Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. marec 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24CoP/23/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2513201157
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Dudášová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2513201157.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a sudkýň:

JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Ľuboslava Vanková, vo veci starostlivosti súdu o maloleté
dieťa: E. E., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny
Piešťany, pracovisko Hlohovec, dieťa rodičov: X. F., O. I. XXX, zastúpená advokátskym združením:
Dudzík & Gerová, JUDr. Jozef Dudzík a JUDr. Kristína Gerová, Topoľčany, Škultétyho 1597/7 a X. E.,
G. XXXX/XX, K., zastúpený advokátkou: JUDr. Eva Koleničová, Paulínska 20, Trnava, o úpravu práv a
povinností rodičov k maloletému dieťaťu, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Piešťany č. k.
13P 5/2013-526 zo dňa 26. októbra 2016 proti výroku o určení výživného, dlhu o zročnom výživnom a

o povinnosti otca zaplatiť náhradu trov konania štátu, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch o určení výživného, dlhu na
zročnom výživnom a o povinnosti otca zaplatiť náhradu trov konania štátu p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie maloletého E., nar. XX.XX.XXXX zveril do osobnej
starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia budú maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.
Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu pre maloletého E. sumou 100,- eur mesačne k rukám

matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred s účinnosťou od 17.01.2013. Dlh na výživnom za obdobie
od 17.01.2013 do 31.10.2016 pre maloletého E. vo výške 2.641,43 eur súd povolil otcovi splácať k
rukám matky popri bežnom výživnom v mesačných splátkach po 73,50 eur až do úplného vyrovnania
dlhu tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého dlhu. Súčasťou tohto
rozsudku je aj dohoda rodičov ohľadom styku s maloletým dieťaťom tohto znenia: Otec je oprávnený
stretávať sa s maloletým E., nar. XX.XX.XXXX bez prítomnosti matky každú párnu sobotu v čase
od 10.00 hod. do 18.00 hod. s tým, že otec si maloletého E. vyzdvihne v mieste bydliska matky v

stanovenom čase a po realizácii styku v stanovenom čase dieťa odovzdá v mieste bydliska matky. V
prípade nerealizovania styku, z dôvodu choroby maloletého E. matka poskytne otcovi náhradný termín
podľa vzájomnej dohody“. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov konania. Matke a otcovi uložil povinnosť zaplatiť náhradu trov konania štátu v sume
252,33 eur na účet súdu a to do 1 mesiaca od právoplatnosti tohto rozsudku. Napokon súd zrušil
uznesenie Okresného súdu Piešťany č.k. 13P 5/2013-62 zo dňa 21.03.2013 v spojení s uznesením
Krajského súdu v Trnave č.k. 11CoP 53/2013-100 zo dňa 31.05.2013, uznesenie Okresného súdu

Piešťany č.k. 13P 5/2013-137 zo dňa 03.09.2013 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave č.k.
23CoP 104/2013-151 zo dňa 23.10.2013, uznesenie Okresného súdu Piešťany č.k. 13P 5/2013-241
zo dňa 31.03.2014 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave č.k. 24CoP 73/2014-284 zo dňa
17.09.2014.2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie po citácii § 36 ods. 1, § 62 ods. 2 a ods. 5, § 75 ods. 1
Zákona o rodine a § 232 ods. 4 Civilného sporového poriadku vecne odôvodnil tým, že v danom prípade

zo zhodných výpovedí rodičov vyplynulo, že títo nežijú v spoločnej domácnosti, starostlivosť o mal. E.
zabezpečuje matka. Súd mal. E. zveril do osobnej starostlivosti matky v zmysle znaleckého posudku,
za súhlasu otca dieťaťa, nakoľko v jej starostlivosti o syna neboli zistené žiadne nedostatky ,poukazujúc
pritom i na útly vek mal. dieťaťa, s tým, že obaja rodičia budú mal. dieťa zastupovať a spravovať
jeho majetok, keď ani jeden z nich nebol pozbavený ani obmedzený rodičovských práv a nepreukázal

dôvodnosť, prečo by mal dieťa sám zastupovať, či spravovať jeho majetok, a preto aj súd rozhodol
tak , ako je vyššie uvedené. Súdom bolo zistené, že matka dieťaťa do 17.09.2014 bola na MD,
poberala v roku 2013 rodičovský príspevok vo výške 199,60 eur mesačne, následne vo výške 203,20
eur mesačne a prídavok na dieťa v roku 2013 vo výške 23,10 eur mesačne, následne tento poberá vo
výške 23,52 eur mesačne. Od 16.07.2013 do 30.09.2013 pracovala u zamestnávateľa V. Q., s.r.o., K. s
priemerným mesačným príjmom 291,82 eur netto, pracovný pomer tu mala matka dohodnutý na dobu

určitú. Z výpovede matky vyplynulo, že od 17.09.2014 do 07.04.2016 bola nezamestnaná, evidovaná
ako uchádzačka o zamestnanie na ÚPSVaR. Od 01.11.2014 do 31.12.2014 poberala dávku v hmotnej
núdzi vo výške 77,20 eur mesačne a od 01.01.2015 do 31.05.2015 vo výške 77,20 eur mesačne. Od
05/2015 doposiaľ je na predĺženej materskej dovolenke, a to až do 09/2017, poberá od 05/2015
rodičovský príspevok vo výške 203,20 eur mesačne z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu dieťaťa.

