Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. január 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/244/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7515213072
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexander Husivarga

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7515213072.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Husivargu a sudkýň

JUDr. Moniky Koščovej a JUDr. Viktórie Midovej v spore žalobcu WM Consulting & Communication,
s.r.o., so sídlom v Piešťanoch, Sad A. Kmeťa 24, IČO: 34 127 798, zastúpeného JUDr. Roman Kvasnica,
advokát, s.r.o., so sídlom v Piešťanoch, Sad A. Kmeťa 24, IČO: 36 866 598, proti žalovanému E. X.,
narodenému XX.XX.XXXX, bytom v T.W. J. XXX, o zaplatenie 330,34 € s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 16.05.2016, č.k. 15C/802/2015-49 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie.

N e p r i z n á v a stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice - okolie (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) rozsudkom zo dňa
16.05.2016 č. k. 15C/802/2015-49 žalobu zamietol a stranám sporu nepriznal náhradu trov konania.

2. Rozhodol tak o nároku žalobcu na zaplatenie sumy 330,34 €, ktorá pozostávala z istiny vo výške
270,84 € a príslušenstva vo výške 59,50 €. Nárok vyplýval zo zmluvy o poskytnutí balíka produktov a
služieb pre fyzické osoby č. účtu : XXXXXXXXX zo dňa 19.11.2007, ktorý poskytol právny predchodca
žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s. žalovanému a v nadväznosti na ktorú boli žalovanému poskytnuté

bankové produkty v kombinácii balíka EXTRA, a to vedenie bežného účtu, poskytnutie elektronických
služieb k účtu, vydanie platobnej karty a po splnení podmienok povolené prečerpanie do výšky 165,97
€. Podaním zo dňa 23.7.2011 právny predchodca žalobcu odstúpil od zmluvy so žalovaným.

3. Súd právne vec posúdil podľa § 3 ods. 3, § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, § 52
ods. 1 až 4, § 54 ods. 2, § 100 ods. 1, § 101, § 103 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“).

4. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že nárok žalobcu je premlčaný. Konštatoval, že dňa 23.7.2011
došlo k odstúpeniu od zmluvy, a teda od 24.7.2011 mohol byť nárok žalobcu uplatnený na súde. Žaloba
bola na súd podaná dňa 8.7.2015, teda po uplynutí trojročnej premlčacej doby, ktorá uplynula dňa
24.7.2014.

5. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Žalobca v konaní nebol úspešný, a tak náhrada
trov konania mu neprislúcha. Žalovaný si trovy konania neuplatnil, a preto súd rozhodol, že stranám

sporu náhradu trov konania nepriznáva.6. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm.
h/ CSP. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a žalobe vyhovel, a priznal
žalobcovi náhradu trov prvoinštančného konania a odvolacieho konania.

7. Nestotožnil sa s aplikáciou § 5b zákona č. 250/2007 Z.z.. Uviedol, že žalobca odstúpil od zmluvy o
poskytnutí balíka produktov a služieb pre fyzické osoby zo dňa 19.11.2007, čo bolo zistené aj súdom
prvej inštancie ku dňu 23.7.2011. Odstúpením od zmluvy došlo k zrušeniu zmluvy od počiatku, a tak
žalobcovi vzniklo právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, a nie právo na plnenie zo zmluvy, ktorá

bola zrušená tak, ako to ustálil súd prvej inštancie. Nebolo tak možné aplikovať ustanovenie § 5b zákona
č. 250/2007 Z.z., ktoré sa použije len pri rozhodovaní o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy.

8. K rozsahu bezdôvodného obohatenia uviedol, že za majetkový prospech, ktorý žalovaný získal z
právneho dôvodu, ktorý odpadol, je potrebné považovať žalovaným čerpané a nevrátené peňažné
prostriedky,obvykléúrokyaobvyklépoplatkyzavedeniebežnéhoúčtu.Tvrdil,žezamajetkovýprospech

nemožno považovať len to, o čo sa majetok žalovaného rozšíril (žalovaným čerpané a nevrátené
peňažné prostriedky), ale i to, o čo sa neznížil, hoci by sa tak stalo, ak by chcel využívať bežný účet v
banke a v súlade s právom získať cudzie finančné prostriedky. Bezdôvodným obohatením žalovaného
tak sú nielen finančné prostriedky získané na základe povoleného prečerpania na bežnom účte, ale
i majetkový prospech spočívajúci v neplatení odplaty za vedenie bežného účtu a dočasné užívanie

poskytnutých finančných prostriedkov (nezníženie sa majetku žalovaného o úroky, ktoré sú cenou
peňazí). Subjekty práva vždy platia odplatu za poskytnutie finančných prostriedkov. Tvrdil, že rozsah
bezdôvodného obohatenia je potrebné určiť ako obvyklú odplatu za vedenie účtu, bežného účtu a
obvyklú odplatu za získanie finančných prostriedkov na základe povoleného prečerpania na bežnom
účtu (obvyklé úroky). Obvyklá výška úrokov sa pohybuje v rozhodnom období minimálne vo výške

14,4%.

9. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

10. Odvolací súd pred prejednaním odvolania vyzval žalobcu a žalovaného v zmysle ustanovenia §

382 CSP, aby sa vyjadrili k možnému použitiu ustanovení § 451 ods. 1,2, § 48 ods. 1,2, § 107 ods.
1,2 Občianskeho zákonníka, ktoré pri doterajšom rozhodovaní neboli použité a sú pre rozhodnutie veci
rozhodujúce.

11. Žalobca vo vyjadrení na výzvu odvolacieho súdu uviedol, že na potrebu aplikácie zákonných

ustanovení vymedzených odvolacím súdom poukázal v rámci podaného odvolania. Uviedol, že aplikácia
právnej úpravy bezdôvodného obohatenia zároveň vylučuje aplikáciu § 5b zák. č. 250/2007 Z.z., ktoré
sa použije len pri rozhodovaní o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy.

12. Žalovaný sa k výzve odvolacieho súdu nevyjadril.

13. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od
01.07.2016, ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti
rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ustanovenia
§ 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatneného

odvolacieho dôvodu (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné
vyhovieť.

14.Rozsudokjevecnesprávny,apretohoodvolacísúdvzmysleustanovenia§387ods.1CSP, potvrdil.

15. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 31.01.2017 o 11,45 hod.
v pojednávacej miestnosti č. dverí 202, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia
rozhodnutia boli zverejnené dňa 25.01.2017 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle
ustanovenia § 219 ods. 1, 3 CSP, § 378 ods. 1 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario.

16. Žalobca podal proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie dňa 15.07.2016, t. j. za účinnosti zák.
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP) účinného od 01.07.2016.17. Žalobca namieta odvolací dôvod podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h/, t. j. že rozhodnutie súdu
prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

18. K odvolaciemu dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym
posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa
príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil

iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho
vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval.

19. Odvolací súd dospel k záveru, že tento odvolací dôvod nie je naplnený.

20. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že aj keď súd prvej inštancie vec nesprávne

právne posúdil, ak na právnu vec aplikoval ustanovenia § 100 ods. 1, § 101 a § 103 OZ, uvedená
skutočnosť nemala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, pretože na základe zistenia, že nárok
žalobcu je premlčaný, súd žalobu zamietol a teda v spore vecne správne rozhodol.

21.Rozhodnutiusúdunemožnovytknúťnedostatočnézistenieskutkovéhostavu,anižebyvzaldoúvahy

skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových strán nevyplynuli a ani nevyšli
za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho
hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 133 až § 135
O.s.p. účinným v čase jeho rozhodovania.

22.Nazdôraznenievecnejsprávnostinapadnutéhorozsudkuakodvolacímnámietkamžalobcuodvolací
súd uvádza, že súdom zistený skutkový stav z vykonaných dôkazov bol dostatočným podkladom pre
rozhodnutie v spore (§ 215 ods.1 CSP).

23. Žalobca v odvolaní namietal nesprávne právne posúdenie veci.

24. Súd prvej inštancie zmluvný vzťah uzatvorený medzi žalobcom a žalovaným právne posúdil ako
vzťah spotrebiteľský a následne na predmet konania aplikoval ustanovenia o premlčaní podľa § 100
ods. 1, § 101 a § 103 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 5b zák. č. 250/2007 Z.z.. Bez

povšimnutia súdu prvej inštancie však zostalo odstúpenie od zmluvy zo dňa 23.07.2011, ktoré bolo
žalovanému doručované zo strany právneho predchodcu žalobcu Slovenskej sporiteľne, a.s..

25. Odvolací súd sa stotožnil s odvolacou námietkou žalobcu v tom smere, že odstúpením od zmluvy
došlo k zrušeniu zmluvy od začiatku.

26. Podľa ustanovenia § 48 ods. 1 OZ, od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v
inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.

27. Podľa ustanovenia § 48 ods. 2 OZ, odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je

právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

28. V prejednávanej veci bolo odstúpenie od zmluvy zo strany právneho predchodcu žalobcu upravené
v časti B. Osobitná časť, bod 7 odsek 7.6, pododsek 7.6.1 Všeobecných obchodných podmienok (čl. 26).

29. Zároveň sa v čl. II. bod 4 zmluvy o poskytnutí balíka produktov a služieb pre fyzické osoby zo dňa
19.11.2007 zmluvné strany dohodli, že ich vzájomné právne vzťahy súvisiace so zmluvou o poskytnutí
balíka produktov a služieb pre fyzické osoby sa budú podľa § 262 Obchodného zákonníka, spravovať
podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka.

