Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. január 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/102/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7109204694
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7109204694.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudcov JUDr.

Slávky Zborovjanovej a JUDr. Andreja Šalatu v spore navrhovateľov v 1. rade: N. K., H.. X.X.XXXX, C.
D. XX, XXX XX E., v 2. rade: Z. K., H.. XX.X.XXXX, C. D. XX, XXX XX E., obaja právne zastúpení JUDr.
Blankou Nagyovou, advokátkou AK so sídlom Štúrova 44, 040 01 Košice, proti odporcom v 1. rade: P..
F. D., H.. XX.X.XXXX, C. Z. XX, XXX XX E., právne zastúpenej JUDr. Karin Juhászovou, advokátkou AK
so sídlom Húskova 13, 040 23 Košice, v 2. rade: Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské
nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, o určenie vlastníckeho práva a o určenie, že nehnuteľnosť
nie je zaťažená záložným právom, o odvolaní odporcov v 1. a 2. rade proti rozsudku Okresného súdu

Košice I č.k. 16C/99/2009-211 z 14.4.2015

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Stranám sporu sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozhodol tak, že určil, že navrhovateľ v 1.
rade N. K., H.. X.X.XXXX, Q.. Č.. XXXXXX/XXX a navrhovateľ v 2. rade Z. K., Q.. X., H.. XX.X.XXXX, Q..
Č.. XXXXXX/XXX sú bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu č. XX, nachádzajúceho sa na X. poschodí a
spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti XXXX/

XXX XXX-P. v obytnom dome súp. č. XX, nachádzajúceho sa na parc. č. XXXX H. V. D. XX N. E.,
zapísané na LV č. XXXXX pre katastrálne územie K. Z., ďalej určil, že byt č. XX nachádzajúci sa na X.
poschodí obytného domu súp. č. XX, ktorý je postavený na parc. č. XXXX H. V. D. Č.. XX N. E. vo veľkosti
podielu 1/1 a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach obytného domu
súp. č. XX, vo veľkosti podielu XXXX/XXX XXX-P., zapísané v katastri nehnuteľnosti na LV č. XXXXX,
pre katastrálne územie K. Z. nie je zaťažené záložným právom v prospech odporcu v 2. rade (II. výrok).
Posledným výrokom navrhovateľovi v 1. rade a navrhovateľke v 2. rade priznáva náhradu trov konania v

sume 836,12,- eur, pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia, z ktorej sumu 630,10,- eur je odporkyňa
v 1. rade povinná a sumu 206,02,- eur je odporca v 2. rade povinný zaplatiť JUDr. Blanke Nagyovej
právnej zástupkyni navrhovateľa v 1. rade a navrhovateľky v 2. rade do 3 dní od právoplatnosti rozsudku
(III. výrok).

2. Navrhovatelia návrhom doručeným súdu dňa 5.3.2009 sa domáhali voči odporkyni a pôvodne
vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne - Všeobecná úverová banka, a.s., aby súd určil, že sú

bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu č. 17, nachádzajúceho sa na 5. poschodí a spoluvlastníckeho
podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti XXXX/XXXXXX-P. v
obytnom dome súp. č. XX, nachádzajúce sa na V. D. XX N. E., zapísaných na LV č. XXXXX pre
katastrálne územie K. Z.. Zároveň žiadali, aby súd určil výmaz ťarchy v časti C LV č. XXXXX, prekatastrálne územie K. Z., na byt č. XX/X. poschodie a na spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach
a spoločných zariadeniach obytného domu, vo veľkosti podielu XXXX/XXXXXX-P., zapísanej pod N. -
XXXX/XX zo dňa 11.10.2006 v prospech Všeobecná úverová banka, a.s. Mlynské nivy 1, Bratislava,

IČO: 31 320 155 a žiadali priznať náhradu trov konania.

3. Svoj návrh odôvodnili tým, že v roku 1995 sa stali bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti
zapísanej na LV č. - XXXXX pre katastrálne územie E.P. - K. (toho času K. Z.) na bývalom Okresnom
úrade Košice I, katastrálny odbor, ako byt č. XX, nachádzajúceho sa na X. poschodí obytného domu

súp. č. XX, ktorý je postavený na par. č. XXXX H. V. D. XX N. E., vo veľkosti podielu 1/1 a spoluvlastníkmi
na spoločných častiach a spoločných zariadeniach obytného domu.

4. Súd citoval §§ 37 ods. 2, 126, 132 O.z. a dôvodil, že na základe uvedených skutočností a v súlade
s citovaným zákonným ustanovením zastáva názor, že pokiaľ Okresný súd Košice II právoplatným
rozsudkom určil neplatnosť prvotnej kúpnej zmluvy (uzavretej medzi navrhovateľmi ako predávajúcimi a

Pallas Aténa spol. s r.o. ako kupujúcim dňa 19.2.1999, ktorá sa týkala prevodu vlastníckeho práva k bytu,
ktorého určenie je predmetom tohto konania, na základe takéhoto neplatného právneho úkonu nemohli
platnenadobudnúťvlastníckeprávokpredmetnémubytunáslednýmiprevodmianiďalšiesubjekty.Preto
súd v zmysle zásady, podľa ktorej nikto nesmie previesť na iného viac práv než má sám, považoval
za absolútne neplatné právne úkony - Kúpnu zmluvu zo dňa 16.8.1999 uzavretú medzi Pallas Aténa

spol. s r.o. a P.. P. M., kúpnu zmluvu uzavretú medzi P.. P. M. B. M. H., ktorej vklad bol povolený pod č.
V-3130/03, Zmluvu o zabezpečení záväzku prevodom práva zo dňa 20.11.2003 uzavretú medzi M. H.
B. R. D., Zmluvu o prevode vlastníctva bytu uzavretú dňa 15.6.2006 medzi R. D. a MAPI spol. s r.o. a
Kúpnu zmluvu uzavretú dňa 25.09.2006 medzi MAPI spol. s r.o. a P.. F. D.Č., teda odporkyňou v 1. rade,
a ak odporkyňa v priebehu konania argumentovala tým, že vlastnícke právo k bytu nadobudla zákonným

spôsobom, že nemala žiadne vedomosti o prebiehajúcom súdnom konaní a pri nadobúdaní vlastníckeho
práva k bytu bola dobromyseľná súd na tomto mieste poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR z
10.2.2010, sp. zn. I.ÚS 50/2010-11 a z jeho odôvodnenia cituje: „Naopak, v právnej veci sťažovateľov
ak je prvotná kúpna zmluva (okresný výbor S. - PhDr. S. B., CSc.) absolútne neplatná, nestal sa prvý
kupujúci nikdy vlastníkom nehnuteľnosti a v prípade jej ďalšieho prevodu nesvedčí v prospech ďalších

nadobúdateľov (sťažovateľov) vlastnícke právo, ktoré by malo byť odvodené od vlastníckeho práva
prvého kupujúceho. Na nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti sa totiž vyžaduje kumulatívne
splnenie dvoch právnych skutočností. Prvou je uzavretie platnej zmluvy o jej prevode (titulus acquirendi)
a druhou je individuálny správny akt - rozhodnutie príslušnej správy katastra o povolení vkladu (modus
acquirendi).

