Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. apríl 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/3/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815010511
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Kováč
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3815010511.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Kováča a sudcov JUDr.
Beáty Javorkovej a JUDr. Ondreja Samaša, na verejnom zasadnutí konanom dňa 18. apríla 2017
prejednal odvolania prokurátora Okresnej prokuratúry Prievidza a obžalovaného

O. O.

nar. X.X.XXXX v I., okr. B., trvale bytom Z., Q. XXXX/XX, adresa na doručovanie B., M. X,

ktoré podali proti rozsudku Okresného súdu Prievidza sp. zn. 2T/151/2015 zo dňa 4.7.2016 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolania obžalovaného a prokurátora z a m i e t a j ú , pretože nie sú dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 2T/151/2015 zo dňa 4.7.2016 bol obžalovaný O. O.
uznaný vinným z prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1 Tr zák., pretože dňa 12. 12. 2013 v čase asi o
06:45 hodine na ceste II/574 v 42,7 kilometri v obci I. L., okres B., počas vedenia osobného motorového
vozidla značky W. Z. C XXX, evidenčného čísla B. v smere od I. L. na I. porušil § 4 ods. 1 písmeno c), e)

Zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a v dôsledku nedostatočného sledovania situácie v cestnej
premávke, v dôsledku nevenovania sa vedeniu vozidla a v dôsledku zanedbania zvýšenej pozornosti
voči chodcom narazil ľavou prednou časťou vozidla do pravého boku chodkyne - poškodenej B. Y., nar.
XX. XX. XXXX, ktorá prechádzala cez cestu z ľavej strany na pravú stranu z pohľadu vodiča a smeru
jazdy vozidla, následkom čoho utrpela zranenia, ktorým po prevoze do nemocnice podľahla.

Bol za to odsúdený podľa § 149 ods. 1, § 38 ods. 2 Trestného zákona k trestu odňatia slobody v trvaní
2 roky, výkon ktorého mu súd podľa § 49 ods. 1 písm. a) a § 50 ods. 1 Tr. zák. podmienečne odložil na
skúšobnú dobu v trvaní 4 roky. Podľa § 61 ods. 2, § 38 ods. 2 Trestného zákona mu súd uložil trest
zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 4 roky.

Rozsudok súdu prvého stupňa nenadobudol právoplatnosť, pretože ho odvolaniami napadli tak

prokurátor ihneď po jeho vyhlásení, ako aj obžalovaný v zákonnej lehote.

Prokurátor v písomnom zdôvodnení svojho odvolania uviedol, že toto smeruje voči výroku o treste,
pretože výroky o vine a treste zákazu činnosti považuje za zákonné a spravodlivé. Požaduje však v
danom prípade uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody, a to jednak vzhľadom k postoju
obžalovaného k trestnej činnosti, ktorý od začiatku svoju vinu neuznáva. Do času spáchania skutku sa

dopustil 5 priestupkov na úseku dopravy, od skutku sa dopustil ďalších 8 priestupkov na úseku dopravy.
Všetky boli výlučne za prekročenie maximálnej povolenej rýchlosti, z čoho je zrejmé neuveriteľnézľahčovanie následkov predchádzajúcej dopravnej nehody, ako aj absencia rešpektu - až ignorácia
dopravných predpisov zo strany obžalovaného. Navrhol, aby krajský súd zrušil prvostupňový rozsudok
vo výroku o treste odňatia slobody a uložil obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody so

zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Odvolanie obžalovaného bolo písomne zdôvodnené prostredníctvom jeho obhajcu tak, že namieta
uznanie viny zo skutku. Podrobne sa v odvolaní zaoberá tak znaleckým posudkom znalca Ing. Q.
H.., ako aj znalca R.. Z.. V podstatnom namieta v znaleckom posudku znalca R.. Q. H.., najmä,