30. Z uvedeného dôvodu bolo preto potrebné ustáliť, na základe akého právneho predpisu bolo potrebné
posúdiť právny vzťah založený medzi stranami sporu.31. Právny vzťah založený medzi žalobcom a žalovaným zmluvou o poskytnutí balíka produktov a
služieb pre fyzické osoby (ďalej len „zmluva“) zo dňa 19.11.2007 bolo nutné posúdiť podľa ustanovení
zákona o spotrebiteľských úveroch (zákon č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2007). Uvedená

právna úprava definuje spotrebiteľský úver ako dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo inej právnej formy (§ 2 písm.
a/ zákona o spotrebiteľských úveroch) a zmluvu o spotrebiteľskom úvere ako zmluvu, ktorou sa veriteľ
zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom (§ 2 písm. b/ zákona

č. 258/2001 Z.z.). Právna regulácia zákona o spotrebiteľských úveroch je špeciálnou úpravou zmluvy o
úvere vytvorená predovšetkým s ohľadom na špecifiká týkajúce sa ochrany spotrebiteľa.

32. V prejednávanej veci vznikol záväzok žalovaného zo zmluvy, uzatvorenej podľa ustanovení
Obchodnéhozákonníka.Tátozmluvasohľadomnaskutočnosť,žedlžníkakojednazostrántejtozmluvy
nebol podnikateľom, je zmluvou spotrebiteľskou v zmysle § 52 a nasl. OZ, preto sa na právny vzťah,

ktorého účastníkom je spotrebiteľ, vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď
by sa inak mali použiť normy obchodného práva (§ 52 ods. 2 OZ).

33. Aj v prípade, že úver je absolútnym obchodom a že naň majú dopadať ustanovenia Obchodného
zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov úverovej zmluvy, v predmetnej veci ide o spotrebiteľskú

zmluvu, ktorá je regulovaná osobitnou právnou úpravou zákona o spotrebiteľských úveroch a
nepochybneajochrannýmiustanoveniamiObčianskehozákonníka.Idetotižovzťahmedzidodávateľom
- obchodníkom a spotrebiteľom, a teda jedná sa o typický občiansko-právny vzťah. V prípade
duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov súkromného práva je dôvodné aplikovať právnu úpravu
o občianskych právach a nie podnikateľské právo (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 M Cdo

20/2009). Prípadné použitie nevýhodnejšieho podnikateľského práva na spotrebiteľský právny vzťah,
a to aj pokiaľ ide o otázku premlčania, predstavuje zhoršenie postavenia spotrebiteľa. V súvislosti s
nadobudnutím účinnosti zákona č. 150/2004 Z.z. (1.1.2004) došlo k zásadnej zmene spotrebiteľského
práva. Nevýhodnejšie zmluvné klauzuly oproti zneniu Občianskeho zákonníka sa dostali do rozporu
s jeho novým ustanovením § 54 ods. 1: „Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa

nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.“

34. V prejednávanej veci nebolo sporné, že právny predchodca žalobcu odstúpil od zmluvy uzatvorenej
so žalovaným a to listom zo dňa 23.07.2011. Odstúpením od zmluvy sa s poukazom na ustanovenie § 48
ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluva od začiatku zrušila. Nakoľko v konaní nebolo sporné, že právny

predchodca na základe zmluvy plnil žalovanému (keď poskytol žalovanému povolené prečerpanie a
kontokorentný úver), odstúpením od zmluvy vzniklo na strane žalovaného bezdôvodné obohatenie vo
výške minimálne 273,73 € (vyčíslenie v odstúpení od zmluvy), ktoré bol žalovaný povinný žalobcovi
vydať.

35. Podľa ustanovenia § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), kto sa na úkor iného
bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

36. Podľa ustanovenia § 451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho

dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

37. Bezdôvodné obohatenie je v § 451 ods. 1 konštruované ako záväzkový vzťah (veľmi podobný
zodpovednostnému vzťahu) medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil, a tým, na úkor koho sa niekto
obohatil.

38. Dôvodom vzniku záväzku je získanie bezdôvodného obohatenia na úkor iného. Na základe toho
vzniká záväzkový vzťah medzi tým, kto sa bezdôvodne obohatil, a ktorý je povinný bezdôvodné
obohatenie vydať, a medzi tým, na úkor koho sa niekto obohatil, a ktorý má právo na vydanie
bezdôvodného obohatenia, aj keď to zákon výslovne neustanovuje.

