Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 8. december 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/484/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4111202776
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Kálmánová, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4111202776.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Kálmánovej PhD. a členov

senátu JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Dagmar Podhorcovej, v právnej veci žalobcu: E. L., nar. XX.
XX. XXXX, bytom E., P. XXX/XXX, zastúpený Advokátskou kanceláriou Kotrusz - Benčík s.r.o., so sídlom
Nitra,Štefánikova57,protižalovanej:U.L.,nar.XX.XX.XXXX,bytomE.XXX,ozaplatenie6.480eura,o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 20. 07. 2015, č. k. 10C/72/2012-249 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej zamietajúcej časti týkajúcej sa
zaplatenia sumy 1.195,99 eura a výroku o trovách konania strán sporu p o t v r d z u j e .

Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 1.268,19 eura
v mesačných splátkach po 50 eur splatných vždy k 20. dňu príslušného mesiaca so splatnosťou prvej
splátky k 20. dňu mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku pod následkom straty výhody
splátok. V zostávajúcej časti žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania. O trovách štátu rozhodol tak, že tieto vo výške 769,02 eura
znáša štát. Rozhodnutie vo veci samej odôvodnil ust. § 123, § 136 a § 137 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Vykonaným dokazovaní mal preukázané, že účastníci konania boli manželia, ich manželstvo

bolo rozvedené rozsudkom č. k. 17C/114/1995-21, právoplatným 11. 09. 1995. Žalovaná a jej sestra
nadobudli v dedičskom konaní po K. X. do podielového spoluvlastníctva dom č. XX, na parc. č. XXXX/
X v kat. úz. E.. Kúpnou zmluvou uzatvorenou dňa 01. 01. 1993 žalobcom a žalovanou ako kupujúcimi
a E. K., ako predávajúcou, účastníci konania domovú nehnuteľnosť súp. č. XXX na vyššie citovanej
parcele, zapísanej na LV č. XXX nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva. Po rozvode manželstva
nedošlo do troch rokov k vyporiadaniu BSM a tak sa stal žalobca spoluvlastníkom rodinného domu
o veľkosti 1 a žalovaná o veľkosti 3. V daňovom exekučnom konaní podiel žalobcu nadobudli E. L.

a E. L. - syn účastníkov konania, rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 18. 07. 2011. Žalobca sa
podanou žalobou domáhal poskytnutia náhrady za neužívanie spoločnej veci - rodinného domu, garáže
a dielne za obdobie troch rokov pred podaním návrhu, od 02. 02. 2008 do 17. 07. 2011, pričom výšku
náhrady určil na základe konzultácie s realitnou kanceláriou. Súd prvej inštancie na určenie všeobecnej
hodnoty nájmu spoluvlastníckeho podielu 1 za dom a 1 za dielňu v období od 22. 02. 2008 do 17. 07.
2011nariadil znalecké dokazovanie znalcom Ing. Ľubomírom Vnukom, ktorý hodnotu za dom vyčíslil
sumou 1.268,19 eura a dielne 1.195,99 eura. Súd prvej inštancie vychádzal z toho, že rodinný dom

súp. č. 447 bol v rozhodnom období v spoluvlastníctve žalobcu vo veľkosti 1 a žalovanej vo veľkosti
3, a spoluvlastníkom nehnuteľnosti bol žalobca do 17. 07. 2011. Dom neužíval, užívala ho žalovaná s
priateľom. Dom, ktorý sa skladá z 2 izieb, kuchyne, špajze, WC, kúpeľne a predsiene na prízemí domu
a izby a chodby v podkroví, nemohol byť pre zlé vzťahy medzi žalobcom a jeho deťmi, ale aj preto, žežalobca aj žalovaná po rozvode žili s novými partnermi, v užívaním obidvoma súčasne. Súd konštatoval,
že žalobcovi prináleží náhrada za užívanie nehnuteľnosti v rozsahu jeho spoluvlastníckeho podielu
vo výške určenej znalcom, pretože jeho ideálny podiel sa vzťahoval na všetky miestnosti rodinného

domu. Skutočnosť, že dom nebol žalobcom užívaný po rozvode manželstva nebola v konaní sporná,
nepoprela to žalovaná ani svedkovia. Tvrdenie, že sa nedomáhal užívania domu je v tomto prípade
iluziórne, nakoľko rodinný dom tvoril len jednu samostatnú bytovú jednotku, preto žalovanú zaviazal na
zaplatenie sumy 1.268,19 eura tak, ako je uvedené vyššie. Súd prvej inštancie nepovažoval nárok za
dôvodný v časti náhrady za užívanie garáže a dielne. Konštatoval, že žalobca nepreukázal užívanie

