Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 27. január 2017

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 7C/407/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4215216345
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Arpád Pastorek

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2017:4215216345.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno, JUDr. Arpádom Pastorekom, sudcom v právnej veci žalobcu: Secapital S.á.r.L.,

9 rue du Laboratoire, L-1653 Luxemburg, IČO: B108305, v konaní zast.: JUDr. Jiří Šmída, usadený
euroadvokát, Ul. Svornosti 43, Bratislava, proti žalovanému: B. T., nar. XX.X.XXXX, M. O. XXXX/XX, T.,
občan SR, v konaní o zaplatenie 2.322,19 EUR t a k t o

r o z h o d o l :

I. Súd podanú žalobu z a m i e t a.

II. Žiadna zo strán sporu n e m á právo na náhradu konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca vo svojom podaní, ktoré označil ako: „ Návrh na vydanie platobného rozkazu o zaplatenie
2.322,19 EUR s prísl.“ z dňa 31.08.2015, ktoré doručil súdu dňa 03.09.2015, sa domáhal zaplatenia

sumy 2.322,19 EUR s prísl. a náhrady trov konania.

2. Žalobca sa na pojednávanie nedostavil, svoju neprítomnosť žiadal ospravedlniť svojím písomným
podaním z dňa 16.01.2017, ako je zrejmé z č. l. 54 súdneho spisu.

3. Žalovaný sa na pojednávanie dostavil kedy súdu uviedol, že žaloba žalobcu mu bola doručená dňa
29.08.2016, uvedená skutočnosť je zrejmá aj z č. l. 23 súdneho spisu. Ďalej súdu ku skutočnostiam

uvedenýmvpodanejžalobeuviedol,žeužsanapredmetkonaniaveľminepamätáavšaknapojednávaní
na výzvu zák. sudcu, predstúpil pred súd a porovnal svoj podpis na citovanej dohode z č. l. 5, a uviedol,
že podpis na zmluve je jeho podpisom a ku svojim osobným a majetkovým pomerom dodal, že je ženatý,
má jedno dieťa K. T., ktorý navštevuje ZŠ v T., je zdravý, manželka pracuje na 4 hodiny denne a dosahuje
príjem 160-180,- EUR mesačne, on má nastúpiť od 1. februára do práce vo firme, ktorá zváža odpad.

4. Súd sa počas konania pred svojim rozhodnutím oboznámil s obsahom spisového materiálu prečítaním

jednotlivých listín v nevyhnutnom rozsahu, resp. oznámil jej obsah a zároveň konštatuje, že v súdnom
spise na nachádzajú nasledovné písomné podania, na základe ktorých súd vo veci konal a rozhodol,
a to podaná žaloba žalobcu na č. l.1-2, vzor PR č. l. 3, Dohoda o urovnaní na č. l. 4-5, plná moc na
č. l. 6, preklad na č. l. 7-11, oznámenie na č. l. 12, zosplatnenie dlhu na č. l. 13, soupis zásilek na č.
l. 14, Žiadosť a zmluva o poskytnutí pôžičky z dňa 16.12.2008 na č. l. 15, potvrdenie o prijatí návrhu
na č. l. 16, potvrdenie o lustrácii na č. l. 17, písomné podanie súdu na č. l. 18, platobný predpis na č.
l. 19, výzva na zaplatenie SÚP na č. l. 20, záznam o zložení SÚP na č. l. 21, uznesenie-výzva na č.

l. 22-23, písomné podanie súdu na č. l. 24, písomné podanie MsP T. o doručení zásielky žalovanému
na č. l. 25, písomné podanie súdu na č. l. 26-29, poučenie na č. l. 30-32, písomné podanie splnomoc.
práv. zást. žalobcu na č. l. 33-43, výplatné listy predložené žalovaným na pojednávaní na č. l. 44, ZP
z dňa 13.01.2017 na č. l. 45-46, identifikačné údaje splnomoc. práv. zást. žalobcu na č. l. 47, písomnépodanie súdu na č. l. 48-49, e-mailové podanie súdu na č. l. 50-52, písomné podanie C. T. na č. l. 53,
ospravedlnenie splnomoc. práv. zást. žalobcu na č. l. 54, písomné podanie súdu na č. l. 55, e-mailové
podanie súdu na č. l. 56-58.

