Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. september 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/49/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114012214
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Janík

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3114012214.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvTrenčíne,vsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.JozefaJaníkaačlenovsenátuJUDr.

PetraTóthaaJUDr.PatrikaPríbelského,PhD.vtrestnejveciprotiobžalovanémuZ.I.,vedenejpreprečin
ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods.1 Trestného zákona, o odvolaní prokurátora
Okresnej prokuratúry Trenčín proti rozsudku Okresného súdu Trenčín sp. zn. 4T/143/2014-40, zo dňa
26.02.2015, na verejnom zasadnutí konanom dňa 29. septembra 2015, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 odsek 1 písmeno d), odsek 2 Trestného poriadku z r u š u j e s a napadnutý rozsudok
vo výroku o treste.

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa

obžalovaný Z. I. - nar. X.X.XXXX v S., bytom v T. S., A.
G. č. XXX/XX

o d s u d z u j e :

Podľa § 289 ods.1 Tr. zákona, § 36 písm. l), písm. j), § 38 ods.2, ods.3 Tr. zákona s použitím § 56 ods.1,
ods.2 Tr. zákona na peňažný trest vo výmere 500 (päťsto) €.

Podľa § 57 ods.3 Tr. zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený,
obžalovanému sa ustanovuje náhradný trest odňatia slobody na 1 (jeden) mesiac.

Podľa § 61 ods.1, ods.2 Tr. zákona sa obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
akéhokoľvek druhu na 1 (jeden) rok.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Trenčín (ďalej len súd I. stupňa) uznal obžalovaného Z. I. za
vinného zo spáchania prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods.1 Trestného
zákona na tom skutkovom základe, že

dňa 28.10.2014 v čase o 13,20 hodine viedol osobné motorové vozidlo zn. Fiat Punto, EČV:: IL XXX
AK, po ceste I/61 v meste Ilava, časť Klobušice v smere od centra mesta k mestu Dubnica nad Váhom,
kde na ceste I/61 v meste Dubnica nad Váhom časť Prejta bol predpísaným spôsobom zastavený a

kontrolovaný hliadkou Krajského družstva cestného dohľadu KDI KR PZ Tretnčín, ktorá zistila, že vozidlo
viedol pod vplyvom alkoholu, čo mu bolo preukázané dychovou skúškou na prístroji Alcotest 7410 č.
ARZK-0039 v čase o 13,25 hod. s výsledkom merania 1,28 mg/l alkoholu v dychu, čo je v prepočte
2,67 promile alkoholu v krvi a opakovanou dychovou skúškou na prístroji Alcotest 7510 č. ARDL-0196v čase o 13,54 hod. s výsledkom merania 1,29 mg/l alkoholu v dychu, čo je v prepočte 2,69 promile
alkoholu v krvi.

Súd I. stupňa za to uložil obžalovanému podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, § 56 ods.1, ods.2
Trestného zákona peňažný trest vo výmere 500,- €. Pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol
byť úmyselne zmarený, ustanovil súd I. stupňa náhradný trest odňatia slobody v trvaní 3 mesiace.

Uvedený rozsudok napadol ihneď po vyhlásení odvolaním prokurátor Okresnej prokuratúry Trenčín vo

vzťahu k výroku o treste v neprospech obžalovaného, pretože obžalovanému nebol uložený trest zákazu
činnosti.

Prokurátor v písomných dôvodoch odvolania uviedol, že uloženie len peňažného trestu nie je v
súlade s ustanovením § 34 ods.1, ods.4 Trestného zákona. Súd prvého stupňa mal obžalovanému
zároveň uložiť i trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá, ktorý patrí medzi najefektívnejšie sankčné

prostriedky ochrany bezpečnosti cestnej premávky. Obžalovaný mal navyše v tele vysoké promile
alkoholu a opakovanou dychovou skúškou bola preukázaná stúpajúca tendencia obsahu alkoholu v
dychu obžalovaného. Samotná skutočnosť, že obžalovaný nebol pred spáchaním trestnej činnosti
priestupkovo riešený za priestupky na úseku dopravy, ešte neodôvodňuje neuloženie trestu zákazu
činnosti.

Preto prokurátor navrhol, aby krajský súd postupom podľa § 322 ods.2 v spojení s § 322 ods.3 Trestného
poriadku rozsudok súdu prvého stupňa doplnil o výrok ukladajúci trest zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá akéhokoľvek druhu.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu prokurátor krajskej prokuratúry zotrval na podanom odvolaní
a dôvodoch uvedených v jeho písomnom vyhotovení.

