Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Trebišov
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ján Miľko
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Pripúštajúce spätvzatie návrhu, zrušujúce rozsudok a zastavujúce konanie
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 12C/395/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7515202717
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Miľko
ECLI: ECLI:SK:OSTV:2015:7515202717.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trebišov sudcom JUDr. Jánom Miľkom v právnej veci navrhovateľa: Provident Financial,
s.r.o., so sídlom Mlynské nivy 49, 821 09 Bratislava 2, IČO: 35805731 proti odporcovi: A. L., P.. O.,
G..XX.XX.XXXX, K. O. XXX/X, XXX XX C. v konaní o zaplatenie 417,49 Eur s príslušenstvom takto
r o z h o d o l :
I. Odporca je povinný uhradiť navrhovateľovi sumu 59,99 Eur s 8,05 % ročným úrokom z omeškania zo
sumy 59,99 Eur od 21.01.2015 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti návrh navrhovateľa zamieta.
III. Navrhovateľ nemá právo na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
Navrhovateľ žiadal, aby súd uložil odporcovi povinnosť uhradiť pre neho 417,49 Eur, úroky z omeškania
z tejto sumy ako aj trovy konania. Návrh odôvodnil tým, že odporca neuhradil v plnej výške sumu, ku
ktorej sa v Zmluve o spotrebiteľskom úvere zaviazal a tiež sumu 257,50 Eur ku ktorej sa zaviazal v
Zmluve o zabezpečení splátok úveru. Podľa navrhovateľa odporca mal povinnosť z uvedených dvoch
zmlúv uhradiť navrhovateľovi 929,99 Eur a neuhradená čiastka vyššie uvedeného záväzku odporcu
predstavuje sumu 467,49 Eur.
Odporca sa vo veci nevyjadril.
Súd zistil, že dňa 05.11.2011 uzatvoril navrhovateľ s odporcom Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na
základe ktorej poskytol odporcovi úver vo výške 500,00 Eur a odporca sa zaviazal, že na splatenie úveru
uhradí navrhovateľovi sumu 672,49 Eur, teda sumu 500,00 Eur ako úver a sumu 172,49 Eur ako náklady
spojené s poskytnutím úveru. Zároveň v uvedený deň uzatvorili účastníci aj Zmluvu o zabezpečení
splátok úveru, na základe ktorej sa zaviazal odporca uhradiť navrhovateľovi za službu dohodnutú v
Zmluve o zabezpečení splátok úveru sumu 257,50 Eur. Na základe vyššie uvedených zmlúv sa odporca
zaviazal uhradiť navrhovateľovi sumu 929,99 Eur.
Z Protokolu o platobnej histórií zákazníka vystaveného navrhovateľom z 27.07.2015 súd zistil, že
odporca uhradil navrhovateľovi do 07.03.2014 sumu 512,50 Eur.
Vyššie uvedené skutočnosti súd zistil z citovaných listinných dôkazov a tieto nie sú medzi účastníkmi
sporné.Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné
prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo
jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby
dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.
Vychádzajúc z vyššie uvedených zistení a citovaných právnych ustanovení súd uložil odporcovi
povinnosť uhradiť pre navrhovateľa sumu 59,99 Eur potom čo zistil, že odporca nesplatil navrhovateľovi
túto sumu ako nesplatenú časť úveru, hoci sa k nej zaviazal v citovanej Zmluve spotrebiteľskom úvere
z 05.11.2011 a to ani potom, čo navrhovateľ doručil odporcovi Oznámenie o odstúpení od zmluvy z
21.01.2015. Navrhovateľ odstúpil od zmluvy z dôvodu omeškania odporcu s dohodnutými splátkami.
Podľa § 3 ods. Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., účinného do 31.01.2013, súd uložil odporcovi aj
povinnosť uhradiť pre navrhovateľa úroky z omeškania od 21.01.2015, pretože od uvedeného dňa bol
odporca v omeškaní s úhradou nesplatenej časti úveru, čo navrhovateľ odstúpil od úverovej zmluvy
s odporcom. Výška úrokov z omeškania podľa citovaného právneho predpisu je o 8,00 % vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu. Keďže základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky k 21.01.2015 bola 0,05
% po zvýšení o 8,00 % predstavuje výška úrokov z omeškania 8,05 % ročne. Povinnosť odporcu uhradiť
úroky z omeškania vyplýva z ustanovenia § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 11 Občianskeho zákonníka, neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so
zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti
súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo
na inú zmluvu, od ktorej závisí.
