Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 1. február 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/99/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113011291
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Samaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3113011291.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Samaša a sudcov JUDr.
Františka Kováča a JUDr. Patrika Príbelského, PhD. na verejnom zasadnutí konanom dňa 1. februára
2016 prejednal odvolanie prokurátorky Okresnej prokuratúry Trenčín v trestnej veci obžalovanej

L. U.,

nar. XX.X.XXXX v I., trvale bytom M. R., A. XXX/XX, na verejnom zasadnutí prítomnej,

ktoré podala proti rozsudku Okresného súdu Trenčín, sp.zn. 6T/58/2013 zo dňa 26. júna 2015 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie prokurátorky zamieta, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom súdu prvého stupňa bola obžalovaná L. U. podľa § 285 písm. b/ Tr.por. oslobodená
spod obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry Trenčín, č. 2Pv 369/12 zo dňa 26.6.2013, doručenej
Okresnému súdu Trenčín dňa 28.6.2013, v ktorej jej bolo kladené za vinu, že sa mala dopustiť prečinu
krivého obvinenia podľa § 345 ods. 1 Tr.zák. na tom skutkovom základe, že dňa 11.01.2012 v čase o
11:45 hod. a dňa 07.01.2013 v čase o 9:30 hod. na Okresnom riaditeľstve PZ, Odbore kriminálnej polície
Trenčín ako svedok pred vyšetrovateľom v trestnom konaní vedenom pod ČVS: ORP-1384/1-OVK-
TN-2011 v trestnej veci vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. d) Tr. zákona, po predchádzajúcom
poučení o následkoch nepravdivého obvinenia iného zo spáchania trestného činu v úmysle privodiť mu
trestné stíhanie uviedla, že dňa 03.11.2011 T. P., trvale bytom R. nad F., Q. XXXX/X ju prinútila podpísať
pod hrozbou násilia uznanie dlhu v celkovej výške 6.630,- Eur v jej prospech pred notárkou T.., pričom
v uvedenej trestnej veci pod ČVS: ORP-1384/1-OVK-TN-2011 bolo trestné stíhanie podľa § 215 ods.
1 písm. b) Tr. poriadku uznesením vyšetrovateľa zo dňa 04.04.2013 zastavené s právoplatnosťou dňa
23.05.2013, pretože skutok nie je trestným činom.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie prokurátorka, ktoré zahlásila v neprospech
obžalovanej, do zápisnice o hlavnom pojednávaní ihneď po vyhlásení rozsudku. Následne prokurátorka
odvolanie písomne odôvodnila. Prokurátorka uviedla, že na to, aby mohol súd takto rozhodnúť, by
musel mať preukázané, že tvrdenia obžalovanej o hrozbách poškodenej na jej adresu, ktoré vo svojej
výpovedi v inom konaní uviedla, sú nepravdivé. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že obžalovaná
dňa 3.11.2011 spolu s poškodenou T. P. sa dostavila k notárke JUDr. U., kde dobrovoľne a bez nátlaku
podpísala uznanie dlhu, ktorý mala voči poškodenej. Obžalovaná nedeklarovala svoju nevôľu uznať
záväzok voči poškodenej, či už opustením kancelárie notárky, prípadne zavolaním polície. Obžalovaná
podala trestné oznámenie na poškodenú T. P. až takmer po troch týždňoch od podpisu uznania dlhu.
Tu naviac po poučení o následkoch krivého obvinenia, o správnosti svojho konania zapochybovala a
telefonicky kontaktovala právnika a až následne po porade s ním trestné oznámenie na poškodenú T. P.

podala. Ďalej prokurátorka v odvolaní uviedla obsah ustanovenia § 345 ods. 1 Tr.zák. a urobila výklad
k naplneniu subjektívnej stránky uvedeného prečinu. Navrhla rozsudok súdu prvého stupňa podľa §
321 ods. 1 písm. b/ Tr.por. zrušiť a podľa § 322 ods. 1 Tr.por. vec vrátiť súdu prvého stupňa, aby ju v
potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

