Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. február 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/378/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6415201107
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Gandžala, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6415201107.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD.

a členov senátu Mgr. Kataríny Katkovej a JUDr. Jany Haluškovej, v spore žalobkyne F. Z., nar. XX. XX.
XXXX, s trvalým pobytom B. XXX/X, XXX XX E., právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr.
Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice, IČO: 47 234 466,, proti žalovanému
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o zaplatenie
900,- Eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad
Hronom č.k. 18C/43/2015-27 zo dňa 20. 03. 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom p o t v r d z u j e.

Žalobkyňa m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. 1. Okresný súd Žiar nad Hronom ako súd prvej inštancie (ďalej aj „súd prvej inštancie“ event.
„prvoinštančný súd“) rozsudkom zo dňa 20. 03. 2015 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni
sumu 900 Eur spolu s 8,05 % -ným úrokom z omeškania ročne z uvedenej istiny za dobu omeškania
od 25. 01. 2015 do zaplatenia, v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia (prvý výrok). Zároveň
uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania predstavujúce trovy právneho zastúpenia
vo výške 338,44 Eur, na účet jej právneho zástupcu, v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia
(druhý výrok).

1. 2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie konštatoval, že žalobkyňa za podanou žalobou
domáhala voči žalovanému zaplatenia sumy 900 Eur s príslušenstvom z titulu vydania bezdôvodného
obohatenia. Žalobu odôvodnila tým, že dňa 07. 03. 2012 uzatvorila so žalovaným zmluvu o úvere č.
XXXXXXXXX, na základe ktorej jej žalovaný poskytol úver vo výške 800 Eur s tým, že dojednaná
odplata za tento úver bola 772 Eur, teda žalovanému mala zaplatiť celkovo sumu 1.572 Eur v dvanástich
mesačných splátkach, počnúc dňom 06. 04. 2012. Keďže predmetná zmluva o úvere má charakter
spotrebiteľskej zmluvy, pričom je potrebné na ňu aplikovať zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských

úveroch a neobsahuje zákonné náležitosti, tak táto zmluva je bezodplatná a bezúročná a v dôsledku
toho mal žalovaný nárok len na vrátenie poskytnutého úveru vo výške 800 Eur. Žalobkyňa mu však
zaplatila celkovo sumu 1.700 Eur, to znamená o 900 Eur viac, čím sa žalovaný na jej účet bezdôvodne
obohatil. Žalovaný napriek tomu, že bol na vydanie uvedeného bezdôvodného obohatenia vyzvaný, tak
dobrovoľne neurobil a bezdôvodné obohatenie nevydal.
1. 3. V ďalšej časti odôvodnenia rozhodnutia súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že v spore
bol vydaný platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný v zákonnej lehote odpor, v dôsledku čoho sa

platobný rozkaz zrušil a vo veci bolo nariadené pojednávanie. Zároveň poukázal na vyjadrenia strán
sporu a na vykonané dokazovanie.
1. 4. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že strany sporu (pôvodne -
účastníci konania) „uzavreli dňa 07. 03. 2012 zmluvu o úvere, na základe ktorej žalovaný poskytolžalobkyni úver vo výške 800,00 Eur s tým, že tá sa zaviazala vrátiť takúto sumu a zároveň zaplatiť
žalovanému poplatok vo výške 772,00 Eur. Celkovo tak mala zaplatiť v prospech odporcu sumu 1.572,00
Eur a to v 12 mesačných splátkach po 131,00 Eur počnúc dňom 06. 04. 2012. Pokiaľ ide o účel

úveru tak v zmluve bol uvedený iný účel úveru. Zmluva je vyhotovená na predtlačenom formulári
v ktorom sú uvedené údaje s tým, že sa do takejto zmluvy dopĺňajú potrebné údaje. Zároveň z
vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobkyňa zaplatila v prospech žalovaného sumu 1.700,00 Eur,
pričom žalovaný túto skutočnosť nespochybňoval. Žalobkyňa ho vyzvala výzvou zo dňa 19. 01. 2015
na vrátenie bezdôvodného obohatenia najneskôr do 24. 01. 2015. Žalovaný však takúto peňažnú sumu

