Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Košice

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Denisa Novotná Mlinárcsiková

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 11P/93/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116214328
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Novotná Mlinárcsiková

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2017:7116214328.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Denisou Novotnou Mlinárcsikovou v právnej veci starostlivosti

súdu o maloleté deti: S. H., J.. XX.X.XXXX a Y. H., J.. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpené
kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, deti rodičov matka: F.. S. H., J..
XX.X.XXXX, G. H., G. XX a otec: S. H., J.. X.X.XXXX, G. H., G.Á. X, v konaní o zvýšenie výživného takto

r o z h o d o l :

I. Z v y š u j e výživné zo strany otca na mal. S. H., J.. XX.X.XXXX zo sumy 50 Eur na 100 Eur mesačne
od 1.2.2017 do budúcna, ktoré výživné je povinný otec platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám
matky.

II. Z v y š u j e výživné zo strany otca na mal. Y. H., J.. XX.X.XXXX zo sumy 50 Eur mesačne na 100
Eur mesačne od 1.2.2017 do budúcna, ktoré výživné je povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred
k rukám matky.

III. D l ž n é v ý ž i v n é na mal. S. za obdobie od 1.2.2017 do 28.2.2017 n e u r č u j e.

IV. D l ž n é v ý ž i v n é na mal. Y. za obdobie od 1.2.2017 do 28.2.2017 n e u r č u j e.

V. Týmto rozsudkom m e n í rozsudok Okresného súdu Košice I sp. zn. 22P/163/2012 zo dňa
22.10.2014.

VI. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka návrhom doručeným súdu dňa 29.6.2016 žiadala, aby zvýšil výživné na mal. S. zo sumy 50 Eur
na 200 Eur mesačne a mal. Y. zo sumy 50 Eur mesačne na 200 Eur mesačne od 1.72016 do budúcna
z dôvodu zmeny pomerov na strane maloletých detí.

2. Otec sa k podanému návrhu vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 27.10.2016. S návrhom
na zvýšenie výživného nesúhlasil.

3. Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov v rodine maloletých detí písomným podaním doručeným
súdu dňa 11.11.2016 navrhol upraviť výšku výživného s poukazom na odôvodnené potreby maloletých
detí s prihliadnutím na príjmové majetkové schopnosti, možnosti na strane oboch rodičov. Zároveň sa

priklonil k podanému návrhu z dôvodu, že od doby kedy bola súdom určená vyživovacia povinnosť sa
pomery na strane detí zmenili.4. Vyživovacia povinnosť bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn.
22P/163/2012 zo dňa 22.10.2014. Manželstvo rodičov maloletých detí bolo rozvedené, maloleté deti boli
zverené do osobnej starostlivosti matky a otec zaviazaný prispievať na výživu mal. S. H., J.. XX.X.XXXX

sumou 50 Eur mesačne a Y. H., J.. XX.X.XXXX sumou 50 Eur mesačne.

5. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 6.11.2014.

6. Matka v čase poslednej úpravy bola zamestnaná v spoločnosti Y.-N. s príjmom vo výške 680 Eur

mesačne. Výdavky mala na bývanie, inkaso 190 Eur mesačne, internet 13 Eur mesačne, mobil 40 Eur
mesačne.

7. V čase poslednej úpravy mala výdavky na maloleté deti: strava 50 Eur, drogéria 5 Eur, lekár 30 Eur,
oblečenie, topánky 50 Eur, voľnočasové aktivity družina, jedáleň pre mal. S., hudobná 11 Eur, tanečná
25 Eur, výtvarná 7,50 Eur, jedáleň 20 Eur, družina 11 Eur, školské potreby na voľnočasové aktivity MHD

35 Eur na jedno dieťa. Spolu výdavky na bývanie a dieťa vo výške 326 Eur mesačne.

8. Otec v čase poslednej úpravy bol spoločníkom a konateľom spoločnosti H.-N. s príjmom vo výške
300 Eur netto. Výdavky mal 100 Eur výživné na obe maloleté deti, sumou 100 Eur mesačne prispieval
matke na bývanie, splácal pôžičku 50 Eur mesačne, inak výdavky bežného charakteru.

9. Od poslednej úpravy došlo k zmene pomerov hlavne na strane maloletých detí.

10. Matka je zamestnaná s príjmom vo výške 700 Eur mesačne.

11. Mal. S. je žiačkou 6. triedy základnej školy, aktívne sa zúčastňuje rôznych matematických a
všeobecných súťaží. Medzi jej mimoškolské aktivity patrí návšteva hudobnej školy, mal dlhotrvajúce
problémy s chrbticou a plochými nohami, ktoré si vyžadujú zvýšené výdavky. Mesačné výdavky uviedla
nasledovné: poplatok za stravu v školskej jedálni 21,80 Eur, hudobná 11 Eur, školské pomôcky 10 Eur,
vitamíny, lieky 20 Eur, oblečenie, obuv 50 Eur, strava 80 Eur, MHD 10 Eur, sporenie 20 Eur, vreckové

a ostatné výdavky 15 Eur.

