Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. apríl 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/18/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816010420
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Vranka
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3816010420.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Rastislava Vranku a sudcov JUDr. Romana
Hargaša a JUDr. Dušana Krč-Šeberu v trestnej veci proti obžalovanému Q. W., pre prečin marenia
výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., prejednal na verejnom zasadnutí
dňa 19. apríla 2017, odvolanie obžalovaného Q. W. proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa
26. októbra 2016, sp. zn. 3T/100/2016 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného Q. W. zamieta, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 26. októbra 2016, sp. zn. 3T/100/2016, bol obžalovaný
Q. W. uznaný za vinného z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a/ Tr.
zák. na tom skutkovom základe, že i napriek tomu, že mu bol rozsudkom Okresného súdu v Prievidzi sp.
zn. 2T/57/2007 zo dňa 4.11.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť 4.11.2015, uložený nepodmienečný

trest odňatia slobody v trvaní šesť rokov a štyri mesiace, pre výkon ktorého bol zaradený do druhej
nápravnovýchovnejskupinyaktomutovýkonutrestubolvyzvanývýzvouzodňa13.4.2016,ktorúprevzal
26.4.2016 s nástupom najneskôr dňa 13.5.2016, na tento výkon trestu nenastúpil bez vážneho dôvodu,
a preto musel byť do výkonu trestu, na základe príkazu Okresného súdu Prievidza na dodanie do výkonu
trestu, dňa 1.6.2016 predvedený.

Za tento trestný čin bol odsúdený podľa § 348 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l/ Tr. zák., § 37
písm. m/ Tr. zák. a § 38 ods. 2 Tr. zák. na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 5 mesiacov,
na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia
slobody so stredným stupňom stráženia.

Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť len vo výroku o treste odňatia slobody a spôsobe jeho

výkonu, pretože ihneď po jeho vyhlásení, teda v zákonnej 15 dňovej lehote rozsudok napadol odvolaním
obžalovaný Q. W. len pre nesprávnosť tohto výroku. V písomnom odôvodnení odvolania považoval
uložený trest za neprimerane prísny a s ohľadom na okolnosti, za ktorých spáchal trestný čin i na jeho
vyhlásenie o vine, navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a aby mu uložil
trest na slobode, a to trest povinnej práce alebo podmienečný trest odňatia slobody.
Prokurátorka Krajskej prokuratúry Trenčín navrhla odvolanie obžalovaného Q. W. ako nedôvodné

zamietnuť podľa § 319 Tr. por. s poukazom na to, že výroky napadnutého rozsudku o uloženom treste
odňatia slobody a o spôsobe jeho výkonu považovala za zákonné a vecne správne.

Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania obžalovaného Q.
W. podľa § 316 ods. 1 Tr.por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3
Tr. por., na podklade podaného odvolania obžalovaného, ktoré mu spolu so spisom bolo predložené

dňa 22. februára 2017, na verejnom zasadnutí dňa 19. apríla 2017 postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por.
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť len obžalovaným napadnutých výrokov rozsudku o treste odňatiaslobody a o spôsobe jeho výkonu, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Uvedeným
postupom zistil, že odvolanie obžalovaného Q. W. nie je dôvodné. Nezistil pritom chyby, ktoré neboli
odvolaním vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že okresný súd, vychádzajúc zo zisteného
skutkového stavu a právnej kvalifikácie konania, teda výrokov o vine, ktoré neboli a ani nemohli byť
napadnuté odvolaním (podľa § 257 ods. 5 Tr. por. súdom prijaté vyhlásenie obžalovaného o vine je
neodvolateľnéavtomtorozsahunenapadnuteľnéodvolaním)aktorýchsprávnosťodvolacísúdnemohol

preskúmavať, postupoval pri ukladaní trestu obžalovanému Q. W., pri určení druhu a výmery trestu, ako
aj spôsobe jeho výkonu v súlade so zákonom.

Nepodmienečný trest odňatia slobody uložený obžalovanému v rámci ustanovenej trestnej sadzby
podľa § 348 ods. 1 Tr. zák. (trest odňatia slobody až na dva roky) a s použitím § 38 ods. 2 Tr.
zák. pri vyrovnanom pomere poľahčujúcich a priťažujúcich okolností vo výmere 5 mesiacov, teda pri

dolnej hranici trestnej sadzby, je trestom primeraným. Zodpovedá totiž všetkým zákonným hľadiskám
stanoveným pre jeho ukladanie v zmysle § 34 ods. 1, 3 a 4 Tr.zák. a zohľadňuje všetky zistené okolnosti
prípadu, konkrétny stupeň závažnosti spáchaného trestného činu, ako aj pomery obžalovaného tak, ako
na ne poukázal v napadnutom rozsudku okresný súd a tieto dôvody, keďže sú správne, si odvolací súd
osvojil a odkazuje na ne. Obžalovaný je osobou, u ktorej predchádzajúce odsúdenia na nepodmienečné

tresty odňatia slobody neviedli k náprave, keďže znovu spáchal teraz posudzovaný prečin marenia
výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. Vzhľadom na osobu páchateľa a
s prihliadnutím na jeho doterajší život i okolnosti prípadu, okresný súd vyvodil správny záver, že na
zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu obžalovaného je výkon trestu odňatia slobody nevyhnutný
a že na podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody a ani na uloženie trestu povinnej práce neboli

u obžalovaného splnené zákonné podmienky.

Rovnako vecne správny a v súlade s ustanovením § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. je aj výrok o zaradení
obžalovaného Q. W. na výkon uloženého trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným
stupňom stráženia.

Odvolací súd teda nezistil žiadne zákonné dôvody na zmenu napadnutého rozsudku vo vzťahu k
výrokom o treste odňatia slobody a o spôsobe jeho výkonu, preto v tomto smere odvolacie námietky
obžalovaného Q. W. neakceptoval.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa rozhodol na
základe náležite zisteného skutkového stavu veci a v súlade so zákonom, preto odvolanie obžalovaného
Q. W. ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.