5. Súd mal preukázaný nasledovný skutkový a právny stav, kedy súd dôkazy v zmysle ustanovenia
§ 191 Civilného sporového poriadku č. 160/2015 Z. Z. hodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo
počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon

neustanovuje inak. Po hodnotení súd dôkazov dospel k presvedčeniu, že podaná žaloba nie je dôvodná
a preto súd rozhodol tak ako je vo výroku tohto rozhodnutia uvedené a žalobu zamietol.

6. Súd žalobu s prílohami doručil žalovanému dňa 29.08.2016, uvedená skutočnosť je zrejmá aj z č. l. 23
súdneho spisu aj s uznesením a s výzvou na vyjadrenie sa k žalobe v lehote 15 dní odo dňa doručenia
žaloby avšak v určenej lehote sa k žalobe nevyjadril, ďalšie písomné podania súdu nepreberal.

7. Nakoľko súd podanú žalobu žalobcu doručil s uznesením súdu na vyjadrenie sa k žalobe žalovanej
strane z čoho žalovaná strana mala možnosť získať vedomosť o tom, že je voči nemu vedené súdne
konanieakoajopredmetekonaniaavzhľadomkpostojužalovanejstranypodoručenívyššieuvedených
podaní súdu, kedy sa žalovaná strana nevyjadrila k predmetu konania preto súd mal za to, že žalovaný

si neuplatnil absolútne žiadne námietky voči uplatnenému nároku v podanej žalobe.

8. Ustanovením § 185 CSP bol zavedený princíp formálnej pravdy, ktorou sa rozumie, to že súd pri
rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Na základe uvedených preto
hodnotenie dôkazov zo strany súdu má oporu vo vykonanom dokazovaní a musí byť v súlade so

zásadami formálnej logiky. Preto súd pri posudzovaní skutkových tvrdení strán postupuje v súlade s
ustanoveniami o prostriedkoch procesnej obrany a útoku s poukazom na § 181 ods. 4 CSP a v tejto
súvislosti sa dôsledne uplatňuje princíp zodpovednosti strany sporu za vlastnú procesnú aktivitu alebo
pasivitu a za riadne plnenie si svojich povinností v súvislosti s vedením súdneho konania ako je zrejmé
z § 150 ods. 1 CSP podľa ktorého platí, že strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné

a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu a rovnako s poukazom na § 151 a § 153 CSP.

9. Súd podľa § 167 ods. 1 CSP doručil žalobu spolu s prílohami žalovanému do vlastných rúk. Podľa
ods. 2 rovnakého ustanovenia zákona súd žalovaného vyzval, aby sa v lehote určenej súdom k žalobe
písomne vyjadril, a ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná, uviedol vo vyjadrení rozhodujúce

skutočnostinasvojuobranu,pripojillistiny,naktorésaodvoláva,aoznačildôkazynapreukázaniesvojich
tvrdení.

10. V zmysle § 167 ods. 3 CSP ak žalovaný uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná alebo súd neurobí
iné vhodné opatrenia, súd doručí vyjadrenie žalovaného žalobcovi do vlastných rúk a umožní mu vyjadriť

sa v lehote určenej súdom. Žalobca uvedie ďalšie skutočnosti a označí dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení; na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadnuť. Súd poučil
žalobcu o následkoch sudcovskej koncentrácie konania.

11.ŽalobcasiuplatnilnároknazaplateniedlžnejsumyzDohodyourovnaníuzatvorenejmedzižalobcom

ažalovanýmdňa07.04.2013stým,žežalobcauviedolvčastiAzmluvyskutočnosť,ktorániejesporná,a
to jednak, že žalovaný mal uzatvoriť s právnym predchodcom žalobcu Consumer Finanace Holding a.s.,
IČO: 35923130 Hlavné námestie 12 Kežmarok 060 01 dňa 16.12.2008 Zmluvu o poskytnutí finančných
prostriedkov číslo: 6061364, na základe ktorej poskytol peňažné prostriedky v sume: 3.505,28 EUR,
ďalej medzi nimi nebolo sporné, že došlo k postúpeniu pohľadávky medzi právnym predchodcom

žalobcu a veriteľom z dňa 07.03.2013.