že miesto zastavenia autobusu, ako aj miesto vystúpenia poškodenej z neho a jej následný pohyb,
bral ako nemenné fakty. Nepresnosť týchto údajov negatívne ovplyvnila správnosť záverov posudku.
Za prameň nepovažoval znalec jeho výpoveď, hoci vypovedal pravdu a je si celkom istý ako viedol
vozidlo, že venoval pozornosť jeho vedeniu a nič nezanedbal. Taktiež na rozdiel od znalca R.. Z.
tento znalec nezobral do úvahy výpoveď svedka Q.. Hoci tento svedok pred súdom uviedol, že si nie
je istý na 100% vzdialenosťou 100 m, kedy spozoroval zadné svetlá druhého autobusu, neznamená

to, že táto vzdialenosť by sa mala podstatne od tohto údaju líšiť. R.. Z. zohľadnil vo svojom posudku
súvislosť medzi výpoveďami oboch vodičov autobusov, ale aj pohyb autobusu vedeného O. súvisiacu
s výpoveďou svedkyne W.. Znalec Q. riešil možnosť prvej reakcie obžalovaného na chodkyňu bez
prítomnosti autobusov, vôbec neuvažoval, že jeho vozidlo malo pred sebou v protismere autobus.
Obžalovaný má za to, že znalecký posudok znalca Q. nie je správny. Namietol, že ho prvostupňový súd

vzal do úvahy, zdôraznil najmä to, že kde autobus vedený O. zastavil, určil R.. Z. na základe výpovedí
svedkov, naproti tomu znalec Q. to určil na základe obvyklého zastavovania autobusu podľa svedka
O.. Znalec pritom musí zohľadniť všetky vykonané dôkazy, čo v posudku R.. Q. absentuje, preto ho
považuje obžalovaný za nesprávny a nekompletný. Zdôraznil, že poškodená si počínala nepozorne,
neopatrne, zrejme za odchádzajúcim autobusom, aj kvôli chýbajúcemu ľavému oku, sa otáčala pri

prechádzaní cez cestu vľavo, a preto vošla do jazdnej dráhy ním vedeného vozidla. Zrážke preto
nemohol zabrániť, napriek tomu, že šiel pomaly, a venoval sa vedeniu vozidla. Súd nevyhodnotil správne
znalecké posudky a nevyhovel jeho návrhu na vykonanie kontrolného znaleckého posudku ústavom
v Žiline. Obžalovaný na doplnenie dôkaznej situácie navrhol vypočuť nového znalca R.. O. K., ktorý
vo veci z podnetu obhajoby vypracoval nový znalecký posudok, ktorý so svojimi závermi v podstate

korešponduje s prvou variantou vyplývajúcou so znaleckého posudku R.. Z., podľa ktorej obžalovaný
nehode zabrániť nemohol, pretože chodkyňa mu vytvorila na vozovke náhlu prekážku. Navrhol preto,
aby krajský súdu rozsudok zrušil v celom rozsahu a vrátil súdu prvého stupňa na opätovné prejednanie,
doplnenie dokazovania a v konečnom dôsledku sa domáha oslobodenia spod obžaloby.

Voči odvolaniu prokurátora sa obžalovaný vyjadril písomne, pričom uviedol, že odmieta zodpovednosť
za dopravnú nehodu, išiel dovolenou rýchlosťou, registroval chodca, znížil rýchlosť, zvýšil pozornosť.
Registroval aj prechod pre chodcov, ako aj autobus. Poškodenú v žiadnom prípade nemohol vidieť skôr,
pretožebolavtmeavtmavomoblečení.Nesprávnevyhodnotenieobochznaleckýchposudkovzostrany
súdu je pre neho nepochopiteľné. Prokurátor nemôže argumentovať tým, že sa nepriznal ku skutku,

keď sa z neho necíti byť vinný, hoci je nešťastný z toho čo sa stalo, nemôže uznať, že vedeniu vozidla
nevenoval pozornosť. Nemal doposiaľ obdobnú nehodu, hoci má nejaké dopravné priestupky, najazdí s
vozidlom viac mesačne ako bežný vodič, pretože ako konateľ zabezpečuje prácu pre viac ľudí po celej
SR. Zaráža ho, že sa prokurátor domáha nepodmienečného trestu, vzhľadom na okolnosti dopravnej
nehody, z ktorých nevyplynulo, že by jazdil bezohľadne, neprimerane rýchlo, či nevenoval pozornosť

vedeniu vozidla. Naopak chodkyňa si počínala veľmi nezodpovedne. Domáhal sa zamietnutia odvolania
prokurátora.

Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní poukázal na správnosť
výrokov napadnutého rozsudku vo výrokoch o vine a treste zákazu činnosti a žiadal odvolanie

obžalovaného podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietnuť. Na písomných dôvodoch odvolania
voči výroku o treste odňatia slobody prokurátor zotrval. Verejné zasadnutie sa konalo v neprítomnosti
obžalovaného. Obhajca obžalovaného navrhol vyhovieť odvolaniu obžalovaného z dôvodov v ňom
uvedeným, a odvolanie prokurátora navrhol zamietnuť.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolaní podľa § 316
ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., na
podklade podaných odvolaní vykonal verejné zasadnutie, a postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por.preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré
mu predchádzalo.

Uvedeným postupom zistil, že odvolania prokurátora ako aj obžalovaného nie sú dôvodné. Nezistil
pritom chyby, ktoré neboli odvolaniami vytýkané, a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa §
371 ods. 1 Tr. por.

V rámci preskúmavania súdom prvého stupňa zisteného a ustáleného skutkového stavu odvolací súd

dospel k záveru, že súd prvého stupňa vykonal vo veci všetky do úvahy prichádzajúce dôkazy v rozsahu
nevyhnutnom na objasnenie skutkového stavu veci, a tieto správne vyhodnotil jednotlivo i v ich súhrne
tak, ako mu ukladajú ustanovenia § 2 ods. 10 a 12 Tr. por. a dospel ku správnym skutkovým zisteniam
i právnym záverom. Tieto v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. podrobne a vecne správne
odôvodnil v napadnutom rozsudku. Úvahy a závery okresného súdu založené na zásadách logického
konania a uvažovania sú vecne správne, a odvolací súd sa s nimi v plnom rozsahu stotožňuje.

Bolo nepochybne preukázané, že obžalovaný dňa 12.12.2013 pri vedení motorového vozidla porušil
ustanovenia zákona č.8/2009 Z.z. o cestnej premávke v platnom znení /konkrétne § 4 ods.1, písm. c),
e), podľa ktorých bol povinný venovať sa plne vedeniu vozidla a situácii v cestnej premávke, a dbať na
zvýšenú pozornosť voči chodcom, osobám so zdravotným postihnutím a osobitne voči starým osobám /-

v dôsledku čoho vozidlom zrazil chodkyňu a táto utrpeným zraneniam podľahla. Obžalovaný tým naplnil
všetky zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu usmrtenia podľa § 149 ods.1 Tr. zák.

Odvolací súd po preskúmaní veci, vzhľadom na uvedené, dospel k rovnakým skutkovým a právnym
záveromakosúdprvéhostupňa,aosvojilsitieždôvodyaúvahy,ktorýmiokresnýsúdrozviedolavysvetlil

svoje zistenia a právne závery. Ani odvolací súd nemal žiadne pochybnosti jednak o znaleckom posudku
znalca z odboru doprava R.. Q., či pravdivosti výpovedí vo veci vypočutých svedkov. Jednotlivé dôkazy
na seba navzájom nadväzovali a dávali ucelenú, ničím nenarušenú, logickú reťaz dôkazov, smerujúcu k
jedinému záveru, a tým je uznanie viny obžalovaného. Znalecké posudky znalcov z odboru dopravy R..
Q.aR..Z.salíšilivpodstatnomibavtom,žeR..Z.tvrdí,žechodkyňapoškodenávytvorilaobžalovanému

prekážku náhlu. R.. Q. však uvádza, že chodkyňa - poškodená vytvorila len prvotnú kolíznu situáciu,
pretože v blízkosti zastávky autobusu, kde je umiestnená značka B. X., nemožno vytvoriť prekážku
náhlu. Okrem toho znalec tvrdí, že išla po vozovke dostatočne dlhú dobu, aby ju obžalovaný mohol za
daných okolností spozorovať a reagovať na ňu a ak by tak urobil, nehode by bol zabránil.

