomer 02.02.2013.Vyslovilpodozrenie,ževynechávasemester,
preto od apríla 2011 prestal platiť výživné. Mal za to, že za 6 rokov od skončenia strednej školy už mohol

ukončiť aj vysokú školu, preto ako dôchodca nie je ochotný utrácať peniaze na občana, ktorý by sa už
mal sám dávno živiť a nevidel ho minimálne 15 rokov. Súd prvej inštancie prvýkrát rozhodol rozsudkom
č. k. 6C/396/2013-35 dňa 22.04.2014 tak, že návrh zamietol a odporcovi náhradu trov konania nepriznal.
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie uznesením č. k. 8Co/725/2014-53 zo dňa 15.01.2015 zrušil
a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie z dôvodu potreby doplnenia dokazovania listinami

v štátnom jazyku na preukázanie tvrdení navrhovateľa. Následne súd prvej inštancie po doplnení
dokazovania odvolaním preskúmavaným rozsudkom návrhu čiastočne vyhovel, keď zrušil vyživovaciu
povinnosť navrhovateľa na odporcu počnúc dňom 01.02.2016 a vo zvyšku návrh zamietol.

5. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

6. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

7. Úvodom je potrebné poznamenať, že z povahy výživného vyplýva, že právo na výživné je osobným
právom dieťaťa a vzniká jeho narodením (§ 7 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Naproti tomu stojí
vyživovacia povinnosť obidvoch rodičov k deťom, ktorá im vyplýva priamo zo zákona. Ustanovenie §
62 ods. 1 Zákona o rodine zabezpečuje deťom výživné od ich rodičov do toho času, pokiaľ nie sú

schopné samy sa živiť; nerozoznáva pritom deti maloleté a plnoleté a z hľadiska veku detí tieto nároky
nediferencuje. Podmienky nároku maloletých aj plnoletých detí na výživné sú teda rovnaké; vyživovacia
povinnosťrodičovknimpretokončívprípade,žepreukázalischopnosťsamésaživiť,resp.sohľadomna
konkrétne okolnosti majú takúto možnosť. Kedy nastane takýto faktický stav závisí od okolností daného
prípadu, pričom medzi rozhodujúce kritéria na strane dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný stav, štúdium,

schopnosť zamestnať sa, vykonávať prácu a pod. Súhrnne tak možno konštatovať, že dieťa je schopné
samé sa živiť vtedy, ak je schopné samostatne uspokojovať svoje potreby. V zásade túto schopnosť
nadobúda každé dieťa ukončením prípravy na budúce povolanie, či už vo forme stredoškolského
alebo vysokoškolského štúdia, pokiaľ tomu nebránia významné okolnosti na strane dieťaťa, ako napr.
zdravotný stav.

8. Výživným oprávnený G. K. (odporca) na výzvu odvolacieho súdu zaslanú s prihliadnutím na
odvolacie dôvody navrhovateľa oznámil, že súhlasí so zrušením vyživovacej povinnosti navrhovateľa od
02.02.2013. Vychádzajúc z uvedeného vyjadrenia následne odvolací súd posudzujúc žalobou uplatnený
nárok v intenciách zhora uvedenej platnej právnej úpravy rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle §

388 CSP zmenil, keď neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie. Odvolací
súd sa stotožnil s právnym záverom súdu prvej inštancie, že G. K. mladší ako študent vysokej školy
v čase rozhodovania súdu prvej inštancie školu riadne navštevoval, a z toho dôvodu bol odkázaný na
výživné zo strany rodičov, keďže nebol zárobkovo činný a nebol schopný sám sa živiť. Vzhľadom na
jeho súhlasné vyjadrenie s návrhom odvolací súd zrušil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa od podania

návrhu, od 30. 09. 2013 a vo zvyšku žalobcom uplatneného nároku, t.j. v časti týkajúcej sa zrušenia
vyživovacej povinnosť pred podaním návrhu, pred 30. 09. 2013, návrh zamietol. Vychádzal pritom z
ust. § 78 ods. 1, § 77 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorých zrušenie výživného je možné len na návrh
a možno ho priznať len odo dňa začatia súdneho konania (s výnimkou výživného na maloleté deti).Navrhovateľ podal návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti dňa 30. 09. 2013, preto odvolací súd zrušil
jeho vyživovaciu povinnosť od podania návrhu, keďže zrušenie výživného za obdobie pred podaním
návrhu je neprípustné. Pre zrušenie vyživovacej povinnosti je podstatné, či nastala zmena pomerov

odôvodňujúca zrušenie vyživovacej povinnosti. K zrušeniu vyživovacej povinnosti navrhovateľa pristúpil
odvolací súd len z dôvodu, že výživným oprávnený syn navrhovateľa s návrhom súhlasil, pretože ako
bolo uvedené vyššie, v konaní neboli preukázané zákonné dôvody pre zánik vyživovacej povinnosti
navrhovateľa. Sama skutočnosť, že so synom nie je v kontakte a že si neplní vyživovaciu povinnosť od
roku 2011 nie sú dôvody na zrušenie výživného ani za obdobie pred podaním návrhu, ako sa navrhovateľ

mylne domnieval.

9.Zvyššieuvedenýchdôvodovodvolacísúdrozhodoltak,akojeuvedenévenunciátetohtorozhodnutia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).