Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 13. marec 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23CoE/7/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3808215094
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Kováč
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3808215094.4

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Kováča a členov senátu
JUDr. Ondreja Samaša a JUDr. Beáty Javorkovej v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO 35807598, zastúpeného: JUDr. Martin Máčaj, advokát
vykonávajúci činnosť prostredníctvom advokátskej kancelárie Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
811 09 Bratislava, IČO 36865141, proti povinnému: Y. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., o vymoženie

351,62 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo
dňa 22. septembra 2011, č. k. 15Er/2537/2008-39, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju s poukazom

na ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g), § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002
Z. z. o rozhodcovskom konaní, § 53 ods. 4, § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, čl. 3 ods. 1 - 3
a bod 1 písm. q/ smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993. Uviedol, že oprávnený sa návrhom zo dňa
25.10.2008 domáhal vykonania exekúcie proti povinnému na základe rozhodcovského rozsudku sp. zn.
SR 05980/08 zo dňa 10.07.2008. Z exekučného titulu zistil, že medzi oprávneným a povinným bola
dňa 23.10.2007 uzavretá zmluva o úvere. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že ide o spotrebiteľskú

zmluvu a na vzťah medzi oprávneným a povinným je potrebné aplikovať ustanovenia spotrebiteľského
práva. Preskúmaním predmetných VPPÚ, ako neoddeliteľnej časti zmluvy, konkrétne čl. 17 vzhliadol
súd prvej inštancie v takto ustanovenom zmluvnom dojednaní nekalú podmienku. V danom prípade bola
voľbarozhodcovskéhosúdu uskutočnenájednostranne,nakoľkosamotnéustanovenierozhodcovského
súdu rozhodnúť vo veci na predtlačenom formulári dokonca predchádzalo nepochybne aj samotnému
rozhodnutiu povinného si finančné prostriedky touto cestou obstarať, čiže pred tým ako k uzatvoreniu

zmluvy vôbec pristúpil. Faktickým subjektom, ktorý definuje, kto bude riešiť spor zo spotrebiteľskej
zmluvy je v danom prípade oprávnený, pretože ten zostavil znenie rozhodcovskej doložky vo svojej
vopred pripravenej formulárovej zmluve. Pre účely posúdenia prípadného nekalého charakteru zmluvnej
podmienky hranica ochrany spotrebiteľa vychádza nielen z konkrétneho exemplifikatívneho výpočtu
nekalých zmluvných dojednaní podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu
uzatvoreniu zmluvy, ale tiež zo všeobecného zákazu akéhokoľvek dojednania, ktoré vytvorí v právach

a povinnostiach značnú nerovnováhu podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku
dňu uzatvoreniu zmluvy. Neprijateľné podmienky sú doplňované aj samotnou právnou úpravou, keď
s účinnosťou od 01.01.2008 je v § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka výslovne uvedená aj
neprijateľná podmienka požadovania od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby
spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská doložka obsiahnutá v
zmluvných dojednaniach zmluvy o úvere podľa názoru súdu prvej inštancie spĺňa všetky podmienky, tak

z pohľadu § 53, § 54 Občianskeho zákonníka platného ku dňu uzatvoreniu zmluvy, ako aj z pohľadu
smernice 93/13/EHS ako nekalá. Existujúca, ale neplatná rozhodcovská doložka nemôže byť potomzákladom právomoci rozhodcovského súdu. Ak si rozhodca svoju právomoc z takto uzavretej doložky
odvodil, na ktorom základe následne vydal exekučný titul, nemožno takéto rozhodnutie považovať
za rozhodnutie vydané osobou na to oprávnenou. Predložený rozhodcovský rozsudok vzhľadom na

absenciuprávomocirozhodcuvdanejvecikonať,atospoukazomnaneplatnosťrozhodcovskejdoložky,
nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul.

2. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie oprávnený, podľa ktorého zmluvu o úvere nebolo
možné podriadiť pod právny režim spotrebiteľských zmlúv upravených v Občianskom zákonníku.

Spotrebiteľským úverom sa v zmysle § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch účinnom ku dňu
23.10.2007 rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme. V definícii spotrebiteľského úveru
sa pojem úver doplnil až zákonom č. 568/2007 Z. z., pričom táto novela nadobudla
účinnosť až 01.01.2008. Preto sa v danom prípade nejedná o spotrebiteľský úver. Rovnaký právny
názor zaujal aj Krajský súd Banská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn. 43Cob/271/2009 a sp. zn.

