Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 8. júl 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6To/11/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8812010357
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emil Dubňanský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8812010357.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Emila Dubňanského a sudcov JUDr.
Františka Moznera a JUDr. Mariána Sninského, na verejnom zasadnutí konanom dňa 8. júla 2015, v
trestnej veci obž. ml. S. Z. a spol., pre trestný čin znásilnenia podľa 241 ods. 1 Tr. zákona (zák. č.
140/1961 Zb.) spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Tr. zákona v štádiu pokusu podľa
§ 8 ods. 1 Tr. zákona a iné, o odvolaní obžalovaného ml. S. Z. proti rozsudku Okresného súdu Vranov
nad Topľou sp. zn. 12T/144/2012 zo dňa 30.01.2013, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. a/, b/ Tr. poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste vo
vzťahu k ml. S. Z..

Podľa § 322 ods. 1 Tr. poriadku vec v r a c i a súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu
prejednal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 12T/144/2012 zo dňa 30.01.2013 boli
obžalovaní ml. S. Z. a ml. S. I. uznaní za vinných z trestného činu znásilnenia podľa 241 ods. 1 Tr.
zákona (zák. č. 140/1961 Zb.) spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Tr. zákona v
štádiu pokusu podľa § 8 ods. 1 Tr. zákona v jednočinnom súbehu s trestným činom lúpeže podľa § 234
ods. 1 Tr. zákona účinného do 31.12.2005, ktorého sa mali dopustiť na tom skutkovom základe, že

- dňa 21.8.2003 v čase okolo 15.45 hod. po predchádzajúcej vzájomnej dohode s inou osobou
vo Vranove nad Topľou, na verejnom priestranstve, približne 110 m od železničného priecestia,
smerujúceho na Humenné a Trebišov, kde poškodenú S. P., nar. XX.XX.XXXX, vyhrážaním sa zabitím
ťahali násilím za ruky a tlačili ju pred sebou z centra mesta Vranov nad Topľou, kde sa v tom čase
konal jarmok, prehľadali jej vrecká odevu a odcudzili 350,- Sk (11,61 eur), doklady, kľúče a písomné
dokumenty zo súdu, ktoré jej vybrali z vrecka, zahodili do krovia a následne jej obžalovaný ml. S. Z.
stiahol nohavice a nohavičky, povalil ju na zem a stiahol si nohavice a stoporeným pohlavným údom si
snažil ľahnúť na poškodenú S. P., ktorú z obidvoch strán držal za ruky obžalovaný ml. S. I. a iná osoba,
pričom poškodená S. P. kričala, aby ju nechali a snažila sa uvoľniť si svoje ruky, čo sa jej po krátkej chváli
podarilo, pričom poškriabala na krku obžalovaného ml. S. Z. a podarilo sa jej utiecť, čím poškodenej S.
P. bolo spôsobené pomliaždenie oboch ramien a hematóm na krčnej časti s dobou liečenia do 6 dní bez
práceneschopnosti, ako aj škoda vo výške 350,- Sk (11,61 eur) a to odcudzením peňažnej hotovosti.

Vo vzťahu k obž. ml. S. I. nadobudol rozsudok právoplatnosť dňa 15.2.2013.

Obž. ml. S. Z. bol za to podľa § 234 ods. 2 Tr. zákona účinného do 31.12.2005 v spojení s § 79 ods.
1 Tr. zákona v nadväznosti na § 35 ods. 2 Tr. zákona v znení účinnom do 31.8.2003 uložený súhrnný
trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov s 6 mesiacov.

Podľa § 39a ods. 2 písm. a/ Tr. zákona v znení účinnom do 31.12.2005 bol obžalovaný zaradený do I.
nápravnovýchovnej skupiny.

