Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. september 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/100/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114012207
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tóth

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3114012207.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tótha a členov senátu

JUDr. Jozefa Janíka a JUDr. Patrika Príbelského, PhD. v trestnej veci proti obžalovanému Z. C., nar.
XX.XX.XXXX v R., bytom R. R., M.R. N. XXX/XX, vedenej pre prečin krádeže podľa § 212 ods.2
písm. f) Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín sp. zn.
2T/156/2014 zo dňa 28.05.2015, na verejnom zasadnutí konanom dňa 29. septembra 2015, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 odsek 1 písmeno d), e) Trestného poriadku z r u š u j e s a v napadnutom rozsudku celý
výrok o treste odňatia slobody a o spôsobe jeho výkonu.

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa

obžalovaný Z. C. - nar. X.X.XXXX v R., trvale bytom R. R.,
M.R. N. č. XXX/XX

o d s u d z u j e :

Podľa § 212 ods.2 Tr. zákona, § 37 písm. m), § 38 ods.2, ods.4 Tr. zákona k trestu odňatia slobody v
trvaní 8 (osem) mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods.2 písm. b) Tr. zákona obžalovaného súd na výkon uloženého trestu odňatia slobody
zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Trenčín (ďalej len súd I. stupňa) uznal obžalovaného Z. C. za

vinného zo spáchania prečinu krádeže podľa § 212 ods.2 písm. f) Trestného zákona na tom skutkovom
základe, že

dňa 17.10.2014 v čase o 16:00 h prišiel do predajne odevov nachádzajúcej sa v polyfunkčnom dome
Trenčianska Teplá, ul. A. Hlinku, kde z miesta dámskeho sortimentu odcudzil z vešiaka voľne zavesený
dámsky bledohnedý sveter predĺžený pod pás s visačkou Redal Fashion s kožušinovým golierom a
cenovkou 17,50,-€, ktorý si obliekol na seba pod bundu a prešiel cez pokladničnú zónu predajne odevov

polyfunkčného domu Trenčianska Teplá, ul. A.Hlinku bez zaplatenia, následne bol pri vstupných dverách
do predajne odevov spozorovaný poškodeným M. R. N., poškodený M. R. N. vybehol von z predajne
odevov za obv. Z. C., ktorého dostihol v mieste pred predajňou potravín „Gazdík“ pri novinovom stánku,
kde s obvineným zápasil o sveter, poškodenému M. R. N. sa podarilo sveter z obv. Z. C. vyzliecť, kpoškodeniusvetranedošlo,čímspôsobilškoduM.R.N.vovýške17,50,-€,hocibolobvinenýzaobdobný
čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch právoplatne postihnutý dňa 07.04.2014 a to za priestupok
proti majetku podľa § 50 Z.č. 372/1990 Z.z. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, v konaní pod

číslom A13002554.

Súd I. stupňa za to uložil obžalovanému podľa § 212 ods. 2 Tr. zákona a § 49 ods. 2 Tr. zákona trest
odňatia slobody v trvaní 10 (desať) mesiacov nepodmienečne. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona
obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným

stupňom stráženia.

Uvedený rozsudok napadol ihneď po vyhlásení odvolaním obžalovaný vo vzťahu ku všetkým jeho
výrokom.

Obžalovaný v písomných dôvodoch odvolania uviedol, že žalovaného trestného činu sa nedopustil.

Cestou do predajne odevov sa zastavil pri kontajneri so šatstvom, kde si vzal starší sveter a 2 bundy.
Sveter si obliekol. U poškodeného si chcel kúpiť nohavice. Boli mu však veľké. Pri odchode z predajne
ho dobehol poškodený a začal mu nadávať, že mu ukradol sveter. Vykonaným dokazovaním sa však
vôbec nepotvrdilo, že by uvedený sveter ukradol.

Preto na záver odvolania navrhol, aby krajský súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil, pretože sa
nedopustil trestného činu a skutok sa nestal.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu zástupca krajského prokurátora navrhol odvolanie
obžalovaného podľa § 319 Tr. poriadku zamietnuť, pretože rozsudok súdu I. stupňa považuje za správny

a zákonný.

Obžalovaný sa pridržal dôvodov uvedených v písomnom odôvodnení odvolania.

Krajský súd ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania prokurátorom - podľa §

317 odsek 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,
proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo.
Neopomenul pritom skúmať, či vec neobsahuje chyby odvolaním nevytýkané, ktoré by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 odsek 1 Trestného poriadku a dospel k záveru, že odvolanie
obžalovaného je čiastočne dôvodné a to vo vzťahu k výroku o treste odňatia slobody.

Vo vzťahu k výroku o vine v napadnutom rozsudku možno uviesť, že okresný súd v rámci procesného
postupu rešpektoval a dodržal všetky základné zásady trestného konania uvedené v § 2 Tr. por., najmä
však zásady zákonného procesu - § 2 ods.7 Tr. por., práva na obhajobu - § 2 ods.9 Tr. por., voľného
hodnotenia dôkazov - § 2 ods.12 Tr. por., i rovnosti strán (kontradiktórnosti) - § 2 ods.14 Tr. por. Krajský

súd preto konštatuje, že súd prvého stupňa dospel k vyhlásenému rozsudku po bezchybnom procesnom
postupe a v súlade so všetkými procesnými ustanoveniami, ktoré tento proces upravujú.