garáže žalovanou, nevedel sa vyjadriť, ani kto garáž užíval. Svedkovia potvrdili, že v garáži bol zložený
len starý nábytok pochádzajúci zo zariadenia domu počas trvania manželstva účastníkov, preto súd
náhradu za užívanie garáže žalobcovi nepriznal. Pokiaľ ide o užívanie dielne, žalobca nepreukázal,
že by ju žalovaná užívala nad rámec svojho podielu a že sa domáhal jej užívania. Dielňu vybudovali
účastníci počas trvania manželstva a nebolo sporné, že majú rovnaké podiely v rozsahu 1 k celku.
V danej veci ide však o iný charakter nehnuteľnosti ako rodinný dom, i keď sa nachádza vo dvore

rodinného domu. V konaní bolo žalovanou a viacerými svedkami potvrdené, že žalobca do rodinného
domu chodil v čase, keď tam žil jeho syn, a i keď nebolo preukázané, že mal kľúče od rodinného
domu, mohol do objektu vojsť a v prípade, ak by mal záujem a účel dielňu využiť, mal preukázať, že
o to žalovanú požiadal. Až keď by mu odmietla užívať uvedenú stavbu, mohol sa domáhať náhrady za
užívanie spoluvlastníckeho podielu za podmienky, ak by preukázal, že žalovaná využívala nehnuteľnosť

nad rámec svojho podielu, čo ale nepreukázal. Nevyhnutným predpokladom priznania žalovaného
nároku je užívanie veci druhým spoluvlastníkom nad rozsah jeho spoluvlastníckeho podielu. Neužívanie
veci v rozsahu spoluvlastníckeho podielu musí byť dôsledkom jej užívania druhým spoluvlastníkom
nad rozsah jeho spoluvlastníckeho podielu. Len v takom prípade sa spoluvlastník užívajúci spoločnú
vec nad rozsah spoluvlastníckeho podielu podieľa na prisvojovaní si úžitkovej hodnoty veci vo väčšej

miere, než zodpovedá jeho podielu. Poukázal na uznesenie NS SR zo dňa 27. 10. 2010 sp. zn.
6Cdo/184/2010. Ďalej súd konštatoval, že žalobca nepreukázal, že by bola žalovaná v rozhodnom
období dielňu užívala nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu, a preto len z dôvodu, že s priateľom
vykonalivdielni niekoľkozabíjačiekzaroknemôžezakladaťprávožalobcunafinančnúnáhradu,pretože
by to nezodpovedalo spravodlivému usporiadaniu pomerov medzi účastníkmi konania. Okrem toho,

dielňu bolo možné využiť na rôzne účely, nejedná sa o stavbu určenú na bývanie. Znalec ju zatriedil do
budovy pre opravu a údržbu vozidiel, strojov a zariadení. Z uvedeného dôvodu preto žalobcovi náhradu
za užívanie dielne nepriznal. Žalobcovi priznanú sumu povolil žalovanej splácať v mesačných splátkach
po50eurvzmysle§ 160ods.1druhejvetyOSPzdôvodu,žejejpríjmyneumožňujúzaplateniepriznanej
sumy naraz. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 142 ods. 2 OSP a o náhrade

trov štátu v zmysle § 148 ods. 1 OSP, pričom žalobca bol oslobodený od platenia súdnych poplatkov
a u žalovanej vzhliadol dôvody na jej oslobodenie.

2. Proti II. a III. výroku rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca,
namietajúcnesprávne skutkové zisteniaanesprávneprávneposúdenievecianavrholrozsudokzrušiťa

vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alebo zmeniť a zaviazať žalovanú na zaplatenie sumy
1.195,99 eura určenej znaleckým posudkom. Poukázal na vykonané dokazovanie, z ktorého vyplynulo,
že z užívania všetkých nehnuteľností bol vylúčený, pretože pred rozvodom manželstva so žalovanou ho
fyzicky napadli ich deti a násilným spôsobom ho z domu vyhodili. Nehnuteľnosti v rozhodnom období
užívala len žalovaná, prípadne osoby, ktorým to povolila. Jemu v užívaní bránili, keďže ho z domu