Od 07.04.2016 do 24.07.2016 matka pracovala u zamestnávateľa F. A., O. na základe dohody o
pracovnej činnosti s tým, že za 04/2016 mala čistú mzdu vo výške 16,84 eur, za 05/2016 vo výške 26,96
eur a za mesiace 06,07/2016 vo výške 0 eur. Z výpovede matky vyplynulo, že je vyučená ako kaderníčka,
má ukončené SOU odbor kaderník, bez maturity, majetok výraznejšej hodnoty žiaden nevlastní. Súd je
toho názoru, že matka už i vzhľadom na odstup času, mala možnosť sa riadne zamestnať a preto

dospel v danom prípade k záveru, že keby matka vyvinula úsilie, mohla by sa zamestnať, a preto aj
na základe vyššie uvedeného v súlade s § 75 ods. 1 Zák. o rodine pri rozhodovaní za obdobie od
10/2015, odkedy mal. E. už navštevuje MŠ na celý deň, vychádzal z príjmu matky, ktorý by táto mohla
dosahovať - a to minimálne vo výške minimálnej mzdy, ktorá v roku 2015 predstavovala sumu 380,- eur
mesačne, v roku 2016 predstavuje sumu 405,- eur mesačne. Matka počas predmetného obdobia bývala

a stále býva so synom a starými rodičmi v rodinnom dome, ktorý je v BSM jej starých rodičov, jej stará
matka poberá starobný dôchodok a to od 01.01.2016 vo výške 405 Eur mesačne, predtým vo výške
397,90 eur mesačne, starý otec poberá starobný dôchodok vo výške 510,50 eur mesačne, predtým vo
výške 505,03 Eur mesačne. Z výpovede matky vyplynulo, že na náklady na bývanie neprispieva ničím
starým rodičom, nakoľko je nezamestnaná. Matka okrem syna E. iné deti nemá žiadne.

Mal. E. má t.č. 5 rokov, od konca 01/2014 navštevoval MŠ a to spočiatku len na doobedie, v tom čase
matka uhrádzala synovi stravné cca 13 eur mesačne a školné 10 eur, od 10/2015 už navštevuje MŠ na
celý deň, matka tu platí mesačne školné 10 eur, rodičovský fond vo výške 2 eurá mesačne, hygienické
potreby 1,50 eur mesačne, stravné 1,19 eur denne. Krúžky, za ktoré by sa platilo do školského roku
2016/2017 nenavštevoval žiadne, v tomto školskom roku mal. E. začal navštevovať krúžok anglického

jazyka, kde matka mesačne uhrádza sumu 5 eur a tanečnú, kde sa uhrádza suma 25 eur raz za tri
mesiace. Z lekárskej správy MUDr. Q. P. zo dňa 08.03.2013 mal súd preukázané, že mal. E. je atopik
s dg: Dermatitis atopica, tiež v správe MUDr. P. F. z 09.06.2016 sa uvádza, že mal. E. je evidovaný v
imunoalergologickej ambulancii pre imunodeficientný syndróm a atopickú dermatitídu. V súvislosti so
zdravotným stavom mal. E. mala matka zvýšené výdavky v sume od 15 - 30 eur mesačne, a to do

10/2016, t.č., ako z výpovede matky vyplynulo má výdavky na lieky, len keď je syn chorý do 30 eur
mesačne. Z výpovede matky vyplynulo, že má mesačné výdavky na syna na MŠ 35 eur, 2 krúžky spolu
13 eur, poistku 25,10 eur, výdavky na lieky, len keď je syn chorý do 30 eur, strava cca 50 eur, oblečenie
a obuv, internet synovi 10 eur. Z výpovede matky vyplynulo, že synovi zakúpila v roku 2014 inhalátor,
ktorý potrebuje za 57 eur.

Súdom bolo zistené, že otec dieťaťa bol zamestnaný od 03.03.2012 do 10.05.2012 u zamestnávateľa
P. F., K., pracovný pomer mal uzatvorený na dobu určitú a bol ukončený v skúšobnej dobe za absencie,
od 27.04.2012 otec nechodil do práce s tým, že za 03/2012 mal čistú mzdu vo výške 526,27 eur,
za 04/2012 vo výške 381,17 eur a za 05/2012 vo výške 0 eur. Následne bol otec zamestnaný od
09.01.2013 do 13.03.2013 na základe dohody o vykonaní práce u zamestnávateľa U. D., s.r.o., K. s

vymeriavacím základom za 01/2013 vo výške 131,99 eur, za 02/2013 vo výške 141,69 eur a za 03/2013
vo výške 93,17 eur. Následne od 14.03.2013 do 30.09.2013 otec pracoval u zamestnávateľa U. D.,
s.r.o., K. na základe pracovnej zmluvy s vymeriavacím základom za 03/2013 vo výške 200 eur, za
04/2013 vo výške 350,38 eur, za 05/2013 vo výške 350,88 eur, za 06/2013 vo výške 348,60 eur, za07/2013 vo výške 357,50 eur, za 08/2013 vo výške 350,49 eur, za 09/2013 vo výške 168,21 eur. Od
01.10.2013 do 07.10.2013 bol otec zamestnaný u zamestnávateľa P. D. - W. K., mal tu čistú mzdu
vo výške 32,05 eur. Od 22.11.2013-25.11.2013 bol otec zamestnaný na základe dohody o vykonaní

práce u zamestnávateľa J. C., s.r.o., K. s vymeriavacím základom za 11/2013 vo výške 26,45 eur. Od
23.01.2014 do 28.02.2015 bol otec zamestnaný u zamestnávateľa P. D. - W. K. na polovičný úväzok -
4 hod. denne, s priemerným mesačným zárobkom v čistom cca 140 eur. Od 01.03.2015 do 31.03.2015
bol otec zamestnaný u zamestnávateľa P. K., s.r.o., K., za 03/2015 mal čistú mzdu vo výške 172,14 eur.
Od 01.06.2015 do 31.07.2015 bol otec zamestnaný u zamestnávateľa X. F. - F. s tým, že za 06/2015 mal

