Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. apríl 2016

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 1Cdo/465/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112233759
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Vladik
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:5112233759.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v
Bratislave, Pribinova č. 25, IČO: 35 807 598, zastúpenej advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o.,
sosídlomvBratislave,Grösslingovač.4,protižalovanejSlovenskejrepublike,zaktorúkonáMinisterstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné nám. č. 13, o náhradu majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 25 C 264/2012, o dovolaní

žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 26. februára 2015 sp. zn. 10 Co 615/2014, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Žilina (ďalej len „súd prvého stupňa“ alebo „prvostupňový súd“) uznesením z 26. júna 2014

č. k. 25 C 264/2012 uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť súdny poplatok 20 € za odvolanie podané proti
prvostupňovému rozsudku. Súdny poplatok vyrubil okresný súd podľa § 5 ods. 1 písm. a/, § 18ca a
pol. č. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v platnom znení
(ďalej len ,,zákon o súdnych poplatkoch,,).

Krajský súd v Žiline (ďalej len „odvolací súd“) uznesením z 26. februára 2015 sp. zn. 10 Co 615/2014 na

základe odvolania žalobkyne potvrdil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne (§
219 ods. 1 O.s.p.). Odvolací súd uviedol, že po preskúmaní veci sa stotožnil s napadnutým rozhodnutím
o poplatkovej povinnosti, ktoré je výsledkom správneho procesného postupu súdu prvého stupňa. Ďalej
uviedol, že zastáva právny názor, v zmysle ktorého odvolanie navrhovateľa je potrebné považovať za
odvolací návrh a z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ je povinný zaplatiť súdny poplatok za podané
odvolanie. K námietke odvolateľa o nepreskúmateľnosti uviedol, že sa s ňou nestotožňuje a má za to,

že uznesenie súdu prvého stupňa je jasné a zrozumiteľné. Z týchto dôvodov odvolací súd rozhodnutie
súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil.

Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu podala dovolanie žalobkyňa (ďalej aj „dovolateľka“).
Žiadala rozhodnutia súdov oboch nižších stupňov zrušiť bez náhrady. Dovolanie odôvodnila odňatím
možnosti konať pred súdom (§ 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 237 písm. f/ O.s.p.), ktoré

malo spočívať v prekvapivosti rozhodnutia odvolacieho súdu a v porušení jej práva na súdnu ochranu
zaručenúčl.46ods.1ÚstavySlovenskejrepubliky,pretožejejsúduložilpoplatkovúpovinnosťvprípade,
kde ju nemal. Podľa jej názoru rozhodnutie odvolacieho súdu popiera doterajšiu konštantnú judikatúru
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, poukázala pritom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky z 29. marca 2007 sp. zn. 4 Cdo 39/2007.Vyrubenie súdneho poplatku za odvolanie bolo podľa
nej v rozpore so zákonom o súdnych poplatkoch a tiež ústavnou úpravou čl. 59 ods. 2 Ústavy Slovenskej

republiky, z ktorej vyplýva zákaz použitia analógie legis pri určovaní okruhu úkonov podliehajúcich
spoplatneniu. Dovolateľka mala za to, že spoplatneniu v danej veci podlieha len samotná žaloba nanáhradu škody nie však odvolanie. Tvrdila, že žalobu podala pred účinnosťou novely č. 286/2012 Z.z., a
preto mali súdy vychádzať zo znenia prechodného ustanovenia § 18ca zákona o súdnych poplatkoch a
aplikovať právnu úpravu platnú do 30. septembra 2012, podľa ktorej bolo toto konanie vecne oslobodené

od súdneho poplatku.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po
zistení, že dovolanie podal včas účastník konania zastúpený v súlade s § 241 ods. 1 veta druhá O.s.p.,
bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) dospel k záveru, že dovolanie treba
odmietnuť.

V danom prípade ide o dovolanie podané v obdobnej veci, aká už bola v počte väčšom ako päť
predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania toho istého dovolateľa - viď
konania vedené na najvyššom súde pod sp. zn. 2 Cdo 280/2014, 2 Cdo 295/2014, 2 Cdo 310/2014, 2
Cdo 331/2014, 2 Cdo 350/2014, 2 Cdo 552/2014, 3 Cdo 275/2014, 3 Cdo 333/2014, 3 Cdo 374/2014,
5 Cdo 301/2014, 5 Cdo 353/2014, 5 Cdo 390/2014, 7 Cdo 398/2014, 7 Cdo 526/2014, 8 Cdo 431/2014.
Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach, v celom rozsahu

stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 243b ods. 7 O.s.p. už ďalšie dôvody neuvádza.
Vzhľadom na to, že v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesnej vady konania tvrdenej
dovolateľkou, nevyšli najavo ani iné vady uvedené v § 237 ods. 1 O.s.p. a prípustnosť podaného
dovolania nevyplýva z § 239 O.s.p., najvyšší súd odmietol procesne neprípustné dovolanie podľa § 243b
ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.

O trovách dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods.
1 O.s.p., § 151 a § 142 ods. 1 O.s.p.
Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.