vyhodili, pričom aj samotné bránenie v užívaní predstavuje užívanie nad rozsah spoluvlastníckeho
podielu. Od nehnuteľností nemal kľúče, čo potvrdila žalovaná aj svedkovia. Nemal do nich voľný
prístup. Takýmto konaním mu žalovaná bránila v užívaní nehnuteľností, ktoré sa nachádzajú v jednom
dvore so spoločnou vstupnou bránou a užívala ich výlučne ona. Napriek vykonanému dokazovaniu
súd dospel k nesprávnym skutkovým záverom, že nepreukázal užívanie garáže a dielne nad rámec

svojho spoluvlastníckeho podielu. V prípade vyhovenia odvolaniu žiadal zaviazať žalovanú zaplatiť mu
náhradu trov konania v celom rozsahu a to v zmysle § 142 ods. 3 OSP, keďže rozhodnutie záviselo
od znaleckého posudku.

3. Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhla rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny

potvrdiť.Tvrdeniežalobcu,žebolzužívaniapredmetnýchnehnuteľnostívylúčenýažehopredrozvodom
napadli deti je účelové, pretože ku konfliktu došlo za trvania manželstva, nebolo v príčinnej súvislosti so
stavom po rozvode manželstva a nemalo žiadny vplyv na rozhodovanie žalobcu užívať nehnuteľnosti.
Lekárska správa bola doložená účelovo z obdobia, ktoré neharmonizovalo s reálnym konfliktom medziním a synom. Po rozvode manželstva do roku 1998 bývali v dome všetky tri deti, po roku 1998 sa staršie
odsťahovali.Vdomezostalbývaťlenmladšísyn,ktoréhožalobcapravidelnenavštevovaladisponovalaj
kľúčom od domu, čo bolo preukázané svedeckými výpoveďami. Vchodová bránka ani ostatné priestory

nie sú a neboli nikdy uzamknuté, takže v prípade záujmu o užívanie nebol dôvod, aby nehnuteľnosť
neužíval. Nikdy ani vo vzťahu k rodinnému domu sa užívania nedomáhal a nie je pravda, že by po
rozvode došlo k výmene zámku, ten bol menený až v roku 2014, keď sa zalomil kľúč. To, že sa žalobca
sám rozhodol, že nebude užívať tak rodinný dom, ako aj iné priestory bolo jeho slobodným rozhodnutím
a nepreukázal v konaní, že tento stav bol stavom, ktorý chcel zmeniť. Jeho dobrovoľné rozhodnutie o

neužívaní nehnuteľností nemôže postihovať výlučne ju, najmä ak prihliadne aj na skutočnosť, keby svoj
nárok začal uplatňovať po prvýkrát podaním na súd. V prípade, že by súd vyhovel odvolaniu, navrhla o
náhrade trov konania rozhodnúť podľa § 150 OSP vzhľadom na to, že je dôchodkyňa a už žalobcovi
dobrovoľne plní priznanú sumu.

4. K vyjadreniu žalovanej k odvolaniu vyjadrenie žalobcu podané nebolo.

5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané stranou, v
neprospech ktorej bolo rozhodnuté, v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, § 362
ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, viazaný rozsahom odvolania a odvolacími
dôvodmi a skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, prejednal odvolanie bez nariadenia

odvolacieho pojednávania s verejným vyhlásením rozhodnutia a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu
nie je dôvodné.

6. Predmetom konania je žaloba podaná dňa 03. 02. 2011, ktorou sa žalobca domáhal náhrady 6.480
eur za užívanie nehnuteľností v podielovom spoluvlastníctve, ktoré po rozvode manželstva so žalovanou

nebolo vysporiadané, a žiadal náhradu za prevádzkovú budovu o rozmeroch 9,6 x 6, garáže a pozemku
o rozlohe 13,6 árov. V priebehu konania podaním doručeným súdu prvej inštancie 12. 04. 2013 doplnil
žalobu a požadoval zaplatenie sumy 6.480 eur za užívanie rodinného domu súp. č. XXX na parc. č.
XXXX/XX o výmere 490 m2 zapísanom na LV č. XXXX v podiele 1, za užívanie prevádzkovej budovy a
garáže za obdobie od 02. 02. 2008 do 17. 07. 2011, do dňa zániku jeho vlastníckeho práva. Súd prvej

inštancie preskúmavaným rozsudkom žalobe čiastočne vyhovel, žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi
sumu 1.268,19 eura ako náhradu za užívanie spoluvlastníckeho podielu za dom v rozsahu 1 za uvedené
obdobie. Žalobu v zostávajúcej časti zamietol.

