Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 13. január 2017

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 20C/202/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115211168
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Hvizdoš

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2017:3115211168.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudcom Mgr. Petrom Hvizdošom v právnej veci žalobcu: WM Consulting &

Communication, s.r.o., so sídlom Sad A. Kmeťa 24, Piešťany, IČO: 34 127 798, právne zastúpeného
JUDr. Roman Kvasnica, advokát, s.r.o., so sídlom Sad A. Kmeťa 24, Piešťany, IČO: 36 866 598, proti
žalovanému: T. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. U.. H. XXX/XX, O.Í., t.č. bytom O., J. V. X, štátnemu
občanovi SR, o zaplatenie 3.386,51 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 210,- Eur zastavuje.

II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

III. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca požiadal súd, aby žalovaného zaviazal zaplatiť mu sumu 3.386,51 Eur spolu s úrokom
vo výške 11,75% ročne zo sumy 2.171,01 Eur od 26.9.2014 do zaplatenia, úrokom z omeškania
vo výške 8 % ročne zo sumy 2.171,01 Eur od 26.9.2014 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že
na základe zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, ktorú uzavrel dňa 22.5.2008 žalovaný so
Slovenskou sporiteľňou, a.s., poskytla Slovenská sporiteľňa, a.s. (ďalej aj "SLSP, a.s.") žalovanému
úver v sume 90.000 Sk/2.987,45 Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal uhrádzať v 59 splátkach po 2.051

Sk/68,08 Eur mesačne, splatných vždy do 20. dňa v mesiaci, počnúc 20.6.2008 a posledná splátka bola
splatná dňa 20.5.2013. Žalovaný porušil svoje povinnosti podľa zmluvy. Pôvodný veriteľ pohľadávku
zo zmluvy postúpil žalobcovi na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 25.9.2014 s tým, že
o postúpení pohľadávky postupca upovedomil žalovaného oznámením zo dňa 7.10.2014. Pohľadávka
ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala sumu vo výške 3.386,51 Eur, ktorá pozostávala z istiny
vo výške 2.171,01 Eur, príslušenstva vo výške 1.215,50 Eur. Úrok si žalobca uplatnil podľa čl. I. bod
1 zmluvy o úvere s tým, že podľa čl. 7.4.2 všeobecných obchodných podmienok sa úver úročí denne

odo dňa poskytnutia úveru (vrátane) do dňa predchádzajúceho dňu splatenia úveru (vrátane). Pretože
zmluva o úvere bola uzavretá dňa 1.2.2013, žalobca úroky z omeškania uplatnil podľa ust. § 369 ods.
1 Obchodného zákonníka v znení účinnom do 1.2.2013 s poukazom na prechodné ustanovenie §
768k ods. 3 Obchodného zákonníka. Žalovaný od postúpenia pohľadávky do spísania žaloby neuhradil
žalobcovi žiadnu sumu. Preto sa žalobca obrátil na súd.
2. Žalobca v písomnom podaní zo dňa 16.7.2015 uviedol, že príslušenstvo vo výške 1.215,50 Eur
pozostáva z úrokov vo výške 800,92 Eur vyčíslených za použitia sadzby 11,75 % ročne z istiny

2.171,01 Eur od 6.8.2011 do 25.9.2014, z úrokov z omeškania vo výške 414,58 Eur vyčíslených za
použitia sadzby 8% ročne z istiny 2.171,01 Eur od 6.5.2012 do 25.9.2014. V písomnom podaní zo dňa
1.10.2015 žalobca uviedol, že právny predchodca žalobcu žalovaného vyzval na zaplatenie dlžnej sumy
výzvou zo dňa 21.7.2010, ktorú žalovanému zaslal obyčajnou zásielkou, a preto žalobca nedisponujedoručenkou ani podacím hárkom od výzvy. V písomnom podaní zo dňa 17.12.2015 žalobca uviedol, že k
vyhláseniu mimoriadnej splatnosti predmetného úveru nedošlo. V písomnom podaní zo dňa 19.10.2016
žalobca uviedol, že žalovaný na úver uhradil sumu 2.275,54 Eur, a vysvetlil spôsob započítania úhrad

žalovaného.

3. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril.

4. Súd vykonal vo veci pojednávania v dňoch 11.11.2016, 13.1.2017. Vec bola prejednaná podľa § 183

zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP") v neprítomnosti žalobcu. Strany
boli na pojednávanie riadne a včas predvolané, o odročenie pojednávania nežiadali.

5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, oboznámením výpisu z obchodného registra
ohľadom žalobcu, zmluvy o splátkovom úvere č. 0274716604 zo dňa 22.5.2008, všeobecných
obchodných podmienok, zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 25.9.2014, výňatku z jej prílohy č. 1,

oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 7.10.2014, správ o pobyte žalovaného, písomných podaní
žalobcu zo dňa 16.7.2015, 1.10.2015, 17.12.2015, 19.10.2016, výzvy SLSP, a.s. zo dňa 21.7.2010,
obchodných podmienok SLSP, a.s. pre poskytovanie úverov a povolených prečerpaní privátnym
klientom a mikro podnikateľom, prehľadu transakcií na úvere, zásielku zasielanú žalovanému žalobcom
30.10.2014, a zistil nasledovný skutkový stav:

6. Žalovaný ako dlžník uzavrel dňa 22.5.2008 so Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako veriteľom zmluvu
o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej sa Slovenská sporiteľňa, a.s. zaviazala
poskytnúť dlžníkovi úver vo výške 90.000,- Sk (2.987,45 Eur), a dlžník sa zaviazal úver vrátiť veriteľovi
s úrokmi pri úrokovej sadzbe vo výške 11,75% ročne v pravidelných mesačných splátkach po 2.051

Sk/68,08 Eur, zročných vždy do 20. dňa v mesiaci, pričom prvá splátka bola zročná dňa 20.6.2008,
posledná splátka bola zročná dňa 20.5.2013. Ročná percentuálna miera nákladov je uvedená vo výške
15,35 %, priemerná hodnota RPMN vo výške 17,40%. V zmluve je žalovaný označený jeho menom,
priezviskom, rodným číslom, číslom občianskeho preukazu a adresou trvalého pobytu. Podľa čl. II bodu
II. sú súčasťou úverovej zmluvy všeobecné obchodné podmienky účinné od 1.8.2002, a obchodné

podmienky SLSP, a.s. pre poskytovanie úverov a povolených prečerpaní privátnym klientom a mikro
podnikateľom.

7.ŽalobcapredložilsúduvýzvuvyhotovenúSLSP,a.s.dňa21.7.2010,vktorejbankavyzývažalovaného,
aby v lehote10 dní od doručenia výzvy uhradil banke omeškané splátky ku dňu 30.6.2010 vo výške

250,03 Eur titulom úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX.

8. Dňa 25.9.2014 uzavrela spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s. ako postupca so žalobcom ako
postupníkom zmluvu o postúpení pohľadávok. V Prílohe č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok je ako
predmet postúpenia uvedená aj pohľadávka voči žalovanému v celkovej výške 3.386,51 Eur, ktorá

vzniklazozmluvyč.XXXXXXXXXX.Postúpeniepohľadávkyoznámilpôvodnýveriteľžalovanému listom
zo dňa 7.10.2014.
9. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní zobral žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 210,- Eur,
ktorú uhradil žalovaný po začatí konania žalobcovi. Žalobca uvedenú úhradu započítal na istinu, ktorá
sa znížila na 1.961,01 Eur. Žalobca trval na zaplatení sumy 3.176,51 Eur s riadnym úrokom vo výške

11,75 % ročne zo sumy 1.961,01 Eur od 26.09.2014 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo
výške 8 % ročne zo sumy 1.961,01 Eur od 26.09.2014 do zaplatenia. Ďalej uviedol, že ustanovenie
§ 92 ods. 8 zákona o bankách sa vzťahuje na situáciu, keď dlžník z úverovej zmluvy nesúhlasí s
postúpením pohľadávky, teda keď banka postúpila pohľadávku bez súhlasu dlžníka, čo nie je tento
prípad, keďže žalovaný vo VOP v bode 19.16 súhlasil s tým, že banka je oprávnená kedykoľvek postúpiť

na tretiu osobu svoje pohľadávky voči nemu. Žalobca nedisponuje doručenkou od žalovaného ohľadom
písomnej výzvy banky zo dňa 21.7.2010 ani dokladom o odoslaní tejto výzvy žalovanému a banka
tieto listiny ani nearchivuje. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo 210/01, v zmysle
ktorého relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu
legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky a dlžník sa v takomto prípade nemôže