Pokiaľ sa teda týka uznania viny, v tomto smere nepovažoval odvolací súd odvolanie obžalovaného
za dôvodné, a podľa názoru odvolacieho súdu namietanie znaleckého posudku znalca R.. Q. nemôže
byť podložené vnútorným pocitom obžalovaného o jeho nesprávnosti navyše v častiach týkajúcich sa
záverov znalca, ktoré obžalovaného zo skutku usvedčujú.

Naopak znalecké skúmanie ústavom súdneho inžinierstva, ktorého sa obžalovaný domáhal správne
prvostupňový súd odmietol. Na uvedený postup neboli splnené zákonné podmienky. Trestný poriadok
totiž v § 147 ods. 1 takéto skúmanie umožňuje, avšak vo výnimočných, obzvlášť závažných prípadoch,
vyžadujúcich osobitné vedecké posúdenie alebo na preskúmanie postupu znalca.

V danom prípade sa však jednalo o dopravnú nehodu v obci, v blízkosti prechodu pre chodcov, v blízkosti
zastávky autobusu, či značky Pozor deti, kde došlo k stretu vozidla riadeného obžalovaným a chodkyňou
- poškodenou. Teda v mieste , kde je vodič povinný aj takéto situácie predpokladať, takúto povinnosť
mu priamo ukladá zákon o cestnej premávke, s upriamením zvýšenej pozornosti na chodcov a navyše
starších, či so zdravotným postihnutím - ako sa jednalo u poškodenej. Nemožno teda v žiadnom prípade

hovoriť o výnimočnom a obzvlášť závažnom prípade.

Ohľadom preskúmania posudku znalca taktiež neboli splnené zákonné podmienky podľa názoru
krajského súdu. V prvom rade pokiaľ by boli vznikli pochybnosti o znaleckom posudku, tento by bol
nejasný alebo neúplný, treba pribrať znalca na vysvetlenie týchto, alebo na doplnenie posudku. Správne

preto prvostupňový súd vyhodnotil aj znalecké posudky oboch znalcov aj doplnok znaleckého posudku.
Ani krajský súd nedospel k záveru, že by zo znaleckých posudkov vyplývali nejasnosti, ktoré by bolo
treba odstraňovať či už pribratím iného znalca alebo ústavu. Navyše znalecké posudky neboli jedinýmidôkazmi, ani dôkazmi s vyššou váhou ako iné, a súd musel vziať do úvahy všetky dôkazy vykonané vo
veci, či už svedecké výpovede svedkov, alebo listinné dôkazy. Tieto musel zhodnotiť jednotlivo i vcelku.

Navyše z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že bez ohľadu na závery znaleckých posudkov znalcov z
odboru dopravy, chodec - stará pani, idúca v smere z ľavej strany, na danom úseku dopravnej nehody,
ktorá sa zdržala na vozovke najmenej 5-6,3 sekundy, idúc pomaly, nemohla vytvoriť obžalovanému
prekážku náhlu. Na uvedený záver nie je potrebné znalecké dokazovanie z odboru dopravy, nakoľko
uvedený záver je záverom právnym, preto aj odvolací súd odmietol vykonanie ďalšieho dôkazu zo strany

obžalovaného, znaleckého posudku znalca R.. O. K..

Svedecké výpovede svedkov boli v zmysle zákona vykonané po tom, ako boli svedkovia poučení o svojej
zákonnej povinnosti vypovedať pravdivo a nič nezamlčovať. Oproti výpovedi obžalovaného teda mali
povinnosť vypovedať pravdu. Obžalovaný na svoju obranu môže však uvádzať akékoľvek skutočnosti.
Teda správne prvostupňový súd vyhodnocoval výpovede svedkov a obžalovaného.