5. Predmetom tohto konania bolo aj určenie, že nehnuteľnosť - byt č.XX nachádzajúci sa na X. poschodí
obytného domu súp. č.XX, ktorý je postavený na parc. č.XXXX na D. XX N. E. vo veľkosti podielu 1/1
a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach obytného domu súp. č.XX
vo veľkosti podielu XXXX/XXX XXX - P., zapísané na LV č.XXXXX pre katastrálne územie K. Z., nie je

zaťažené záložným právom v prospech odporcu v 2. rade. Tento navrhovateľmi žiadaný určovací výrok
smeroval voči odporcovi v 2. rade.

6. Zo Zmluvy o poskytnutí flexihypotéky reg. č. 001/080075/06-001/000 vyplýva, že Všeobecná úverová
banka, a. s, ako veriteľ a P.. F. D. ako dlžník uzavreli dňa 25.9.2006 písomnú zmluvu, predmetom ktorej

bol záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi úver, ktorý sa po splnení odkladacích podmienok uvedených
v bode 2 článku I zmluvy, zmení na hypotekárny úver. Odkladacou podmienkou pre zmenu úveru na
hypotekárnyúverpodľazmluvyjevykonaniezápisuzáložnéhoprávadokatastranehnuteľností.Zčlánku
III bod 1 zmluvy je zrejmé, že účastníci zmluvného vzťahu sa dohodli na zabezpečení úveru zriadením
záložného práva k nehnuteľnosti uzavretím záložnej zmluvy a jej zavkladovaním na príslušnom katastri

nehnuteľností a že nehnuteľnosť je na LV č. XXXXX kat. územia K. Z. vydaného Správou katastra Košice
na meno MAPI spol. s r.o. ako byt č. XX v spoluvlastníckom podiele 1/1, X. poschodie, vchod: V.. D. XX,
v bytovom dome súp. č. XX, na pozemku parc. CKN č.XXXX a podiel priestoru na spoločných častiach
a spoločných zariadeniach domu XXXX/XXX XXX - P..

7. Z listu vlastníctva č. XXXXX vyplýva, že byt č.17, nachádzajúci sa na X. poschodí obytného domu súp.
č. XX, ktorý je postavený na parc. č. XXXX H. V.. D. XX N. E. a spoluvlastnícky podiel na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach vo veľkosti XXXX/XXX XXX - P., zapísane na LV č. XXXXX, pre
kat. územie K. Z. je vo vlastníctve odporkyne v 1. rade a že k tejto nehnuteľnosti bolo zriadené záložnéprávo na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti reg. č. 001/080075/06-001/000
v prospech Všeobecná úverová banka, a.s., Mlynské nivy 1, Bratislava, IČO: 31320155, V - 9370/06
zo dňa 11.10.2006.

8. V písomnom podaní zo dňa 3.12.2014 navrhovatelia argumentovali, že nakoľko prvotný právny
úkon, ktorým bola kúpna zmluva zo dňa 19.2.1999 je absolútne neplatným právnym úkonom v
zmysle právoplatného rozsudku OS KE II č.k. 20C/466/1999-199 zo dňa 26.2.2008 majú za to, že
nikdy neprestali byť vlastníkmi bytu v ich bezpodielovom spoluvlastníctve, nakoľko nikdy nikomu byt

navrhovateľov nepatril i keď po určitú dobu boli v katastri nehnuteľnosti vedení ako vlastníci Pallas Aténa
spol. s r.o., P.. P. M., M. H., R. D. a MAPI spol. s r.o., a v súčasnosti odporkyňa v 2. rade. Preto ak
teda MAPI spol. s r.o., ako nepravý vlastník zálohu t.j prevádzanej nehnuteľností, uzavrela s odporcom
v 2. rade Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti reg. č. 000/080075/06-001/000, ktorej
vklad bol povolený Správou katastra Košice dňa 11.10.2006 pod č. V-9370/2006, je takýto právny úkon
od počiatku absolútne neplatný pre nedostatok dispozičného oprávnenia MAPI spol. s r.o., nakladať s

predmetom zmluvy v čase jej uzavretia. MAPI spol. s r.o. dala totiž do zálohu nehnuteľnosť, ktorá v čase
uzavretia zmluvy o zriadení záložného práva k predmetnej nehnuteľnosti vôbec nevlastnila.

9. Záložné právo sa vzťahuje na záloh, jeho súčasti, plody a úžitky a príslušenstvo, ak zmluva o zriadení
záložného práva neurčuje alebo zákon neustanovuje inak. Na plody a úžitky sa záložné právo vzťahuje

až do ich oddelenia od zálohu, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje inak. Záložné právo
možno zriadiť na vec, byt a na nebytový priestor vo vlastníctve záložcu, alebo na právo a na inú
majetkovú hodnotu, ktoré patria záložcovi. Záložné právo možno zriadiť aj na vec, právo, inú majetkovú
hodnotu, byt alebo nebytový priestor, ktorý záložca nadobudne v budúcnosti, a to aj vtedy, ak vec,
právo, iná majetková hodnota, byt a nebytový priestor vzniknú v budúcnosti alebo ktorých vznik závisí

od splnenia podmienky. Pohľadávku možno zabezpečiť aj záložným právom zriadeným na niekoľko
samostatných zálohov. Akákoľvek dohoda zakazujúca zriadiť záložné právo je neúčinná voči tretím
osobám.

10. Podľa § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné,

je neplatný.

11. Predmetom tohto konania bolo aj určenie, že nehnuteľnosť vyššie špecifikovaná nie je zaťažená
záložným právom v prospech odporcu v 2. rade ktoré bolo zriadené Zmluvou o zriadení záložného práva
k nehnuteľností reg. č. 001/080075/06-001/000, ktorej vklad bol povolený Správou katastra Košice pod

č. V-9370/2006 dňa 11.10.2006 v prospech odporcu v 2. rade a ktorá bola uzavretá medzi MAPI spol.
s r.o. ako záložcom a odporcom v 2. rade ako záložným veriteľom.

