Rozsudok – Vlastnícke právo k hnuteľným veciam ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Prešov

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Gabriela Világiová

Oblasť právnej úpravy – Občianske právoVlastnícke právo k hnuteľným veciam

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Rozhodnutie

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/42/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8512202317
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8512202317.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov
senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Karola Krochtu v právnej veci žalobkyne C. E., rod, J.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX Y. K. č. XXX, občianka SR, právne zastúpená JUDr. Vierou
Strakovou, advokátkou so sídlom kapitána Nálepku č. 5, 080 01 Prešov proti žalovanému K. E.,
rod. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX Y. K. č. 8, občan SR, právne zastúpený Mgr. Pavlom
Dlugolinským, advokátom so sídlom Námestie generála Štefánika 5, 064 01 Stará Ľubovňa v konaní o
určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k.
6C/50/2012-222 zo dňa 16.11.2015 takto

r o z h o d o l :

Po t v r d z u j e rozsudok.

P r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I.návrh zamietol. II. Vyslovil, že o trovách konania súd
rozhodne v lehote 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej samostatným uznesením.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil ust.§ 80 písm.c/ Občianskeho súdneho
poriadku účinného do 30.06.2016 (ďalej O.s.p.), článkom 1 Dodatkového protokolu Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd, článkom 20 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky, ust.§ 34, § 37 ods.1,
§ 38 ods.1,2, § 39 a § 132 Občianskeho zákonníka.

3. Súd prvej inštancie konštatoval, že po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrhu tak ako
ho podala žalobkyňa nie je možné vyhovieť. Súd prvej inštancie ako prejudiciálnu otázku riešil otázku
platnosti právneho úkonu - kúpnej zmluvy uzavretej účastníkmi dňa 04.04.2006. V žalobe a počas
konania žalobkyňa tvrdila, že dôvodom neplatnosti právneho úkonu je skutočnosť, že v čase realizácie
právneho úkonu t.j. dňa 04.04.2006 trpela duševnou poruchou, ktorá ju pre tento právny úkon robila
nespôsobilou. V záverečnej reči jej právna zástupkyňa dôvody neplatnosti právneho úkonu rozšírila na
neexistenciu vôle žalobkyne uzatvoriť kúpnu zmluvu, na rozpor tohto právneho úkonu s dobrými mravmi
a o skutočnosť, že sa nejednalo o kúpnu zmluvu ale o disimulovaný právny úkon - darovaciu zmluvu.

4. V prvom rade sa súd zaoberal otázkou spôsobilosti žalobkyne na realizáciu právneho úkonu, keďže
žalobkyňa ako prvé tvrdila, že zmluva je neplatná, pretože v čase realizácie právneho úkonu trpela
duševnou poruchou, ktorá ju pre tento právny úkon robila nespôsobilou.

5. Vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania predovšetkým vychádzajúc zo záverov dvoch
znaleckých posudkov o duševnom stave žalobkyne, znalcov z odvetvia psychiatrie, o správnosti a

pravdivosti, ktorých niet dôvodu pochybovať, súd má za to, že žalobkyňa v čase realizácie právnych
úkonov, napriek používaniu antidepresív bola plne spôsobila zrealizovať právny úkon - uzatvoriť so
žalovaným kúpnu zmluvu ale aj iné právne úkony.

6. S poukazom na závery dvoch nezávislých znalcov, súd neuveril listinnému dôkazu - potvrdeniu
ošetrujúceho psychiatria, ktoré bolo vydané na žiadosť žalobkyne a ktoré je diametrálne odlišné
od záverov dvoch znalcov. Znalci v znaleckom posudku na podklade zdravotnej dokumentácie a
vyšetrenia žalobkyne , obšírne, logickým a presvedčivým spôsobom odôvodnili svoje závery, na rozdiel
od ošetrujúceho lekára, MUDr. O. J., ktorý v potvrdení len stroho uviedol, že žalobkyňa nebola schopná
majetkových prevodov. Keďže súd disponoval dvomi totožnými znaleckými posudkami, odmietol
ako neefektívny, súdne konanie predlžujúci návrh právnej zástupkyne žalobkyne na vykonanie dôkazu
výsluchom MUDr. O. J..

7. Po tom, čo žalobkyňa mala k dispozícií záver aj druhého znaleckého posudku v záverečnej reči
rozšírila dôvody neplatnosti napadaného právneho úkonu o ďalšie skutočnosti, - neexistenciu vôle,
rozpor s dobrými mravmi a o skutočnosť, že sa nejednalo o kúpnu zmluvu ale o disimulovaný právny
úkon - darovaciu zmluvu.