Súd zamietol návrh navrhovateľa v časti o zaplatenie sumy 257,50 Eur, ku ktorej sa odporca zaviazal
v Zmluve o zabezpečení splátok úveru.
V článku I. bod 1 citovanej zmluvy sa uvádza, že poskytovateľ teda navrhovateľ sa zaväzuje odporcovi
za odmenu podľa odseku 2 počas platnosti tejto zmluvy pravidelne poskytovať službu spočívajúcu v
prevzatí peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátky spotrebiteľského úveru, ktorý bol zákazníkovi
poskytnutý na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere a v jej bezodkladnom použití na účely úhrady
splátky spotrebiteľského úveru a to spôsobom podľa Zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Odporca sa
v Zmluve o zabezpečení splátok úveru zaväzuje poskytnúť potrebnú súčinnosť. Prevzatie peňažnej
hotovosti podľa uvedenej zmluvy sa uskutoční v mieste trvalého pobytu odporcu alebo na inom mieste
určenom predchádzajúcou vzájomnou dohodou zmluvných strán. Podľa bodu 2 článku I. citovanejzmluvy za uvedenú službu sa zaväzuje odporca poskytnúť navrhovateľovi odmenu 257,50 Eur v 60-tich
pravidelných, a to v týždenných splátkach.
Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách,
súd dospel k jednoznačnému záveru, že Zmluva o zabezpečení splátok úveru uzavretá 05.11.2011
medzi účastníkmi je spotrebiteľskou zmluvou a podmienka, že za dohodnutú sumu 257,50 Eur bude
navrhovateľ preberať peňažnú hotovosť ako splátky na splatenie spotrebiteľského úveru je podmienkou
neprimeranou. Takéto dohodnuté podmienky jednoznačne zvýhodňujú navrhovateľa a znevýhodňujú
odporcu ako spotrebiteľa, pretože navrhovateľ v postavení dodávateľa spotrebiteľskej zmluvy si takouto
zmluvou zabezpečuje neoprávnenú majetkovú výhodu na úkor spotrebiteľa. Podľa tejto zmluvy za každú
splátku úveru vo výške 11,21 Eur navrhovateľ si uplatnil za službu, ktorou je osobné prevzatie splátky od
odporcu odmenu 4,29 Eur, čo je takmer 50 % z výšky úverovej splátky. Z takého konania navrhovateľa
jednoznačne vyplýva, že ide o účelový prístup k tomu, aby dosiahol za poskytovanie peňažných služieb
neodôvodnený majetkový prospech.
V tejto súvislosti súd pripomína, že zo Zmluvy o zabezpečení splátok úveru ani nevyplýva, z akého
dôvodu by odporca nebol spôsobilý uhrádzať úverové splátky pre navrhovateľa inými spôsobmi než
výberom týchto splátok navrhovateľom za podstatne nižšie náklady na úhradu splátok než za dohodnutú
odplatu navrhovateľovi. Ide o možnosť platieb hotovostne na pošte, prípadne v banke alebo aj
bezhotovostne bankovým prevodom. Rovnako je zo strany navrhovateľa účelovo dohodnutý týždňový
interval výberu splátok, pretože pri dlhšom časovom intervale by celková suma za výber splátok bola pre
navrhovateľa podstatne nižšia. Z dôvodov, ktoré vylučujú iný spôsob úhrady splátok s nižšími nákladmi
ako je odmena za službu navrhovateľovi dohodnutá v uvedenej zmluve, je dohoda o poplatku za výber
splátok úveru neprimeranou podmienkou tejto spotrebiteľskej zmluvy a preto súd návrh navrhovateľa na
zaplatenie sumy 257,50 Eur a úrokov z tejto sumy zamietol.
Podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný súd
môže vysloviť, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Navrhovateľ žiadal uložiť odporcovi náhradu trov konania a keďže odporca mal úspech podstatne v
nižšej časti ako bola výška uplatneného nároku súd rozhodol, že nemá právo na náhradu trov konania.
Podľa § 200ea ods. 1 a § 115a ods. 2 O.s.p,. súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, pretože
predmetom konania je nárok navrhovateľa neprevyšujúci sumu 1000,- Eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tomto súde v 3
vyhotoveniach.
1/ V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
2/ Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
3/ Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na odvolanie.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.