úspešnedovolaťneplatnostizmluvyopostúpenípohľadávkyajejneexistencie.Právnyzástupcažalobcu
mal za to, že žalovaný neoznámil zmenu svojej adresy, ktorú uviedol na zmluve o úvere, čo vyplýva aj
z nedoručenej zásielky, ktorú mu žalobca odoslal 30.10.2014 a tá sa vrátila s poznámkou adresát je
neznámy, a v tejto súvislosti poukázal na bod 10.5 a bod 10.3 VOP SLSP, a.s., v zmysle ktorých sazásielka, ktorú zaslala banka poštou na dresu klientovi považuje za doručenú 3. deň od odoslania a
klient, teda žalovaný bol povinný banke nahlásiť zmenu svojej adresy. Žalobca preukázal aktívnu vecnú
legitimáciu v konaní.

10. Žalovaný na pojednávaní potvrdil, že si od SLSP a.s. vzal úver na základe úverovej zmluvy, ktorú
predložil žalobca. Úver pravidelne splácal. Úver použil na úhradu osobných potrieb svojich a jeho sestry.
Ďalej uviedol, že do začatia konania veriteľovi z úveru uhradil sumu 2.275,54 Eur a po začatí konania
žalobcovi splátkami uhradil sumu 210,- Eur. Predtým ako SLSP a.s. postúpila pohľadávku z predmetnej

zmluvy o úvere voči žalovanému na žalobcu zo strany SLSP a.s. nebola žalovanému doručená žiadna
písomná výzva na úhradu dlhu zo zmluvy o úvere. Žalovaný uviedol, že nesúhlasil s tým, že by banka
bola oprávnená postúpiť pohľadávku na tretiu osobu. Poukázal na to, že žalobca sám našiel adresu
O., kde teraz žalovaný býva a preberá poštu, a doručil žalovanému na ňu listiny, ktoré súvisia s touto
vecou. Od roku 2009 prestal žalovaný bývať na adrese B.. U.. H. XXX/XX. Na uvedenej adrese býval
v prenájme. Keď sa musel odsťahovať, vlastníčka bytu mu odhlasovala trvalý pobyt na tejto adrese.

Prechodný pobyt si žalovaný na mestskom úrade nenahlásil. Žalovaný nenahlásil SLSP, a.s. zmenu
adresy, na ktorej býval. Nie je schopný dlh uhradiť jednorázovo, ale len v splátkach, ktorých výšku
ponechal na úvahe súdu. Býva na ubytovni, za bývanie hradí 150,- Eur mesačne. Je zamestnaný v
spoločnosti LOTN Trenčín a dosahuje zárobok 480,- Eur mesačne. Spláca ešte ďalší dlh inej spoločnosti
po 40,- Eur mesačne.

11. Podľa ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na
požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 2 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov
v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere /ďalej len "zákon č. 258/2001 Z.z."/ na účely tohto
zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,

Podľa § 2 písm. b/ zákona č. 258/2001 Z.z. Na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom
úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa
zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským
úverom,

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. Veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného
spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý

spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 4 ods. 2 písm. i/ zákona č. 258/2001 Z.z. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,

Podľa§4ods.3vetadruházákonač.258/2001Z.z.Akvšakzmluvaospotrebiteľskomúvereneobsahuje
náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a
bez poplatkov.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy o
úvere Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ
so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce

právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom
je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa§524ods.1,ods.2ObčianskehozákonníkaVeriteľmôžesvojupohľadávkuajbezsúhlasudlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky
práva s ňou spojené.

Podľa § 526 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka Postúpenie pohľadávky je povinný postupca
bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi
alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením
postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať

preukázania zmluvy o postúpení.

Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok Ak je napriek písomnej výzve banky
alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so

splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže
banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku
postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez
súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred
postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v

celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením
čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol
jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať
postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka;
banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných

záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok
a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

12. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že dňa 22.5.2008 bola medzi SLSP, a.s. ako veriteľom
a žalovaným ako dlžníkom uzavretá zmluva o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX podľa ustanovenia

§ 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Uvedená zmluva je zároveň spotrebiteľskou zmluvou podľa
zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože
súdu je z rozhodovacej činnosti známe, že obdobné zmluvy veriteľ uzatváral s dlžníkmi vo viacerých
prípadoch, a z textu predmetnej zmluvy a všeobecných obchodných podmienok SLSP, a.s., ktoré boli
vopred pripravené týmto veriteľom, nepochybne vyplýva, že spotrebiteľ, teda žalovaný obsah zmluvy

podstatným spôsobom neovplyvnil. Predmetná zmluva je zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle
§ 2 písm. b/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy, ktorá bola uzavretá medzi SLSP, a.s. a žalovaným ako spotrebiteľom, čo vyplýva aj z označenia
žalovaného ako zmluvnej strany v texte zmluvy a z jeho vyjadrenia, keď úver použil pre osobnú
potrebu. Zmluva je uzavretá v zákonom stanovenej písomnej forme. Ide o zmluvu, ktorou sa veriteľ

zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi úver, teda dočasne poskytnúť peňažné prostriedky na základe zmluvy
o úvere a spotrebiteľ sa zaväzuje tieto vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené s úverom. Predmetom
zmluvy bolo poskytnutie úveru vo výške 90.000,- Sk, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať veriteľovi s
dohodnutým úrokom v pravidelných mesačných splátkach podľa podmienok v zmluve. Žalobca uplatnil
proti žalovanému neuhradený zostatok tohto úveru.

13. Pred vyhodnotením oprávnenosti uplatneného práva sa súd musel zaoberať tým, či žalobca
je aktívne vecne legitimovaný domáhať sa zaplatenia peňažnej pohľadávky proti žalovanému na
základe predmetnej zmluvy o úvere. Aktívna vecná legitimácia v občianskom súdnom konaní znamenáoprávnenie účastníka vyplývajúce mu z hmotného práva. Aktívnu vecnú legitimáciu má ten z účastníkov,
komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva, o ktorom sa v konaní
rozhoduje. Pasívne legitimovaný je v konaní nositeľ subjektívnej povinnosti, vyplývajúcej z hmotného

práva, splnenia ktorej povinnosti sa žalobca domáha. Imanentnou súčasťou rozhodovania súdu je
posudzovanie aktívnej a pasívnej vecnej legitimácie v konaní (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.
2Cdo/205/2009). Žalobcu zaťažuje povinnosť preukázať svoju aktívnu vecnú legitimáciu v konaní.

14. Bolo preukázané, že medzi SLSP, a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom bola dňa

25.9.2014 uzavretá zmluva o postúpení pohľadávok, z prílohy ktorej vyplýva, že predmetom postúpenia
mala byť aj pohľadávka voči žalovanému v celkovej výške 3.386,51 Eur na základe zmluvy o splátkovom
úvere zo dňa 22.5.2008. Ustanovenie § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka priznáva veriteľovi právo
postúpiť svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka písomnou zmluvou inému subjektu. Postúpením
pohľadávky dochádza k zmene v osobe veriteľa, novým veriteľom sa stane postupník, ktorý nadobúda
pohľadávku s príslušenstvom a právami s ňou spojenými. Stanovená obligatórna písomná forma zmluvy

o postúpení pohľadávok bola v danom prípade splnená. Keďže pôvodný veriteľ SLSP, a.s. je bankou,
zákonodarcom sú v osobitnom zákone stanovené ďalšie podmienky, ktoré musia byť splnené, aby mohlo
dôjsť k platnému postúpeniu pohľadávky banky na inú osobu. V zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 zákona
č. 483/2001 Z.z. o bankách môže banka postúpiť pohľadávku voči klientovi aj bez súhlasu klienta, a aj
osobe, ktorá nemusí byť bankou vtedy, ak je pohľadávka splatná, predtým banka písomne vyzve klienta