8. Podľa názoru súdu tieto dôvody neplatnosti právneho úkonu - kúpnej zmluvy sú taktiež právne
irelevantné.

9. O tom, že voľou žalobkyne bolo uzatvoriť kúpnu zmluvu a že tento právny úkon nezastiera iný a to
darovaciu zmluvu ako uvádza jej právna zástupkyňa v záverečnej rečí, svedčia príjmové pokladnične
doklady vystavené žalobkyňou, ktoré preukazujú, že od žalovaného prevzala dňa 04.04.2006 sumu
900.000,- Sk, a následne dňa 15.06.2006 sumu 1.160.000,- Sk a dňa 20.06.2006 sumu 2.440.000,-
Sk. Pokiaľ by nebola vôľa žalobkyne uzatvoriť so žalovaným kúpnu zmluvu nebol by dôvod aby od
žalovaného uvedené finančné obnosy prijala a žalovanému dokonca o ich prijatí vystavila príjmové
pokladnične doklady (v konaní táto skutočnosť nebola nijakým spôsobom zo strany žalobkyne
spochybnená).

10. Suma 1.055.896,28 Sk bola žalobkyni zo strany žalovaného poukázaná na účet vedený na jej
meno v otpbanka, pokiaľ následne v rovnaký deň ako bola pripísaná táto suma na účet žalobkyne,
žalobkyňa realizovaná spätný prevod v prospech žalovaného (v sume 755.000,- Sk), nemožno tento
prevod charakterizovať ako dôkaz o tom, že došlo k uzatvoreniu darovacej a nie kúpnej zmluvy. Súd
má za to, že žalobkyňa tento prevod v prospech žalovaného zrealizovala sama, dobrovoľne, keďže
súdu nepreukázala opak (súdu nebol predložený dôkaz o tom, že prevod zrealizoval sám žalovaný, že
mal právo s účtom žalobkyne disponovať). Naviac nebola žalovanému prevedená celá suma, žalobkyňa
nepreukázala a ani v konaní netvrdila, že od žalobcu neobdŕžala ani časť kúpnej ceny (pri darovaní ide
o bezodplatný prevod, čo nie je prípad tohto konania).

11. Rovnako sa súd nestotožnil s tvrdením právnej zástupkyne žalobkyne o tom, že uvedený právny
úkon je v rozpore s dobrými mravmi s poukazom, na okolnosti a čas kedy došlo k prevodu, že žalovaný
v čase podpísania zmluvy vedel, že žalobkyňa má psychické problémy, vedel, že sa lieči u psychiatra, že
užíva antidepresíva, že žalobkyňa nechce previesť nehnuteľnosť keďže má ešte dve mal. detí dvojičky.

12. Súd vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania nedospel k záveru aby konanie žalovaného
v súvislosti s uzatvorením kúpnej zmluvy bolo v rozpore s dobrými mravmi. Žalobkyňa napriek tomu,
že v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy mala psychické problémy bola plne spôsobilá na právne úkony. V
konaní žalobkyňa na ktorej je dôkazné bremeno nepreukázala , aby nechcela previesť nehnuteľností
ako tvrdila jej právna zástupkyňa v záverečne reči.

13. K tvrdeniu, že žalobkyňa nehnuteľností nechcela previesť, keďže má ešte dve maloleté detí
dvojičky súd uvádza, že kúpnu zmluvu so žalovaným uzatvorila dňa 04.04.2006, pričom ako bolo
vyššie konštatované táto zmluva bola perfektná (platne uzavretá), až následne skoro o dva mesiace
24.05.2006 bol požiadaný advokát, ktorý pripravoval aj návrh kúpnej zmluvy o prípravu písomností, ktorá
by zaväzovala žalovaného previesť istý podiel sporných nehnuteľností na jej ďalšie detí. Z uvedeného
vyplýva, že v čase realizácie kúpnej zmluvy teda dňa 04.04.2006 bola vôľa žalobkyne, prejavená jej
podpisom kúpnej zmluvy previesť nehnuteľnosti výlučne na žalovaného, až následne si žalobkyňa

pravdepodobne uvedomila, že by chcela niečo dať aj ďalším deťom. Žalobkyňa žiadnym hodnoverným
dôkazom nepreukázala, že skutočne medzi účastníkmi došlo k uzatvoreniu takejto dohody, teda dohody,
ktorou by sa žalovaný k prevodu podielu na nehnuteľnostiach v prospech nevlastných sestier zaviazal. V
konaní bola R. JUDr. R. Z. predložená listina bez podpisov, pričom obaja účastníci potvrdili, že k podpisu
akejto listiny nedošlo. V závere opakovane poukázal na záver znaleckého posudku MUDr. H. F..

14. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie ust. § 151 ods. 3 O.s.p. s tým, že o trovách
rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením.

15. Proti tomuto rozsudku včas podala odvolanie žalobkyňa. S tvrdeniami súdu prvej inštancie
nesúhlasila z dôvodu, že chcela v záverečnej reči poukázať len na to, že sa domáhala absolútnej
neplatnosti právneho úkonu - kúpnej zmluvy zo dňa 04.04.2006. Vzhľadom na to, že absolútna
neplatnosť je daná na ochranu právneho stavu, teda na ochranu každého, v prípade absolútnej
neplatnosti právneho úkonu sa nemôže uplatniť zásada, že neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju
sám spôsobil, ako je tomu v prípade relatívnej neplatnosti právneho úkonu. Poukázala na judikatúru s
tým, že v danom prípade je dôležité najmä postavenie strán, nakoľko sa jedná o žalobkyňu (matku ) a
žalovaného (syna )a tiež, že žalobkyňa mala psychické problémy v čase uskutočnenia právneho úkonu,
o ktorých žalovaný vedel. Žalovaný syn zneužil zdravotný stav žalobkyne na prevod nehnuteľností a
ona ani nevedela čo robí a bola neschopnou robiť úkony ohľadne disponovania s nehnuteľnosťami,
čo potvrdil aj jej ošetrujúci psychiater, ktorý najlepšie poznal a pozná jej zdravotný stav. Súdny znalci
hodnotili jej zdravotný stav spätne k dátumu prevodu, t. j. ku dňu 04.04.2006. Žalobkyňa stále tvrdí,
že išlo o simuláciu a žiadne peniaze nedostala, aj keď boli vyhotovené príjmové pokladničné doklady.
O jej tvrdení svedčí aj tá skutočnosť, že sama zrealizoval spätný prevod v sume 755.000,- Sk v
prospech žalovaného syna. Rozpor s dobrými mravmi je samostatným dôvodom absolútnej neplatnosti
právneho úkonu. Súd prvej inštancie ďalej tiež poukazuje na závery znaleckého posudku MUDr. F., podľa
ktorej žalobkyňa klame, čo je častý jav pri typoch osobnosti ako žalobkyňa, ďalej však túto skutočnosť
bližšie nerozberá a nehodnotí. Jedná s len o strohú konštatáciu. Znalkyňa nie je oprávnená v rámci
odborného posúdenia hodnotiť skutočnosti uvádzané žalobkyňou, nakoľko nesúvisia s otázkami, ktoré
jej boli položené. Hodnotenie dôkazov vykonáva len súd. Súd prvej inštancie nepripustil vykonanie
dôkazu navrhnutého žalobkyňou a to výsluch H.. J., ktorý vystavil dňa 17.04.2012 potvrdenie, ktoré je
diametrálne odlišné od záverov znalcov ustanovených v predmetnej veci. Práve preto, že sa jedná o
diametrálne odlišné stanovisko lekára psychiatra, ktorý žalobkyňu v období prevodu liečil mal si súd
zaobstarať aj jeho výpoved' a vyporiadať sa s ňou v rámci hodnotenia dôkazov. Znalecký posudok je
len jedným z dôkazných prostriedkov a nemá medzi dôkaznými prostriedkami dominantné postavenie.
Závery znaleckých posudkov musia zapadať do celého reťazca skutkových zistení. Postupom súdu
teda bola porušená rovnosť zbraní, resp. príležitostí strán a tým aj zásada kontradiktórnosti. Súd
prvej inštancie teda neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností. Nedal odpoveď žalobkyni na všetky otázky, ktoré uviedla vo svojej
žalobe a preto žalobkyňa považuje rozsudok za nepreskúmateľný. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok
zrušil a vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie alebo alternatívne rozsudok zmenil a žalobe vyhovel.
Zároveň, aby vyslovil, že náhradu trov odvolacieho konania stranám sporu nepriznáva.

16. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadril aj keď jeho právnemu zástupcovi bolo doručené na
vyjadrenie dňa 27.01.2016.

17. Odvolací súd pre zrozumiteľnosť rozhodnutia odvolacieho súdu najskôr musí konštatovať, že pokiaľ
súd prvej inštancie (okresný súd) správne rozhodoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku
(zák. č. 99/1963 Z. z. v znení zmien a doplnkov účinného do 30. 06. 2016), tak odvolací súd musel
postupovať a vec posudzovať už podľa nového civilného procesného kódexu, a to zákona č. 160/2015
Z. z. - Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý nadobudol účinnosť dňom 01. 07. 2016, pričom
aplikoval ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, s tým, že účinky procesných úkonov súdu prvej inštancie
(okresného súdu) ostali zachované (§ 470 ods. 2 CSP).