vymeriavací základ vo výške 380 eur a za 07/2015 vo výške 381,51 eur. Od 01.09.2015 do 01.08.2016
otec pracoval u zamestnávateľa P. K., s.r.o., K. na polovičný úväzok - 4 hod. denne , s priemerným
mesačným zárobkom v čistom cca 177 eur. Z výpovede otca vyplynulo, že od 01.08.2016 bol dobrovoľne
nezamestnaný, bez príjmu, od 09/2016 pracuje len na základe dohody, pričom súd mal preukázané, že
dňa 09.09.2016 otec uzatvoril dohodu o vykonaní práce s D. D. s.r.o. s odmenou za vykonanú prácu
vo výške 2,328 eur/hod, z výpovede otca vyplynulo, že výplatu za 09/2016 ešte nedostal. Z výpovede

otca vyplynulo, že je vyučený ako mechanik - nastavovač, má ukončené SOU strojárske s maturitou, v
odbore, v ktorom sa vyučil nemá žiadnu prax, zdravotné problémy vážneho charakteru nemá žiadne.
Otec okrem mal. E. iné vyživovacie povinnosti nemá žiadne. Majetok výraznejšej hodnoty žiaden
nevlastní, do 11/2015 bol vlastníkom rodinného domu, v ktorom aj predtým býval, tento bol vydražený
za sumu 34.920 eur, na zakúpenie rodinného domu si otec zobral úver v celkovej výške 44.800 eur

v 08/2011, dlh cca ešte 20.000 eur bude otec splácať po 30 eur mesačne. Z výpovede otca vyplynulo,
že býval do konca leta 2015 sám v rodinnom dome, ktorý bol v jeho osobnom vlastníctve, na náklady na
bývanie uhrádzal v tom čase mesačne 70 Eur, následne odišiel bývať ku svojim rodičom do domu, ktorý
je v osobnom vlastníctve jeho otca, z výpovede otca vyplynulo, že prispieva s priateľkou na náklady
na bývanie sumou 100 eur mesačne, prispieva tiež do domácnosti na hygienické potreby a vytiahnutie

žumpy, v dome býva on, jeho matka, otec a jeho partnerka A. V., s ktorou aj spoločne hospodária,
táto bola spočiatku nezamestnaná, t.č. pracuje s príjmom - 360 eur dostala za 15 dní, nemá žiadne
vyživovacie povinnosti, jeho otec je živnostník, k jeho príjmom sa otec vyjadriť nevedel, jeho matka je
na polovičnom invalidnom dôchodku, k výške sa vyjadriť nevedel.
Súd dospel v danom prípade k záveru, že keby otec vyvinul väčšie úsilie, mohol by sa vzhľadom na

svoje najvyššie dosiahnuté vzdelanie zamestnať, jednak v odbore, v ktorom je vyučený, ale i v odbore,
v ktorom nie je vyučený, aby tak dosahoval príjem, z ktorého by si mohol plniť výživné na syna v
takom rozsahu, aby boli uspokojené jeho odôvodnené potreby, pričom voľné pracovné miesta sú, a to i
bez požiadavky praxe, ktorú skutočnosť mal súd z obsahu spisu za preukázanú /aktuálne ponuky práce
vytlačené z internetu nachádzajúce sa v spise /a dosahovať tak príjem minimálne vo výške 500 eur v

čistom mesačne. Súd poukazuje na samotné vyjadrenie otca, keď na otázku súdu prečo sa nezamestná
na základe pracovnej zmluvy uviedol, že keby sa takto zamestnal, tak mu z 500 eur príde možno 100
eur, tak už to bolo aj pred tým, nakoľko má exekúcie, pričom súd poznamenáva, že toto nemôže byť na
úkor maloletého dieťaťa (pre úplnosť súd uvádza, že u zamestnávateľa P. F., K. otec v roku 2012 zhruba
takýto príjem aj dosahoval). Na základe vyššie uvedeného súd v súlade s § 75 ods. 1 Zák. o rodine pri

rozhodovaní počas predmetného obdobia vychádzal z príjmu otca, ktorý by tento mohol dosahovať -
a to vo výške minimálne 500,- eur mesačne netto.
Súd prihliadal pri rozhodovaní na odôvodnené potreby mal. dieťaťa , ako aj na možnosti, schopnosti a
majetkové pomery oboch rodičov mal. dieťaťa, ktoré zdieľa životnú úroveň svojich rodičov. I keď otec
uvádzal, že splácal dlhy, spočiatku, kým rodinný dom, v ktorom pred tým býval nebol predaný, cez 500

eur mesačne, t.č. stále spláca dlhy mesačne po 80-110 eur, tu je potrebné poukázať na to, že prvoradou
povinnosťou rodičov je plnenie si vyživovacej povinnosti k maloletým deťom, a Zákon o rodine kladie
pred potreby rodiča potreby dieťaťa. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu detí a
až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich potrieb. Zákon
o rodine kladie dôraz na to, že rodičia majú vyvinúť všetko úsilie na to, aby v rámci svojich možností a

schopností dosahovali taký príjem, z ktorého by mohli plniť výživné na maloleté deti v takom rozsahu,
aby boli uspokojené ich odôvodnené potreby. Výdavky oboch rodičov na svoje vlastné zabezpečenie sú
vo vzťahu k plneniu si vyživovacej povinnosti iba druhoradé a odvodené od toho, že obaja sú povinní
prispievať na výživu svojich detí podľa svojich možností a schopností tak, aby v celom rozsahu pokryli
potreby oprávnených maloletých detí, aby tieto mali zabezpečenú dôstojnú životnú úroveň. Ako vyplýva