12. Vo vzťahu k prvému určovaciemu výroku podrobne odôvodňuje súd, že na základe akých dôvodov
považoval jednotlivé právne úkony, týkajúce sa postupného prevodu predmetnej nehnuteľnosti za

absolútne neplatné a na uvedené odôvodnenie v celom rozsahu poukazuje. V prejednávanej právnej
veci súd vzal za preukázané, že právoplatným rozsudkom súd určil absolútnu neplatnosť prvotnej
kúpnej zmluvy (uzavretej medzi navrhovateľmi a Pallas Atena spol. s r.o.,), predmetom ktorej bol prevod
vlastníckeho práva k bytu navrhovateľov a súd v tomto konaní ustálil, že ani ďalšie subjekty Pallas Atena
spol. s r.o., P.. P. M., M. H., R. D., MAPI spol. s r.o., a odporkyňa v 1. rade) nemohli platne nadobudnúť

vlastnícke právo k bytu navrhovateľov pre porušenie zásady, že ,, nikto nesmie previesť na iného viac
práv, než sám má“. Z uvedeného vyplýva, že MAPI spol. s r.o., nenadobudla platne vlastnícke právo
k bytu navrhovateľov. Preto pokiaľ MAPI spol. s r.o., uzavrela Zmluvu o zriadení záložného práva k
nehnuteľnosti dňa 25.9.2006 s odporcom v 2. rade na základe ktorej bolo zápísané záložné právo k bytu
navrhovateľov v prospech odporcu v 2. rade, je tento právny úkon od počiatku neplatný pre nedostatok

dispozičného oprávnenia uvedenej spoločnosti nakladať s predmetom zmluvy v čase je uzavretia. MAPI
spol. s r.o., teda dala do zálohu nehnuteľnosť, ku ktorej v čase uzavretia zmluvy o zriadení záložného
práva k nehnuteľnosti nenadobudla platne vlastnícke právo a preto súd považoval Zmluvu o zriadení
záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 25.9.2006 od samého počiatku za neplatný právny úkon podľa
§ 37 ods. 2 OZ.

13. Preto a v súlade s citovanými ustanoveniami zákona súd považoval návrh navrhovateľov voči
odporcovi v 2. rade aj v časti o určenie, že nehnuteľnosť nie je zaťažená záložným právom za dôvodný
a preto mu vyhovel.14. Odporca v 2. rade vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 14.10.2010 argumentoval
tým, že zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 25.9.2006 uzavrel s MAPI spol.

s r.o., ktorá v čase uzavretia vyššie uvedenej zmluvy bola ako vlastník predmetnej nehnuteľnosti na
LV č. XXXXX, bez akýchkoľvek obmedzujúcich poznámok zapísaná a preto je nepochybné, že vyššie
uvedenú zmluvu uzavrel s vlastníkom zakladanej nehnuteľnosti v dobrej viere. Zároveň poukázal a
citoval ustanovenie § 151d ods. 1 Občianskeho zákonníka (v čase uzavretia záložnej zmluvy) podľa
ktorého ,, ak niekto dá do zálohy cudziu vec bez súhlasu vlastníka alebo osoby, ktorá má k veci iné

vecnéprávonezlučiteľnésozáložnýmprávom,vzniknezáložnéprávo,lenaksavecodovzdázáložnému
veriteľovi a ten ju príjme dobromyseľne, že záložca je oprávnený vec založiť. V prípade pochybností
platí, že záložný veriteľ konal dobromyseľne.

15. Súd s vyššie uvedenou právnou argumentáciou odporcu v 2. rade sa nestotožnil, a to z dôvodu, že
ustanovenie § 151d ods. 1 OZ v znení ako to citoval odporca v 2. rade vo svojom písomnom vyjadrení,

bola účinná do 31.12.2002, keďže s účinnosťou od 1.1.2003 (zákonom č. 526/2003 Zz., ktorým sa mení
a dopĺňa Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov)
bolo znenie ust. § 151d ods. 3 Občianskeho zákonníka nasledovné: ,,Záložné právo možno zriadiť na
vec, byt a na nebytový priestor vo vlastníctve záložcu, alebo na právo a na inú majetkovú hodnotu, ktoré
patria záložcovi.

16. Predmetom tohto konania je určenie vlastníckeho práva navrhovateľov k bytu, ktoré smeruje voči
odporkyniv1.radeaurčenie,ženehnuteľnosťniejezaťaženázáložnýmprávomvprospechodporcuv2.
rade.Zuvedenéhojezrejmé,ženavrhovateliavtomtokonanínávrhomnazačatiekonaniasiuplatnilidva
samostatné nároky, ktoré smerujú voči rôznym odporcom. Právna zástupkyňa navrhovateľov vyčíslila v

zákonnej lehote trovy konania navrhovateľov, pozostávajúce z trov právneho zastúpenia celkom v sume
836,12,- eur za 9 úkonov právnej služby: za 1. úkon: 48,63,- eur + 24,31,- eur + 6,30,- eur RP, za 2. a
3. úkon: 53,49,- eur + 26,74,- eur + 6,95,- eur RP, za 4., 5. a 6. úkon: 55,49,- eur + 27,74,- eur + 7,21,-
eur RP, za 7. úkon: 61,87,- eur + 30,93,- eur + 8,04,- eur RP a za 8. a 9. úkon: 64,53,- eur + 32,26,-
eur + 8,39,- eur RP (§ 142 O.s.p.).

17. Ako už bolo uvedené samostatným predmetom konania bol aj návrh navrhovateľov o určenie, že
nehnuteľnosť nie je zaťažená záložným právom, pričom tento určovací výrok smeroval voči odporcovi
v 2.rade. Nakoľko súd návrhu navrhovateľov aj v tejto časti vyhovel v súlade s vyššie citovaným
ustanovením § 142 ods. 1 Osp. priznal navrhovateľom ako úspešným účastníkom konania voči

odporcovi v 2.rade náhradu trov konania v sume 206,02,- eur, pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia
v sume 206,02,- eur za nasledovné úkony právnej služby (ktoré popísal), a súd priznanie náhrady trov
konania navrhovateľom viazal písomným vyčíslením trov konania vzniknutých navrhovateľom v tomto
konaní, ktoré právna zástupkyňa predložila súdu v zákonnej 3-dňovej lehote t. z. dňa 16.4.2015. V
skutočnosti však navrhovateľom na trovách právneho zastúpenia vznikol vyšší nárok voči odporkyni

v 1. rade za 1.,2. a 3. úkon právnej služby a to z dôvodu, že podľa ust. § 13 ods. 3 vyhlášky č.
655/2004 Z.z. účinného do 31.5.2009 základná sadzba tarifnej odmeny sa zníži o 20%, ak ide o spoločné
úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb. Je zrejmé že, v prejednávanej právnej veci ide o
zastúpeniedvochosôbnastranenavrhovateľovpričomakovyplývazpísomnéhovyčísleniatrovkonania
navrhovateľov, pozostávajúce z trov právneho zastúpenia za 1., 2 a 3. úkon, tieto boli vyčíslené znížením

základnej sadzby tarifnej odmeny o 50% namiesto 20%, uvedeného v ust. § 13 ods. 3 vyhlášky č.
655/2004 Z. z. Ďalej súd pri priznaní náhrady trov konania navrhovateľom voči odporkyni v 1. rade za
7. a 8. úkon právnej služby a voči odporcovi v 2. rade za 2. a 3. úkon právnej služby taktiež bol viazaný
predloženým písomným vyčíslením vo vzťahu k týmto úkonom právnej služby a tieto prekročiť nemohol.

