Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. december 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11Co/131/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113236926
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Šamo

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8113236926.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Šama a sudcov JUDr. Jozefa Škraba a

JUDr. Mareka Kohúta v právnej veci žalobcu: TELERVIS PLUS a.s., Staré Grúnty 7, Bratislava, IČO: 35
717 769, zastúpený JUDr. Alanom Strelákom, advokátom AK v Bratislave, Na vŕšku 12, proti žalovaným:
X) P. Š., nar. XX.XX.XXXX, bývajúci X. P., V. XX, 2) W. V., nar. XX.XX.XXXX, bývajúca v P., M. X, za
účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaných: Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ,
Lehnice 725, IČO: 42 264 154, adresa na doručovanie: Námestie Josipa Andriča 1, Chorvátsky Grob, o
zaplatenie 1.375,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej v 2. rade proti rozsudku Okresného súdu
Prešov č. k. 25C/29/2014-63 zo dňa 9.4.2015, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o povinnosti žalovanej v 2/ rade zaplatiť spoločne
a nerozdielne žalobcovi spolu so žalovaným v 1/ rade sumu 995,- eur s úrokom z omeškania vo výške
8,75 % ročne z tejto sumy od 15.9.2012 do zaplatenia.

Mení rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov konania tak, že žiadny z účastníkov nemá
na náhradu trov právo.

Žalobcovi vo vzťahu k žalovanej v 2/ rade priznáva náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne
zaplatiť žalobcovi sumu 995,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne z tejto sumy od
15.9.2012 do zaplatenia. Konanie v časti o zaplatenie 231,- eur zastavil, v prevyšujúcej časti žalobu
zamietol a ďalej žalovaných v 1. a 2. rade zaviazal spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy
konania vo výške 201,72 eur, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V dôvodoch tohto
rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podaným návrhom domáhal proti žalovaným v 1. a 2. rade, aby títo
spoločne a nerozdielne mu zaplatili sumu 1.375,- eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne

z tejto sumy od 15.09.2012 do zaplatenia a zároveň žiadal zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 231,-
eur. Po podaní žaloby podaním zo dňa 18.12.2015 zobral žalobca žalobu v časti zaplatenia zmluvnej
pokuty vo výške 231,- eur späť. Súd v tejto časti v súlade s § 96 ods. 1, 2 a 3 O.s.p. konanie zastavil.
V žalobe žalobca uviedol, že so žalovanými uzatvoril dňa 03.05.2012 zmluvu o spotrebiteľskom úvere
č. XXXXXXXXX, na základe ktorej bola žalovaným poskytnutá suma 1.000,- eur za odplatu 380,- eur.
Žalovaní sa zaviazali úver splatiť v 13-tich mesačných splátkach. Svoje zmluvné povinnosti však porušili.

2. Žalovaná v 2. rade sa k žalobe nevyjadrila. Žalovaný v 1. rade uviedol, že uhradil vyššiu sumu ako
uvádza žalobca, avšak svoje tvrdenia nijako nepreukázal.3. Do konania vstúpil aj vedľajší účastník na strane žalovaných, ktorý však žiadne relevantné vyjadrenie
vo veci nepodal.

4. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil skutkový stav, podľa ktorého žalovaní spolu so
žalobcom uzatvorili dňa 03.05.2012 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej
im bol poskytnutý úver vo výške 1.000,- eur s tým, že mali zaplatiť odplatu 380,- eur. Podľa bodu I.
zmluvy bol pri trinásťmesačnom úvere celkový úrok vo výške 20 % a odmena vo výške 18 %. Úver mal
byť splatený v 13-tich mesačných splátkach, v prvých troch splátkach po 5,- eur a v ďalších desiatich

splátkach po 136,50 eur. V zmluve je ďalej uvedená priemerná RPMN 45,23 bez uvedenia jednotky.
Žalovaní uhradili na predmetný úver 5,- eur. Súd ďalej vec právne hodnotil podľa § 52 ods. 1 až 4, ust.
§ 53 ods. 1 a 5, ust. § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2, § 2 písm. a/, b/, § 9 ods. 1, 2,
§ 11 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov
a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného v čase uzatvorenia zmluvy, § 517 ods. 1, 2 OZ, §
3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. účinného k 31.1.2013. V predmetnom konaní mal súd za