naúhraduomeškanýchsplátokpohľadávkyaklient,tedadlžníkjenepretržitedlhšieako90kalendárnych
dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke. Tieto predpoklady
musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. Vzhľadom na text daného ustanovenia je zrejmé, že
zákonodarca v ňom stanovil predpoklady, ktoré musia byť splnené pre to, aby bola pohľadávka spôsobilá
na postúpenie zo strany banky na tretiu osobu. V prípade, že tieto podmienky splnené nie sú, nemôže

dôjsť k platnému postúpeniu pohľadávky. Toto ustanovenie musí byť dodržané v každom prípade bez
ohľadu na to, či dlžník s postúpením pohľadávky nesúhlasí, ako aj vtedy, keď banka do obchodných
podmienok vložila ustanovenie o súhlase dlžníka s postúpením pohľadávky banky na tretiu osobu.
Treba zdôrazniť, že predmetné ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách má nepochybne povahu
kogentného ustanovenia, od ktorého sa nie je možné v zmluve odchýliť, keďže je v ňom vymedzený

postup, ktorý musí byť dodržaný na to, aby banka bola oprávnená postúpiť pohľadávku z úveru tretej
osobe a ktoré dáva možnosť klientovi po písomnej výzve banky vyrovnať omeškané splátky úveru
a predísť tak postúpeniu pohľadávky na tretiu osobu. Nemohlo preto dôjsť k platnému dojednaniu
odchýlnejúpravypodmienokpostúpeniapohľadávkybankyvzmluveoúvere,čojezvýraznenéajtým,že
žalovanývystupujevzmluvnomvzťahuzozmluvyoúverevpostaveníspotrebiteľatedaslabšejzmluvnej

strany. Žalovaný nemohol ovplyvniť text VOP, ktoré vopred pripravila banka a musel ich prijať, keď chcel,
aby mu bol úver poskytnutý. V článku 19 bod 19.16 VOP Slovenskej sporiteľne, a.s., ktoré sú podľa čl.
II bod 2 zmluvy o úvere súčasťou zmluvy, je spotrebiteľovi zo strany banky naoktrojované ustanovenie,
podľa ktorého klient výslovne súhlasí s tým, že banka je oprávnená kedykoľvek postúpiť akékoľvek svoje
pohľadávky a to bez ohľadu na to, či sú budúce alebo súčasné podmienené alebo nepodmienené bez

ohľadu na právny vzťah, z ktorého vyplývajú ako aj bez ohľadu na to, že banka vzniesla v súvislosti
s takouto pohľadávkou požiadavku alebo nie voči klientovi na tretiu osobu. Znenie tohto zmluvného
ustanovenia umožňuje banke postúpiť pohľadávku voči klientovi zo zmluvy kedykoľvek a nezohľadňuje
teda žiadnu z podmienok prípustnosti postúpenia pohľadávky podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách
(predtým § 92 ods. 7 zákona o bankách). Pre rozpor s týmto kogentným zákonným ustanovením je

preto podľa § 39 Občianskeho zákonníka toto zmluvné ustanovenie VOP absolútne neplatné. Citované
ustanovenie zmluvy je oddeliteľné od zvyšnej časti zmluvy o úvere, ktorá podľa § 41 Občianskeho
zákonníka ostáva platnou. Nemôže ísť o platnú časť právneho úkonu aj z toho dôvodu, že v danom
ustanovení sa neprípustne (na ujmu práv spotrebiteľa) eliminujú zákonné limity umožňujúce banke
postúpiť pohľadávku voči spotrebiteľovi tretej osobe. Je tým výrazne zhoršené postavenie spotrebiteľa,