Súčasne podľa § 35 ods. 2 Tr. zákona č. 140/1961 Zb. v znení účinnom do 31.8.2003 zrušil výrok o
treste, o ktorom bolo rozhodnuté právoplatným trestným rozkazom Okresného súdu Vranov nad Topľou
zo dňa 2.4.2012 č. k. 12T/70/2012, ktorý bol obžalovanému doručený dňa 20.4.2012 a ktorým mu bol
podľa § 188 ods. 1, § 38 ods. 2, § 36, § 37 Tr. zákona účinného od 1.1.2006 uložený trest odňatia slobody
vo výmere 3 rokov, výkon ktorého mu bol podľa § 51 ods. 1, § 49 ods. 1 písm. a), § 51 ods. 2 Tr. zákona
účinného od 1.1.2006 podmienečne odložený s probačným dohľadom na skúšobnú dobu s probačným
dohľadom v trvaní 4 rokov, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia obsahovo nadväzujúce na tento výrok, ak
vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie obžalovaný ml. S. Z., čo do výroku
o vine a treste, ktoré odôvodnil prostredníctvom obhajcu. Má za to, že z dôkazov vykonaných pred súdom
vôbec jednoznačne nevyplýva, že spáchal skutky, za ktoré bol uznaný vinným. Súd nesprávne vyhodnotil
dôkazy a výsledky vykonaného dokazovania jednoznačne nepreukázali, že sa skutky stali tak, ako je
to uvedené v obžalobe a pre ktoré je stíhaný, a preto mal byť spod obžaloby oslobodený, lebo v tomto
prípade sa nevyžaduje, aby bolo bez pochybností preukázané, že sa skutok nestal, stačí len pochybnosť
o tom, či sa stal. V danom prípade takýchto pochybností existuje viac. Na základe uvedeného je
presvedčený, že odvolací súd spravodlivo a objektívne zhodnotí všetky skutočnosti a dôkazy a navrhuje
zrušiť napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu a oslobodiť ho spod obžaloby, alternatívne, v zmysle
konečného návrhu predneseného na verejnom zasadnutí v odvolacom konaní, zmierniť trest, prípadne
upustiť od uloženia súhrnného trestu z dôvodu neprejednania veci v primeranej lehote.

Na základe takto podaného odvolania krajský súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. poriadku
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal
odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, a dospel k záveru, že odvolanie
je čiastočne dôvodné, avšak z iných ako uvádzaných dôvodov.

Odvolací súd v prvom rade poukazuje na vykonané dokazovanie týkajúce sa skutku, ktorý bol posúdený
ako trestný čin znásilnenia podľa 241 ods. 1 Tr. zákona (zák. č. 140/1961 Zb.) spáchaného formou
spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Tr. zákona v štádiu pokusu podľa § 8 ods. 1 Tr. zákona v jednočinnom
súbehu s trestným činom lúpeže podľa § 234 ods. 1 Tr. zákona účinného do 1.1.2006. Vo vzťahu k
tomuto skutku boli vykonané dôkazy v celom rozsahu potrebnom na zistenie a ustálenie skutkového
stavu veci a to zákonným spôsobom. Zabezpečené dôkazy boli okresným súdom vyhodnotené v súlade
so zásadou uvedenou v § 2 ods. 12 Tr. poriadku. Z takto procesne zabezpečených dôkazov následne
prvostupňový súd vyvodil skutkové okolnosti, tak ako je to uvedené vo výroku napadnutého rozsudku,
pričom tieto majú oporu vo výsledkoch dokazovania. Tieto skutkové okolnosti krajský súd považuje za
správne, s nimi sa stotožnil a keďže súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobne
rozviedol jednotlivé dôkazy, z ktorých pri ustálení skutkového stavu vychádzal, nadriadený súd na toto
rozhodnutie súdu prvého stupňa v celom rozsahu odkazuje.

Krajský súd konštatuje, že prípravné konanie bolo vykonané procesným spôsobom a dôkazy boli
zaobstarané v dostatočnom rozsahu odôvodňujúcom podanie obžaloby. Súd prvého stupňa sa s týmito
dôkazmi vysporiadal v celom rozsahu a to aj s prihliadnutím na návrhy procesných strán. Správne,
zákonu zodpovedajúce, sú preto skutkové závery okresného súdu, pokiaľ ide o výrok o vine, rovnako
tak aj pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu konania obžalovaného ml. S. Z. s poukazom na argumentáciu
obsiahnutú v napadnutom rozsudku.

Záver o vine obžalovaného môžeme konštatovať predovšetkým na základe usvedčujúcej výpovede
poškodenej S. P., ktorá pri svojich výsluchoch uviedla, za akých okolností došlo k stretnutiu s
obžalovaným ml. S. Z., ods. ml. S. I. a obv. G. v parku kritického dňa. Títo ju neskôr násilím vytiahli
z lavičky a ťahali ju smerom k železničnému priecestiu, kde jej prehľadali vrecká a zobrali jej finančnú
hotovosť vo výške 350,- Sk a doklady. Následne jej obž. ml. S. Z. stiahol nohavice a nohavičky, povalil
ju na zem, pričom za ruky ju z oboch strán držali ods. I. a obv. G. a snažil sa na ňu ľahnúť s úmyslom
vykonať s ňou pohlavný styk. Poškodenej sa však podarilo uvoľniť si ruky, vyšmyknúť sa, natiahnuť si
naspäť nohavice a nohavičky a utiecť z miesta činu. Okamžite na to šla uvedenú trestnú vec oznámiť na
políciu. O uvedenom svedčí aj zápisnica o trestnom oznámení, ako aj lekárske potvrdenie o utrpených