12. Podľa § 290 CSP platí, že spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci
zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

13. Súd podľa § 295 CSP môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné
pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz a preto súd vykonal
dokazovanie v širšom rozsahu, nakoľko v prejednávanom prípade sa jedná o žalovaného spotrebiteľa.14. Právna úprava spotrebiteľskej zmluvy sa stala súčasťou nového právneho odvetvia, tzv.
spotrebiteľského práva, ktoré zahŕňa tak normy súkromného práva ako aj verejného práva. Toto odvetvie
právasavyznačujeprevahoukogentnýchnoriemapredstavujeurčitúodchýlkuodvšeobecnejkoncepcie

súkromného práva, vychádzajúcej zo zásady zmluvnej autonómie. Spotrebiteľské právo túto zásadu
modifikuje za účelom zvýšenej ochrany slabšieho účastníka spotrebiteľského zmluvného vzťahu, ktorým
je spotrebiteľ. Spotrebiteľská zmluva nepredstavuje samostatný ani nový zmluvný typ. Ide skôr o
rovnorodý druh občianskoprávnych zmlúv (príp. aj obchodných zmlúv, ktoré majú charakter absolútneho
obchodu, v ktorých druhým účastníkom zmluvy je spotrebiteľ). Pod druhom zmluvy máme na mysli

určitú skupinu zmlúv, ktorá má osobitný režim právnej úpravy. Táto osobitosť vyplýva zo zvýšeného
záujmu spoločnosti ochraňovať slabšieho účastníka zmluvného vzťahu - spotrebiteľa, ktorý vstupuje do
zmluvných.Spotrebiteľskázmluvanepredstavujesamostatnýaninovýzmluvnýtyp.Ideskôrorovnorodý
druh občianskoprávnych zmlúv (príp. aj obchodných zmlúv, ktoré majú charakter absolútneho obchodu,
v ktorých druhým účastníkom zmluvy je spotrebiteľ). Pod druhom zmluvy máme na mysli určitú skupinu
zmlúv, ktorá má osobitný režim právnej úpravy. Táto osobitosť vyplýva zo zvýšeného záujmu spoločnosti

ochraňovať slabšieho účastníka zmluvného vzťahu - spotrebiteľa, ktorý vstupuje do zmluvných vzťahov
s predajcami a poskytovateľmi rôznych plnení a služieb. Ochranu spotrebiteľa v súčasnom právnom
poriadku zabezpečuje celý komplex právnych noriem. Ochrana spotrebiteľa je objektom úpravy tak
verejného práva, ako aj súkromného práva. Na to, aby sme zmluvu mohli označiť za spotrebiteľskú,
musí byť splnená podmienka, že ide o zmluvu, ktorá sa uzatvára za rovnakých zmluvných podmienok

s väčším počtom spotrebiteľov, pričom tieto obchodné podmienky sú vopred pripravené dodávateľom a
spotrebiteľ nemôže ovplyvniť ich obsah; k zmluvným podmienkam dodávateľa môže spotrebiteľ pristúpiť
alebo nie. Rovnako smernica č. 93/13/EHS za spotrebiteľskú zmluvu považuje iba takú zmluvu, pri ktorej
spotrebiteľnemalmožnosťovplyvniťjejobsah.Nazákladetohozaspotrebiteľskémožnooznačiťzmluvy,
ktoré sa označujú ako štandardné typové zmluvy.

15. Podľa § 34 Obč. zák. platí, že právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo
zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