12. Mal. Y. je žiakom 3. ročníka základnej školy, aktívne sa zúčastňuje matematických, speváckych
a iných súťaží. Medzi jeho mimoškolské aktivity patrí hokejbal, návšteva tanečnej školy. Maloletý má
problémysplochýminohami.Mesačnévýdavkyuviedlanasledovné:poplatokzastravuvškolskejjedálni

20,20 Eur, poplatok za návštevu hudobnej 11 Eur, tanečná 19 Eur, školské pomôcky 10 Eur, vitamíny,
lieky 20 Eur, oblečenie, obuv 50 Eur, strava 80 Eur, MHD 10 Eur, sporenie 20 Eur, vreckové a ostatné
výdavky 15 Eur, tanečná 11 Eur.

13. Obidve maloleté deti rýchlo rastú, v zime boli častejšie choré, čo si vyžadovalo zvýšené výdavky

na vitamíny a lieky. Maloletému synovi uhradila poplatok za školu v prírode 100 Eur. V lete sa deti
zúčastňovali rôznych akcií a táborov.

14. Výdavky matky: inkaso 180 Eur, v rámci vyporiadania v BSM vyplatila otcovi sumu 31.000 Eur.
Uvedené finančné prostriedky si musela požičať cez hypotéku od banky, ktorý spláca vo výške 141,87

Eur, povinné mesačné poistenie 7,15 Eur.

15. Otcov príjem predstavuje sumu 411 Eur podľa priemeru v roku 2015. Výdavky uviedol nasledovné :
výživné 100 Eur, inkaso 105 Eur, hypotéka s poistkami 186,23 Eur, výdavky na stravu, oblečenie, ostatné
100 Eur. Po rozvode manželstva si zabezpečil bývanie kúpou bytu za cenu 54.000 Eur, pričom úver bol

na sumu 31.000 Eur a matka mu vyplatila z vyrovnania BSM 31.000 Eur s tým, že nie všetky finančné
prostriedky použil na úpravu bytu. Niektoré úkony robí svojpomocne. Finančné prostriedky si nechával,
aby vedel pokryť iné potreby a poskytol niečo deťom.

16. Matka a otec predložili listinné dôkazy preukazujúce ich výdavky ako aj výdavky na maloleté deti.

17. Z pripojeného daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby H.-steel s.r.o. za rok 2015 bolo
zistené, že základ dane bol vo výške 8.393,37 Eur.18. Z pripojeného oznámenia doručeného zamestnávateľom matky bolo zistené, že jej priemerný
mesačný príjem za obdobie 11/2015 do 10/2016 bol vo výške 925 Eur netto, za obdobie 11/2016 do
12/2016 vo výške 917 Eur netto.

19. Písomným podaním doručeným súdu dňa 23.1.2017 matka a otec zhodne navrhli, aby súd zvýšil
výživné zo strany otca na mal. S. zo sumy 50 Eur mesačne na 100 Eur mesačne od 1.2.2017 do budúcna
a na mal. Y. zo sumy 50 Eur mesačne na 100 Eur mesačne od 1.2.2017 do budúcna.

20. Kolízny opatrovník s návrhom rodičov súhlasil, nakoľko je v záujme maloletých detí.

21. Podľa ust. § 26 zák. č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu
zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv
a povinností.

22. Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3,4,5, zák. č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine plnenie vyživovacej povinnosti
rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa
živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje
schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom

rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na
nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada
na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd
aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky

povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

23. Podľa ust. § 75 ods. 1,2 cit. zákona pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s
dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

24. Podľa ust. § 76 ods. 1,2 cit. zákona výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú

zročné vždy na mesiac dopredu. Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok
prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.

25. Podľa ust. § 77 ods. 1,2 cit. zákona právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch

rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Práva na jednotlivé
opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa
premlčujú.

26. Podľa ust. § 78 ods. 1,2,3 cit. zákona dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa

zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na
návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované
výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

27. Pri rozhodovaní o zmene výživného teda aj o zvýšení výživného je nutné porovnať okolnosti dôležité

pre určovanie výživného v čase skoršieho určenia výživného a v čase terajšieho rozhodovania. Pri
rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov (§ 78 ods. 1 Zákona o rodina a § 121 CMP), platia
ustanovenia § 62 ods. 1,2,5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine.

28. Pri určení konkrétnej výšky výživného treba vychádzať z toho aká finančná suma mesačne je

potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom
zmysle slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, nájomné za byt ako aj potreby súvisiace s
rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvoja jeho záujmov a potrieb, kultúrne, športové a
rekreačné potreby, t.j. všetky potreby nevyhnutné pre život kultúrneho človeka v spoločnosti. Mieratýchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom
ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na
výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov.

29. Z citovaných zákonných ustanovení ako aj z vyššie uvedeného vyplýva, že možnosti a schopnosti
rodičov sú popri odôvodnených potrebách dieťaťa rozhodujúcimi hľadiskami pre určenie výživného.