preukázané, že medzi účastníkmi konania bola uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere v súlade so
zákonom č. 129/2010 Z.z.. Súd však zistil, že zmluva neobsahuje podstatné náležitosti tak, ako by mala
obsahovať a to konkrétne neobsahuje rozčlenenie jednotlivých splátok na istinu, úroky, ako aj poplatky.
Zmluva neobsahuje konečnú splatnosť a ani RPMN. S poukazom na tieto skutočnosti mal súd za to,
že zmluva je bezúročná a bez poplatkov a zo strany žalovaných je namieste uhradiť nezaplatenú istinu,

teda sumu 995,- eur. V prevyšujúcej časti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Vzhľadom na omeškanie
žalovaných súd priznal žalobcovi z priznanej sumy príslušný úrok z omeškania od 15.09.2012, kedy
došlo k zosplatneniu úveru. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p. a v súlade s týmto
ustanovením priznal žalobcovi náhradu trov konania pozostávajúcu z iných trov titulom príslušnej časti
zaplateného súdneho poplatku vo výške 59,50 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 142,22 eur.

5. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalovaná v 2. rade a navrhla, aby odvolací súd rozsudok
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Poukázala na to, že k žalobe
sa nevyjadrila a neprišla na súdne pojednávanie, nakoľko jej exmanžel sľúbil, že na pojednávanie pôjde
a celý dlh prevezme na seba. Zmluvu o spotrebiteľskom úvere uzavreli v čase, kedy už boli rozvedení.

Bývali v tom čase v podnájme a exmanžel jej neplatil výživné na deti, pričom zo svojho platu nebola
schopná uživiť deti a zaplatiť nájom vo výške 350,- eur. Majitelia bytu, v ktorom bývali, už viac nedokázali
trpieť neschopnosť platiť nájom a povedali jej, že ak do dvoch dní nezaplatí dlžné nájomné za 2 mesiace
(700,- eur), musí byt opustiť. Nemala kam ísť a za dva dni zohnať uvedenú sumu peňazí bolo nemožné.
Exmanžel prišiel za ňou s návrhom, že by mohol vziať krátkodobý úver, ale potrebuje na to ručiteľa s

tým, že peniaze dostane na ruku. Pristúpila na tento návrh ako ručiteľka a pod tlakom a strachom, aby
neskončila s deťmi na ulici zmluvu podpísala. Exmanžel sľuboval, že všetko splatí a že ju tým nebude
zaťažovať, no nestalo sa tak a opäť ju oklamal. Exmanžel neplní vyživovaciu povinnosť, pričom ona
pracuje na skrátený pracovný pomer, spláca niekoľko exekúcii, ktoré pochádzajú z manželstva. Nie je
schopná ani ochotná uvedený dlh splácať.

6. Žalobca vo vyjadrení na odvolanie žalovanej navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť a priznať
náhradu trov odvolacieho konania.

7. Poukázal na to, že v odvolaní absentujú zákonné náležitosti, ktoré právny poriadok predpisuje pre

odvolanie a to odvolacie dôvody a uvedenie dôvodov, na základe ktorých žalovaná v 2. rade rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny. Žalovaná v 2. rade v odvolaní opisuje svoju rodinnú situáciu
bez akýchkoľvek súvislostí s napadaným rozsudkom, teda žalobca sa nemôže k uvedenému odvolaniu
relevantne vyjadriť, keďže z neho nie je jasné, z akého dôvodu sa vlastne rozsudok súdu prvej inštancie
napadá. Vzhľadom na to alternatívne žiadal odvolanie v zmysle § 205 ods. 1 O.s.p. a § 218 O.s.p.

odmietnuť.

8. Žalovaný v 1. rade vo vyjadrení na odvolanie žalovanej v 2. rade uviedol, že s ním nesúhlasí, nakoľko
žalovaná v 2. rade bola oboznámená s úverom, s ním súhlasila a ináč by ho nepodpísala. V tej dobe
boli síce rozvedení, ale žili v spoločnej domácnosti a peniaze zo spotrebného úveru neboli určené pre

jeho osobnú potrebu. Tieto peniaze sa použili na vyplatenie nájomného za byt, v ktorom žalovaná v 2.
rade bývala. Svojej exmanželke nikdy nesľúbil, že tento dlh prevezme na seba, nakoľko peniaze boli aj
pre ňu. Uvedomuje si, že momentálne tento vzniknutý dlh neuhrádza, ale chce, aby boli obaja povinní
uhradiť uvedený dlh.9. Odvolací súd prejednal odvolanie žalovanej v 2. rade v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho
súdneho poriadku, a to so zreteľom na ust. § 470 ods. 2 CSP, v zmysle ktorého právne účinky úkonov,

ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Civilný
sporový poriadok nadobudol účinnosť 1.7.2016 a odvolanie žalovanej v 2. rade bolo podané pred
uvedeným dátumom, preto jej vzniklo právo na prejednanie odvolania podľa príslušných ustanovení
Občianskeho súdneho poriadku. Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že v podmienkach právneho
a demokratického štátu majú právne normy pôsobiť zásadne do budúcnosti. Princíp právnej istoty je

nepochybne neoddeliteľnou súčasťou princípov právneho štátu zaručeného v čl. I. ods. 1 Ústavy SR.
Súčasťou princípu právnej istoty a ochrany dôvery občanov v právny poriadok je aj zákaz retroaktivity,
t.j. zákaz spätného pôsobenia právnych predpisov. Pokiaľ niekto konal a postupoval na základe dôvery
v platný a účinný právny predpis, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný spätným pôsobením
právneho predpisu alebo niektorého jeho ustanovenia. Neskorší právny predpis nemôže meniť právny
status subjektu práva spätným pôsobením právneho predpisu, ktorý v čase jeho konania neexistoval

a ktorého právnu úpravu nemohol poznať. Žalovaná v 2. rade tak nemohla už ovplyvniť svoje právne
postavenie, a preto so zreteľom na princíp legitímneho očakávania a princíp právnej istoty odvolací
súd prejednal odvolanie žalovanej v 2. rade podľa právnej úpravy účinnej v čase, kedy odvolanie bolo
podané.

10. So zreteľom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd prejednal odvolanie žalovanej v 2. rade podľa
§ 212 ods. 1, 2 O.s.p. a dospel k záveru, že jej odvolanie je dôvodné len pokiaľ ide o odvolanie proti
výroku o náhrade trov konania.

11. Súd prvého stupňa náležite zistil skutkový stav a vyvodil z neho aj správny právny záver. Neobstojí

tvrdenie žalovanej v 2. rade, že zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX uzavrela ako ručiteľka,
pretože z tejto jasne vyplýva, že ju uzavrela ako dlžník, a teda za vrátenie úveru tejto pozícii aj
zodpovedá. Odvolacie dôvody, ktoré uviedla vo svojom odvolaní, nemohli nič zmeniť na závere súdu
prvejinštancieopovinnostižalovanýchv1.a2.radevrátiťsumu,ktorúdostalinazákladezmluvyoúvere.
Z tohto dôvodu odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o povinnosti žalovanej v 2.

rade zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcovi spolu so žalovaným v 1. rade sumu 995,- eur s úrokom
z omeškania vo výške 8,75 % ročne z tejto sumy od 15.9.2012 do zaplatenia.

12. Odvolací súd však podľa § 220 O.s.p. zmenil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov
konania tak, že aplikoval ust. § 142 ods. 2 O.s.p. a vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu

trov právo. K tomuto záveru dospel na tom základe, že žalobca v skutočnosti uplatnil sumu vo výške
1.606,- eur, k tomu odvolací súd pripočítal kapitalizovaný úrok z omeškania vo výške 8,75 % za obdobie
od 15.9.2012 do 9.4.2015, kedy súd prvej inštancie rozhodol, pričom išlo o sumu 272,92 eur a to pri
omeškaní za 828 dní. Teda žalobca v skutočnosti požadoval zaplatenie sumy 1.878,92 eur a úspešný bol
do sumy 995,- eur, čiže jeho úspech je 52 % a úspech žalovanej je 48 %, pomerné trovy by zodpovedali

4 % v prospech žalobcu, čo znamená aplikáciu ust. § 142 ods. 2 O.s.p..

13. V odvolacom konaní však žalobca bol úspešný, pretože odvolanie žalovanej v 2. rade pokiaľ ide o
vec samú bolo nedôvodné, a preto mu odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 % a to v zmysle § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP.

14. Rozhodnutie senátu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie
je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí,
ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca, alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd,
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky:
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená,
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak:
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia
rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a

čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je:
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobouzaloženou,alebozriadenounaochranuspotrebiteľa,osobouoprávnenounazastupovaniepodľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 1, 2 CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).