K odvolaniu prokurátorky sa písomne vyjadrila aj obžalovaná L. U. prostredníctvom svojho obhajcu.
Podľa názoru obhajcu obžalovanú nie je možné stíhať za prečin krivého obvinenia podľa § 345
Tr.zák. z viacerých dôvodov: nebolo preukázané, že by skutočnosti uvedené v trestnom oznámení boli
nepravdivé; nebolo preukázané, že by obžalovaná úmyselne uviedla nepravdivé skutočnosti v úmysle
privodiť T. P. trestné stíhanie; ide o čin, ktorého závažnosť je nepatrná; existuje možnosť, že vzhľadom
na generalizovanú úzkostnú poruchu vnímala skutočnosti opísané v trestnom oznámení ako vydieranie,
čím je vylúčené úmyselné lživé obvinenie T. P.. K tomu obhajca uviedol, že nemožno stíhať osobu
(obvinenú) za úmyselný trestný čin v prípade, že konanie tretej osoby vníma ako trestné a žiada, aby bolo
zákonným spôsobom zistené, či skutočne ide o trestný čin. Ak obvinená subjektívne pociťovala konanie
T. P. tak, ako to popísala, potom nemožno hovoriť o úmyselnom nepravdivom uvádzaní skutočností,
ktoré by mohli privodiť tretej osobe trestné stíhanie. V súlade aj so zásadou v pochybnostiach v prospech
obvinenej, navrhol odvolanie prokurátorky ako nedôvodné zamietnuť.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní navrhla prokurátorka krajskej prokuratúry zrušiť napadnutý
rozsudok v celom rozsahu a vec vrátiť súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie. Obhajca
obžalovanej navrhol odvolanie prokurátorky zamietnuť podľa § 319 Tr.por. ako nedôvodné.

Odvolací súd podľa § 317 ods. 1 Tr.por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku
rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré tomuto výroku predchádzalo a dospel k záveru, že
odvolanie prokurátorky nie je dôvodné.

Pokiaľ ide o procesný postup súdu prvého stupňa v tomto smere v odvolaní nebola vytýkaná žiadna
chyba, pričom ani odvolací súd sám nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa
§ 371 ods. 1 Tr.por.

Pokiaľ ide o skutkové zistenia súdu prvého stupňa, tento v odôvodnení rozsudku podrobne popísal
obsah výpovedí, či už obžalovanej L. U., tak aj poškodenej T. P., ako aj svedkyne - notárky JUDr. G.
U.. V zásade možno prisvedčiť aj názoru súdu prvého stupňa v tom, že dôkazná situácia spočívala v
tvrdení obžalovanej proti tvrdeniu poškodenej. Senát odvolacieho súdu preto významne poukazuje na
obsah výpovede svedkyne JUDr. G. U., ktorá v predmetnej veci vystupuje ako nezaujatá svedkyňa,
ktorej úlohou bolo „objektivizovať“ spor medzi obžalovanou a poškodenou ohľadne vzájomného záväzku
tým, že by „garantovala“ právnu bezvadnosť právneho úkonu pred ňou urobeného. Táto svedkyňa
však vypovedala o takých okolnostiach vykonávania predmetného právneho úkonu pred ňou, z ktorého
vyplýva, že určitý prvok „nedobrovoľnosti“ zo strany obžalovanej tu subjektívne pociťovaný mohol byť,
pričom z jej strany to mohlo byť vnímané ako psychický nátlak (rovnako to obžalovaná popisovala aj v
civilnom spore ohľadne výkonu predmetného uznania dlhu - Okresný súd Trenčíne, sp.zn. 12Cpr 1/2012,
Krajský súd v Trenčíne, sp.zn. 6CoPr 1/2012). Svedkyňa JUDr. G. U. uviedla, že obžalovaná výslovne
neuviedla, že nesúhlasí s dohodou, avšak dohadovanie o výške sumy potvrdila. Obžalovaná taktiež v
kancelárií po podpise uznania dlhu, začala plakať, keď prišiel jej priateľ a začal ju hrešiť za podpis.

Z hľadiska právneho posúdenia konania obžalovanej je nutné prisvedčiť názoru súdu prvého stupňa v
tom, že pre uznanie viny obžalovanej by muselo byť jednoznačne preukázané, že tvrdenia obžalovanej o
hrozbách poškodenej sú jednoznačne nepravdivé. Pre takýto záver však nepostačuje, že trestné stíhanie
vo veci týkajúcej sa tvrdení obžalovanej (zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, 2 písm. d/ Tr.zák.) bolo
zastavené.

Ak vyšetrovateľ aj prokurátorka na základe vykonaného dokazovania v prípravnom konaní (uznesenie
ČVS: ORP-1384/1-OVK-TN-2011, 2Pv 42/12) zhodne dospeli v súvisiacej trestnej veci k záveru, že
skutok (vydieranie) nie je trestným činom, teda pripustili, že sa skutok stal, tak potom obsah trestného
oznámenia poškodenej ohľadne tohto skutku taktiež pri použití zásady v pochybnostiach v prospech
obžalovanej, môže byť kvalifikovaný tak, že tento skutok nie je trestným činom.

Záverom si v tejto veci dovolí senát odvolacieho súdu vysloviť názor vychádzajúci z rešpektovania
zásady v pochybnostiach v prospech obvineného, že obidve účastníčky ich vzájomného pracovno-
právneho sporu konali v rozpore prinajmenšom s dobrými mravmi, pričom rovnako ako nebolo
preukázané, že boli naplnené znaky trestného činu vydierania, tak sú aj pochybnosti, či boli naplnené
znaky trestného činu krivého obvinenia.

Z takto rozvedených dôvodov rozhodol odvolací súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.