16. Súd vo veci vykonal dokazovanie na pojednávaní dňa 13.01.2017 ako je zrejmé z č. l. 45-6 súdneho

spisu, na ktoré pojednávanie sa žalobca nedostavil, preto súd svojim podaním z dňa 13.01.2017 na č.
l. 48 súdneho spisu požiadal žalovaného o predloženie rovnopisu právneho úkonu na základe ktorého
si žalobca uplatňuje svoj nárok v tomto konaní a to: „Dohody o urovnaní“ z dňa 07.04.2013, kedy
súd osobitne poukázal na požiadavku podpisu všetkých účastníkov právneho úkonu. Nakoľko žalobca
na výzvu súdu „Dohodu o urovnaní“ z dňa 07.04.2013 nepredložil, súd urgoval túto svoju skoršiu

požiadavku, súd svojim podaním na č. l. 55 súdneho spisu, ktorú žalobca prevzal dňa 03.02.2017 avšak
opätovne bezvýsledne. Na základe uvedených v súdnom spise je založený jeden rovnopis citovanej:
„Dohody o urovnaní“ z dňa 07.04.2013 na č. l. 4-5 súdneho spisu, avšak len s jedným podpisom a
to žalovaného, bez podpisu zástupcu spoločnosti: KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o. Podľa
súdu na základe uvedených skutočností je zrejmý dôsledok absencie podpisu konajúcej osoby za

právnickú osobu u písomného právneho úkonu a to že právny úkon nevznikol (J. Krajčo: Občiansky
zákonník pre prax, ktorá knižka vyšla v edícii vydavateľstva EUROUNION v máji 2015, kde na s.
520 odkazuje na rozhodnutie NS ČR 32 Cdo 4126/2009) ako je tomu podľa súdu v prejednávanom
prípade, keď všetky výzvy súdu z č. l. 48 ako aj 55 súdneho spisu zostali bezvýsledné napriek osobitnej
požiadavke súdu na preukázanie podpisu všetkých účastníkov právneho úkonu a tým sa vlastne táto

skutočnosť nepreukázala, čím podľa súdu nemohol dňa 07.04.2013 vzniknúť právny úkon „Dohody
o urovnaní“ podľa § 34 Obč. zák. a preto žalobu zamietol. Ďalej podľa súdu ani v prípade ak by
právny úkon bol riadne podpísaný na to určenou osobou, by súd žalobe nemohol vyhovieť na tom
základe, že v prejednávanom prípade došlo k uzatvoreniu dohody podliehajúcej zákonnej úprave podľa
§ 52 a nasl. o spotrebiteľských zmluvách, nakoľko je nepochybné a zrejmé, že pôvodná zmluva z č.

l. 15 súdneho spisu z dňa 16.12.2008 o poskytnutí finančných prostriedkov číslo: 17708, na základe
ktorej malo dôjsť k poskytnutiu peňažných prostriedkov v sume: 70.000,- Skk po prepočte v sume
2.323,57 EUR, ako je zrejmé z č. l. 15 súdneho spisu, a nie na základe Zmluvu o poskytnutí finančných
prostriedkov a to s iným číslom: 6061364, v inej sume malo dôjsť k poskytnutiu peňažných prostriedkov
a to v sume: 3.505,28 EUR a nie v sume 2.323,57 EUR. Uvedená (skoršia zmluvy z dňa 16.12.2008)

zmluva bola nepochybne svojich charakterom spotrebiteľskou zmluvou uzatvorenou medzi žalovaným
ako spotrebiteľom pri dohodnutej splatnosti v počte 44 splátok, kedy splatnosť ostatnej splátky mala
podľa zmluvy uplynúť najneskôr ku dňu 31.08.2012 a citovaná dohoda mala byť uzatvorená až ku dňu
07.04.2013 s tým, že žalovaný ako spotrebiteľ podľa § 558 Obč. zák. o premlčaní nebol poučený predtým ako pripojil svoj podpis k citovanej dohode. Žalobca identické dohody o urovnaní uzatvára aj s
inými osobami, spotrebiteľmi, ktorú skutočnosť súd má za preukázanú z vlastnej činnosti napr. v súdnom
konaní vedenom na OS Komárno. V zmysle § 52 ods. 3 je zrejmé, že žalobca je právnická osoba,

ktorá koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Bez ohľadu na typ
uzatvorenej zmluvy v prejednávanom prípade citovaná dohoda o urovnaní je zmluvný typ podľa VIII.
časti Obč. zák. (§ 55 a nasl.) na základe vopred pripravenej zmluvy zo strany žalobcu a je zrejmé a platí,
že ak je účastníkom spotrebiteľ, poskytuje sa mu ochrana v zmysle § 52 a nasl. Obč. zák.