7. Žalobca podal odvolanie, ktorým sa domáhal zaplatenia sumy 1.195,99 eura. Na výzvu súdu

prvej inštancie uviedol, že nad túto sumu si v zamietajúcej časti nárok neuplatňuje. Z uvedeného
dôvodu predmetom prieskumu odvolacieho súdu bol nárok žalobcu na zaplatenie sumy 1.195,99 eura,
ktorá podľa znaleckého posudku Ing. Ľubomíra Vnuka bola vyčíslením všeobecnej hodnoty nájmu
spoluvlastníckeho podielu 1 za dielňu v období od 02. 02. 2008 do 17. 07. 2011.

8. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktoré sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na
preukázanie tvrdení je daný hypotézy hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer
účastníkov konania. Táto norma tak určuje zásadne tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností,
ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Aby účastník konania mohol splniť
svojudôkaznúpovinnosť,musípredovšetkýmsplniťsvojupovinnosťtvrdenia.Jehopodstatoujetvrdenie

skutočnosti rozhodujúcich pre vec samu. Vyžaduje aktívnu procesnú činnosť strán pri objasňovaní
skutkového stavu. Jej splnenie predpokladá určité poznatky strán o právne významných skutočnostiach
a schopnosť podať súdu o nich vysvetlenie, ktoré by malo byť zároveň podporené určitými dôkaznými
prostriedkami. Povinnosť tvrdenia je teda úzko prepojená s dôkaznou povinnosťou, ktorú možno
realizovať až následne po splnení povinnosti tvrdenia. Na povinnosť tvrdenia nastupuje povinnosť

označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti. Žalovaný má povinnosť uviesť tvrdenia, ktoré vo
svojej podstate znamenajú, že právo žalobcu nevzniklo, zaniklo, zmenilo sa, prípadne je tu iná prekážka
pre jeho súdne uplatnenie.

9. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový

stav a vyvodil z neho aj správny právny názor. Nakoľko sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, obmedzil sa len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP). K odvolacím dôvodom žalobcu, ktorý poukazoval na
to, že žalovaná mu bránila v užívaní nehnuteľností s poukazom na to, že bol z domu vyhodený pokonflikte s deťmi a nemal od nehnuteľnosti kľúče odvolací súd poukazuje na skutkové závery súdu
prvej inštancie s ktorými sa v plnom rozsahu stotožňuje. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno, v konaní
nepreukázal, že v rozhodnej dobe učinil akýkoľvek úkon, ktorým by prejavil záujem užívať domovú

nehnuteľnosť, že žalovaná mu v užívaní nehnuteľností bránila, pričom nehnuteľnosť užívala nad rozsah
jej spoluvlastníckeho podielu. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že konflikt medzi ním a deťmi
sa odohral ešte pred rozvodom manželstva do žalovanou, v roku 1994, po rozvode manželstva chodil do
domu - navštevoval syna, ktorý býval so žalovanou. Žalobcom tvrdený konflikt medzi ním a deťmi nemal
právne významný dopad na posudzovanú vec, pretože pokiaľ sa spoluvlastník domáha náhrady za

neužívanie svojho spoluvlastníckeho podielu, na náhradu má nárok len v prípade, ak mu bolo v užívaní
bránené a druhý spoluvlastník užíval nehnuteľnosť nad rozsah jeho spoluvlastníckeho podielu. Žalobca
nepreukázal, že žalovaná má bránila v užívaní spornej nehnuteľností, a iba samotná skutočnosť, že
nemal kľúče a nehnuteľnosť neužíval nemôže pre žalovanú zakladať povinnosť platiť mu náhradu za
užívanie spoluvlastníckeho podielu, najmä keď bolo v konaní preukázané, že žalovaná nehnuteľnosť -
dielňu, nad svoj spoluvlastnícky podiel v rozsahu 1 neužívala, tak ako správne konštatoval súd prvej

inštancie. Žalobcovi ako spoluvlastníkovi nič nebránilo, aby v období od 22. 02. 2008 do 17. 07. 2011
sa podieľal na svojom užívacom oprávnení v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu a dôvod, pre
ktorý spoločnú vec neužíval, je v danom prípade právne bezvýznamný.
10. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa
§ 387 ods. 1 CSP potvrdil.

11. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1
CSP, v odvolacom konaní úspešnej žalovanej náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si ich náhradu
neuplatnila.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).