Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 8. december 2016

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 3T/144/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816010621

Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Noema Turanovičová

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2016:3816010621.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza samosudkyňou JUDr. Noemou Turanovičovou na hlavnom pojednávaní dňa 8.
decembra 2016 v trestnej veci obžalovaného N. J. takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný N. J.W., R.. X.X.XXXX C. D., V. N., T. D. N., K. B. XXX/XX,

j e v i n n ý , ž e :

obvinenému bolo rozsudkom Okresného súdu Prievidza č.k. 2T/84/2013-93 zo dňa 31.5.2013,
právoplatným dňa 31.5.2013, okrem iného uložené aj ochranné psychiatrické liečenie ambulantnou
formou, ktoré obvinený zahájil dňa 23.7.2013 v psychiatrickej ambulancii MUDr. A. H., B., R.. 5, 97101
Prievidza, pričom na ďalší určený termín 23.8.2013 sa už bez ospravedlnenia nedostavil a nedostavil sa

ani na ďalšie určené termíny, a to i napriek tomu, že bol zo strany Okresného súdu Prievidza upozornený,
že je povinný sa podrobovať liečbe, pričom uvedené upozornenie osobne dňa 14.8.2015 prevzal na
adrese svojho trvalého bydliska N., K. XXX/XX, a do psychiatrickej ambulancie sa svojvoľne dostavil
až dňa 7.3.2016, pričom súdom nariadená ochranná ambulantná psychiatrická liečba tak prestala plniť
svoj účel,

t e d a :

maril výkon rozhodnutie súdu tým, že sa dopustil závažného konania, aby zmaril účel ochranného
liečenia, ktoré mu uložil súd,

t ý m s p á c h a l :

prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písmeno e) Trestného zákona,

a za to sa

o d s u d z u j e :

Podľa § 348 odsek 1 Trestného zákona, s použitím § 36 písmeno l), n) Trestného zákona, § 37 písmeno
m)Trestnéhozákona,§38odsek3Trestnéhozákona,§54Trestnéhozákona,ktrestupovinnýchprácvovýmere 200 (dvesto) hodín, ktorý je obvinený povinný vykonať najneskôr do jedného roka od nariadenia
výkonu tohto trestu.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní v zmysle § 257 odsek 7 Trestného poriadku prijal vyhlásenie obžalovaného
N. J. (ďalej len obžalovaný) o uznaní viny za skutok uvedený v obžalobe a súčasne rozhodol, že
dokazovanie v rozsahu priznaného skutku sa nevykoná a vykoná sa len dokazovanie v rozsahu výroku
o treste.

Vzhľadom na prijaté vyhlásenie obžalovaného mal súd preukázané, že obžalovaný maril výkon

rozhodnutie súdu tým, že sa dopustil závažného konania, aby zmaril účel ochranného liečenia, ktoré mu
uložil súd, čím tak po stránke subjektívnej ako i objektívnej naplnil zákonné znaky skutkovej podstaty
prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písmeno e) Trestného zákona.

Štát má záujem na dodržiavaní rozhodnutí vydaných štátnymi orgánmi, medzi ktoré patria i rozhodnutia

súdu. Obžalovaný svojim konaním porušil tento záujem spoločnosti.

Súd vypočul obžalovaného, oboznámil sa s listinnými dôkazmi.

Obžalovaný spáchanie svojej trestnej činnosti na hlavnom pojednávaní doznal, úprimne jeho spáchanie

oľutoval. Na ochranné liečenie po tom, čo sa viedlo voči nemu trestné stíhanie pre skutok v obžalobe,
už chodil. Je zamestnaný na verejnoprospešné práce, v januári by sa mu mala zmluva obnoviť. Jeho
zdravotný stav dovoľuje vykonávať trest povinných prác, s takýmto trestom súhlasil.

Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi - so správou č.l. 61, z ktorej vyplýva, že obvinený opätovne

nastúpil ochranné liečenie 24.3.2016 a následne pravidelne dochádza na kontroly. Oboznámil sa so
správami charakterizujúcimi osobu obžalovaného. Správou č.l. 62, z ktorej vyplýva, že obžalovaný
bol postihnutý za priestupok pokutou 10 eur dňa 4.4.2016. Odpisom registra trestov č.l. 63, ako i
pripojeným spisom Okresného súdu Prievidza, z ktorého vyplýva, že na obžalovaného sa hľadí, akoby
bol v posledných 10 rokoch 1-krát súdne trestaný, rozsudkom Okresného súdu v Prievidzi č. 2T/84/2013

zo dňa 31.5.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 31.5.2013, ktorým bola schválená dohoda o vine
a treste a obžalovaný bol uznaný vinným pre zločin lúpeže podľa § 188 odsek 1 Trestného zákona k
trestu odňatia slobody v trvaní 2 roky, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu
v trvaní 3 rokov a bolo mu uložené ochranné psychiatrické liečenie ambulantnou formou.