17. Ako je zrejmé z Nálezu ÚS ČR sp. zn.: IV. ÚS 128/2006 podľa ktorého k pravidlám interpretácie
zmlúv sa ÚS vo svojom náleze sp. zn. I. ÚS 436/05 vyjadril tak, že je treba vychádzať z toho, že vôľa
účastníkov zmluvy hrá pri ich vytváraní a interpretácii zásadnú rolu. Ďalej ÚS dôvodil vo svojej judikatúre
k právnemu formalizmu orgánov verejnej moci a nimi vznášaných prehnaných nárokov na formuláciu
zmluvy z ústavnoprávneho hľadiska sa nedá akceptovať, lebo evidentne zasahujú do zmluvnej slobody
občana a jednoznačne stanovil prioritu skutočnej vôle účastníkov zmluvy nad formálnym prejavom tejto

vôle, právne úkony vyjadrené slovami je treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale
hlavne tiež podľa vôle toho, kto právny úkon vykonal ak to nie je v rozpore s jazykovým prejavom. Pri
výklade zmluvných ustanovení však musí ísť všeobecným súdom o zistenie skutočnej vôle zmluvných
strán, ktorá sa musí nadradiť nad reštriktívny výklad jednotlivých ustanovení.

18. Podľa § 54 Obč. zák., resp. všeobecnej úpravy podľa § 35 Obč. zák. prejav vôle účastníkov konania
je potrebné si vysvetľovať nielen v spojení s textom zákona § 585 Obč. zák. o urovnaní aj keď tento sa
môže javiť ako jednoznačný a určitý, ale predovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona. Jazykový výklad
môže totiž v zmysle ustálenej judikatúry ÚS predstavovať len prvotné priblíženie sa k obsahu právnej
normy, na overenie správnosti či nesprávnosti výkladu, resp. na jeho doplnenie, spresnenie slúžia aj iné

interpretačné prístupy postavené na roveň gramatickému výkladu, najmä teleologický a systematický
výklad vrátane ústavne konformného výkladu. Na základe uvedených už ÚS ustálil, že interpretovanie
v extrémnom rozpore s princípom spravodlivosti v dôsledku prílišného formalizmu je nesprávne, ako
je zrejmé napr. z rozhodnutia IV ÚS SR 1/2014, III ÚS ČR 150/99, atď... Na základe uvedených súd
pristupoval k výkladu prejavu vôle v citovanej dohode o urovnaní a to v zmysle § 34, § 35, § 39 Obč. zák.

v spojení s § 52 a nasl. Obč. zák. a posudzoval citovanú úpravu v spojení s prejednávaným prípadom.

19. Podľa uzatvorenej Dohody o urovnaní bodu 3 časť B pohľadávka z poskytnutých pôžičiek mala byť
medzi účastníkmi dohody, ktorí sú stranami sporu v tomto konaní, sporná. Avšak podľa časti C bodu
1 však celková pohľadávka, na rozdiel od predchádzajúceho vyčíslenia, ktorá mala byť sporná v sume

2.587,80 EUR po jej urovnaní bola vyčíslená, tak, že žalovaný má uhradiť sumu 3.225,53 EUR, t. j. po
navýšeníbezmálao25%,stým,žetútopohľadávkualepodľačastiCbodu2.dlžníkakosvojzáväzokuž
podľa ods. 1 uznáva čo do dôvodu a výšky a zaväzuje sa ho uhradiť za podmienok uvedených v časti C.

20. Na základe uvedených súd žalobu zamietol na tom základe, podľa § 34 v spojení s § 37 a § 39, ako aj

§ 52 ods. 2 Obč. zák., podľa ktorého odlišné zmluvné dojednania, alebo dohody, ktorých obsahom alebo
účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Uvedené ustanovenia je potrebné vykladať v
zmysle § 54 ods. 1 Obč. zák., podľa ktorých zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa... a nemôže dôjsť k zhoršeniu zmluvného
postavenia spotrebiteľa a v zmysle nasledujúceho odseku § 54 platí, že v pochybnostiam o obsahu

spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Zároveň súd poukazuje na §
53 ods. 5 o tom, že neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

21. Súd mal za to, že ak uvedený právny úkon by bol platný z tohto spotrebiteľsko-právneho vzťahu by
jednoznačne došlo jednak k zhoršeniu postavenia spotrebiteľa v zmysle § 54 ods. 1 v spojení s ods. 2,

a preto súd mal za to, že uzatvorená dohoda jednoznačne svojím účelom obchádza ustanovenia Obč.
zák. o spotrebiteľských zmluvách, a preto je táto zmluva absolútne neplatná.