ktorý vstupoval do zmluvného vzťahu s veriteľom - bankou, z čoho pre spotrebiteľa vyplývajú garancie,
keďže činnosť banky podlieha dozoru a dohľadu NBS, pričom pokiaľ by bolo takéto zmluvné ustanovenie
platné, bola by banka oprávnená bez akéhokoľvek predchádzajúceho upozornenia dlžníka pohľadávku
protispotrebiteľovipostúpiťtretejosobe,ajnebankovémusubjektu,atoajvtedy,akbydlžníkpohľadávku
riadne a včas splácal. Uvedené ustanovenie článku 19 bod 19.16 VOP zavádza značnú nerovnováhu

v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a je preto absolútne neplatné
aj v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalovaný nemohol ovplyvniť obsah bankou vopred
pripravených VOP. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že nesúhlasil s postúpením pohľadávky banky
na tretiu osobu. Predpoklady uvedené v ustanovení § 92 ods. 8 zákona o bankách ako nevyhnutnépodmienky platnosti postúpenia pohľadávky banky na tretiu osobu vyhodnotil aj Krajský súd v Prešove
v uznesení č.k. 6Co/119/2013-135 zo dňa 29.5.2014, Krajský súd v Prešove v rozsudku sp. zn. 18Co
358/2015 zo dňa 11.10.2016, Krajský súd v Trenčíne v rozsudkoch č.k. 5Co/460/2015-138 zo dňa

13.1.2016, č.k. 6Co/603/2015 - 166 zo dňa 22.3.2016, č.k. 17Co 1308/2015-74 zo dňa 21.12.2016, č.k.
5Co 391/2016-245 zo dňa 13.12.2016, Krajský súd v Trnave v rozsudkoch č.k. 26Co/552/2015 zo dňa
26.9.2016, č.k. 23Co/450/2015 zo dňa 25.9.2016, Krajský súd v Žiline v rozsudkoch č.k. 11Co/235/2016
zo dňa 12.9.2016, č.k. 9Co/248/2016 zo dňa 22.8.2016. Súd nevidel dôvod pre odklon od tejto ustálenej
rozhodovacej činnosti súdov. Žalobca, ktorému SLSP, a.s. pri uzavretí zmluvy o postúpení pohľadávok

odovzdala všetku zmluvnú dokumentáciu ohľadom predmetného úveru, predložil súdu výzvu SLSP,
a.s. dňa 21.7.2010, v ktorej banka vyzýva žalovaného, aby v lehote10 dní od doručenia výzvy uhradil
banke omeškané splátky predmetného úveru, avšak žalobca nepreukázal, že túto výzvu banka naozaj
žalovanému doručila, resp. ju aspoň žalovanému odoslala. Žalobca uviedol, že banka túto výzvu zaslala
žalovanému poštou obyčajnou zásielkou. Žalovaný však poprel, žeby mu bola doručená písomná výzva
banky na splnenie dlhu pred tým, ako bola uzavretá zmluva o postúpení pohľadávok. Keďže žalobca

uvádzal, že banka kvalifikovanú výzvu nezasielala doporučene, súd už nežiadal od banky doklady o
odoslaní, resp. doručení tejto výzvy, pričom súdu je z vlastnej rozhodovacej činnosti známe, že ani
v iných konaniach o návrhu právneho predchodcu žalobcu proti iným spotrebiteľom banka na výzvu
súdu nepredložila doklad o odoslaní, prípadne doručení výzvy na splnenie dlhu dlžníkovi. Bolo v záujme
veriteľa, aby kvalifikovanú výzvu zasielal dlžníkovi takým spôsobom, aby to bolo preukázateľné, a aby

doklad o odoslaní (poštový podací lístok), resp. doručení výzvy (doručenku) dlžníkovi uschovával pre
prípad jeho potreby v budúcnosti. Keďže nebolo preukázané, žeby banka predmetnú výzvu zo dňa
21.7.2010 poštou skutočne odoslala žalovanému na adresu pobytu uvedenú v zmluve, je bez právneho
významu to, že žalovaný banke nenahlásil zmenu adresy svojho pobytu v roku 2009, a nemožno potom
uvažovaťaniofikciidoručeniapísomnostivzmyslečl.10bod10.3.VOP,vzmyslektoréhopridoručovaní