39. Ustanovenie odseku 2 vymedzuje pojem bezdôvodné obohatenie. Zákon v tomto ustanovení uvádza
štyri formy bezdôvodného obohatenia, a to: majetkový prospech bol získaný plnením bez právneho
dôvodu, majetkový prospech získaný plnením z neplatného právneho úkonu, (spravidla z neplatnejzmluvy), majetkový prospech získaný plnením z právneho dôvodu, ktorý tu síce spočiatku existoval, ale
potom dodatočne odpadol a majetkový prospech získaný z nestatočných zdrojov.

40.Prípadmajetkovéhoprospechu,ktorýbolzískanýplnenímzprávnehodôvodu,ktorýtusícespočiatku
existoval, ale potom dodatočne odpadol môže nastať napríklad splnením rozväzovacej podmienky (§ 36
ods. 2 OZ), odstúpením od zmluvy (§ 48 OZ) alebo zrušením zmluvy (napr. podľa § 740 OZ).

41. Nakoľko v prejednávanej veci došlo k odstúpeniu od zmluvy, vzniklo na strane žalovaného

bezdôvodné obohatenie ako majetkový prospech získaný plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol.

42.Podľaustanovenia§107ods.1OZ,právonavydanieplneniazbezdôvodnéhoobohateniasapremlčí
za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho
úkor obohatil.

43. Podľa ustanovenia § 107 ods. 2 OZ, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.

44. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia je právom majetkovým a preto sa premlčuje podľa

ustanovenia § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Pri premlčaní práva na vydanie bezdôvodného
obohatenia je ustanovená kombinovaná premlčacia doba, kratšia subjektívna a dlhšia objektívna. Ich
začiatok je upravený odlišne. Vzájomný vzťah je taký, že ak sa skončí plynutie jednej z nich, právo sa
premlčí a to aj napriek tomu, že ešte plynie druhá premlčacia doba. Subjektívna premlčacia doba však
môže plynúť iba v rámci objektívnej premlčacej doby, ktorú nemôže presiahnuť.

45. K bezdôvodnému obohateniu získanému plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, dochádza
okamihom, keď odpadne právny dôvod, na základe ktorého bolo plnené. Týmto okamihom je tiež určený
začiatok objektívnej premlčacej doby. Subjektívna premlčacia doba začína plynúť odo dňa, keď sa
postihnutý dozvedel, že plnil bez právneho dôvodu a komu plnil. Vyžaduje sa však skutočná a nie

iba predpokladaná vedomosť oprávneného o tom, kto na jeho úkor získal majetkový prospech. Nie je
rozhodujúce, že oprávnený sa mohol o tom dozvedieť pri vynaložení potrebnej starostlivosti.

46. V prejednávanej veci sa javí, že objektívna premlčacia doba začala plynúť dňom 24.07.2011,
teda dňom nasledujúcim po nadobudnutí účinnosti odstúpenia od zmluvy (23.07.2011), ktorá uplynula

24.07.2014. Žaloba bola na súd prvej inštancie doručená dňa 08.07.2015, teda po uplynutí objektívnej
premlčacej doby. Nakoľko subjektívna premlčacia doba na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
môže plynúť iba v rámci objektívnej premlčacej doby, odvolací súd sa začiatkom plynutia a koncom
subjektívnej premlčacej doby, nezaoberal.

47. Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

48. Ustanovenie § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. je nepochybne legislatívne vyjadrenie princípu ochrany
slabšej strany, konkrétne spotrebiteľa v právnych vzťahoch. Uvedené ustanovenie je lex specialis k
ustanoveniu § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré je však samo procesným ustanovením, keďže
stanovuje súdu podmienenú povinnosť prihliadať na skutočnosti, ktoré nastali v konaní.

49. Nakoľko pôvodný záväzkový vzťah (právny dôvod, ktorý tu spočiatku existoval ale potom dodatočne
odpadol) súd posúdil ako vzťah spotrebiteľský a odvolací súd sa stotožnil s týmto právnym názorom,
bolo potrebné aj záväzkový vzťah vzniknutý z bezdôvodného obohatenia posúdiť podľa ustanovení na
ochranu spotrebiteľa.

50. Z uvedeného dôvodu bolo preto dôvodné aplikovať ustanovenie § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o
ochranespotrebiteľa.Vecnesprávnetedarozhodolsúdprvejinštancie,aknapremlčanienárokužalobcuprihliadol z úradnej povinnosti a žalobu žalobcu z dôvodu uplynutia (objektívnej) premlčacej doby,
zamietol.

51. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, odvolací súd rozsudok vrátane výroku o trovách konania,
v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

52. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. Žalovaný bol v odvolacom konaní plne úspešný,

avšak trovy odvolacieho konania mu preukázateľne nevznikli, a preto mu odvolací súd nepriznal náhradu
trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalobcovi. Žalobca v odvolacom konaní nemal úspech, a
preto nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

53. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie jepodané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).