22. Rovnako sa s touto otázkou podmienok uzatvorenia: „Dohody o urovnaní“ vysporiadal v minulosti
aj p. JUDr. Jaroslav Krajčo vo svojej knižke Občiansky zákonník pre prax (komentár) II., ktorá vyšla

vo vydavateľstve Eurounion v máji 2015, kde na strane 2593 odkázal na rozhodnutie NS ČR sp. zn.
29 Odo 288/2001 z dňa 29.05.2002, v ktorom súd jednoznačne konštatoval skutočnosti zhodné aj s
týmto prípadom, že právnym, zákonným predpokladom a dôvodom uzatvorenia dohody o urovnaní je
skutočnosť, že pohľadávka je sporná. Za danej situácie, kedy žalovaný podľa časti C bodu 2. uznalcelkovú pohľadávka, na rozdiel od predchádzajúceho vyčíslenia, ktorá mala byť sporná v sume 2.587,80
EUR po jej urovnaní bola vyčíslená, tak, že žalovaný má uhradiť sumu 3.225,53 EUR, t. j. po navýšení
bez mála o 25 % (podľa časti B bodu 1. a 2.) a práve to bolo dôvodom uzatvorenia dohody o urovnaní

ako riešenia vzájomných rozporov urovnaním t. j. vzájomným kompromisom. Následne bol záväzok
žalovaného vyčíslený tak, že má uhradiť sumu 3.225,53 EUR, ktorá predstavuje navýšenie bez mála
o 25 %, a túto pohľadávku žalovaný (podľa časti C bodu 2.) ako dlžník uznáva čo do dôvodu a výšky
a zaväzuje sa ju ho uhradiť. Aj podľa citovaného rozhodnutia NS ČR nebol dôvod pre to, aby uznaný
záväzok, t. j. záväzok, o ktorom platí domnienka, že v okamihu uznania trval, bol v rovnakom okamihu

nahradený záväzkom novým dokonca ešte vo vyššom rozsahu o bezmála 25 % a to z dôvodu spornosti
uznanéhozáväzkubeztoho,abybyboliokolnosti(napr.zacenuvzájomnéhokompromisu)odôvodňujúci
takýto postup, toľko z citovaného rozhodnutia. Podľa súdu za daných skutkových a právnych okolností,
takýto právny dôvod nemohol byť výrazom skutočnej vôle minimálne zo strany žalovaného, uzatvoriť
právny úkon dohody o urovnaní za účelom riešenia sporných právnych vzťahov (podľa časti B bodu 1,2)
medzi účastníkmi konania. Na základe uvedených je temer vylúčená snaha žalovaného o jeho úpravu

takýmito „vzájomnými ústupkami“, keď žalovaný nižšiu sumu 2.587,80 EUR považoval za spornú a
bez akéhokoľvek logického zdôvodnenia v rámci „urovnania záväzku vzájomnými ústupkami“ však v
tom istom čase uznal vyššiu sumu 3.225,53 EUR, ktorá predstavuje navýšenie bezmála o 25 %. Takéto
konanie v žiadnom prípade zrejme nie je urovnaním vzťahov medzi účastníkmi konania, a nieto ešte
ústupkami, nakoľko práve urovnanie založené na vzájomných ústupkoch, resp. kompromisnom riešení

vzájomných vzťahov, čím sa odlišuje urovnanie od ďalších obdobných právnych inštitútov, medzi ktoré
patria napr.: dohoda o zmene záväzku § 516 Obč. zák., podľa ktorého dochádza k zmene nie však k
zániku pôvodného záväzku, privatívna novácia § 570, poskytnutie náhradného plnenia § 539, vzdanie sa
právaaodpusteniedlhu§574,vniektorýchsituáciáchmôžeurovnaniepripomínaťčiastočnéodpustenie,
čiastočné uznanie dlhu, avšak predmet konania zaiste nie je takýmto prípadom.