zraneniach (hematómy na obidvoch ramenách asi 2x3 cm a krčnej časti 2x2cm) z toho istého dňa.
Taktiež z vykonanej rekognície „in natura“ zo dňa 22.8.2003 je zrejmé, že pošk. P. v obidvoch prípadoch
označila za osobu, ktorá ju chcela spoločne s ďalšími dvoma osobami znásilniť, obž. ml. S. Z., ktorý
sám uviedol, že predtým nepoznal poškodenú ani z videnia. Z výsluchu znalca z odboru psychológia,
odvetvia klinická psychológia detí a dospelých, ako aj znaleckého posudku síce vyplýva, že poškodená
P. mala patognomicky zvýšené lži skóre, avšak emočný doprovod korešpondoval s prežívaním, resp.
znovuprežívaním, pričom znalec nenašiel žiaden relevantný motív ku skresľovaniu či klamaniu a jej
nahlásenie na políciu sa nejavilo ako „zobrané zo vzduchu“. Neboli zistené taktiež u poškodenej
behaviorálne prejavy a ani vegetatívna symptomatika. Vo vzťahu k výpovediam obž. ml. S. Z., ods.
S. I., ako aj ďalších osôb krajský súd poukazuje na podrobné odôvodnenie uvedené v napadnutom
rozsudku okresného súdu, ktorý sa v celom rozsahu vysporiadal z rozpormi a skutočnosťami, pre ktoré
tieto výpovede nepovažoval v podstatných častiach za hodnoverné. Samotní obžalovaní častokrát menili
svoje výpovede (či mal alebo nemal obžalovaný Z. stiahnuté nohavice, či sa s poškodenou držal za
pás, alebo či mali poškodenú držať za ruky, pretože je divoká pri pohlavnom akte a pod.), pričom
uvádzané zmeny nevedeli žiadnym spôsob vysvetliť a neskôr svoje výpovede prispôsobovali zistenému
skutkovému stavu, z čoho možno vyvodiť ich snahu o zmiernenie, či vyvinenie sa z prejednávaného
skutku. Aj napriek určitým miernym rozporom vo výpovediach poškodenej, čo vysvetlil aj príslušný
znalec plynutím času (viac ako 9 rokov od spáchania skutku) a snahou o vytesnenie týchto negatívnych
spomienok z pamäte poškodenej, prípadne snahou javiť sa v lepšom svetle, základná dejová línia ostala
v podstatných momentoch zachovaná, pričom v priebehu trestného konania neboli zistené u poškodenej
tendencie poškodiť obžalovanému, prípadne privodiť jeho trestné stíhanie.

Súhrn týchto priamych a nepriamych dôkazov preukazuje vinu obžalovaného a tvorí nám logickú a ničím
nenarušovanú sústavu navzájom sa dopĺňajúcich dôkazov, ktorá vo svojom celku spoľahlivo preukazuje
všetky okolnosti zažalovaného skutku a usvedčuje z jeho spáchania obžalovaného.

Konanie obžalovaného bolo po právnej stránke zákonným spôsobom posúdené ako trestný čin
znásilnenia podľa 241 ods. 1 Tr. zákona (zák. č. 140/1961 Zb.) spáchaného formou spolupáchateľstva
podľa § 9 ods. 2 Tr. zákona v štádiu pokusu podľa § 8 ods. 1 Tr. zákona v jednočinnom súbehu s trestným
činom lúpeže podľa § 234 ods. 1 Tr. zákona účinného do 31.12.2005, pretože obžalovaný spoločne s
ďalšími osobami násilím prehľadali poškodenú a vzal jej peniaze a doklady a následne jeho konanie
bezprostredne smerovalo k násilnému vykonaniu súlože s poškodenou, avšak k dokonaniu činu nedošlo
z dôvodu obrany poškodenej a jej následnému úteku.