18. V podanom odvolaní (č.l. 232 až 239 spisu) žalovaná banka navrhla zmeniť napadnutý rozsudok a
v celom rozsahu žalobu zamietnuť a priznať trovy prvostupňového ako aj odvolacieho konania, alebo
alternatívne zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť na ďalšie konanie.

19. V odvolaní namietala, že je zásadným rozdielom poukazovať na prípad (na ktorý sa odvoláva

prvostupňový súd poukazom na uznesenie Ústavného súdu SR z 10.2.2010 sp.zn. I. ÚS 50/2010-11)
kedy súdny spor bol pôvodným vlastníkom iniciovaný až následne po uskutočnených prevodoch
nehnuteľnosti (kedy účastníci následných právnych vzťahov nemohli mať vedomosť o súdnom konaní,
keďže žiadne nebolo) a porovnávať ho alebo dokonca stotožňovať ho s prípadom, ktorý bol predmetomprejednávania v tomto konaní, kedy podľa zisteného skutkového stavu je zrejmé, že navrhovatelia 1/
a 2/ iniciovali prvé súdne konanie o určenie neplatnosti právneho úkonu bezprostredne potom, ako
realizovali napádaný právny úkon a teda ďalšie následné právne úkony o prevode vlastníckeho práva k

nehnuteľnosti boli realizované už v čase, kedy súdny spor prebiehal, pričom každý ďalší nadobúdateľ a
záložný veriteľ (odporca 2/) nemal o tejto skutočnosti vedomosť, hoci túto vedomosť mali mať a aj mohli
(poznámka o tejto skutočnosti nebola zapísaná na príslušnom liste vlastníctva).

20. O.i. odvolateľ poukázal na uznesenie NS SR 6Cdo/71/2011 a porovnával aj nález Ústavného súdu

ČR 3314/11, lebo poskytnutie ochrany pôvodným vlastníkom nehnuteľnosti teda navrhovateľom 1/ a 2/
sa javí viac ako nespravodlivé, nakoľko ich konaním, resp. nekonaním sa celkom zjavne pričinili k tomu,
že dochádzalo k ďalším právnym úkonom (prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a zriadeniu
záložného práva na nehnuteľnosti). Súdom nemôže byť opomenutá skutočnosť, že za takmer 10 rokov
prebiehajúceho súdneho konania č.k. 20C/466/1999, navrhovatelia nezabezpečili zápis poznámky do
katastra nehnuteľností a nezabránili tak ďalším prevodom a nakladaniu s nehnuteľnosťou. Neobstojí ani

ich argument, že tak mal urobiť súd alebo že o vzniknutej situácii okolo ich bytu vedeli všetci susedia.

21. Je neprípustné a v rozpore so základným princípom občianskeho súdneho konania, ktorým je
zabezpečenie spravodlivej ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov, aby bolo uprednostnené
právo pôvodného vlastníka pred ochranou dobrej viery odporcu 1/.

22. V neposlednom rade je napádaný rozsudok v rozpore s ust. § 159a O.s.p., podľa ktorého „Výrok
právoplatného rozsudku o určení vecného práva k nehnuteľnosti, o neplatnosti právneho úkonu, ktorým
sa nakladalo s nehnuteľnosťou, prípadne o určení neplatnosti dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti je
záväzný aj pre účastníkov zmluvy, ktorej sa týka návrh na povolenie vkladu vecného práva k dotknutej

nehnuteľnosti a ktorý bol podaný v čase, kedy v katastri nehnuteľností bola vykonaná poznámka o tomto
súdnom konaní.“
Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že na liste vlastníctva č. XXXXX pre k.ú. K. Z., v čase prevodu
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na odporkyňu 1/ ako aj v čase uzatvorenia zmluvy o zriadení
záložného práva k predmetnej nehnuteľnosti s odporcom 2/ (rovnako tak v čase podania návrhov

na vklad na základe týchto právnych úkonov) nebola v katastri nehnuteľností vykonaná poznámka
o prebiehajúcom súdnom konaní. Navrhovatelia 1/ a 2/ po prvýkrát žiadali o zápis ich vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti dňa 17.12.2008 na základe právoplatného rozsudku Okresného súdu Košice
II č.k. 20C/466/1999-199 zo dňa 26.2.2008 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k.
5Co/145/2008-224 zo dňa 17.9.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14.11.2008.

23. V tejto súvislosti poukazujeme aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR č.k. 7Cdo/146/2013 zo
dňa 17.6.2014, v ktorom Najvyšší súd SR konštatuje, že „Zápis poznámky v katastri nehnuteľností
predstavuje dôležitú skutočnosť, ktorá signalizuje každému ďalšiemu nadobúdateľovi, že výsledok
takéhoto súdneho konania môže mať dopad na neskôr uskutočnený prevod vlastníckeho práva.“

24. Rovnako si dovolili poukázať na súvisiaci odborný článok autora JUDr. Jána Krivonožky, advokáta
publikovaný v odbornom časopise Právní rozhledy č. 7/2012, v ktorom autor ohľadom predmetného
rozhodnutia Ústavného súdu ČR uvádza, že „Ústavní soud tedy jako již několikrát předtím nadřadil
princip ochrany dobré víry před principem ochrany vlastníckeho práva, přičemž mu k tomu podpúrně

dopomohla i již zmíněná zásada materiální publicity. Je tedy možné uzavřít, že v našem případě bylo
uznáno, že je za určitých okolností možné, v případě dobré víry, nabýt vlastnické právo k věci od
„nevlastníka“.“

25. V podanom odvolaní odporkyňa 1/ (č.l. 236 až 240 spisu) žiadala zmeniť napadnutý rozsudok tak, že

súd žalobu zamietne, alebo zruší a vec vráti súdu prvého stupňa na ďalšie konanie v časti I. výroku, v III.
výroku o trovách konania navrhla zmeniť rozsudok tak, že navrhovateľovi 1/ a 2/ náhradu trov konania
nepriznáva.

