Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. apríl 2013

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23Tos/32/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3108011214
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Gáborík
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:3108011214.2

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Gáboríka a sudcov JUDr.
Ondreja Samaša a JUDr. Františka Kováča v trestnej veci proti obvinenému Z. R. pre prečin marenia
výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák. na neverejnom zasadnutí konanom
dňa 11. apríla 2013 prejednal sťažnosť obžalovaného Z. R. proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo
dňa 02.04.2013 sp. zn. 1T/111/2008 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sa sťažnosť obžalovaného z a m i e t a , pretože nie je dôvodná.

Podľa § 80 ods. 1 písm. a) Tr. por. súd n e p r i j í m a záruku dôveryhodnej osoby D. Z., družky
obžalovaného za jeho ďalšie správanie.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením okresného súdu sp. zn. 1T/111/2008 zo dňa 02.04.2013 bola žiadosť obžalovaného Z.
R. o prepustenie z väzby podľa § 79 ods. 3 Tr. por. v spojení s § 72 ods. 1 písm. b) Tr. por. zamietnutá.
Podľa § 80 ods. 1 písm. b) Tr. por. súd neprijal písomný sľub obžalovaného, že povedie riadny život.
Podľa § 80 ods. 1 písm. c) Tr. por. súd návrh obžalovaného na nahradenie väzby dohľadom probačného
a mediačného úradníka neprijal.

Proti uzneseniu okresného súdu ihneď po jeho vyhlásení podal sťažnosť obžalovaný Z. R., ktorú
odôvodnil prostredníctvom obhajcu. V odôvodnení namietal správnosť napadnutého uznesenia s
poukazom na to, že dôvody väzby u obžalovaného nie sú dané. Obžalovaný sa zdržiaval u svojej
družky vo vedľajšom vchode na adrese R. XX a nevie, prečo mu neboli doručené zásielky. Problémom
mohlo byť to, že mal trvalý pobyt na adrese R. XX, zatiaľ čo sa zdržiaval u svojej družky. Ak možno
obžalovanému pripísať nespoluprácu s orgánmi činnými v trestnom konaní, túto treba ponímať vo svetle
jeho dlhodobých pretrvávajúcich psychických problémov. Ak súd dospeje k záveru, že je daný dôvod
väzby, obžalovaný ponúkol písomný sľub a taktiež je pripravený podrobiť sa probačnému dohľadu.
Taktiež jeho družka ponúkla záruku za jeho ďalšie správanie. Preto navrhol, aby ho odvolací súd
prepustil z väzby na slobodu a zároveň rozhodol o nahradení väzby niektorým zo zákonných inštitútov.

Krajský súd na podklade podanej sťažnosti preskúmal podľa § 192 ods. 1 Tr. por. správnosť všetkých
výrokov napadnutého uznesenia, ako i konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že sťažnosť nie je
dôvodná.

Za súčasného stavu vykonávania dôkazov krajský súd nezistil nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali
zmenu, resp. zánik dôvodov útekovej väzby u obžalovaného stanovených podľa § 71 ods. 1 písm.
a) Tr. por. Obžalovaný Z. R. je i v tomto štádiu konania naďalej dôvodne podozrivý zo spáchania
skutku, pre ktorý mu bolo vznesené obvinenie a že tento vykazuje znaky prečinu marenia výkonu
úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák., ktoré bolo umocnené podaním obžaloby
na menovaného, pričom súd aj vo veci neprávoplatne rozhodol. Vo veci sú nariadené ďalšie úkony,

a to predovšetkým potreba vykonania znaleckého posudku ohľadne duševného stavu obžalovaného.
Je proti nemu vedené aj ďalšie trestné stíhanie, ako na to poukázal v napadnutom uznesení
okresný súd, na ktoré úkony ho tiež nie je možné zabezpečiť. Obžalovaný vedome nepreberal
zásielky, na adrese trvalého pobytu sa nezdržiaval, opakovane a dlhodobo sa nezúčastnil pojednávaní,
neposkytuje potrebnú súčinnosť znalcom pri vyhotovení znaleckého posudku, je nezamestnaný,
dlhodobo spôsobuje prieťahy v konaní, tvoria konkrétne skutočnosti odôvodňujúce u obžalovaného aj
naďalej dôvody väzby v zmysle § 71 ods. 1 písm. a) Tr. por., tak ako na to správne poukázal i súd
prvého stupňa v napadnutom uznesení. Pokiaľ ide o obranu obžalovaného, že býval vo vedľajšom
vchode u družky, ako aj zadovážené čestné prehlásenia, ktoré vyznievajú formálne, túto nemožno
akceptovať, pretože v takom prípade, ak by obžalovaný býval vo vedľajšom vchode, by si určite
aspoň kontroloval poštovú schránku, či tam nemá nejakú zásielku a zúčastňoval by sa pojednávaní.
Napadnuté uznesenie je preto vecne správne, námietky obžalovaného nepovažoval krajský súd
za opodstatnené a väzba obžalovaného je i naďalej adekvátnym zabezpečovacím opatrením. Vyššie
uvedené okolnosti sú rovnako dôvodom, prečo okresný súd správne neprijal písomný sľub a ani dohľad
probačného a mediačného úradníka, ako aj krajský súd, vzhľadom na okolnosti prípadu a osobu
obvineného, neprijal záruku dôveryhodnej osoby ako náhradu za väzbu.

Krajský súd vzhľadom na uvedené dôvody nepovažoval sťažnosť obžalovaného Z. R. za dôvodnú a
preto ju podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon sťažnosť nepripúšťa.