18. Podľa § 470 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku účinného v čase
rozhodovania odvolacieho súdu (ďalej len CSP) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania
začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto

zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii
konania, ak by boli v neprospech strany.

19. Odvolací súd po zistení, že odvolanie žalobkyne bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362
ods.1,2 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 C.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné
(§ 357 C.s.p.) preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v
zmysle zásad uvedených v ust.§ 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a
contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu i webovej stránke
Krajského súdu v Prešove dňa 16.02.2017 a zistil, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

20. Podľa ust.§ 34 Obč. zák. právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku
tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

21. Podľa ust.§ 37 ods. 1 Obč. zák. právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne;
inak je neplatný.

22. Podľa ust. § 38 ods. 1 Obč. zák. neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť
na právne úkony.

23. Podľa ust. § 38 ods. 2 Obč. zák. takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej
poruche, ktorá ju robí na tento úkon neschopnou.

24. Podľa ust. § 39 Obč. zák. neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje
zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

25. Predmetom konania vo veci bolo určenie vlastníckeho práva k parcele registra C KN XXX/X
zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a rodinného domu číslo súpisné X postaveného na
parcele reg. C KN č. XXX/X zapísaných na liste vlastníctva č. XXX pre k.ú. Y.T., obec Y., z dôvodu,
že kúpna zmluva, ktorou žalobkyňa previedla vlastnícke právo na žalovaného je absolútne neplatným
právnym úkonom.

26. Podľa ust.§ 132 ods. 1 Obč. zák. vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo
inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených
zákonom.

27. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobkyňa tvrdila, že dôvodom neplatnosti právneho úkonu je
skutočnosť, že v čase realizácie právneho úkonu, t.j. dňa 04.04.2006 trpela duševnou poruchou, ktorá
ju pre tento právny úkon robila nespôsobilou. Uvedené skutočnosti tvrdila i v odvolaní, keď namietala,
že súd prvej inštancie nevykonal výsluch jej ošetrujúceho lekára MUDr. O. J., ktorý jej zdravotný stav
diametrálne odlišne vyhodnotil ako vyplýva zo záverov znalcov ustanovených v predmetnej veci. Súd si
mal zaobstarať výpoveď znalca MUDr. J. a vyporiadať sa s ňou v rámci hodnotenia dôkazov. Žalobkyňa
namietala i rozpor právneho úkonu s dobrými mravmi, pričom tento popísala tak, že žalovaný syn zneužil
jej zdravotný stav na prevod nehnuteľnosti, ona nevedela čo robí a bola neschopnou robiť úkony ohľadne
disponovania s nehnuteľnosťami. Zároveň znova poukázala na potvrdenie ošetrujúceho lekára MUDr.
J.. Namietala, že znalci jej zdravotný stav hodnotili spätne k dátumu prevodu ku dňu 04.04.2006. Tvrdila,
že išlo o simuláciu, žiadne peniaze nedostala, aj keď boli vyhotovené príjmové pokladničné doklady.
Poukázala na spätný prevod v sume 755.000,- Sk v prospech žalovaného syna.

28. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo
zistených skutočností vyvodil správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na
týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé
odôvodnenie súdom prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

29. K odvolacím námietkam žalobkyne odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie riadne odôvodnil
prečo nevykonal dôkaz výsluchom MUDr. O. J.. Konštatoval, že znalci v znaleckom posudku na podklade
zdravotnej dokumentácie a vyšetrenia žalobkyne obšírne logickým a presvedčivým spôsobom odôvodnili
svoje závery na rozdiel od ošetrujúceho lekára MUDr. O. J., ktorý v potvrdení len stroho uviedol, že
žalobkyňa nebola schopná majetkových prevodov. Keďže súd disponoval dvomi totožnými znaleckými