43Cob/224/2008, ako aj Krajský súd Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 20Cob/406/2006. Z uvedeného
jednoznačne vyplýva, že predmetná zmluva o úvere uzatvorená medzi oprávneným a povinným bola
v čase svojho vzniku tzv. absolútnym obchodom a nebolo ju možné podriadiť pod vtedy platný právny
režim spotrebiteľských zmlúv, resp. zmlúv o spotrebiteľskom úvere. K tvrdeniam súdu o aplikácii
smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách uviedol,

že smernice vydávané v rámci acquis communautaire majú len nepriamu záväznosť. Znamená to, že
pre jednotlivé členské štáty spoločenstva sú záväzné len pokiaľ ich konkrétny členský štát v stanovenej
dobe neimplementuje do svojho právneho systému. Keďže táto smernica bola implementovaná do
právneho systému SR ešte v rámci prístupového obdobia, slovenský súd ju nemôže používať ako
prameň práva, ale musí na riešenie sporu aplikovať príslušný právny predpis, v ktorom je táto smernica

obsiahnutá. Uviedol, že z textu uzavretej rozhodcovskej doložky vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli
na tzv. alternatívne určenej právomoci súdu na riešení sporov. V závislosti od druhu podanej žaloby
prichádzalo do úvahy buď rozhodcovské konanie alebo konanie pred všeobecným súdom. Nemožno
sa preto stotožniť s právnym názorom konajúceho súdu o výlučne danej právomoci rozhodcovského
súdu. Z ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka v žiadnom prípade nevyplýva úmysel

zákonodarcu zakázať rozhodcovské konanie úplne, ale iba ho obmedziť. Tzv. alternatívne rozhodcovské
doložky sú právne prípustné, a to jednak v zmysle vnútroštátneho práva, ale aj európskeho práva. V
zmysle príslušnej smernice č. 93/13/EHS sa neprípustnosť týka len rozhodcovského konania, ktoré
nespadá pod príslušné právne predpisy, ide teda o prípady ad hoc uskutočňovaných bez príslušného
právneho podkladu. V danom prípade však rozhodcovské konanie podľa rozhodcovskej doložky

prebieha plne v súlade a na základe zákona o rozhodcovskom konaní. K tvrdeniam súdu o neprimeranej
vzdialenosti rozhodcovského súdu pre spotrebiteľa uviedol, že rozhodcovské konanie prebiehalo v
písomnej forme, t. j. na základe písomného návrhu na začatie rozhodcovského konania zo strany
oprávneného zaslal rozhodcovský súd povinnému výzvu na žalobnú odpoveď, na základe čoho potom
rozhodcovský súd podľa skutkových zistení vydal rozhodcovský rozsudok. Poukázal na skutočnosť,

že povinný bol počas rozhodcovského konania nečinný, a hoci rozhodcovský súd mu zaslal výzvu
na žalobnú odpoveď, povinný žalobnú odpoveď nezaslal. Spotrebiteľ však všetky relevantné tvrdenia,
ktoré chce uviesť v rámci procesnej obrany, môže uviesť a preukázať v odpovedi na žalobnú výzvu,
ktorú mu rozhodcovský súd obligatórne zasiela na adresu trvalého bydliska. Povinný však na žalobnú
výzvu neodpovedal napriek tomu, že táto výzva mu bola doručená. S ohľadom na uvedené skutočnosti

odvolateľ žiadal, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil.

3. Písomné vyjadrenie k odvolaniu oprávneného podané nebolo.

4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec na podklade podaného odvolania podľa §

379 a § 380 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a dospel k
záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a podľa §
391 ods. 1 CSP vec vrátiť tomuto súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd tak rozhodol
bez nariadenia pojednávania v zmysle ustanovenia § 385 CSP.

5. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.6. Podľa § 391 ods. 1 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie

alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

7. Podľa § 391 ods. 2 CSP ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

8. Podľa § 391 ods. 3 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej
inštancie vo veci ďalej postupovať.

9. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.

10. Podľa § 470 ods. 2 prvá veta CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

11. Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku sa na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1

alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého
predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu) a ktoré neboli ukončené k 1. januáru
2015, použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.

12. Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na

podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi
schválených.

13. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

14. Podľa § 54b ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní sa ustanovenia tohto zákona
použijú aj na konania začaté pred 1. januárom 2015.

15.Podľa§45ods.1zákonač.244/2002Z.z.orozhodcovskomkonaní(vzneníúčinnomdo31.12.2014)

súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka
konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia
alebo exekučné konanie zastaví
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo

c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

16.Podľa§45ods.2zákonač.244/2002Z.z.orozhodcovskomkonaní(vzneníúčinnomdo31.12.2014)
súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo

exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm.
b) alebo c).

17. Odvolací súd konštatuje, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný
titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku,

či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Už v štádiu
posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie
exekúcie, sa exekučný súd v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, okrem iného, zaoberá tým,
či rozhodnutie uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané v súlade so zákonom, t. j.či bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných
právnych predpisoch ide o rozhodnutie (iný titul) vykonateľné tak po stránke formálnej, ako aj materiálnej
(uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 13. októbra 2011, sp. zn. 3 Cdo 146/2011).

18. Osobitosť postavenia rozhodcovského súdu spočíva medziiným v tom, že jeho právomoc
vec prejednať a rozhodnúť sa odvodzuje od rozhodcovskej zmluvy. Predpokladom právomoci
rozhodcovského súdu je teda platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy medzi zmluvnými stranami, a to či
už vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky (§ 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z.). Ak teda

právomoc rozhodcovského súdu je závislá od existencie platnej rozhodcovskej zmluvy a exekučný súd
mápovinnosťvzmysle§44ods.2Exekučnéhoporiadku,okreminého,zisťovaťrozporexekučnéhotitulu
so zákonom, t. j. aj to, či bol vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie, je logické, že exekučný
súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť, nielen to, či rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami
vôbec uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá platne. Iba platná rozhodcovská zmluva môže totiž založiť
právomoc rozhodcovského súdu na jej základe určitú vec prejednať a rozhodnúť; absolútna neplatnosť

právneho úkonu má za následok, akoby právny úkon nebol nikdy uzavretý (uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky z 5. decembra 2012, sp. zn. 6 Cdo 135/2012).

19. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia dospel k záveru, že právny vzťah medzi
oprávneným a povinným je vzťahom spotrebiteľským a vec preto treba posudzovať aj s prihliadnutím na

príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie následne vyhodnotil rozhodcovskú
doložku upravenú v bode 17. Všeobecných podmienok ako neprijateľnú zmluvnú podmienku v
spotrebiteľskej zmluve, ktorá je zo zákona neplatná.

20. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie mal k dispozícii Zmluvu o úvere

uzatvorenú dňa 23.10.2007 (ďalej len „Zmluva“) medzi oprávneným a povinným. Odvolací súd dopĺňa,
že predmetné Všeobecné podmienky, ktoré mali v bode 17. obsahovať rozhodcovskú doložku sa
však v spise nenachádzajú. Na základe uvedeného súd prvej inštancie objektívne nemohol posúdiť
prijateľný, resp. neprijateľný charakter rozhodcovskej doložky v posudzovanej veci. Za danej dôkaznej
situácie je preto záver súdu prvej inštancie o nekalom charaktere rozhodcovskej doložky predčasný a

nepreskúmateľný v inštančnom postupe.

21. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm.
b) CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).

22. Odvolací súd v súlade s § 391 ods. 3 CSP uvádza, že v ďalšom konaní bude úlohou súdu
prvej inštancie vyzvať oprávneného na predloženie príslušných všeobecných obchodných podmienok
oprávneného, ktoré obsahovali rozhodcovskú doložku. V prípade, ak oprávnený uvedené obchodné
podmienky doloží, bude súd prvej inštancie oprávnený v spojitosti s príslušnými ustanoveniami
posudzovať primeraný, resp. neprimeraný (nekalý) charakter jednotlivých ustanovení predmetnej

zmluvy, ako aj príslušných všeobecných obchodných podmienok, a predovšetkým posudzovať
konkrétne znenie rozhodcovskej doložky, na základe ktorej si založil právomoc rozhodcovský súd, ktorý
vydal rozhodcovský rozsudok, predložený oprávneným ako exekučný titul.

23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).