nevrátil.“ Zároveň poukázal na to, že „žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že finančné prostriedky, ktoré
jej boli poskytnuté nepoužila na výkon zamestnania, povolania ani výkon podnikateľskej činnosti. Je
invalidná dôchodkyňa a pracuje na čiastočný pracovný úväzok.“
1.5.Následnesúdprvejinštancieuviedolkonkrétnezákonnéustanovenia(§9ods.1,2,§9ods.6,8,9,§
11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách a § 451 ods.
1, 2 Občianskeho zákonníka) a konštatoval, že: „Na základe vyššie uvedených skutočností súd dospel k

názoru, že nárok žalobkyne je dôvodný v celom rozsahu. Právny vzťah, ktorý vznikol medzi žalobkyňou
a žalovaným je spotrebiteľsko-právny vzťah, nakoľko žalovaný ako právnická osoba, ktorá poskytuje
finančné služby a úvery uzatvoril so žalobkyňou formulárovú zmluvu, ktorá bola vyhotovená formou
predtlače, do ktorej sa dopĺňali len konkrétne osobné údaje s tým, že v konaní nebolo preukázané, že by
žalobkyňa použila takéto finančné prostriedky na výkon povolania, zamestnania alebo podnikateľskej

činnosti. Okrem toho, zo samotnej zmluvy o úvere vyplýva, že finančné prostriedky boli poskytnuté
na iný účel ako je výkon povolania, zamestnania alebo podnikateľskej činnosti. Súd tak dospel k
názoru, že je potrebné aplikovať príslušné F ustanovenia právneho poriadku na ochranu spotrebiteľa,
pretože žalobkyňa má postavenie spotrebiteľa v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a žalovaný
má postavenie veriteľa tak ako ho definuje takýto zákon. Okrem toho poskytnutý úver má charakter

spotrebiteľského úveru, pretože svojím charakterom nespĺňa typ úveru, ktorý zákon o spotrebiteľských
úverochnepovažujezaspotrebiteľskýúver.Žalobkyňatakuzavrelazmluvu,ktorábolavopredpripravená
žalovaným s tým, že takúto zmluvu zväčša vypĺňa samotný pracovník žalovaného a tak žalobkyňa
mohla uzavrieť takúto zmluvu len tak, ako bola pripravená bez reálnej možnosti podstatným spôsobom
ovplyvniť jej obsah, alebo ju odmietnuť. Tiež je potrebné poukázať na skutočnosť, že keďže ide o

spotrebiteľsko-právny vzťah pričom úver, ktorý bol poskytnutý, má charakter spotrebiteľského úveru, je
potrebné aplikovať zákon o spotrebiteľských úveroch s tým, že v čase uzavretia takejto zmluvy zákon
o spotrebiteľských úveroch v § 9 ods. 2 vyžadoval, aby obsahovala zákonné náležitosti. Podľa názoru
súdu však v uzavretej zmluve absentovali zákonné náležitosti, a to ročná percentuálna miera nákladov,
konečná splatnosť, ako aj výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Zmluva tiež

neobsahovala úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru. Vzhľadom na tieto skutočnosti, keďže úver bol
čerpaný, tak zmluva bola platná ale bezúročná a bez poplatkov a teda žalobkyňa bola povinná vrátiť
odporcovi sumu 800,00 Eur, ktoré jej boli poskytnuté z titulu úveru. Žalobkyňa uviedla, že v prospech
žalovaného zaplatila sumu 1.700,00 Eur a táto skutočnosť nebola zo strany žalovaného spochybňovaná.
Súd preto vyhovel V žalobe žalobkyne v celom rozsahu, pretože žalovaný nemal právny dôvod na prijatie

plnenia vo výške 1.700,00 Eur a bezdôvodne sa obohatil na úkor žalobkyne o sumu 900.00 Eur, čo
predstavuje rozdiel medzi celkovou zaplatenou sumou zo strany žalobkyne a výškou úveru, ktorý jej bol
poskytnutý zo strany žalovaného v sume 800,00 Eur.“
1. 6. V súvislosti s argumentáciou žalovaného, že predmetný právny vzťah sa má spravovať
ustanoveniami Obchodného zákonníka z dôvodu, že vo všeobecných podmienkach bol dojednaný

režim takéhoto právneho predpisu, prvoinštančný súd poukázal „na skutočnosť, že medzi účastníkmi
konania bola uzavretá zmluva o úvere, v dôsledku ktorej sa tento právny vzťah posudzuje podľa
Obchodnéhozákonníka,čovšakneznamená,ženatakýtoprávnyvzťahnemožnoaplikovaťustanovenia
spotrebiteľského práva, pretože príslušné predpisy sa aplikujú bez ohľadu na právny režim, ktorým sa
budú spravovať práva a povinnosti spotrebiteľa.“

