Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. november 2016

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 3P/70/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8416202512
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Kubinský
ECLI: ECLI:SK:OSKK:2016:8416202512.6

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok v konaní pred sudcom JUDr. Andrejom Kubinským v právnej veci starostlivosti
súdu o maloletého H. H., X.. X.X.XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok, dieťa rodičov: matky L. H., X.. XX.X.XXXX, L. X. H. XXX/XX,
R. L. a otca H. K., X.. XX.X.XXXX, L. B. XX, R. L., na návrh matky o úpravu výkonu rodičovských práv
a povinností k maloletému dieťaťu, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Súd z v e r u j e maloletého H. H., X.. X.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky L. H., X.. XX.X.XXXX,
ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.

II. Otec H. K., X.. XX.X.XXXX j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého H. H., X.. X.X.XXXX
počnúc mesiacom máj 2016 sumou vo výške 100,- eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci do rúk matky
L. H., X.. XX.X.XXXX až do zmeny pomerov.

III. Dlh na výživnom za mesiace máj 2016 až december 2016 vo výške 800,- eur súd p o v o ľ u j
e otcovi splácať spolu s bežným výživným po 20,- eur mesačne počnúc mesiacom január 2017 až do
úplného vyrovnania dlžnej sumy pod stratou výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky.

IV. Účastníci n e m a j ú p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 10.5.2016 sa matka domáhala vydania rozhodnutia, ktorým
by súd zveril maloleté dieťa do jej osobnej starostlivosti a otca by zaviazal povinnosťou prispievať na
výživu dieťaťa výživným v sume 160,- eur mesačne od 1.5.2016 až kým sa nezmenia pomery.

2. Podaný návrh matka odôvodnila tvrdeniami, že maloleté dieťa pochádza z mimomanželského vzťahu
rodičov, ktorí viedli spoločnú domácnosť od decembra 2015 do konca apríla 2016, kedy matka za
asistencie polície opustila pre fyzický útok zo strany otca spoločnú domácnosť. Dosiaľ nebol podaný
na súd žiaden návrh ohľadom maloletého dieťaťa. Matka s dieťaťom býva u svojej sestry, kde majú
k dispozícii jednu izbu. Dieťa má svoje lôžko i priestor na hranie. Je zdravé, prekonáva len bežné
detské ochorenia. Matka je študentkou externého štúdia na SOŠ v Kežmarku, odbor kozmetička, kde
má individuálny učebný plán. Jej príjmom je rodičovský príspevok a prídavok na dieťa, spolu vo výške
227,- eur. Iný príjem nemá. Otec je zamestnaný vo firme Prima - Matejovce, kde jeho zárobok je cca 400
- 500,- eur mesačne. Spolu s návrhom matka predložila súdu kópiu rodného lista maloletého dieťaťa.

3. Uznesením č. k. 3P/70/2016-4 z 8.6.2016 súd ustanovil maloletému dieťaťu na zastupovanie v konaní
kolízneho opatrovníka Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi i výsluchom účastníkov konania.

5. Matka na pojednávaní konanom dňa 8.11.2016 zotrvala na podanom návrhu a uviedla, že má
vedomosť o tom, že otec je nezamestnaný od mesiaca máj, ona však nepozná dôvod ukončenia
pracovného pomeru.

6. Na pojednávaní konanom dňa 8.11.2016 otec vypovedal, že je nezamestnaný, evidovaný na Úrade
práce, sociálnych vecí a rodiny v Kežmarku. Hľadá si zamestnanie, zatiaľ sa mu nepodarilo nájsť vhodné
zamestnanie. Má 2-izbový byt v Spišskej Belej, náklady za tento byt mu uhrádza jeho mama.

7. Kolízny opatrovník sa v celom rozsahu pripojil k návrhu matky.

8. Z kópie oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok o zaradení občana do evidencie
uchádzačov o zamestnanie z 8.8.2016 mal súd preukázané, že otec je do evidencie zaradený od
8.8.2016.

9. Podľa kópie Dohody o ukončení pracovného pomeru uzatvorenej dňa 29.6.2016 medzi otcom a jeho
posledným zamestnávateľom PRIMA POPRAD, s.r.o. otec vykonával u tohto zamestnávateľa na základe
pracovnej zmluvy z 29.1.2016 prácu operátora a na základe žiadosti otca z 29.6.2016 bolo dohodnuté,
že pracovný pomer otca sa ukončí ku dňu 29.6.2016 dohodou bez uvedenia dôvodov.