napr. z rozsudku KS Trenčín 6Co/1162/2015, pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná
životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že právom dieťaťa je podieľať sa
na životnej úrovni každého svojho rodiča. Miera životnej úrovne rodiča je objektívne zistiteľná rôznymi
dôkazmi. Môže ju preukazovať napríklad výška mesačných nákladov rodiča a to v súhrne, ale aj vjednotlivých položkách. Smerodajnou môže byť výška tých položiek, ktoré nie sú pre život nevyhnutné,
napr.úvery,životnépoistky,nákladynamobilnýtelefónapod.Jednýmzrozhodujúcichfaktorovpriurčení
jej výšky je zistenie mesačných nákladov povinného rodiča. Často krát totiž ochota rodiča plniť určitú

výšku výživného na svoje dieťa nedosahuje ani jeho mesačné náklady na platenie úverov, či poistiek.
Cieľom ustanovenia § 62 ods. 5 Zákona o rodine je zvyšovať plynule mieru rodičovskej zodpovednosti
tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď si rodič zodpovedajúcim spôsobom splní
svoju vyživovaciu povinnosť . Ďalej je potrebné zo strany súdu uviesť, že ani v prípade, pokiaľ by
pomery na strane matky boli natoľko priaznivé, že by táto mohla zabezpečovať výživu mal. dieťaťa v

celom rozsahu z vlastných prostriedkov, tak táto skutočnosť samotná otca nezbavuje platenia výživného
pri rešpektovaní zásady uvedenej v ustanovení § 62 ods. 2 Zákona o rodine, podľa ktorej obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Súd určil
otcovi dieťaťa vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti vyživovaciu povinnosť k synovi sumou
100,- eur mesačne s poukazom na § 62 ods.2 a § 75 ods. l Zákona o rodine - poukazujúc na možnosti,
schopnosti a majetkové pomery otca dieťaťa, ako i na odôvodnené potreby mal. dieťaťa. Súd dospel k

záveru, že bolo a je v možnostiach a schopnostiach otca dieťaťa prispievať na výživu mal. E. vyššie
uvedenou sumou. Súd určil otcovi vyživovaciu povinnosť s účinnosťou od 17.01.2013 v zmysle návrhu
matky dieťaťa, t.j. odo dňa podania návrhu matkou na súd. Súd mal v konaní zo zhodných výpovedí
rodičov za preukázané, že za predmetné obdobie otec prispel matke na výživu syna za 04/2013
sumou 30 eur, za 07/2013 sumou 40 eur, za 08/2013 sumou 59 eur, za 09/2013 sumou 111 eur, za

10/2013 sumou 127,88 eur, za 1/2014 sumou 80 eur, za 2/2014-10/2016 sumou 40 Eur za každý mesiac,
ďalej otec zakúpil za 11/2014 zimnú obuv za 24,90 eur, v 11/2014 lieky na imunitu za 7,50 eur, 10/2015
zimnú obuv za 24,90 eur, v 2/2015 lieky na imunitu za 9,30 eur, v 10/2015 detské nohavice za 10,99 eur
a kabátik za 18,99 eur, v 10/2015 rukavice a tričká v celkovej sume 19 eur, v 2/2016 2 tričká v celkovej
výške 4,50 eur, v 4/2016 2x tričká a 2x nohavice v celkovej výške 19 eur. Dlh na výživnom za obdobie

od 17.01.2013 do 31.10.2016 pre mal. E. vo výške 2.641,43 Eur /48,39 eur za 1/2013 + 100, - eur x
45 mesiacov - 447,88 eur, ktoré otec uhradil na výživu syna za obdobie od 04/2013 do konca 01/2014
- 40 eur x 33 mesiacov, t.j. 1.320 ,- eur, ktoré otec uhradil na výživu syna za obdobie od 2/2014 do
konca 10/2016 - 139,08 eur, t.j. suma, ktorú otec uhradil za oblečenie, obuv a lieky pre syna za obdobie
od 11/2014 do 04/2016/ súd otcovi povolil splácať popri bežnom výživnom v mesačných splátkach po

73,50,- eur až do úplného vyrovnania dlhu tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok
splatnosť celého plnenia /§ 232 ods. 4 CSP/ tak, aby otec dieťaťa splatil dlh do 3 rokov, poukazujúc
pritom na vyššie uvedené skutočnosti.
Rodičia sa dohodli o úprave styku otca s maloletým E., a to v zmysle znaleckého posudku, pred
vyhlásením rozhodnutia, a predmetná dohoda rodičov sa stala v súlade s § 25 ods. 1 v spojení s

§ 36 ods.1 Zákona o rodine súčasťou rozhodnutia.
O náhrade trov konania bolo rozhodnuté v zmysle § 52 CMP.
V priebehu konania bolo potrebné nariadiť znalecké dokazovanie, a to ohľadom úpravy styku, pričom
rodičia sa nakoniec dohodli o úprave styku otca s maloletým E. v zmysle znaleckého posudku, pred
vyhlásením rozhodnutia. Súd s poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti uložil povinnosť

obidvom rodičom zaplatiť náhradu trov konania štátu v sume 252,33 € v lehote 1 mesiaca od
právoplatnosti rozsudku v súlade s 57 a 58 CMP, nakoľko odmena za podaný znalecký posudok v
sume 504,66 € bola vyplatená z rozpočtových prostriedkov tunajšieho súdu. Na trovách konania,
ktoré pozostávali z trov za znalecký posudok sa takto podieľali obaja rodičia rovnakou sumou, nakoľko
nariadenie znaleckého dokazovania bolo v záujme obidvoch.