1.7.Zuvedenýchdôvodovpretosúdprvejinštanciežalobežalobkynevčastíuplatňovanejistinyvyhovel.
1. 8. Rozhodnutie o priznaní úroku z omeškania k uplatňovanej istine odôvodnil súd prvej inštancie
stručným poukázaním na ustanovenie § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením
vlády SR č. 87/1995 Z. z..
1. 9. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil aplikáciu v tej dobe platného a účinného ustanovenia §

142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „O.s.p.“) a žalobkyni, ktorá bola v spore (pôvodne - v
konaní) plne úspešná, priznal náhradu trov konania predstavujúcich náhradu trovy právneho zastúpenia
za presne špecifikované úkony právnej služby.2. 1. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom žiadal,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobu žalobkyne v celom rozsahu
zamietol, eventuálne, aby rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie.
2. 2. V odôvodnení odvolania zopakoval svoju argumentáciu prezentovanú v rámci prvoinštančného
konania, že predmetná úverová zmluva bola uzatvorená podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka,
preto sa nevyžaduje, aby obsahovala aj RPMN a preto ju nie je možné považovať za bezúročnú a bez
poplatkov.

2. 3. Okrem toho namietal, že prvoinštančný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku konštatuje
že predmetná zmluva o úvere je zmluvou spotrebiteľskou, pričom svoje rozhodnutie odôvodnil len
s poukazom na citáciu ustanovení Občianskeho zákonníka. Zastáva preto názor, že prvoinštančný
súd „sa riadne nevysporiadal s charakterom zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX aj jeho rozhodnutie je
nepreskúmateľné.“
2. 4 . Ďalej v odôvodnení odvolania namietal, že je toho názoru, „že zo zmluvy o úvere nenastala ani

jedna z foriem bezdôvodného obohatenia, ktorú stanovuje zákon. Žalobkyňa plnila na základe platne
uzavretej zmluvy o úvere, predmetná zmluva o úvere nebola nikdy právoplatne vyhlásená za neplatnú,
rovnako tak právny dôvod na plnenie zo zmluvy o úvere nikdy neodpadol (nedošlo k odstúpeniu od
zmluvy, zrušeniu zmluvy a pod.).“
2. 5. V závere odôvodnenia odvolania zvýraznil, že „nakoľko žalobkyňa nemá postavenie spotrebiteľa,

vzájomný právny vzťah účastníkov konania je obchodnoprávny a uplatnenie právnych noriem s cieľom
ochrany spotrebiteľa nie je vôbec na mieste.“

3. 1. Žalobkyňa (prostredníctvom právneho zástupcu) v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného
žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu súd prvej inštancie potvrdil. Zároveň si uplatnila

náhradu trov odvolacieho konania, predstavujúcich trovy právneho zastúpenia, ktorých výšku presne
špecifikovala.
3.2.Vsúvislostisargumentácioužalobcuuvedenouvodvolaní,žepredmetnúúverovúzmluvunemožno
považovať za zmluvu spotrebiteľskú z dôvodu, že bola uzavretá podľa Obchodného zákonníka a teda
sa nejedná o zmluvu medzi spotrebiteľom a dodávateľom, uviedla, že s týmto tvrdením nemôže súhlasiť

a trvala na tom, že predmetný právny vzťah je vzťahom spotrebiteľským a teda na predmetnú úverovú
zmluvu sa vzťahujú ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Túto svoju
argumentáciu odôvodnila poukázaním na konkrétne zákonné ustanovenia.
3. 3. Ďalej uviedla, že sa nestotožňuje s odvolacím argumentom žalovaného, že odvolaním napadnuté
rozhodnutie je nedostatočne odôvodnené a teda nepreskúmateľné. Je z neho zrejmé, aké dokazovanie

súd vykonal, k akým skutkovým záverom na základe vykonaných dôkazov došiel, aký právny predpis na
prejednávanú vec aplikoval, ako i to, ako príslušný právny predpis vyložil. Odvolanie žalovaného preto
v tejto časti nemožno považovať za relevantné.
3. 4. V súvislosti s argumentáciou žalovaného, že v tomto prípade nedošlo na jeho strane k
bezdôvodnému obohateniu, poukázala na ustanovenia § 1 ods. 2, § 9 ods. 2 a § 11 ods. 1 zákona