Obžalovaný sa verejného zasadnutia nezúčastnil, pričom upovedomenie riadne prevzal a bez
ospravedlnenia sa nedostavil. Preto bolo verejné zasadnutie vykonané v jeho neprítomnosti.

Krajský súd ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania prokurátorom - podľa §
317 odsek 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,
proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo.
Neopomenul pritom skúmať, či vec neobsahuje chyby odvolaním nevytýkané, ktoré by odôvodňovali

podanie dovolania podľa § 371 odsek 1 Trestného poriadku a dospel k záveru, že odvolanie
prokurátora vo vzťahu k neuloženiu trestu zákazu činnosti v neprospech obžalovaného, je dôvodné.

Súd I. stupňa neuložil obžalovanému trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá v podstate s
odôvodnením, že dokazovaním i postojom obžalovaného bolo preukázané, že spáchanie trestnej

činnosti bolo len jednorazovým vybočením z medzí jeho riadneho života. Uloženie trestu zákazu činnosti
by obžalovanému vážne skomplikovalo život v rodine, pretože manželka obžalovaného je vážne chorá.
Je odkázaná na pomoc obžalovaného a tiež obžalovaný sám má problémy s chôdzou, pričom vodičský
preukaz má zadržaný už od 28.10.2014.

Súd I. stupňa pri takto ukladanom treste nepostupoval v súlade so základnými zásadami ukladania
trestov uvedenými v §§ 34 a 38 Trestného zákona, neprihliadol na spôsob spáchania činu a jeho
následok, zavinenie, pohnútku a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy a dospel k
nesprávnemu záveru o nepotrebnosti uloženia trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá. Zároveň
súd I. stupňa obžalovanému ustanovil neprimerane prísny náhradný trest odňatia slobody. Tým bolo

porušené ustanovenie § 34 ods.1, ods.4 a § 38 ods.2 Trestného zákona, čo predstavuje odvolací dôvod
podľa § 321 ods.1 písm. d) Trestného poriadku.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby

viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.Podľa § 34 ods.4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 38 ods.2 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na
pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností.

Podľa § 38 ods.3 Trestného zákona ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná

hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Podľa § 61 Trestného zákona:
(1) Trest zákazu činnosti spočíva v tom, že sa odsúdenému po dobu výkonu tohto trestu zakazuje výkon
určitého zamestnania, povolania alebo funkcie alebo takej činnosti, na ktorú treba osobitné povolenie
alebo ktorej podmienky výkonu upravuje osobitný predpis.

(2) Trest zákazu činnosti môže súd uložiť na jeden rok až desať rokov, ak sa páchateľ dopustil trestného
činu v súvislosti s touto činnosťou.

(3) Ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289,

ktorého sa dopustil ako vodič dopravného prostriedku, ktorý už bol za taký trestný čin alebo za trestný čin
usmrtenia podľa § 149 ods. 4 alebo 5, ktorých sa dopustil ako vodič dopravného prostriedku, odsúdený,
uloží mu trest zákazu činnosti v hornej polovici trestnej sadzby uvedenej v odseku 2.

Na základe uvedených skutočností možno konštatovať, že obžalovaný sa aktuálne dopustil prečinu

ohrozenia pod vplyvom návykovej látky, keď po požití alkoholu viedol osobné motorové vozidlo. V
kontexte spáchanej trestnej činnosti a zákonných možností adekvátne na spáchanú trestnú činnosť
reagovaťjemožnéuviesť,žetrestzákazučinnostijejednýmzdruhovtrestov,ktorémajúpriamozabrániť
páchaniu ďalších trestných činov. Zmyslom trestu zákazu činnosti je dočasne zamedziť páchateľovi
možnosť vykonávať určitú činnosť, na ktorej výkon je potrebné osobitné povolenie. Je preto logicky

jednou z najtypickejších trestnoprávnych sankcií za najzávažnejšie porušenia pravidiel premávky na
pozemných komunikáciách.

Rozhodnutie súdu o uložení trestu zákazu činnosti má tak v zásade fakultatívnu povahu, avšak najmä v
prípade trestných činov spáchaných v doprave sa tento druh trestu javí ako najúčinnejší a najefektívnejší

z hľadiska jednak pôsobenia na prevýchovu obžalovaného, ako i z hľadiska vhodného prostriedku na
zabránenie recidívy. Netreba zabúdať ani na požiadavky generálnej prevencie, keď práve uloženie
tohto druhu trestu (prípadne i popri inom treste) má najväčší potenciál odradiť iných od páchania
(predovšetkým úmyselných) trestných činov v doprave a to najmä, ak sú spáchané v súvislosti s požitím
návykovej látky. K rovnakému záveru tenduje i súčasná prevládajúca súdna prax a judikatúra keď

vychádzaznázoru,žeakspáchatrestnýčinohrozeniapodvplyvomnávykovejlátky(vminulostiopilstva)
vodič motorového vozidla, treba mu spravidla uložiť trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá (pozri
napr. R 15/1977, R 41/1978, R 42/1978, R 21/1982).