Súčasne súd s poukazom na § 337 ods. 3 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP zrušil uznesenia Okresného
súdu Piešťany č.k. 13P/5/2013-62 zo dňa 21.03.2013 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave
č.k. 11CoP/53/2013-100 zo dňa 31.05.2013, uznesenie Okresného súdu Piešťany č.k. 13P/5/2013-137
zo dňa 03.09.2013 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave č.k. 23CoP/104/2013-151 zo dňa
23.10.2013, uznesenie Okresného súdu Piešťany č.k. 13P/5/2013-241 zo dňa 31.03.2014 v spojení s

uznesením Krajského súdu v Trnave č.k. 24CoP/73/2014-284 zo dňa 17.09.2014, ktorými boli po začatí
konania nariadené predbežné opatrenia, na základe ktorých bol mal. E. ponechaný v starostlivosti
matky, otcovi určená povinnosť platiť výživné v sume 40 eur mesačne a upravené stretávanie otca so
synom.

3. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec maloletého prostredníctvom advokátky a to vo výrokoch
II., III. a VI., ktorými súd prvej inštancie určil výživné, dlh na zročnom výživnom a otca zaviazal
k povinnosti zaplatiť náhradu trov konania štátu v sume 252,33 eur. Odvolanie odôvodnil tým, že
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, súdprvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Súd prvej inštancie určil výživné na
maloletého s účinnosťou od 17.01.2013 až do 31.10.2016 v rovnakej výške vo výške 100,- eur mesačne
a to bez ohľadu na oprávnené náklady, odôvodnené potreby na maloleté dieťa v čase keď malo 1 rok

a 4 mesiace a v čase rozhodnutia súdu kedy je dieťa vo veku 5 rokov. Otec je názoru, že dieťa, ktoré
nedosiahlo vek dvoch rokov má iné odôvodnené potreby ako dieťa, ktoré je v predškolskom veku a
rozhodnutie preto nie je spravodlivé. Súd prvej inštancie určil rovnaké výživné kedy syn nenavštevoval
škôlku ani kurz anglického jazyka, teda matka mala v tomto období náklady na maloletého nižšie
minimálne o sumu 36,- eur mesačne, pričom matka uviedla, že v súčasnosti hradí na syna mesačne

35,- eur za materskú škôlku, dva krúžky spolu 13,- eur, poistku 25,10, internet 10,- eur, spolu 83,10 eur,
ktoré výdavky v roku 2016 maloletý syn nemal, matka ich ani neuvádzala preto by bolo nespravodlivé
uhrádzať výživné v sume 100,- eur v období kedy maloletý má nižšie náklady ako ku dňu rozhodovania
prvoinštančnéhosúdu.Matkanapojednávaníuviedla,žemaloletýužnemázvýšenévýdavkynaliečenie,
ktoré mal do októbra 2016 v sume 15,- až 30,- eur mesačne. Ak by súd prihliadol, že by otec mohol
dosahovať príjem 500,- eur mesačne je potrebné o tejto sumy odpočítať náklady na život otca a to

minimálne 50,- eur na oblečenie, stravu cca 120,- eur, príspevok rodičom 100,- eur teda 270,- eur a
potom otcovi by tak zostala suma 230,- eur a z toho by malo byť určené výživné podľa zaužívanej
súdnej praxe 25 - 30%, teda 57,50 až 69,- eur. Otec navrhuje, aby výživné bolo určené nasledovne: od
17.01.2013 do 31.01.2014 - 58,- eur, od 01.02.2014 do 31.08.2016 - 65,- eur mesačne a od 01.09.2016
do 31.10.2016 - 70,- eur mesačne. Zároveň by malo byť prihliadnuté aj na skutočnosť, aby bolo v

otcových možnostiach plniť si vyživovaciu povinnosť aj nad rámec výživného tak ako to otec robil, pokiaľ
mu to možnosti dovolili. V otcových možnostiach a schopnostiach nie je uhradiť trovy konania v sume
252,33 eur a to do jedného mesiaca a týmto žiada o odpustenie súdneho poplatku, pričom predloží
odvolaciemu súdu v odvolacej lehote tlačivo pre odpustenie súdneho poplatku. Poukázal na ust. § 62
ods. 1 až 5, § 75 a 77 ods. 1 Zákona o rodine. Žiadal teda, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil

a otcovi určil výživné 70,- eur od 01.09.2016, určil dlh na výživnom od 17.01.2013 do 31.08.2016 v sume
879,04 eur, ktoré povolil matke splácať spolu s bežným výživným v splátkach po 24,42 eur až do úplného
vyrovnania dlhu tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého dlhu.

4. K doručenému odvolaniu sa vyjadrila matka prostredníctvom splnomocneného zástupcu, s

napadnutým rozhodnutím súhlasí, žiada, aby bolo potvrdené, pretože súd správne a vecne vyhodnotil
vykonané dôkazy a úplne zistil skutočný stav veci. Predovšetkým poukázala na to, že aj maloletý je
klasifikovaný ako dieťa s nepriaznivým zdravotným stavom, toto platilo aj vtedy, keď mal maloletý rok a
pol a toto platí, aj keď má 5 rokov a matka si dovolí tvrdiť, že nie je možné a jednoznačne povedať, že
medzi ročným a päťročným dieťaťom sú veľké rozdiely vo výdavkoch, dokonca vo veku jedného roka

má tieto výdavky ešte vyššie maloleté dieťa. Otec niekoľkokrát tvrdil, že v jeho možnostiach je plniť si
výživné aj nad rámec bežného výživného, matke platí výživné už podľa súdneho rozhodnutia. Otec žije
v spoločnej domácnosti s tromi ďalšími ľuďmi, ktorí majú svoj príjem. Odvolací súd by mal prihliadnuť
aj na to, že otec odpredal nehnuteľnosť cca za 35.000,- eur čo je mimoriadnym príjmom otca. Počas
celého konania otec nevedel povedať aké má výdavky spojené s užívaním domácnosti. Nie je dôvod na

oslobodenie otca od súdnych poplatkov, pretože súd zaviazal aj matku a tak je to spravodlivé.