Pri ukladaní trestu súd zohľadnil základné zásady ukladania trestu vyplývajúce z ustanovenia § 34
odsek 1 Trestného zákona, pri určovaní druhu a výmery trestu, zohľadniac spôsob spáchania činu, jeho
následok, zohľadnil poľahčujúcu okolnosť v zmysle 36 písmeno l), n) Trestného zákona - okolnosť, že
obžalovaný spáchanie trestnej činnosti priznal a úprimne oľutoval, že napomáhal súdu pri objasňovaní
trestnej činnosti tým, že na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o uznaní viny, súd jeho vyhlásenie

prijal, existujúcu jednu priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písmeno m) Trestného zákona, že obžalovaný
bol pred spáchaním trestného činu odsúdený, teda prevyšujúci pomer poľahčujúcich okolností nad
priťažujúcimi okolnosťami a tým použitie ustanovenia § 38 odsek 3 Trestného zákona, pri ukladaní
trestu, zohľadniac i osobu obvineného, jeho pomery, možnosť nápravy, zohľadniac i ostatné okolnosti
vyplývajúce z ustanovenia § 34 odsek 4 Trestného zákona, pri zohľadnení i skutočnosti, že obžalovaný

i vzhľadom na svoju osobnosť a všetky okolnosti skutku si i vplyvom trestného konania sám uvedomil
nesprávnosť svojho konania, pretože keď, ako to vyplynulo z oboznámenej správy ale i oboznámeného
spisu Okresného súdu Prievidza sp. zn. 2T/84/2013, nastúpil a pokračoval v ochrannom liečení, toto
liečenie i splnilo už účel a bol obžalovaný v danej veci uznesením zo dňa 29.11.2016 z ochranného
liečenia prepustený. Pri zohľadnení všetkých týchto okolností súd dospel k záveru, že na ochranu

spoločnosti, no predovšetkým prevýchovu obžalovaného, morálne odsúdenie jeho konania, je dôvodný
a zákonný alternatívny trest, a to povinných prác v trvaní 200 hodín. Podľa názoru súdu, takýto trest v
dostatočnej miere bude vplývať na prevýchovu obžalovaného, ale i zabezpečovať ochranu spoločnosti.
Súd nebol názoru, že na obžalovaného je potrebné pôsobiť nepodmienečným trestom odňatia slobody,
ktorý v záverečnej reči navrhol uložiť obžalovanému prokurátor. Je síce nesporné, že obžalovaný

sa trestnej činnosti dopustil v čase plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia pre závažnúúmyselnú trestnú činnosť a teda v prípade ukladania trestu, ako trestu odňatia slobody, by bol súd
povinný rešpektovať ustanovenia § 49 odsek 2 Trestného zákona a ukladať obžalovanému len trest
odňatia slobody bez možnosti jeho podmienečného odkladu, no práve pre skutočnosť, že obžalovaný si

sám uvedomil nesprávnosť svojho konania, keď pokračoval v uloženom ochrannom liečení, pokračoval
ňom v dostatočnej miere, keď aktuálne z liečenia už bol i prepustený. Súd nedospel k záveru, že je
potrebné na obžalovaného pôsobiť nepodmienečným trestom odňatia slobody i vzhľadom na postoja
obžalovaného k svojmu konaniu, k jeho trestnej činnosti, keď obžalovaný spáchanie skutku priznáva
a úprimne ľutuje. Ide o mladého človeka, ktorý má snahu a vôľu v medziach daných spoločnosťou a

trhom práce, jeho možnosťami, zaradiť sa i do pracovného pomeru aspoň výkonom verejnoprospešných
prác. Nedopustil sa ani inej protispoločenskej činnosti majúcej povahu napr. závažného priestupku,
ktorý by viedol k záveru o narušenosti a sklonu obžalovaného k páchaniu protispoločenského konania.
Trest povinných prác vo výmere 200 hodín, ktorý bude obžalovaný povinný vykonať do 1 roka od jeho
nariadenia, súd takýto druh a výmeru trestu hodnotil ako zákonný, primeraný i spravodlivý, a preto ho
obžalovanému ho uložil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa oznámenie rozsudku
prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu Trenčín.