č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a konštatovala, že vzhľadom na to, že v predmetnej
úverovej zmluve absentovali obligatórne náležitosti zmluvy (údaje o dobe trvania spotrebiteľskej zmluvy
a termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru a ročnej
percentuálnej miere nákladov), je táto zmluva bezúročnou a bezpoplatkovou. Keďže na účet žalovaného
uhradila sumu 1.700 Eur, tzn. o 900 Eur viac, než mal žalovaný nárok, v rozsahu sumy 900 Eur došlo

na strane žalovaného k prospechu získanému bez právneho dôvodu.

4. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobkyne k jeho odvolaniu nevyjadril.

5. Odvolanie žalovaného bolo podané ešte za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho

poriadku (ďalej aj „O.s.p“), ktorý bol ku dňu 01. 07. 2016 zrušený zákonom č. 160/2015 Z.z., Civilný
sporový poriadok. Dňa 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť nový procesnoprávny kódex - Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý v prechodných ustanoveniach, v § 470 ods. 1 uvádza: „Ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.“ Z
citovaného ustanovenia vyplýva, že vzhľadom na skutočnosť, že rozhodovanie o odvolaní prebieha

už v dobe účinnosti CSP, bolo potrebné na odvolacie konanie aplikovať príslušné ustanovenia CSP s
poukazom na ustanovenie § 470 ods. 2 veta prvá CSP, v zmysle ktorého „právne účinky úkonov, ktoré
v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti CSP, zostávajú zachované.“6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami § 379, §
380 a 381 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario s použitím § 219 ods.
3 CSP a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

7. 1. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.
7. 2. Podľa ods. 2 vyššie citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie

správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím prvoinštančného
súdu odvolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne. Odvolací súd (v súlade s
vyššie citovaným ustanovením § 387 ods. 2 CSP) sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením

jeho rozhodnutia, ktoré je dostatočne podrobné, ale je i jasné, zrozumiteľné, presvedčivé a logickým
spôsobom sa vysporiadava so všetkými relevantnými skutkovými i právnymi otázkami a aspektmi, a
teda spĺňa zákonné kritéria odôvodnenia uvedené v ustanovení § 220 ods. 2 CSP.

9. Odvolací súd konštatuje, že žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, okolnosti alebo

argumenty, ktoré by neboli predmetom skúmania prvoinštančného súdu a s ktorými by sa prvoinštančný
súd náležite nevysporiadal.

10. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia (v súlade s citovaným § 387
ods. 2 CSP) uvádza, že z obsahu predmetnej úverovej zmluvy, ale i z výpovede samotnej žalobkyne

jednoznačne vyplýva, že žalobkyňa v tomto záväzkovoprávnom vzťahu vystupovala ako spotrebiteľka.
Preto súd prvej inštancie postupoval správne, keď túto úverovú zmluvu posudzoval podľa príslušných
ustanovení Občianskeho zákonníka o ochrane spotrebiteľa a ustanovení § 9 ods. 2 a § 11 ods. 1
zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v
znení platnom v čase uzavretia úverovej zmluvy. Keďže zmluva neobsahovala prvoinštančným súdom

presne špecifikované náležitosti vyplývajúce z uvedeného osobitného zákona (napr. určenie ročnej
percentuálnej miery nákladov, určenie konečnej splatnosti úveru, atď.), prvoinštančný súd dospel k
správnemu právnemu záveru, keď ju vyhodnotil ako zmluvu, na základe ktorej sa poskytnutý úver
považuje za bezúročný a bez poplatkov. Preto plnenie, ktoré poskytla žalobkyňa žalovanému nad rozsah
reálne poskytnutého úveru (ktorým bol vo výške 800 Eur), t. j. vo výške uplatňovanej istiny 900 Eur

predstavovalo bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného na úkor žalobkyne a teda prvoinštančný
súd nemal inú možnosť, ako žalobe žalobkyne vyhovieť.

11. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387
ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

12. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní úspešná a preto jej odvolací súd podľa § 396 ods. 1 s použitím
§ 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O výške náhrady
trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného

premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).