posudkami, odmietol ako neefektívny súdne konanie predlžujúci návrh právnej zástupkyne žalobkyne
na vykonanie dôkazu výsluchom MUDr. O. J., teda na argument žalobkyne bola daná odpoveď v
odôvodnení rozhodnutia s poukazom na základné spravodlivého súdneho procesu a judikatúru U. súdu
pre ľudské práva. Súd prvej inštancie sa riadne vyporiadal aj ďalšími argumentmi žalobkyne uvedenými v
odvolaní, keď uviedol, že na strane žalobkyne existovala vôľa uzatvoriť so žalovaným kúpnu zmluvu dňa
04.04.2006 s tým, že súd prvej inštancie poukázal na to, že kúpna zmluva bola žalobkyňou podpísaná
a jej podpis bol overený notárkou JUDr. G. Y. na č.l. 63 spisu. Zároveň vysvetlil, že vôľou žalobkyne
bolo uzatvoriť kúpnu zmluvu a že tento právny úkon nezastiera iný a to darovaciu zmluvu svedčia
príjmové pokladničné doklady vystavené žalobkyňou, ktoré preukazujú, že od žalovaného prevzala
dňa 04.04.2006 900.000,- Sk a následne dňa 15.06.2006 sumu 1.160.000,- Sk a 20.06.2006 sumu
2.440.000,- Sk. Pravidlám formálnej logiky zodpovedá záver súdu prvej inštancie, že pokiaľ by nebola
vôľa žalobkyne uzatvoriť so žalovaným kúpnu zmluvu nebol by dôvod, aby od žalovaného uvedené
finančné obnosy prijala a žalovanému o ich prijatí vystavila príjmové pokladničné doklady. Žalobkyni
bolo zo strany žalovaného na účet vedený na jej meno v OTP banke poukázaných 1.055.896,28 Sk. I
odvolací súd súhlasí s právnym názorom súdu prvej inštancie, že spätný prevod v prospech žalovaného
v sume 755.000,- Sk nemožno charakterizovať ako dôkaz, že došlo k uzatvoreniu darovacej a nie kúpnej
zmluvy. Prevod žalobkyňa realizovala sama, dobrovoľne a opak preukázaný nebol. Dôkazy neuviedla
žalobkyňa ani v záverečnej reči, ktorá predchádzala skončeniu dokazovania vo veci. Neuvádza ich ani v
odvolaní. Odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že žalobkyňa nepreukázala ani tvrdenie
že by právny úkon bol v rozpore s dobrými mravmi. V tejto súvislosti poukazovala iba na svoje psychické
problémy a na to, že žalovaný vedel, že sa lieči u psychiatra a užíva antidepresíva. Tieto skutočnosti
však v konaní neboli sporné. Súd prvej inštancie aj riadne odôvodnil, že žalobkyňa žiadnym dôkazom
nepreukázala, že skutočne medzi ňou a žalovaným došlo k uzavretiu takej dohody, ktorou by sa žalovaný
prevodu podielu na nehnuteľnostiach zaviazal v prospech nevlastných sestier - dvojičiek. Zmluva bola
uzatvorená dňa 04.04.2006. Išlo skutočne o perfektnú zmluvu a až následne skoro o 2 mesiace dňa
24.05.2006 bol požiadaný advokát, ktorý pripravoval návrh kúpnej zmluvy o prípravu písomnosti, ktorá
by zaväzovala žalovaného previesť istý podiel sporných nehnuteľností na jej ďalšie deti. Správne súd
prvej inštancie vychádzal zo svedectva E.. R. Z. a z tvrdenia oboch strán sporu, ktorí potvrdili, že k
podpisu tejto listiny nedošlo. Na tom nič nemení ani skutočnosť, že znalkyňa MUDr. H. F. vo svojom
znaleckom posudku uviedla, že skutočnosť,ktorú uviedla žalobkyňa znalkyni počas vyšetrenia, že si
na nič nepamätá hodnotí znalkyňa ako vedomé klamstvo, čo je častý jav pri typoch osobnosti akým
je aj žalobkyňa. Toto tvrdenie, aj keď to žalobkyňa namieta v odvolaní, nemalo samo o sebe vplyv na
rozhodnutie vo veci. Zo znaleckých posudkov jednoznačne vyplýva, že žalobkyňa v čase podpísania
kúpnej zmluvy bola plne spôsobila slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne právny úkon vykonať.

30. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že z rozhodovacej činnosti zistil, že znalec MUDr. O. J. zomrel
dňa XX.XX.XXXX, ako to vyplýva z úradného záznamu napísaného na Krajskom súde v Prešove dňa
16.02.2017, teda výsluch tohto znalca je aj prakticky nezrealizovateľný.

31. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie s osvojením si odôvodnenia ako vecne správny
potvrdil podľa ust. § 387 ods.1,2 C.s.p.

32. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust.§ 396 ods.1 C.s.p. v spojení s
ust.§ 255 ods.1 C.s.p. Úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči
neúspešnej žalobkyni v plnom rozsahu.

33. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.