10. Súd vo veci rozhodol na pojednávaní konanom dňa 1.12.2016, na ktorom otec vypovedal, že pracoval
do 29.6.2016 vo firme Prima Poprad s.r.o. ako operátor výroby. Pracovný pomer ukončil na základe
dohody. Otec na pojednávaní tvrdil, že nemal inú možnosť, že si naňho majster "zasadol". Ďalej otec
uviedol, že v čase, keď pracoval, zarábal okolo 500,- eur netto. Ďalšie vyživovacie povinnosti nemá.
Vtedy musel platiť byt sám. Toho času obýva 2-izbový byt, za nájom a médiá platí otcova matka. Dieťa
si otec berie k sebe každý druhý - tretí deň, niekedy od rána do večera, v čase, keď je dieťa u neho,
v plnom rozsahu ho zabezpečuje. O dieťa sa vie náležite postarať. Platí aj za stravu, ktorá je potrebná
pre maloletého a podotkol, že jeho matka kupuje veci pre dieťa. Otcova matka prispievala aj na cestu
matky dieťaťa v minulosti.

11. Na pojednávaní konanom dňa 1.12.2016 matka pripustila, že dieťa môže byť u otca cez týždeň 3 - 4
krát, keďže ona začala pracovať. Otec je schopný dieťaťu zabezpečiť stravovanie a výchovu. Niekedy dá
matka otcovi 10,- eur na stravu pre dieťa. Niekedy stará matka kupuje veci maloletému dieťaťu. Ostatné
náklady na dieťa uhrádza matka zo svojho rozpočtu. Pripustila, že otec má nejaké výdavky na dieťa,
keď ho má u seba. Matka trvala na výške výživného aspoň v sume 100,- eur mesačne.

12. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že maloleté dieťa pochádza z mimomanželského
vzťahu jeho rodičov, ktorí viedli spoločnú domácnosť od decembra 2015 do konca apríla 2016. Dosiaľ
vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa súd nerozhodoval. Maloleté dieťa je vo veku rok a pol a stará
sa oň toho času prevažne matka, otec si dieťa bráva k sebe tri - štyrikrát cez týždeň. Matka s dieťaťom
bývajú u matkinej sestry, kde majú k dispozícii jednu izbu. Dieťa má svoje lôžko i priestor na hranie. Je
zdravé, prekonáva len bežné detské ochorenia. V starostlivosti matky o dieťa súd nezistil nedostatky.
Matka študuje externou formou odbor kozmetička na SOŠ v Kežmarku, kde má individuálny učebný
plán. Matka poberá rodičovský príspevok a prídavok na dieťa, spolu vo výške 227,- eur mesačne. Otec
obýva dvojizbový byt. Podľa nepreukázaných tvrdení otca za nájom bytu a energie platí jeho matka.
Súd mal v konaní ďalej preukázané, že otec vykonával na základe pracovnej zmluvy z 29.1.2016 v
spoločnosti PRIMA POPRAD, s.r.o. prácu operátora a dňa 29.6.2016 požiadal o ukončenie pracovného
pomeru. Pracovný pomer otca u zamestnávateľa bol ukončený dohodou ku dňu 29.6.2016 bez uvedenia
dôvodov. Otec svoje tvrdenie, že bol nútený ukončiť pracovný pomer, nijako v konaní nepreukázal. Preto
súd toto jeho tvrdenie nevzal do úvahy pri rozhodovaní. V čase, keď bol otec zamestnaný, zarábal
mesačne v čistom okolo 500,- eur. Otec je od 8.8.2016 evidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a
rodiny Kežmarok ako uchádzač o zamestnanie, dosiaľ si nenašiel vhodné zamestnanie. Sociálne dávky
nepoberá. Ďalšie vyživovacie povinnosti nemá. Otec hradí stravu dieťaťa v čase, keď má dieťa u seba.
Všetky ostatné výdavky dieťaťa uhrádza matka.

13. Podľa § 28 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej len "Zákon o rodine") súčasťou rodičovských práv a povinností

sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého
dieťaťa, zastupovanie maloletého dieťaťa a správa majetku maloletého dieťaťa.

14. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy
maloletého dieťaťa (§ 28 ods. 2 Zákona o rodine).

15. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery
v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú
primerane.

16. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

17. Nakoľko mal súd v konaní preukázané, že rodičia toho času nežijú spolu, ani nevedú spoločnú
domácnosť a nedošlo medzi nimi k dohode o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, návrh
matky na úpravu výkonu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu bol podaný dôvodne. Súd
zveril maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matky, nakoľko otec ani kolízny opatrovník proti takémuto
modelu starostlivosti o dieťa nenamietali a súd mal v konaní preukázané, že matka je schopná sa o dieťa
náležite postarať, zabezpečuje dieťaťu starostlivosť a opateru na požadovanej úrovni od jeho narodenia
a u matky má dieťa vytvorené vhodné podmienky pre zdravý psychický, fyzický a sociálny vývin.

18. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

19. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

20. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

21. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

22. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

23. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

24. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

25. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.

26. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

27. Odôvodnené potreby oprávneného (maloletého dieťaťa) zahŕňajú jednak potreby základné:
stravovanie, ošatenie, hygiena, školské výdaje, cestovné do školy, pomerná časť nákladov za bývanie,
náklady za zdravotnícku starostlivosť a pod., ako aj potreby v širšej miere prispievajúce k rozvoju
osobnosti mladého človeka: kultúra, šport, mimoškolské aktivity, záujmy, záľuby, prázdninové pobyty,
atď., to všetko primerané veku. U detí útlejšieho veku sú to aj všetky predmety stimulujúce ich fyzický
a mentálny rozvoj (hračky, veci pre zábavu, hry a pod.). Schopnosti a možnosti povinného (rodiča) sú
dané nielen jeho preukázanými zárobkovými pomermi, ale tiež všetkými ďalšími príjmami, najvyššie
dosiahnutým vzdelaním, praxou, odbornosťou, pracovným zaradením, rozsahom a druhom vykonávanej
pracovnej aktivity, vekom, zdravotným stavom, počtom vyživovacích povinností.

28. Matka navrhla otca zaviazať povinnosťou prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou vo výške
160,- eur mesačne od 1.5.2016, napokon súhlasila s výživným aspoň vo výške 100,- eur mesačne.
Otec sa nevyjadril, aké výživné pre dieťa by považoval za primerané, ale uviedol, že je toho času
nezamestnaný a nemá žiaden príjem. Kolízny opatrovník sa pripojil v celom rozsahu k návrhu matky. Súd
za výživné primerané všetkým v konaní preukázaným skutočnostiam, t. j. veku a potrebám maloletého
dieťaťa, ako aj možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom rodičov, považoval sumu 100,- eur
mesačne. Súd mal v konaní preukázané, že otec sa dobrovoľne vzdal zamestnania, kde dosahoval
stabilný príjem okolo 500,- eur v čistom mesačne. Keďže otec prišiel o príjem vo výške cca 500,-
eur v čistom mesačne, pretože ukončil na základe vlastnej žiadosti pracovný pomer dohodou so
zamestnávateľom, súd v súlade s § 75 ods. 2 druhej vety Zákona o rodine vychádzal z toho, že otec
príjem vo výške cca 500,- eur v čistom mesačne stále dosahuje a podľa názoru súdu výživné vo výške
100,- eur mesačne zo sumy 500,- eur je primerané. Súd pri rozhodovaní o výške výživného ďalej
prihliadol aj na tú skutočnosť, že otec je v mladšom produktívnom veku (26 rokov), nemá nijakým
spôsobom obmedzenú pracovnú spôsobilosť z dôvodu zdravotného stavu, ani trvalo zvýšené výdaje na
vlastnú výživu (napr. za diétne stravovanie, kompenzačné pomôcky...), teda disponuje schopnosťami
zadovážiť si príjem. Rovnako súd zohľadnil aj tú skutočnosť, že osobnú starostlivosť o dieťa zabezpečuje
prevažne matka. Napokon vyživovaciu povinnosť otca k dieťaťu súd upravil od 1.5.2016, t. j. od mesiaca,
kedy rodičia prestali viesť spoločnú domácnosť a spoločne zabezpečovať potreby dieťaťa.

29. Podľa § 2 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len ,,CMP") na konania
podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje
inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania,
účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

30. Podľa § 217 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších
predpisov (ďalej len ,,CSP") ak ide o opakujúce sa dávky alebo splátky, možno uložiť povinnosť i na
plnenie dávok alebo splátok, ktoré sa stanú splatnými až v budúcnosti.

31. Podľa § 232 ods. 4 CSP ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky
a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne
inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť
celého plnenia.

32. Dlžné výživné za obdobie od 1.5.2016 do 31.12.2016 v celkovej sume 800,- eur (8 mesiacov
x 100,- eur je 800,- eur) súd otcovi povolil splácať po 20,- eur mesačne spolu s bežným výživným
počnúc mesiacom január 2017 pod stratou výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky, a to s
prihliadnutím na výšku dlžného výživného a na skutočnosť, že otec je toho času nezamestnaný.

33. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

34. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd
len na návrh.

35. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.

36. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia tak, že
žiadnemu z účastníkov konania nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko si náhradu trov
konania účastníci ani neuplatnili.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
Prešove prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok, písomne, trojmo. (§ 355 ods. 1 CSP)
V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, ktorej veci sa týka a čo sleduje, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), musí byť podpísané a
uvedená spisová značka konania. (§ 127 a § 363 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolanie. (§ 364 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1
CSP)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. (62 ods. 1 CMP)
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti. Ak
povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na nariadenie súdneho výkonu rozhodnutia.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 9. 2. 2023. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.