26. V odvolaní namietala, že vec nesprávne právne posúdil súd a aj neúplne zistil skutkový stav, neboli

vypočutí totiž predchádzajúci vlastníci. Súd bol povinný prihliadnuť na dobrú vieru, lebo odporkyňa 1/ pri
nadobudnutí vlastníckeho práva k nehnuteľnosti má rovnakú právnu ochranu ako aj navrhovatelia, súd
nezvažoval, či právo odporkyne 1/ na ochranu svojho majetku môže pôsobiť aj proti vlastníckemu právu
navrhovateľov. Ide aj o zavinenie, resp. pričinenie sa jednotlivých účastníkov konania a s dospenímk existujúcemu právnemu stavu, navrhovatelia boli účastníkmi katastrálneho konania pod vedením
č. N. XXX/XX, podľa ich názoru do katastra nehnuteľností bol príslušný LV č. XXXXX zapísaný aj
neoprávnený vlastník nehnuteľností (obchodná spoločnosť Pallas Aténa, spol. s r.o.), avšak ďalej vo

vzťahu ku príslušnému katastru nehnuteľností nevykonali riadne a včas žiaden úkon. Odporkyňa 1/ ako
nadobúdateľka vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, vychádzala z LV a v dobrej viere jednala, preto
má mať ochranu, rozhodnutie o povolenie vkladu vlastníckeho práva príslušným katastrálnym úradom
je pri prevode evidovaných nehnuteľností nevyhnutnou, avšak nie jedinou podmienkou nadobudnutia
vlastníckeho práva k novým vlastníkom. Odporkyňa 1/ síce bola obozretná pri nadobudnutí vlastníctva,

kupovala byt prostredníctvom realitnej kancelárie, vyžiadala si aktuálny LV, preverila si predávajúceho
(Mapy spoločnosť s r.o.), dokonca si vyžiadala Zmluvu o prevode vlastníckeho práva, ktorou byt č. 17
nadobudol do vlastníctva predávajúci, a to Mapy s.r.o., dala si vyhotoviť na byt aj znalecký posudok a si
vzala od odporcu 2/ hypotekárny úver, preto dodržala aj všetky zákonné podmienky. V demokratickom
právnom štáte rešpektujúcom postavenie jednotlivca nad štátom a vyznávajúcom pravidlo, že štátna
moc slúži občanom a nie naopak, je totiž neprípustné, aby jednotlivec jednajúci v dobrej viere v akt štátu

sám niesol zásadné riziko nesprávnosti, resp. vadnosti tohto aktu. V tomto konaní odporkyni 1/ svedčí
právo na ochranu majetku jednoznačne aj podľa článku 1 dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd. Keďže je možné nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnosti
evidovanej v katastri nehnuteľnosti od nevlastníka, a to na základe dobrej viery nadobúdateľa tak, ako
odporkyňa1/,dobrávieravtomtosporepožívarovnakúochranuakovlastníckeprávonavrhovateľovako

pôvodných vlastníkov, vychádzajúc zo základných princípov právnej istoty a ochrany nadobudnutých
práv.

27. V ďalšej časti odvolania rozoberá postup súdu pri vypracovaní rozsudku a nie je spokojná s ochranou
vlastníckeho práva k predmetnému bytu so zreteľom na to, že Občiansky zákonník neobsahuje žiadne

ustanovenia explicitne upravujúce všeobecný spôsob nadobúdania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti
evidovanej v katastri nehnuteľnosti, ani k inej veci od nevlastníka na základe dobrej viery nadobúdateľa.
Súd prvého stupňa bol oprávnený odchýliť sa od judikatúry ústavného súdu na základe vlastného,
úprimného a prirodzeného presvedčenia prameniaceho z objektívneho ospravedlniteľného dôvodu, ak
je na základe interpretácie judikátu ústavného súdu, alebo pochopenia princípov a pravidiel v právnom

poriadku ako celku presvedčený, že ústavný súd by mohol a mal predmetný ústavnoprávny výklad znovu
zvážiť. Odporkyňa 1/ mohla predmetné nehnuteľnosti aj vydržať, aj napriek tomu, že táto skutočnosť
bola v konaní tvrdená a na to mal súd prihliadnuť. Vydržacia doba začala plynúť dňom 28.9.1999, kedy
bol povolený vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v prospech P.. P. M., a to po kúpnej zmluve
uzatvorenej medzi spoločnosťou Pallas Aténa, spol. s r.o. ako predávajúcim a P.. P. M. ako kupujúcim

16.8.1999. Išlo aj o dohodnutú kúpnu cenu vo výške 800.000,- Sk. P.. M. nadobudol predmetné
nehnuteľnosti dobromyseľne, potom je zrejmé, že ako oprávnený a dobromyseľný držiteľ bol oprávnený
previesť vlastnícke právo k nim na ďalšiu osobu. Súd vôbec neodôvodnil rozsudok podľa § 157 ods. 2
O.s.p., čo je v rozpore aj s článkom 36 a nasl. Listiny základných práv a slobôd a v rozpore s článkom 1
Ústavy SR. Ide o nepreskúmateľný rozsudok. V III. výroku zaviazal odporkyňu 1/ uhradiť trovy konania

navrhovateľom 630,10 eur a pritom odporkyňa 1/ toto konanie nijako nevyvolala, ďalej sa zaoberá s
nesprávnou výškou trov konania, ktoré boli uplatnené podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z.

28. Vo vyjadrení k odvolaniu odporkyňa 2/ poukázala na svoje odvolanie, na ktorom zotrvala a žiadala
zmeniť rozsudok opätovne tak, že žaloba bude zamietnutá.

29. Vo vyjadrení k odvolaniu odporkyňa 1/ poukázala na to, že ak podala odvolanie odporkyňa 2/, ona
sa v plnom rozsahu stotožňuje aj s obsahom znenia odvolania odporcu 2/ a jeho závermi.

30. Navrhovatelia nepodali vyjadrenie k odvolaniam odporcov 1/ a 2/.

31. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“). Odvolací súd, pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základe
úpravy prechodného ust. § 470 ods. 1 CSP (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento
zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa tohto zákona. Keďže

odvolanie bolo podané ešte pred 1. júlom 2016, podmienky jeho prípustnosti posúdil podľa právneho
stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho
poriadku. Dôvodom pre takýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov Civilného
sporového poriadku o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, abybol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní účastníkov dovolacieho
konania, ktoré začalo, avšak neskončilo za účinnosti skoršej úpravy procesného predpisu (O.s.p.).

32. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP - Na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitýverejnýzáujem.)prejednalodvolanievrozsahuvyplývajúcomz§380ods.1,2CSPazistil,žesú
splnené podmienky na potvrdenie (§ 387 ods. 1 CSP) rozsudku, a preto ho potvrdil ako vecne správny.