30. Súd podrobným a dôsledným porovnaním pomerov v čase predchádzajúcej úpravy výživného s

pomermi existujúcimi v čase rozhodovania dospel k záveru, že sú dané dôvody na zmenu pôvodného
rozhodnutia o výživnom a zvýšil výživné zo strany otca na mal. S. a Y. zo sumy 50 Eur mesačne na
100 Eur mesačne od 1.2.2017 do budúcna. Pri rozhodovaní vychádzal zo zárobkových možností a
schopností oboch rodičov, z odôvodnených potrieb maloletých detí, pričom prihliadol na nezmenený
počet vyživovacích povinností na strane rodičov, na osobnú starostlivosť matky o maloleté deti a dospel
k presvedčeniu, že tatko upravené výživné je primerané a otec ním môže prispievať na výživu detí aj

naďalej. Od poslednej úpravy sa zvýšili výdavky matky na maloleté deti, pretože vzhľadom na ich vek
vzrástli náklady na výchovu, výživu, ošatenie, záujmovú činnosť oproti výdavkom, ktoré mala matka v
čase poslednej úpravy. Súd posúdil pomery účastníkov a dospel k presvedčeniu, že výživné vo výške
100 Eur mesačne na mal. S. a na mal. Y. vzhľadom na zákonné ustanovenia citované v odôvodnení
rozsudku a z nich vyplývajúcich zásad, je primerané reálnym zárobkovým schopnostiam a možnostiam

otca, ktorý nemá iné vyživovacie povinnosti a zohľadňuje aj odôvodnené potreby maloletých detí. Pri
rozhodovaní zobral do úvahy aj skutočnosť, že obaja rodičia sú zamestnaní, matka s príjmom v priemere
900 Eur mesačne a otec je SZČO s príjmom vo výške do 500 Eur mesačne. Súd poznamenáva, že
výživné vo výške 100 Eur mesačne pre mal. S. ako i mal. Y. predstavuje výživné na jeden deň 3,23
Eur, zohľadňuje len základnú mieru nevyhnutných potrieb maloletých, ale vychádzajúc z § 75 ods.

1 Zákona o rodine, podľa ktorého odôvodnené potreby maloletého dieťaťa nie sú jediným zákonným
kritériom pre určenie výživného, pretože okrem nich je potrebné zohľadniť aj schopnosti, možnosti a
majetkové pomery povinného rodiča, ktoré podmieňujú mieru uspokojenia, resp. sú vždy limitujúcim
kritériom vo vzťahu k uspokojovaniu odôvodnených potrieb dieťaťa. Ďalej poukazuje na ust. § 75
ods. 1 Zákona o rodine, ktorý zaradil majetkové pomery povinného medzi všeobecné podmienky

určenia rozsahu vyživovacej povinnosti a rozšíril východiská na zistenie tzv. potencionality príjmov.
Princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity aj v prípade, že povinný berie na seba
neprimerané majetkové riziká, ktoré zahŕňajú aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmov, resp.
priamo vyvoláva stratu a súčasne jej možnosť poskytovania výživného. Uvedené výživné ani zďaleka
nepostačuje na úplné uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletých detí a preto matka osobnou

starostlivosťou a spontánnym zabezpečovaním ich odôvodnených potrieb si plní vyživovaciu povinnosť
voči maloletým deťom minimálne v takom rozsahu, v akom je zaviazaný otec. V danom prípade otec
ako povinný rodič majúci maloleté deti, ktoré nie sú schopné samé sa živiť, je povinný využitím svojich
subjektívnych vlastností, najmä vzdelania, pracovných skúseností organizovať svoje pracovné aktivity
tak, aby mal reálnu možnosť si riadne plniť svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom.

31. Súd v súlade s ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine dôsledne zohľadnil obidve základné hľadiská
pre určenie výživného, ktorými sú odôvodnené potreby oprávneného na jednej strane a schopnosti a
možnosti povinného na strane druhej, pretože obidve hľadiská spolu veľmi úzko súvisia a vzájomne sa
podmieňujú, a preto ich nemožno vykladať jedno bez druhého, alebo izolovane sa zamerať na jednotlivé

skutočnosti tvoriace súčasť iba jedného z týchto kritérií. Vychádzajúc zo zákonného ustanovenia § 75
ods. 1 Zákona o rodine a z neho vyplývajúcich zásad dospel k presvedčeniu, že výživné vo výške 100
Eur mesačne na mal. S. a 100 Eur mesačne na mal. Y. od 1.2.2017 do budúcna je primerané.

32. Dlžné výživné na strane otca za mesiac február 2017 nevzniklo, nakoľko podľa zhodných tvrdení

rodičov, otec si vyživovaciu povinnosť v uvedenej výške plnil.

33. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 52 CMP, tak že žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov konania ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia, v troch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku, z. č.
160/2015 Z.z., ďalej iba CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba
dôvodmi uvedenými v § 365 ods.1 CSP:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci ( §62 ods.1 Civilného mimosporového poriadku, z. č.161/2015 Z.z., ďalej iba CMP).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§62 ods.2 CMP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.