23. Avšak v prejednávanom prípade je ďalej podľa súdu nepochybné, že za predpokladu platnosti
takejto dohody nepochybne by sa priečila dobrým mravom podľa § 39 Obč. zák. a preto je absolútne
neplatná, keď podľa citovanej dohody nižšia suma mala byť medzi účastníkmi konania sporná. Ďalej
súd poznamenáva, že v prejednávanom prípade si zasluhuje osobitnú pozornosť časť C - Urovnanie,

kde bolo dohodnuté, že doterajší záväzok žalovaného zaniká a nahrádza sa novým záväzkom vo výške
3.225,53 EUR spolu s úrokovou sadzbou 6 % p. a. z dlžnej čiastky, ale opätovne z úveru, ani nie z
pôžičky ako to bolo dohodnuté a ďalej opäť sa žalobca vracia k úročeniu úveru, čo zrejme po zániku
pôvodného záväzku už nemožno. Rovnako, podľa súdu, je zaujímavá časť D - Záverečné ustanovenia,
bod 2, podľa ktorého uzatvorením citovanej Dohody o urovnaní sa dohodli pre prípad, že by sa prípadná

neplatnosť týkala časti tejto dohody.... je dlžník v takom prípade plniť svoj záväzok uvedený v B 1, a to
v termínoch a v lehotách pôvodných, čo podľa súdu je v zmysle § 39 Obč., zák. sa jednoznačne prieči
dobrým mravom, a preto takýto právny úkon v prejednávanom prípade súd mal za to, že je absolútne
neplatný aj s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti preukázané zákonom.

24. Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nemusí dať absolútne vyčerpávajúcu odpoveď na všetky
otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia (ako to vyplýva z rozhodnutia NS SR 1 Cdo
92/2011 str.: 8).

25. Súd v tomto konaní vykonal všetky dôkazy navrhnuté účastníkmi konania, žiadny návrh na doplnenie
dokazovania nebol zo strany účastníkov konania uplatnený a ktoré dôkazy súd považoval za potrebné
tie v tomto písomnom vyhotovení rozsudku aj vyhodnotil.

26. O trovách konania súd rozhodol podľa nasledovných ustanovení CSP.

27. Trovy konania sú podľa § 251 CSP všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

28. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodne v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 CSP aj bez

návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.29. V zmysle ustanovenia § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody
hodné osobitného zreteľa.

30. Súd podľa § 257 CSP nepriznal náhradu trov konania aj v spojení s článkom 2 ods. 1 Základných
princípov CSP, podľa ktorého platí, že ochrana práva a záujmov musí byť spravodlivá a účinná, nakoľko
súd mal za to, že v uvedenom konaní existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, ako je zrejmé z
obsahu spisového materiálu pre takéto rozhodnutie. V uvedenom spore obaja boli strany sporu žalobcu
ako aj žalovaný zhodne zastúpení advokátmi. Podľa súdu za danej situácie nie je možné ustáliť či už

mieru zavinenia vrátane účelnosti uplatnených úkonov právnej pomoci podľa § 256 ods. 2 CSP, resp.
rozhodnúť o nároku na náhradu trov konania s prihliadnutím na zásadu úspechu vyjadrenú v § 255 ods.
2 CSP a preto súd na základe uvedených skutočností mal za to, že je na mieste rozhodnúť podľa §
257 CSP.

Poučenie:

Protitomutorozhodnutiumožnopodaťodvolanievlehote15dníododňajehodoručeniajehopísomného

vyhotovenia na Okresnom súde Komárno, písomne v troch vyhotoveniach.
Podľa § 127 Civilného sporového poriadku ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v
podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,

c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis. (ods. 1)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania.(ods. 2).

Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (ods. 1)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.(ods. 2).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.(ods. 3).
Aksižalovanádobrovoľnenesplnípovinnostiuloženétýmtorozhodnutím,mážalobcamožnosťdomáhať
sa svojich nárokov prostredníctvom exekúcie.