33. Žalovanými uplatnený odvolací dôvod § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. zodpovedá § 365 ods. 1
písm. b) CSP (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok
nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.) spočíva v tom, že vady konania postihujú chybný
postup súdu prvej inštancie pri dokazovaní, nesprávne posudzovanie procesných otázok v priebehu
konania (ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania), chybné poučovanie účastníkov a ďalšie

nedostatky v jeho činnosti, ku ktorým došlo v priebehu konania alebo v súvislosti s rozhodovaním,
pričom spôsobilým odvolacím dôvodom nie sú samy o sebe (bez ďalšieho), ale len vtedy, ak sú
dôsledkom takého porušovania predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci. Vada konania, ktorá môže mať vplyv na správnosť rozhodnutia, v konkrétnom
prípade nemusí mať za následok vecne nesprávne rozhodnutie a odvolací súd tu posudzuje otázku, či

by obsah výroku rozhodnutia bol iný, keby k vade konania nedošlo. Typickou vadou, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci je také porušenie práv účastníka konania, v dôsledku ktorého
mu bola odňatá možnosť konať pred súdom [napr. nedostatok vyrozumenia účastníka o pojednávaní
súdu (vrátane oneskoreného predvolania či vyrozumenia), v dôsledku ktorého bol účastník vylúčený
z prednesu, z práva vyjadriť sa k dokazovaniu a p., neposkytnutie odvolateľovi poučenia o povinnosti

tvrdenia (§ 157 ods. 2 CSP) ale aj (v čase rozhodovania súdu § 100 ods. 1 O. s. p. (teraz § 171 ods.
1 CSP) alebo poučenia o dôkaznej povinnosti (§ 132 ods. 1 CSP), aj keď to bolo podľa stavu konania
potrebné,rozhodnutieovecibeznariadeniapojednávania(§177ods.2CSP),ikeďpretonebolisplnené
podmienky]. Vadnosť konania môže účastník preukazovať nielen na základe skutkového a dôkazného
stavu, ktorý tu bol v konaní pred súdom, ale tiež s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy, ktoré neboli

pred súdom uplatnené [§ 205a ods. 1 písm. b) O. s. p.]. Vadou konania (dôkazného) je i okolnosť, že
pri vykonávaní dokazovania nebolo postupované v súlade s príslušnými ust. CSP (predtým O. s. p.),
napr. osoba, ktorá mala byť vyslúchaná ako svedok, bola vyslúchnutá ako účastník konania, svedok
nebol o svojich povinnostiach riadne poučený, listinný dôkaz bol vykonaný v rozopre s § 204 CSP a
p.. Procesným postupom alebo aj rozhodnutím súdu došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom, v

dôsledku ktorého účastník nemôže uplatniť konkrétne procesné práva priznané mu CSP.

34. Podľa čl. 46 ods. 1 úst. zák. 460/1992 Zb. (ďalej len Ústava SR) každý sa môže domáhať zákonom
ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených
zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

35. Podľa čl. 47 ods. 3 Ústavy SR všetci účastníci sú si v konaní podľa odseku 2 rovní.

36. Podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má právo na to, aby jeho
záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti
akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

37. Podľa čl. 6 ods. 1, 2 CSP strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej
miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu,

ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene
nerovnovážne postavenie strán sporu. Súd zohľadňuje špecifické potreby strán sporu vyplývajúce z ich
zdravotného stavu a sociálneho postavenia.

38. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že právo na spravodlivý proces je bezprostredne spojené s

ústavným právom zakotveným v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 47 ods. 3 Ústavy SR a tak ako citované
ústavné práva ako aj právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd neznačí právo na úspech v konaní pred všeobecným súdom (viď Uznesenie ÚS
SR sp. zn. II.ÚS 4/1994 z 19.1.1994, I. ÚS 50/04). Tieto ústavné práva sa premietajú aj v čl. 6 ods. 1, 2CSP, ktorým sa zakotvuje princíp rovnosti, ktorý garantuje rovnaké postavenie účastníkov v konaní. Pod
rovnakým postavením treba rozumieť také procesné práva účastníkov, ktoré zabezpečia spravodlivý
súdny proces.

39. Pod spravodlivým súdnym procesom treba rozumieť povinnosť súdu zabezpečiť rovnosť zbraní,
t.j. možnosť uplatnenia práv, teda možnosť navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom,
zúčastniť sa na procesných úkonoch, možnosť oboznámiť sa s obsahom spisu a pod.

40. K naplneniu tohto odvolacieho dôvodu dôjde, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces. K neprávnym procesným postupom možno zaradiť aj taký procesný postup alebo
aj rozhodnutie súdu, v dôsledku ktorého účastník nemôže uplatniť konkrétne procesné práva priznané
mu CSP ale aj právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho
odôvodnenia súdneho rozhodnutia je preto porušením práva na spravodlivé súdne konanie. Súčasťou

obsahu základného práva na spravodlivé konanie (obsiahnutého v základnom práve na súdnu ochranu)
podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a v čl. 6 ods. 1 Dohovoru (napr. III. ÚS209/04, III. ÚS 95/06, III. ÚS260/06,
III. ÚS153/07).

41. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké

skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby

odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

42. Z cit. ust. vyplýva, že súd prvej inštancie je povinný v odôvodnení uviesť, ktoré skutočnosti
(skutkové zistenia) boli dokazovaním, zhodnými tvrdeniami účastníkov alebo iným zák. predpísaným
spôsobom - podľa jeho názoru - preukázané a ktoré nie, príp. tiež, ktoré z nich sú pre rozhodnutie

veci bezvýznamné. Pri každej jednotlivej, preukázanej i nepreukázanej, skutočnosti (skutkovom zistení)
musí stručne a jasne uviesť, ako k tomuto záveru dospel, teda z akých dôkazov - podľa jeho názoru
- záver vyplýva, ako tieto dôkazy podľa § 191 - 194 CSP hodnotil, a to najmä vtedy, ak šlo o dôkazy
protichodné, a prečo nevyhovel všetkým návrhom účastníkov na vykonanie dôkazov, pričom svoj výklad
musí prispôsobiť konkrétnym okolnostiam prejednávanej veci, najmä rozsahu dokazovania, zložitosti

zisťovania skutkového stavu veci, množstvu návrhov účastníkov na vykonanie dôkazov a p. a uviesť ho
tak,abyjehozáveryorozhodujúcichskutočnostiach(skutkovýchzisteniach)neboliprenezrozumiteľnosť
alebo nedostatok dôvodov nepreskúmateľné. Jednotlivé preukázané skutočnosti (skutkové zistenia) je
potrebné premietnuť do záverov o skutkovom stave veci (do tzv. skutkovej vety), ktorý stručne a výstižne
vyjadruje skutkový stav veci (§ 215 CSP) a ktorý je rozhodujúci pre právne posúdenie. Posúdením veci

poprávnejstránketrebapritom rozumieťvýkladotom,zktorýchust.zák.aleboinéhoprávnehopredpisu
vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké
majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania
práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá. Prakticky nepreskúmateľný je preto rozsudok, v
ktorom nie sú vysvetlené prípadné rozpory medzi konkrétnymi dôkazmi, na základe ktorých sa to ktoré

skutkové zistenie robí. Podľa ustálenej súdnej praxe rozhodnutie nie je preskúmateľné predovšetkým v
prípade, že z jeho odôvodnenia nevyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení
dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej, resp., keď sú právne závery v extrémnom
nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami alebo z nich v žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia
nevyplývajú.