Zároveň je potrebné uviesť, že sám obžalovaný uviedol, že daný úsek cesty pozná, a že pred nehodou
mal dokonca reagovať na ďalšieho chodca, teda nie je zrejmé, prečo na chodkyňu nereagoval včas,
hoci mu v tom podľa znalca nič nebránilo.

Krajský súd zdôrazňuje, že v zmysle platnej judikatúry ak pri vzniku následku spolupôsobilo viac príčin /
konanie obžalovaného i poškodenej/ treba hodnotiť každú príčinu osobitne. Obvinený bude trestne
zodpovedný hoci bude len jedným článkom reťaze príčin, ktoré spôsobili následok aj vtedy, ak by
následok nenastal bez ďalšieho konania tretej osoby, s výnimkou prípadov, kedy by obvinený nemohol
zrážke absolútne zabrániť, čo však z dokazovania nevyplynulo. Námietky obžalovaného, že poškodená

bola neobozretná, konala ľahkovážne, teda jeho samého ako vodiča motorového vozidla nezbavujú
zodpovednosti za daný skutok. Navyše ak sám zákon o cestnej premávke staršie osoby a osoby so
zdravotným postihnutím osobitne chráni.

Ani po preskúmaní výroku o treste nezistil odvolací súd zo strany súdu prvého stupňa žiadne

pochybenie. Práve tu je možné s poukazom na podiel poškodenej a jej správanie sa pri dopravnej
nehode, kedy prechádzala vozovku v blízkosti avšak mimo prechodu pre chodcov, v tmavom oblečení,
bez reflexných prvkov, čím ohrozila svoj život, dospieť k záveru, že trest odňatia slobody podmienečne
odložený dostatočne zabezpečí nápravu a prevýchovu obžalovaného, pričom zodpovedá aj všetkým
zásadám uvedeným v § 31 ods.1, ods.4 Tr. zák., ako aj zásadám generálnej a individuálnej prevencie.

Uložený trest odňatia slobody považuje preto odvolací súd za zákonný a spravodlivý. Vzhľadom k tomu,
že obžalovaný je aj osobou súdne doposiaľ netrestanou.

Nepochybil prvostupňový súd ani v tom, keď obžalovanému uložil aj trest zákazu činnosti riadiť

motorové vozidlá všetkého druhu na dobu 4 rokov. Takýto trest je na nápravu obžalovaného nevyhnutný
a potrebný. Je vymeraný za zohľadnenia doterajšieho množstva priestupkov na úseku dopravy
u obžalovaného a to nielen pred dopravnou nehodou, ale aj po nej, kedy spáchal ďalších 8
priestupkov. Takéto konanie zo strany obžalovaného nie je možné posudzovať inak ako bezohľadné
a nerešpektujúce súčasné podmienky cestnej premávky, nakoľko ani takáto negatívna skúsenosť

obžalovaného nevystríhala pred bezohľadnosťou na cestách. Neobstojí jeho argument o tom, že ako
konateľ najazdí množstvo kilometrov, najmä ak išlo o priestupky spáchané už po predmetnej dopravnej
nehode. Trest zákazu činnosti je potrebné obžalovanému uložiť jednak s poukazom na nenapraviteľný
následok dopravnej nehody, ktorým je smrť poškodenej, ale aj skutočnosť, že obžalovaný si nie je
vedomý porušenia svojich povinností, preto je potrebné na neho dostatočne prevýchovne vplývať.

Navyše sa skutku dopustil práve v súvislosti s vedením motorového vozidla. S poukazom na jeho bohatú
priestupkovú minulosť nebolo možné mu ukladať tento trest na dolnej hranici trestnej sadzby.

Z takto rozvedených dôvodov preto odvolací súd nepovažoval odvolania prokurátora ani obžalovaného
za dôvodné, a tieto potom podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.