písomností v tuzemskom poštovom styku sa zásielka považuje za doručenú tretí deň po jej odoslaní
aj vtedy, ak sa adresát o tejto skutočnosti nedozvie, alebo sa zásielka vráti ako nedoručená. Súdna
prax sa už odklonila od rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo 210/01, na ktoré poukazoval
žalobca,apodľaktoréhorelevantnéoznámeniepostupcudlžníkoviopostúpenípohľadávkybezďalšieho
zakladá aktívnu vecnú legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd z takého

oznámenia vychádza bez toho, aby ako predbežnú otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o
postúpení. Odklon od uvedeného rozhodnutia vyplýva napríklad z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 2Obo 49/2008 zo dňa 14.5.2008 ako aj z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo 76/2007
zo dňa 28.1.2009, podľa ktorého v spore o neplatnosť zmluvy o postúpení, resp. v spore o splnenie
neuhradenej postúpenej pohľadávky je súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti ku skutočnostiam,

ktoré majú za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu - zmluvy o postúpení pohľadávky, ak v
konaní vyjdú najavo, a z Občianskeho zákonníka nemožno vyvodiť, že dlžník by nemohol namietať a súd
skúmať platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, ak by toto postúpenie dlžníkovi oznámil postupca, a
nemožno vyvodiť ani to, že dlžník by mohol namietať platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky len vtedy,
ak by postupca postúpenie pohľadávky dlžníkovi neoznámil, ale postupník by postúpenie pohľadávky

dlžníkovi preukázal; na takéto rozlišovanie v postavení dlžníka nemožno nájsť oporu v ustanovení § 526
ods. 2 Občianskeho zákonníka. K správnosti týchto záverov obsiahnutých v rozsudku Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 1Cdo 76/2007 zo dňa 28.1.2009 sa priklonil aj Ústavný súd SR v uznesení sp. zn. IV. ÚS
337/2012-19 zo dňa 3.7.2012.

15. Keďže žalobca nepreukázal, že pôvodný veriteľ pred postúpením pohľadávky na žalobcu písomne
vyzval žalovaného na splnenie peňažného záväzku titulom poskytnutého úveru, že mu túto výzvu
odoslal, a doručil, a žalovaný uvedenú skutočnosť popieral, teda žalobca nepreukázal, že pohľadávka
bola spôsobila na postúpenie, zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 25.9.2014 je v časti postúpenia
pohľadávky voči žalovanému absolútne neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor so

zákonom, a to pre nedodržanie zákonnej podmienky uvedenej v ustanovení § 92 ods. 8 zákona č.
483/2001 Z.z. o bankách.

16. Keďže žalovaný súhlasil so späťvzatím žaloby v časti o zaplatenie 210,- Eur súd výrokom I. konanie
podľa § 145 ods. 2 CSP zastavil v späťvzatej časti a výrokom II. žalobu proti žalovanému zamietol pre

nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu.

17. Súd dodáva, že aj v prípade, ak by žalobca preukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu v konaní, súd
by žalobe nemohol vyhovieť. Zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch vyžaduje, aby zmluvao spotrebiteľskom úvere spĺňala prísne obsahové náležitosti. Preskúmaním zmluvy o spotrebiteľskom
úvere zo dňa 22.5.2008 súd zistil, že v zmluve absentujú údaje o výške, počte a termínoch splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov, ktoré náležitosti musia byť v zmluve obsiahnuté podľa ust. § 4 ods. 2

písm. i/ Zákona č. 258/2001 Z.z.. V zmluve je uvedená iba výška, počet a termíny anuitnej splátky, čo
je nedostatočný údaj, pretože nie je zrejmé, koľko z každej splátky sa započítava na istinu, koľko na
úrok, koľko na poplatok. Jednoznačné údaje o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov uvedené priamo v zmluve majú informovať dlžníka ešte pred podpisom zmluvy o budúcich
platbách a spôsobe ich započítavania. Nutnosť špecifikovať splátky takýmto spôsobom bola už viackrát