43. Ústavný súd Slovenskej republiky opakovane judikoval, že súčasťou obsahu základného práva na
spravodlivý proces (konanie) podľa Čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (uverejnenej pod č.460/92
Zb., v znení neskorších ústavných zákonov), Čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (úst. zák.
č. 23/91 Zb.) a Čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (uverejneného

oznámením č.209/92 Zb. a č.102/99 Z. z.) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky
súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.
Pre účastníka konania, v ktorom bolo vydané nepreskúmateľné rozhodnutie to znamená odňatie jehomožnosti konať pred súdom, lebo mu neumožňuje - ak s rozhodnutím nie je spokojný - efektívne využitie
jehoprocesnéhoprávananapadnutierozhodnutiasúduodvolaním(§355CSP),t.j.abymoholodvolanie
odôvodniť z hľadiska § 365 ods. 1 CSP, lebo ak rozhodnutie neobsahuje žiadne dôvody, resp. obsahuje

ibanedostatočnédôvody,vtakomprípadestranasporuobjektívnenemáanimožnosťposúdiťsprávnosť,
resp. nesprávnosť rozhodnutia (postupu súdu) a teda ani sa kvalifikovane rozhodnúť, ktorým odvolacím
dôvodom má odvolanie odôvodniť, aby bol v odvolacom konaní úspešný.

44. Napadnuté rozsudok zodpovedá požiadavkám vyplývajúcim z § 220 ods. 2 CSP a zásadám súdnej

praxe a je preskúmateľný.

45. Žalovaným 1/ a 2/ uplatnený odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d) O. s. p., ktorému
zodpovedá odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP a sa týka chyby v zisťovaní skutkového
stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre
jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po

právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom
medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže
príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v
dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam.
Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade

s § 191 CSP (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.) a to
vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, alebo prednesov strán
sporunevyplynuli,aniinaknevyšlipočaskonanianajavo,aleboopomenulrozhodujúceskutočnosti,ktoré
boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové

zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení
dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov
účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti,
event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené
spôsobom vyplývajúcim z § 191 - § 194 CSP.

46. Uplatnený odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f) O. s. p. zodpovedá § 365 ods. 1 písm. h)
CSP. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu
na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci
podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci [§365 ods. 1 písm. h)]

je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii
právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval
správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval
(z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a
povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i

jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej
stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo
pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil.

47. Nesprávnym právnym posúdením veci súd účastníkovi konania neznemožňuje realizáciu žiadneho

jeho procesného oprávnenia (por. napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1
Cdo 62/2010, sp. zn. 2 Cdo 97/2010, sp. zn. 3 Cdo 53/2011, sp. zn. 4 Cdo 68/2011, sp. zn. 5 Cdo
44/2011, sp. zn. 6 Cdo 41/2011 a sp. zn. 7 Cdo 26/2010).

48. Odvolací súd k odvolacím dôvodom dodáva, že plne sa stotožňuje s odôvodnením rozsudku súdu

prvej inštancie, ktorého dôvody sú presvedčivé a nadväzujú v plnom rozsahu na dôkazy vykonané
súdom. Predovšetkým je treba citovať aj predchádzajúci rozsudok vo veci, pretože navrhovatelia 1/ a
2/ Vojtech Sotko a Mariana Sotková ako žalobcovia podali pôvodne žalobu na Okresnom súde Košice
II proti žalovanému Pallas Aténa, spol. s r.o. Košice o neplatnosť kúpnej zmluvy, konanie vedené pod
sp.zn. 20C/466/1999 na Okresnom súde Košice II, a po mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora

SR proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 5Co/80/2005 z 21.9.2005 rozhodoval aj Najvyšší
súd SR, a to rozsudkom sp.zn. 4MCdo/10/2006 z 31.5.2007.49. Najvyšší súd SR rozsudok Okresného súdu Košice II vo veci 20C/466/1999 z 29.11.2004 a rozsudok
Krajského súdu v Košiciach z 21.9.2005 sp.zn. 5Co/80/2005 zrušil a vec vrátil okresnému súdu priamo
na ďalšie konanie.

50. Žalobou podanou na Okresnom súde Košice II z 15. apríla 1999 sa žalobcovia domáhali určenia,
že kúpna zmluva, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený katastrálnym odborom Okresného
úradu Košice I pod č. N. XXX/XX, ktorá sa týka bytu č. XX v bytovom dome postavenom na parcele č.
XXXX vo vchode XX/XX na S. poschodí N. E.P. H. D. V. T. H. F. Č.. XXXXX, E.. Ú.. E.-K. je neplatná.

Svoju žalobu odôvodnili tým, že uzavretiu kúpnej zmluvy predchádzalo uzavretie zmluvy o pôžičke s
tým istým účastníkom vo výške 300 000 Sk s mesačným úrokom 8 %. Na zabezpečenie tohto záväzku
bola uzavretá medzi účastníkmi záložná zmluva, ktorej predmetom bol byt žalobcov. V zmysle tejto
záložnej zmluvy bolo vydané aj splnomocnenie pre konateľa žalovaného, na základe ktorého došlo k
uzavretiu predmetnej kúpnej zmluvy o prevode vlastníckeho práva k bytu. S ohľadom na neprimerane
vysoký úrok považovali žalobcovia zmluvu o pôžičke za neplatnú, naviac ak na takúto činnosť nemal

žalovaný príslušnými úradmi povolenie a za neplatné považovali všetky následné právne úkony, ktoré
sú v príčinnej súvislosti s touto zmluvou.

51. Súd prvého stupňa rozsudkom z 29. novembra 2004 č.k. 20 C 466/99-110 žalobu zamietol. Po
vykonanom dokazovaní mal za preukázané, že kúpna zmluva obsahuje všetky podstatné náležitosti

vyžadované zákonom. Plnomocenstvo udelené žalobcami JUDr. Ronaldovi Kohútovi na všetky úkony
súvisiace s predajom nehnuteľnosti považoval za platné. Po oboznámení sa s obsahom plnomocenstva
a kúpnej zmluvy súd prvého stupňa uzavrel, že zmluva je po právnej stránke napriek tvrdeniu žalobcov
podpísaná dvoma rozličnými subjektami. Za predávajúcich zmluvu podpísal na základe plnomocenstva /
JUDr. Ronald Kohút a za kupujúceho túto zmluvu podpísal žalovaný, t.j. spoločnosť Pallas Aténa, spol. s

r.o. Je síce pravdou, že štatutárnym orgánom uvedenej spoločnosti je práve JUDr. Ronald Kohút, avšak
jehokonaniepripodpisepredmetnejzmluvyzakupujúcehobolopriamokonanímobchodnejspoločnosti.

52. Na odvolanie žalobcov Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 21. septembra 2005 sp.zn. 5 Co 80/05
rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil, keď sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého

stupňa.

53. Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza
alebo sa prieči dobrým mravom (§ 39 Občianskeho zákonníka).

54. Treba súhlasiť s dovolateľom, že súdy sa v konaní a rozhodovaní vyššie uvedenými ustanoveniami
dôsledne neriadili. Neskúmali rozpor medzi záujmami zástupcu a zastúpených, keď JUDr. Ronald
Kohút pri uzatváraní kúpnej zmluvy vystupoval na jednej strane ako splnomocnenec predávajúcich
(žalobcov) a na strane druhej ako štatutárny zástupca kupujúceho (žalovaného). V tejto súvislosti treba
uviesť, že kúpa je záväzkovoprávny vzťah založený kúpnou zmluvou, ktorou sa predávajúci zaväzuje

odovzdať kupujúcemu predmet kúpy (vec) do vlastníctva a kupujúci sa zaväzuje prevziať predmet kúpy
a zaplatiť predávajúcemu kúpnu cenu. Účelom kúpnej zmluvy je teda prevod vlastníckeho práva k
veci z predávajúceho na kupujúceho. Je to dvojstranný právny úkon, pri ktorom každý z účastníkov
presadzuje svoje záujmy, aby výsledok bol pre každého z nich čo najpriaznivejší, a preto vzhľadom
aj na konkrétne okolnosti prípadu (žalobcovia nemali v úmysle byt odpredať), bolo povinnosťou súdov

skúmať, či v danej veci bola náležite zabezpečená ochrana záujmov zastúpených (žalobcov) a teda či
zastupovaní boli zastúpení právne účinným spôsobom (§ 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka), pretože
zastúpenie vykonané v rozpore s uvedeným ustanovením spôsobuje neplatnosť právneho úkonu podľa
§ 39 Občianskeho zákonníka.

55. Súdy prejednávanú vec z vyššie uvedených hľadísk neposudzovali, a preto ich právny záver nie je
správny. So zreteľom na uvedené dovolací súd podľa § 243b ods. 1 v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p.
napadnuté rozsudky oboch súdov zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

56. Z uvedeného vyplýva, že Najvyšší súd SR prakticky svojim rozsudkom upriamil navrhovateľov

1/ a 2/ na podanie inej žaloby (ktorá aj bola podaná na Okresný súd Košice I dňa 5.3.2009 proti
odporkyni 1/ Ing. Hlaváčovej a 2/ VÚB, a.s. Bratislava) o určenie vlastníckeho práva, lebo vo veci pred
súdom prvej inštancie ako aj odvolacím súdom, Krajským súdom v Košiciach vo veci 5Co/80/2005 (keď
súd prvej inštancie zamietol žalobu a odvolací súd potvrdil rozsudok) súdy neskúmali rozpor medzizáujmami zástupcu a zastúpených, keď JUDr. Ronald Kohút „pri uzatváraní kúpnej zmluvy vystupoval
na jednej strane ako splnomocnenec predávajúcich (žalobcov) a na druhej strane ako štatutárny
zástupca kupujúceho (žalovaného), kúpa je záväzkovo právny vzťah založený kúpnou zmluvou, ktorou

sa predávajúci zaväzuje odovzdať kupujúcemu predmet kúpy (vec) do vlastníctva a kupujúci sa zaväzuje
prevziať predmet kúpy a zaplatiť predávajúcemu kúpnu cenu, je to dvojstranný právny úkon, pri ktorom
každý z účastníkov presadzuje svoje záujmy, aby výsledok bol pre každého z nich čo najpriaznivejší a
preto vzhľadom aj na konkrétne okolnosti prípadu (žalobcovia nemali nikdy v úmysle byt odpredať), mali
súdy skúmať, či v danej veci bola náležite zabezpečená ochrana záujmov zastúpených, t.j. žalobcov, a

teda, či zastupovaní boli zastúpení právne neúčinným spôsobom alebo účinným spôsobom (§ 22 ods.
2 Obč. zák.). Zastúpenie vykonané v rozpore s uvedeným ustanovením potom spôsobuje neplatnosť
právneho úkonu podľa § 39 Obč. zák.

57. Po podaní žaloby potom následne v konaní o určenie vlastníckeho práva a určenie, že nehnuteľnosť
nie je zaťažená záložným právom, súd prvej inštancie vyhodnotil dokazovanie správne, lebo vo vzťahu

k prvému určovaciemu výroku odôvodnil svoj rozsudok tak, že právoplatným rozsudkom bola určená
absolútna neplatnosť prvotnej kúpnej zmluvy (medzi navrhovateľmi a Pallas Aténa, spol. s r.o.), išlo o
prevod vlastníctva bytu na Pallas Aténa, spol. s r.o., a ďalší P.. P. M., M. H., R. D., Mapy, spol. s r.o. a
odporkyňa 1/ nemohli v žiadnom prípade platne nadobudnúť vlastnícke právo k bytu navrhovateľov pre
porušenie zásady „nemo plus iuris transferre ad alium potest quam ipse habet“, t.j. nikto nesmie previesť

na iného viac práv, než sám má; pričom potom z tohto plynie, že Mapy, spol. s r.o. nenadobudla platne
vlastnícke právo k bytu navrhovateľov a ak uzavrela zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti
ešte v roku 2006 s bankou, t.j. s odporcom 2/, na základe ktorej bolo zapísané záložné právo k bytu
navrhovateľov v prospech odporcov 2/, je tento právny úkon od počiatku neplatný pre nedostatok
dispozičnéhooprávneniauvedenejspoločnostinakladaťspredmetomzmluvyvčaseuzavretiaprávneho

úkonu, dala totiž do zálohy nehnuteľnosť, ku ktorej v čase uzavretia zmluvy o zriadení záložného práva k
nehnuteľnosti, nemohla nadobudnúť platne vlastnícke právo. Súd prvej inštancie správne rozhodol, keď
považoval zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 25.9.2006 od samého počiatku
za neplatný právny úkon podľa § 37 ods. 2 O.z.

58. Opodstatnený je aj prvý výrok rozsudku a jednoznačne aj podrobne a argumentačne odôvodnený
súdom prvej inštancie. V čase uzavretia zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti aj
zavkladovania do katastra bolo účinné znenie § 151d ods. 3 Obč. zák. a preto námietka odporcu 2/, že
oni správne zriadili záložné právo na predmetný byt, bola neopodstatnená.

59. Keďže zákonný je aj výrok o náhrade trov konania vo vzťahu medzi stranami sporu, odvolací súd po
potvrdení rozsudku súdu prvej inštancie vo veci samej podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s ods. 2 cit. zák.
ust., lebo odporcovia 1/ a 2/ neboli úspešní v odvolacom konaní, ale navrhovatelia 1/ 2/ v odvolacom
konaní boli úspešní, avšak žiadne trovy nevznikli, odvolací súd preto nepriznal navrhovateľom trovy
odvolacieho konania.

60. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený

sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.