5. Kolízny opatrovník navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť, pretože je v záujme maloletého.

6. K vyjadreniu matky sa vyjadril otec prostredníctvom advokátky. Matka zavádza súd, nie je pravdou,

že otec je schopný plniť si vyživovaciu povinnosť aj nad rámec výživného. Nesúhlasí s tým, že by
niekedytvrdil,žedostávapeniazenaruku,abysavyhýbalexekúciám. Otecsiplnívyživovaciupovinnosť
podľa predbežne vykonateľného rozsudku, aby sa vyhol exekučnému konaniu. Otec nežije v spoločnej
domácnosti s tromi dospelými osobami, žije len so svojimi rodičmi. Čo sa týka predaja nehnuteľnosti táto
suma bola hneď spotrebovaná na uhradenie časti úveru na kúpu predanej nehnuteľnosti, z tejto sumy

nebol celý úver zaplatený a naďalej je dlžný banke cca 19.000,- eur. Predkladá o tom správu o výkone
záložného práva. Poukázal na zmenu pomeru, pretože otec už nepracuje u pôvodného zamestnávateľa,
nakoľko tento pracovný pomer bol uzavretý na dobu určitú a táto uplynula, v súčasnosti sa otec riadne
zamestnal u P. K., s.r.o. ako vodič K. za odmenu 202,50 eur mesačne od 01.12.2016. Po poslednom
pojednávaní sa matka presťahovala k svojim rodičom, tiež sa podľa názoru otca zlepšila jej celková

finančná situácia. Otec býva s matkou, ktorá je 50% invalidnou dôchodkyňou, bol jej priznaný invalidný
dôchodok v sume 149,80 eur a otcom, ktorý je živnostník s evidovanou stratou v podnikaní. Matka
naďalej tvrdí, že dieťa má nepriaznivý zdravotný stav, žiada, aby bolo vykonané dokazovanie a to
znaleckým posudkom, ktorý by prehodnotil aktuálny zdravotný stav maloletého, pretože maloletý savyjadril,žebežnechodievasmatkounajesťdofastfoodovéhoreťazca,nemážiadneproblémystrávením
ani vyprázdňovaním. K vyjadreniu doložila rozhodnutie Sociálnej poisťovne o priznaní invalidného
dôchodku V. X., Správu o výkone záložného práva z 03.12.2015 a pracovnú zmluvu medzi otcom a

zamestnávateľom P. K., s.r.o. z 29.11.2016

7. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového
poriadku (ďalej len „CMP“), účinného od 01.07.2016 a v zmysle § 2 ods. 1 CMP subsidiárne podľa
ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), účinného od

01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, pričom podľa
§ 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané
včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie

prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§
363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal
napadnuté rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP), vychádzajúc zo
skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania
(§ 383 a § 384 CSP, § 68 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario)

postupomtak,ženaúradnejtabulisúduoznámilmiestoačasverejnéhovyhláseniarozsudku(§219ods.
3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie otca maloletého nie je dôvodné, v dôsledku čoho je namieste
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach ako vecne správny s použitím § 387 ods. 1 CSP
potvrdiť.

9. Rozsudok súdu prvej inštancie bol odvolaním otca napadnutý len v častiach výživného, dlhu na
výživnom a uloženia povinnosti náhradiť trov konania štátu, v ostatných častiach pre nedostatok
odvolania nadobudol právoplatnosť, preto v časti zverenia maloletého a určenia zastupovania a správy
maloletého, dohody o úprave styku a o uložení povinnosti matke nahradiť trovy konania štátu sa nestal
predmetom prieskumu odvolacím súdom.

10. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania jemu predchádzajúceho, ako aj celého
obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu
potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam a vec i správne právne posúdil.

11. Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý
vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne
vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre
posúdenie nároku na určenie výživného, a pretože odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i právne

závery súdu prvej inštancie vo veci, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP odkazuje na správne
a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre
ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi.
Odvolateľ vo svojom odvolaní neuvádza žiadne nové podstatné skutkové tvrdenia či právne argumenty
než tie, ktoré uplatnil už pred súdom prvej inštancie, ktorý sa s nimi v dostatočnej miere vysporiadal.

12. Keďže súd prvej inštancie napadnutý rozsudok vo všetkých jeho častiach riadne odôvodnil, pričom
zároveň sa vyčerpávajúco vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre
rozhodnutie a odvolací súd s týmto odôvodnením v plnej miere stotožňuje, k veci považuje za potrebné
dodať iba nasledovné:

13. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samy sa živiť. Obaja rodičia pritom
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa
má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý z rodičov bez ohľadu na svoje schopnosti,

možnosti a majetkové pomery je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo
výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa
podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti pritom súd prihliada na to, ktorý z
rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Priskúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

14. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného
prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku,
majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba
berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine).

15. V zmysle ust. § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách,
ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

16. Z vyššie citovaných ustanovení zákona vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná
faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného

dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti
rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené
potreby pritom nezahŕňajú iba základne nároky dieťaťa, ale sú dané širšie jednak potrebami bytovými,
odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností
živiť sa sám, schopností starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len

pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom
oprávneného (ako sú napr. liečebné náklady). Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Na
strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet
iných osôb povinných poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet nimi
vyživovaných osôb a výška takéhoto výživného ako i vyživovaciu povinnosť iných povinných voči týmto

osobám. Na strane dieťaťa je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať mu
výživné a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa
a jeho domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy,
ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný
stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce.

Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória
zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Okrem
uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti
iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať
výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové

možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže,
že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom
prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku.

17. Po posúdení súdom prvej inštancie stupňa zistených a preukázaných možností, schopností a

majetkových pomerov oboch rodičov maloletého s prihliadnutím na jeho odôvodnené potreby, odvolací
súd dospel k záveru, že výživné určené otcovi súdom prvej inštancie zodpovedá možnostiam,
schopnostiam a majetkovým pomerom oboch rodičov maloletého, ako i odôvodneným potrebám
maloletého, zohľadniac i osobnú starostlivosť matky o dieťa. Matka maloletého do 17.09.2014 bola
na materskej dovolenke, poberala v roku 2013 rodičovský príspevok vo výške 199,60 eur mesačne,

následne vo výške 203,20 eur mesačne. Od 16.07.2013 do 30.09.2013 pracovala u zamestnávateľa
V. Q., s.r.o., K. s priemerným mesačným príjmom 291,82 eur netto, pracovný pomer tu mala
matka dohodnutý na dobu určitú. Od 17.09.2014 do 07.04.2016 bola nezamestnaná, evidovaná ako
uchádzačka o zamestnanie na ÚPSVaR. Od 01.11.2014 do 31.12.2014 poberala dávku v hmotnej
núdzi vo výške 77,20 eur mesačne a od 01.01.2015 do 31.05.2015 vo výške 77,20 eur mesačne. Od

05/2015 doposiaľ je na predĺženej materskej dovolenke, a to až do 09/2017, poberá od 05/2015
rodičovský príspevok vo výške 203,20 eur mesačne z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu dieťaťa.
Od 07.04.2016 do 24.07.2016 matka pracovala u zamestnávateľa F. A., O. na základe dohody o
pracovnej činnosti, za 04/2016 mala čistú mzdu vo výške 16,84 eur, za 05/2016 vo výške 26,96 eur
a za mesiace 06,07/2016 vo výške 0 eur. Matka je vyučená kaderníčka, má ukončené SOU odbor

kaderník, bez maturity, majetok výraznejšej hodnoty žiaden nevlastní. Otec naposledy pracoval na dobu
neurčitú ako vodič s čistým príjmom okolo 350 eur, pracovný pomer údajne ukončil výpoveďou z dôvodu
neplatenia mzdy. Následne od 5/2014 sa otec zamestnal na dohodu s čistým mesačným príjmom 78
eur do 31.5.2016 a od 1.6.2016 sa evidoval na úrade práce a poberá dávky v hmotnej núdzi. Rodičiadetí inú vyživovaciu povinnosť nemajú. Otec maloletého bol zamestnaný od 03.03.2012 do 10.05.2012
u zamestnávateľa P. F., K., pracovný pomer mal uzatvorený na dobu určitú a bol ukončený v skúšobnej
dobe za absencie, od 27.04.2012 otec nechodil do práce s tým, že za 03/2012 mal čistú mzdu vo

výške 526,27 eur, za 04/2012 vo výške 381,17 eur a za 05/2012 vo výške 0 eur. Následne bol otec
zamestnaný od 09.01.2013 do 13.03.2013 na základe dohody o vykonaní práce u zamestnávateľa U.
D., s.r.o., K. s vymeriavacím základom za 01/2013 vo výške 131,99 eur, za 02/2013 vo výške 141,69
eur a za 03/2013 vo výške 93,17 eur. Od 14.03.2013 do 30.09.2013 otec pracoval u zamestnávateľa
U. D., s.r.o., K. na základe pracovnej zmluvy s vymeriavacím základom za 03/2013 vo výške 200 eur,

za 04/2013 vo výške 350,38 eur, za 05/2013 vo výške 350,88 eur, za 06/2013 vo výške 348,60 eur,
za 07/2013 vo výške 357,50 eur, za 08/2013 vo výške 350,49 eur, za 09/2013 vo výške 168,21 eur.
Od 01.10.2013 do 07.10.2013 bol otec zamestnaný u zamestnávateľa P. D. - W. K., mal tu čistú mzdu
vo výške 32,05 eur. Od 22.11.2013-25.11.2013 bol otec zamestnaný na základe dohody o vykonaní
práce u zamestnávateľa J. C., s.r.o., K. s vymeriavacím základom za 11/2013 vo výške 26,45 eur. Od
23.01.2014 do 28.02.2015 bol otec zamestnaný u zamestnávateľa P. D. - W. K. na polovičný úväzok -

4 hod. denne, s priemerným mesačným zárobkom v čistom cca 140 eur. Od 01.03.2015 do 31.03.2015
bol otec zamestnaný u zamestnávateľa P. K., s.r.o., K., za 03/2015 mal čistú mzdu vo výške 172,14 eur.
Od 01.06.2015 do 31.07.2015 bol otec zamestnaný u zamestnávateľa X. F. - F. s tým, že za 06/2015 mal
vymeriavací základ vo výške 380 eur a za 07/2015 vo výške 381,51 eur. Od 01.09.2015 do 01.08.2016
otec pracoval u zamestnávateľa P. K., s.r.o., K. na polovičný úväzok - 4 hod. denne, s priemerným

mesačným zárobkom v čistom cca 177 eur. Od 01.08.2016 bol dobrovoľne nezamestnaný, bez príjmu,
od 09/2016 pracuje len na základe dohody, pričom súd mal preukázané, že dňa 09.09.2016 otec
uzatvoril dohodu o vykonaní práce s D. D. s.r.o. s odmenou za vykonanú prácu vo výške 2,328 eur/
hod, z výpovede otca vyplynulo, že výplatu za 09/2016 ešte nedostal. Otec je vyučený ako mechanik -
nastavovač, má ukončené SOU strojárske s maturitou, v odbore, v ktorom sa vyučil nemá žiadnu prax,

zdravotné problémy vážneho charakteru nemá žiadne. Majetok výraznejšej hodnoty žiaden nevlastní,
do 11/2015 bol vlastníkom rodinného domu, v ktorom aj predtým býval, tento bol vydražený za sumu
34.920 eur, na zakúpenie rodinného domu si otec zobral úver v celkovej výške 44.800 eur v 08/2011,
dlh cca ešte 20.000 eur bude otec splácať po 30 eur mesačne.