Pochybil však prvostupňový súd pri ukladaní trestu. Ako sám uvádza, obžalovaný bol doposiaľ štyrikrát
súdne trestaný. V dvoch prípadoch sa z dôvodu osvedčenia hľadí na neho, akoby nebol súdne trestaný.
Tretím odsúdením je rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 1T/177/2004 zo dňa
13.10.2004, ktorým mu bol pre trestný čin krádeže podľa § 247 ods. 1,3 písm. a/, b/ Tr. zák. (zák.
č. 140/1961 Zb.) spáchaný formou spolupáchateľstva uložený nepodmienečný trest odňatia slobody
na 4 mesiace, pre výkon ktorého bol zaradený do nápravnovýchovného ústavu pre mladistvých. Trest
vykonal dňa 3.5.2005. Naposledy bol obžalovaný uznaný za vinného trestným rozkazom Okresného
súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 12T/70/2012 zo dňa 2.4.2012 pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr.
zákona spáchaného v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zákona, za čo mu bol uložený podmienečný
trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov so skúšobnou dobou probačného dohľadu na 4 roky. Zároveň mu
bol uložený aj zákaz požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok, zákaz stretávania sa so
spoluodsúdeným a povinnosť zaplatiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu.

Súd prvého stupňa, vzhľadom na rozhodnutie prezidenta SR zo dňa 2. januára 2013, o udelení amnestie,
skúmal, či sa na posledné odsúdenie nevzťahuje amnestia, pričom vyhodnotil, že z dôvodu uvedeného
v čl. V písm. d/ tohto rozhodnutia (toto rozhodnutie sa nevzťahuje na tresty právoplatne uložené
osobám, ktoré boli v posledných desiatich rokoch pred ich uložením právoplatne odsúdené za úmyselný
trestný čin na trest odňatia slobody, výkon ktorého nebol odložený, alebo ktoré boli v posledných
desiatich rokoch pred ich uložením prepustené z výkonu trestu odňatia slobody), keďže obžalovaný bol v
posledných desiatich rokoch prepustený z výkone trestu a to z rozhodnutia Okresného súdu Vranov nad
Topľou sp. zn. 1T/177/2004 zo dňa 13.10.2004, ktorý trest vykonal dňa 3.5.2005, pričom toto odsúdenie
nebolo zahladené, sa na obžalovaného nevzťahuje rozhodnutie prezidenta o amnestii.

Taktiež konštatoval, že obžalovaný predmetný skutok spáchal pred vyhlásením súdneho rozhodnutia
tohto súdu sp. zn. 12T/70/2012, a preto bolo potrebné obžalovanému uložiť súhrnný trest.

S uvádzaným skutočnosťami ale nemožno súhlasiť. V prvom rade je potrebné poukázať na ust. 87 ods.
1, 2 Tr. zákona (zák. č. 140/1961 Zb.) podľa ktorého o tom, či sa odsúdenie mladistvého zahladzuje,
rozhodne súd, prihliadajúc na správanie mladistvého vo výkone trestu odňatia slobody, po výkone tohto
trestu. Ak bol trest podľa rozhodnutia prezidenta republiky zmiernený, súd takto postupuje po tom, čo
bol mladistvý po výkone zmierneného trestu prepustený na slobodu. Ak súd vyslovil, že sa mladistvý
podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody osvedčil, hľadí sa na neho, ako by nebol
odsúdený.

Podľa § 363 Tr. poriadku (zák. č. 141/1961 Zb.) o zahladení odsúdenia rozhoduje súd na žiadosť
odsúdeného alebo na návrh záujmového združenia uvedeného v § 4 ods. 1, a ak nejde o prípad upravený
v § 69 ods. 3 Tr. zák., aj na žiadosť osôb, ktoré by mohli v prospech odsúdeného podať odvolanie. O
zahladení odsúdenia mladistvého rozhodne súd aj bez návrhu alebo žiadosti.

Z uvedeného teda vyplýva, že súd rozhodne o tom, či sa odsúdenie mladistvého zahladzuje ihneď po
výkone trestu a to aj bez návrhu alebo žiadosti. Súd, ktorý vo veci rozhodoval v prvom stupni, je teda
povinný z úradnej povinnosti, a to predovšetkým na podklade správy od riaditeľa príslušného ústavu,
kde mladistvý vykonával trest, o tom rozhodnúť a to aj vtedy, ak správanie mladistvého nebolo dobré a
z tohto dôvodu jeho odsúdenie nezahladí.