Ak teda v danom prípade súd I. stupňa neuložil obžalovanému zároveň (popri inom druhu trestu) i trest

zákazu činnosti viesť motorové vozidlá, nerešpektoval základné zásady ukladania trestov uvedené v §
34 ods.1, ods.4 Tr. zákona. Obžalovaný spáchal trestnú činnosť formou vedenia motorového vozidla pod
vplyvom alkoholu. Alkohol v jeho dychu v čase zadržania predstavoval hodnotu 2,67 promile, pričom
následne stúpal. Obžalovaný teda požil alkohol zrejme bezprostredne pred jazdou, pričom je vylúčené,
že by sa jednalo o tzv. zostatkový alkohol. Obžalovaný sa dopustil vedome a úmyselne tohto konania

napriek tomu že vedel, že jeho manželka je vážne chorá a je odkázaná na jeho pomoc pri zabezpečovaní
odvozu a tiež, že on sám má problémy s chôdzou. Tieto skutočnosti, ktoré súd I. stupňa vyhodnotil v
prospech obžalovaného, však podľa názoru krajského súdu svedčia skôr v jeho neprospech a odrážajú
skôr jeho nezodpovedný, či čiastočne ľahostajný postoj k existujúcim zdravotným problémom v jeho
rodine. Krajský súd nemôže ďalej opakovane opomenúť ani naliehavú potrebu naplnenia účelu trestu z

hľadiskaindividuálnej,aleigenerálnejprevencie.Inapriekvšeobecnémupovedomiuotrestnostivedenia
motorovýchvozidielpodvplyvomalkoholu,počettrestnýchčinovpodľa§289Trestnéhozákonaneustále
narastá a mnoho páchateľov dokonca recidivuje. Preto je potrebné, aby súdy na túto situáciu adekvátnereagovali a to i formou ukladania prísnejších trestov a to vrátane trestov zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá. Len tak bude naplnená požiadavka individuálnej i generálnej prevencie.

Sumarizujúc uvedené potom musí krajský súd uviesť, že u obžalovaného boli v plnej miere splnené
podmienky na uloženie trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu a preto
považoval za potrebné napadnutý rozsudok v tomto smere doplniť.

I keď prokurátor napadol len výrok o treste v časti neuloženia trestu zákazu činnosti, krajský súd

po preskúmaní výroku o treste zistil, že súd prvého stupňa pri ukladaní trestu nevyhodnotil pomer
poľahčujúcich a priťažujúcich okolností tak, ako to požaduje § 34 ods.4 a § 38 ods.2 Tr. zákona. Tento
nedostatok preto musel krajský súd nahradiť vlastnou činnosťou.

Preto krajský súd zrušil celý výrok o treste a zistiac u obžalovaného dve poľahčujúce okolnosti podľa § 36
písm. l), písm. j) - teda obžalovaný sa ku spáchaniu trestného činu priznal a úprimne ho oľutoval a pred

jeho spáchaním viedol riadny život - upravil trestnú sadzbu podľa § 38 ods.2, ods.3 Tr. zákona tak, že pri
prevažujúcom pomere poľahčujúcich okolností hornú hranicu trestnej sadzby znížil o jednu tretinu. Trest
následne ukladal v takto upravenej trestnej sadzbe, pričom sa stotožnil s názorom súdu I. stupňa, že sú
splnené podmienky na uloženie peňažného trestu. Konkrétna výmera peňažného trestu bola následne
vzhľadom na následky trestného činu ako i na majetkové pomery obžalovaného, stanovená vo výške

500,- €.

Pôvodne ustanovený náhradný trest odňatia slobody v trvaní 3 mesiace sa krajskému súdu javil ako
neprimerane vysoký a preto obžalovanému sám ustanovil náhradný trest odňatia slobody kratší a to v
trvaní 1 mesiac.

Keďže, ako bolo vyššie uvedené, boli splnené podmienky na uloženie trestu zákazu činnosti a vzhľadom
na povahu trestnej činnosti sa dokonca uloženie tohto druhu trestu javilo ako vyslovene žiadúce, uložil
krajský súd obžalovanému i trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 1
rok, teda na samej spodnej hranici.

Takto uložený trest považuje krajský súd za plne súladný s požiadavkami individuálnej a generálnej
prevencie, ako i s požiadavkou ochrany spoločnosti.

Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení preto odvolací súd

rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.