Pokiaľ ide o skutkový stav krajský súd uvádza, že vo vzťahu k skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu
súdeného prečinu je napadnutý rozsudok výsledkom konania, pri ktorom súd prvého stupňa postupoval

podľa ustanovení Trestného poriadku, pričom v konaní nezistil také chyby, ktoré by mohli mať vplyv na
objasnenie skutkového stavu veci, tak ako je uvedený v rozsudku okresného súdu a zistenie, že skutok
spáchal obžalovaný. Na základe vykonaného dokazovania prvostupňový súd vyvodil správne skutkové
závery, pričom sa podrobne zaoberal dôkazmi, tak jednotlivo ako aj v súhrne a svoje závery riadne
vysvetlil v odôvodnení rozhodnutia, ktoré je v intenciách ustanovenia § 168 ods.1 Tr. por.

Obžalovaný je jednoznačne usvedčovaný výpoveďou poškodeného, svedkov K. N., M. Z. i ostatnými
listinnými dôkazmi. Z uvedených dôkazov jasne vyplýva, že obžalovaný si obliekol v predajni
poškodeného na seba sveter, ktorý si vyhrnul tak, aby nevyčnieval spod jeho bundy. Jednalo sa o
druhovo rovnaký sveter ako ostatné, ktoré poškodený ponúkal na predaj. Mal dokonca i visačku.

Obžalovaný sa následne pokúsil z predajne ujsť.

Dokonca i svedok Z. L., ktorý je známym obžalovaného a mal byť pri tom, ako obžalovaný údajne bral
sveter z kontajnera na ulici, toto tvrdenie obžalovaného poprel a uviedol, že o ničom takom nevie.Uvedenými dôkazmi bola i podľa názoru krajského súdu jednoznačne vyvrátená obrana obžalovaného,
že žalovaný trestný čin nespáchal. V podrobnostiach možno pritom odkázať v tejto súvislosti na

odôvodnenie súdu I. stupňa v napadnutom rozsudku.

Vovzťahukvýrokuotrestejepotrebnéuviesť,žesúdI.stupňauložilobžalovanémutrestodňatiaslobody
v trvaní 10 mesiacov so zaradením do ústavu so stredným stupňom stráženia. Vo výrokovej časti však
opomenul vyhodnotiť pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností a absentujú i úvahy, ktoré viedli súd

k individualizácii trestu.

Súd I. stupňa pri takto ukladanom treste preto nepostupoval v súlade so základnými zásadami ukladania
trestov uvedenými v §§ 34 a 38 Trestného zákona, neprihliadol na spôsob spáchania činu a jeho
následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho
pomery a možnosť jeho nápravy a dospel k nesprávnemu záveru o výške trestu. Tým bolo porušené

ustanovenie § 34 ods.1, ods.4 a § 38 ods.2 Trestného zákona, čo predstavuje odvolací dôvod podľa §
321 ods.1 písm. d), e) Trestného poriadku.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby

viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods.4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce

okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 38 ods.2 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na
pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností.

Podľa § 38 ods.3 Trestného zákona ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná
hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.
Podľa§38ods.4Trestnéhozákonaakprevažujepomerpriťažujúcichokolností,zvyšujesadolnáhranica
zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Na základe uvedených skutočností možno konštatovať, že pri ukladaní trestu bolo potrebné zistiť
prítomnosť poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, následne na základe ich pomeru upraviť trestnú
sadzbu a po prihliadnutí najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy rozhodnúť o uložení trestu.

Preto krajský súd zrušil celý výrok o treste a o spôsobe jeho výkonu a sám v tomto smere rozhodol.

U obžalovaného bola zistená jedna priťažujúca okolnosť a to podľa § 37 písm. m) Tr. zákona, pretože
už bol v minulosti za trestný čin odsúdený a to rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn.: 5T/167/05
z 20.6.2006. Z výkonu uvedeného trestu bol podmienečne prepustený dňa 27.1.2011, pričom mu bola

určená skúšobná doba v trvaní 5 rokov.

Poľahčujúca okolnosť u obžalovaného zistená nebola.

Keďže prevažovali priťažujúce okolnosti, upravil krajský súd rozpätie trestnej sadzby postupom podľa

§ 38 ods.4 Tr. zákona tak, že zvýšil dolnú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu a trest ukladal v takto
upravenej trestnej sadzbe. Upravená trestná sadzba predstavovala rozpätie 8 mesiacov až 2 roky.

Keďže obžalovaný sa trestnej činnosti dopustil v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia, nebolo
možné mu s poukazom na § 49 ods.2 Tr. zákona ukladať trest podmienečný.

S poukazom na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, na osobu páchateľa, jeho
pomeryamožnosťjehonápravy,krajskýsúdindividualizovaltrestvovýmere 8mesiacov,tedanasamej
spodnej hranici trestnej sadzby. Prihliadol pritom na skutočnosť, že obžalovaný má v odpise z registratrestov vykázané jedno odsúdenie, na ktoré je možné prihliadať, je osobou bez sociálneho zázemia a
trestnou činnosťou spôsobil nepatrnú škodu, pričom ani sám poškodený jej náhradu nežiadal.

Na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradil súd obžalovaného do ústavu so stredným stupňom
stráženia, pretože bol v posledných 10 rokoch vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin.

Takto uložený trest považuje krajský súd za plne súladný s požiadavkami individuálnej a generálnej
prevencie, ako i s požiadavkou ochrany spoločnosti.

Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení preto odvolací súd
rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.