18.Súdprvejinštanciesprávnevychádzalzprincípupotencionalityprizisťovanípríjmovotca,zmožností
jeho pracovného uplatnenia a priemerného príjmu podľa správy o voľných miestach v danom regióne.
Otec je zdravý, má viacero možností uplatniť sa na trhu práce a neexistujú žiadne objektívne dôvody
pre ktoré by sa nemohol zamestnať.

19. Čo sa týka primeranosti výšky výživného, odvolací súd sa zhodol so závermi prvoinštančného súdu,
že primeraným zisteným a preukázaným pomerom účastníkov, potrebám dieťaťa ako i možnostiam,
schopnostiam a majetkovým pomerom oboch rodičov zodpovedá určenie výživného zo strany otca
vo výške 100 eur mesačne. Takúto sumu výživného môže otec maloletého zo svojho príjmu, ako bol
ustálený vyššie, uhradiť bez toho, aby ohrozil uspokojovanie svojich základných životných potrieb. Na

druhej strane takto určené výživné spolu s primeraným výživným od matky a prídavkami na dieťa umožní
uspokojiť odôvodnené potreby maloletých detí aj s ohľadom na jeho zdravotný stav.

20. Podľa zaužívanej súdnej praxe platí, že výživné, ktoré hradí povinný rodič na všetky deti, ku
ktorým má vyživovaciu povinnosť, by malo predstavovať 25-30 % jeho čistého príjmu, samozrejme s

prihliadnutím na individuálne okolnosti každého konkrétneho prípadu. Súdom prvej inštancie určené
výživné na maloletého vo výške 100 eur zodpovedá tejto hranici.

21. Otec namietal, že bez ohľadu na oprávnené náklady, odôvodnené potreby na maloleté dieťa v čase
keď malo 1 rok a 4 mesiace a v čase rozhodnutia súdu kedy je dieťa vo veku 5 rokov.

22.Vyživovaciapovinnosťsaspravidlavzťahujenadlhšieobdobie,ktorétrebapokryťrozhodnutímsúdu.
V danom prípade sa výživné určilo od 17.1.2013, v tom čase mal maloletý E. 1 rok a 4 mesiace a v
čase rozhodnutia súdu prvej inštancie bol 5 ročným. Súd prvej inštancie určil výživné vo výške 100 eur.
Otcom navrhované diferencovanie obdobia určenia výživného v závislosti od veku maloletého a jeho

potrieb od 17.01.2013 do 31.01.2014 - 58,- eur, od 01.02.2014 do 31.08.2016 - 65,- eur mesačne a od
01.09.2016 do 31.10.2016 - 70,- eur mesačne bolo nedôvodné, pretože v uvádzaných obdobiam nebolo
preukázané, že nastala výrazná zmena pomerov či už na strane maloletého alebo rodičov.23. Otec dôvodil, že ak by súd prihliadol, že by otec mohol dosahovať príjem 500,- eur mesačne je
potrebné o tejto sumy odpočítať náklady na život otca a to minimálne 50,- eur na oblečenie, stravu cca
120,- eur, príspevok rodičom 100,- eur teda 270,- eur a potom otcovi by tak zostala suma 230,- eur a z

toho by malo byť určené výživné podľa zaužívanej súdnej praxe 25 - 30%, teda 57,50 až 69,- eur.

24. Takýto postup nemožno považovať za správny, pretože percentuálny podiel sa zisťuje z čistého
príjmu povinného, v žiadnom prípade nemožno čistý príjem znížiť o výdavky a potom zisťovať
percentuálny podiel.

25. Odvolací súd zohľadnil všetky vyššie uvedené skutočnosti, tiež prihliadol na okolnosť, že životná
úroveň detí je odrazom životnej úrovne ich rodičov a dospel k záveru, že súd prvej inštancie rešpektujúc
vyživovaciu povinnosť povinného voči maloletému, rešpektujúc zákonné kritéria rozhodujúce pre
stanovenie rozsahu tejto vyživovacej povinnosti, určil vyživovaciu povinnosť na maloletého správne.

26. Otec namietal aj výrok, ktorým mu bola uložená povinnosť zaplatiť náhradu trov konania štátu vo
výške 252,33 eur s odôvodnením, že požiada o oslobodenie od súdnych poplatkov osobitne. Otec
nepodal návrh na priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov.

27. Ďalšie odvolacie argumenty otca odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za

nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry tak
národných,akoajnadnárodnýchsúdov,súdnemusídaťodpoveďnavšetkyotázkynastolenéúčastníkmi
konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a
právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi
konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku

účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné
argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II.
ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu zachádzajúcu podrobne do nadbytočných
detailov, nespôsobilú ovplyvniť výšku výživného, preto odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať
špecifickou odpoveďou.

28. Odvolací súd riadiac sa uvádzaným, preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch
o určení výživného, dlhu na zročnom výživnom a o povinnosti otca zaplatiť trovy konania štátu podľa
ustanovenia § 387 ods. 1 CSP z dôvodu vecnej správnosti v napadnutých výrokoch potvrdil.

29. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 52 CMP.

30. Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).