Krajský súd si v rámci odvolacieho konania pripojil spis Okresného súdu Vranov nad Topľou sp.
zn. 1T/177/2004 a oboznámil jeho podstatné časti. Rozsudok v uvedenej trestnej veci bol vyhlásený
dňa 13.10.2004, pričom obžalovaný sa skutku dopustil dňa 24.1.2004 (teda až po teraz súdenom
trestnom čine - skutok spáchaný dňa 21.8.2003) ešte ako mladistvý a trest vykonal dňa 3.5.2005.
Preskúmaním spisového materiálu však, v rozpore z vyššie uvedenou povinnosťou, nebolo rozhodnuté
o (ne)/ zahladení tohto odsúdenia. Teraz konajúci okresný súd mal preto, po vyžiadaní si správy od
príslušného ústavu na výkon trestu, uvedenú otázku preskúmať ako predbežnú, a jej výsledok následne
uviesť s patričným odôvodnením vo svojom rozhodnutí. Uvedená skutočnosť totiž má podstatný význam
aj pre zaoberanie sa otázkou a následne rozhodnutie, či sa na trestný rozkaz Okresného súdu Vranov
nad Topľou sp. zn. 12T/70/2012 zo dňa 2.4.2012 vzťahuje rozhodnutie prezidenta SR zo dňa 2. januára
2013, o udelení amnestie, čl. I (odpustenie trestov odňatia slobody právoplatne uložených predo dňom
tohto rozhodnutia, ktorých výkon je podmienečne odložený, s účinkom, že sa na páchateľa hľadí, ako
keby nebol odsúdený).

V prípade, ak súd dospeje k negatívnemu záveru o neosvedčení sa obžalovaného v trestnej veci
Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 1T/177/2004, mal prvostupňový súd, vzhľadom nato, že
teraz súdený skutok bol spáchaný pre týmto odsúdením, potom ukladať súhrnný trest k odsúdeniu pod
sp. zn. 1T/177/2004, a nie k súdnemu rozhodnutiu tohto súdu sp. zn. 12T/70/2012, ako tomu tak učinil.

V prípade kladného posúdenia tejto predbežnej otázky (teda osvedčenie sa a zahladenie odsúdenia v
trestnom konaní vedeného na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp. zn. 1T/177/2004), do úvahy
by prichádzalo použitie amnestie prezidenta SR z 2.1.2013 vo vzťahu k odsúdeniu Okresného súdu
Vranov nad Topľou sp. zn. 12T/70/2012 zo dňa 2.4.2012 a v takom to prípade by mal byť obžalovanému
ako mladistvému páchateľovi ukladaný samostatný trest.

Až po vykonaní dokazovania v naznačenom smere, resp. po doplnení ďalších dôkazov, potreba ktorých
vyvstane v priebehu konania, bude možné, podľa názoru odvolacieho súdu, ustáliť stav veci nevyhnutý
pre uloženie trestu.

Pokiaľ ide o odvolacie námietky obžalovaného, krajský súd poukazuje na vyššie uvedené skutočnosti,
na základe ktorých mal za to, že okresný súd správne ustálil ako skutkové okolnosti vo vzťahu k výroku
o vine, tak aj právnu kvalifikáciu konania obžalovaného. Obžalovaný v dôvodoch odvolania síce uvádza
existenciu viacerých pochybností, avšak tieto žiadnym spôsobom bližšie nekonkretizuje, a preto nie je
možné na ne zodpovedajúcim spôsobom reagovať. Krajský súd ale zistil pochybenie okresného súdu
pri ukladaní trestu z hore uvedených dôvodov, a preto čiastočne vyhovel odvolaniu obžalovaného.

Prvostupňový súd v zmysle ustanovenia § 327 ods. 1 Tr. poriadku je viazaný právnym názorom, ktorý
vyslovil vo svojom rozhodnutí krajský súd, a je povinný vykonať úkony a doplnenia, vykonanie ktorých
odvolací súd nariadil. V zmysle ods. 2 citovaného ustanovenia je potrebné dbať na to, aby v novom
konaní nedošlo k zmene rozhodnutia v neprospech obžalovaného, pretože napadnutý rozsudok bol
zrušený len v dôsledku odvolania podaného v prospech obžalovaného.

Z týchto dôvodov krajský súd vyhodnotil odvolanie obžalovaného ako čiastočne dôvodné a postupom
podľa § 321 ods. 1 písm. a/, b/ Tr. poriadku zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste vo vzťahu k
ml. S. Z. a vrátil vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.