súdmi judikovaná (napr. rozhodnutie Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 7Co/816/2014 zo dňa 21.1.2015,
rozsudky Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7Co 220/2014 zo dňa 27.11.2014, sp. zn. 19Co/66/2015
zo dňa 1.12.2015, rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 6Co/523/2014 zo dňa 25.06.2014,
rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 30.3.2016, sp. zn. 23Co 263/2015, rozsudok Krajského súdu
v Banskej Bystrici sp. zn. 13Co/172/2016 zo dňa 24.5.2016). Súd sa k tejto ustálenej súdnej praxi
prikláňa. Dodávateľ, ktorý pripravuje text zmlúv, je povinný postupovať s odbornou starostlivosťou a

zodpovedá za to, že spotrebiteľská zmluva obsahuje zákonom stanovené obligatórne náležitosti, ktoré
sú významné pre orientáciu a rozhodovanie spotrebiteľa pri posúdení výhodnosti úveru. Ustanovenie §
4 ods. 3 veta druhá zákona č. 258/2001 Z.z. sankcionuje absenciu týchto náležitostí v zmluve tak, že
spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Preto veriteľovi z tejto úverovej zmluvy
nevzniklo právo na úroky, poplatky, ale iba právo na vrátenie nesplatenej istiny. Keďže žalovanému bol v

skutočnosti vyplatený úver v sume 90.000 Sk /2.987,45 Eur a zo zhodných tvrdení strán ako aj prehľadu
transakcií na úvere bolo preukázané , že žalovaný uhradil právnemu predchodcovi žalobcu splátky v
úhrnnejsume2.275,54Eur,apozačatíkonaniauhradilžalobcovisplátkamisumu210,-Eur,tedacelkovo
žalovaný titulom úveru veriteľovi zaplatil sumu 2.485,54 Eur, dlh žalovaného ku dňu vyhlásenia rozsudku
predstavoval čiastku 501,91 Eur /2.987,45 Eur - 2.485,54 Eur/ spolu s príslušným úrokom z omeškania.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení zákona č. 102/2014 Z.z. účinného
od 1.5.2014, bol súd povinný prihliadať aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie
nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania a to aj vtedy, ak by bolo potrebné,
aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Vzhľadom na text citovaného ustanovenia je za použitia
gramatického výkladu zrejmé, že ide o právnu normu procesnej povahy, ktorá neobsahuje prechodné

ustanovenia a keďže bola účinná v čase rozhodovania súdu v tejto veci, súd ju musel použiť. Za použitia
trojročnej premlčacej doby v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka sú premlčané neuhradené splátky
zročné pred 13.5.2012, keďže žalobu podal žalobca na súd dňa 13.5.2015. Od splatnosti prvej splátky
20.6.2008 do 13.5.2012 malo byť v zmysle zmluvy o úvere uhradených 47 splátok úveru po 68,08 Eur, t.j.
suma3.199,76Eur,nokeďžeúverjevzhľadomnavyššieuvedenédôvodybezúročnýabezpoplatkovbol

žalovaný povinný za toto obdobie uhradiť len istinu úveru 2.987,45 Eur, ktorá je rozložená na 43 splátok
po 68,08 Eur a poslednú splátku v sume 60,01 Eur a žalovaný v tomto ako aj nasledujúcom období v
prospech veriteľa spolu uhradil sumu 2.485,54 Eur. Neuhradené premlčané splátky spolu predstavujú
sumu 501,91 Eur (2.987,45 Eur - 2.485,54 Eur). Keďže dlh žalovaného činí 501,91 Eur, je potom zrejmé,
že tento nárok je premlčaný v celom rozsahu a súd by musel žalobu zamietnuť aj v prípade platného

postúpenia pohľadávky z banky na žalobcu.

18. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerene rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

19.Vzhľadomktomu,žesúdžalobuzamietolvcelomrozsahu,stranažalovanéhodosiahlavkonaníplný
úspech. Preto súd výrokom III. vyslovil, že žalovaný má právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
O výške trov konania prvostupňový súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným
uznesením.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne v 2 vyhotoveniach.

Podľa § 127 ods. 1 CSP v odvolaní treba uviesť tieto všeobecné náležitosti: ktorému súdu je určené, kto
ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s
potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý ďalší subjekt
dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie.