Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. september 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/531/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713212168
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Priehoda

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6713212168.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Priehodu a členov

JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Anny Snopčokovej, v právnej veci žalobcu Intrum Justitia Slovakia, s.
r. o., Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát,
Karadžičova 8, P. O. BOX 205, 810 00 Bratislava, proti žalovanej J. C., nar. XX. XX.XXXX, bytom G.
R. XX, XXX XX J., o zaplatenie pohľadávky 681,85 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu vo Zvolene č. k. 18C/57/2013-52 zo dňa 21.10.2014, takto

r o z h o d o l :

Výroku rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým žalovanej bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
349,91 Eur spolu s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 348,24 Eur od 12.07.2010 do zaplatenia

a zo sumy 1,67 Eur od 12.08.2010 do zaplatenia v splátkach po 30,- Eur mesačne, od právoplatnosti
rozsudku, vždy do každého 20. dňa v mesiaci do zaplatenia, pod hrozbou straty výhody splátok v prípade
nezaplatenia čo aj len jednej splátky, s a n e d o t ý k a .

V ostatných výrokoch rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaná m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 349,91

Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 348,24 Eur od 12.07.2010 do zaplatenia
a zo sumy 1,67 Eur od 12.08.2010 do zaplatenia s tým, že žalovanej povolil zaplatiť dlh v mesačných
splátkach po 30,- Eur mesačne, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku, vždy do 20. dňa v mesiaci až
do úplného zaplatenia dlhu pod hrozbou straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej
splátky. Vo zvyšnej časti žalobu žalobcu zamietol a osobitným výrokom určil, že zmluvná podmienka
uvedená v bode 4/ Dodatku zo dňa 25.05.2010 k Zmluve o pripojení zo dňa 25.05.2010, podľa ktorej
v prípade porušenia akejkoľvek povinnosti uvedenej v bode 1. písm. b/ alebo v bode 2., alebo v bode

3. tohto Dodatku, alebo v čl. 3/ bod 3.6 Všeobecných podmienok, alebo v čl. 5/, bod 5.2 písm. a/
až c/ Všeobecných podmienok, v dôsledku ktorej dôjde k následnému vypojeniu SIM karty zo strany
podniku, je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1/ tohto Dodatku,
je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Náhradu trov žiadnej zo strán sporu nepriznal. Rozhodol tak s
odôvodnením, že žaloba žalobcu bola dôvodná len po sumu 349,91 Eur s príslušenstvom, a to z dôvodu,
že žalovaná porušila povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o pripojení a nezaplatila za odobraté služby tak,
ako jej to ukladala zmluva. Vo zvyšnej časti žalobu žalobcu zamietol aj z dôvodu, že vo výroku určil

neprijateľnosť zmluvnej podmienky, ktorá sa dotýkala zmluvnej pokuty určenej za porušenie povinností
vyplývajúcich zo zmluvy. Vzhľadom na uvedený výrok potom vo zvyšnej časti žaloba žalobcu nebola
dôvodná. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p. vzhľadom na čiastočný úspech v
konaní.2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca, a to do výroku, ktorým súd určil,
že zmluvná podmienka týkajúca sa zmluvnej pokuty dojednaná v ustanovení bodu 4/ Dodatku k

Zmluve o pripojení zo dňa 25.05.2010, ktorá bola uzatvorená medzi právnym predchodcom žalobcu a
žalovanou, je neplatná. V napadnutom výroku žiadal rozhodnutie okresného súdu zmeniť a rozhodnúť
tak, že zmluvná podmienka nie je neprijateľná, prípadne napadnutý výrok zrušiť. V dôvodoch odvolania
poukázal na to, že zmluvná pokuta bola medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou dojednaná
v súlade s ust. § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pričom bola dojednaná písomne s uvedením

výškyzmluvnejpokutyadojednaniezmluvnejpokutybolodojednanímindividuálnym,pričomjejdôsledky
nastupovali v tom prípade, pokiaľ si žalovaná nesplnila zmluvné povinnosti. Zmluvná pokuta tak bola
zabezpečovacím inštitútom, ktorý bol upravený zákonom a nárok na jej zaplatenie vznikol z dôvodu
neplneniasizmluvnýchpovinnostížalovanou.Podľanázoružalobcu,žalovanáprijaladohoduozmluvnej
pokute a v tomto smere neodmietla uzatvorenie dohody o zmluvnej pokute za porušenie povinností, a
preto nebol dôvod, aby sa súd zaoberal okolnosťou, či táto dohodnutá zmluvná pokuta je prijateľnou

alebo neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Zmluvná pokuta vzhľadom na podmienky uzatvorenej
zmluvy bola aj primeranou vo vzťahu k porušeniu povinností zo strany žalovanej. V tejto súvislosti je
však potrebné uviesť, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej mobilný telefón za zvýhodnenú
akciovú cenu, tomu zodpovedal protizáväzok v podobe 24-mesačnej viazanosti, ktorý žalovaná porušila,
pričom získala aj benefit v podobe poskytnutia špeciálneho prenosného kupónu. Je nesporné, že

žalovaná mala možnosť uzatvoriť Dodatok k Zmluve o pripojení bez doby viazanosti a bez benefitov a
taktiež bez zmluvnej pokuty, čo sa však nestalo. Za týchto podmienok treba považovať potom zmluvnú
pokutu za riadne uzatvorenú v súlade so zákonom, individuálne dojednanú, ktorá nespôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, pretože takto uzatvorená dohoda nebola v
neprospech spotrebiteľa. Rozhodnutie v napadnutom výroku považoval za nadbytočné. Žiadal preto

rozhodnúť v zmysle podaného odvolania.

3. Žalovaná sa na odvolanie žalobcu nevyjadrila.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok, ďalej len

CSP), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku v rozsahu danom ust. § 379 a §
380 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a tento v napadnutom výroku
v zmysle ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

5. Krajský súd poznamenáva, že od 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. - Civilný

sporový poriadok, ktorý nahradil zákon č. 99/1963 Zb. - O.s.p. ako nový procesný predpis. Do ust. § 470
ods. 1, 2 CSP boli zakomponované prechodné ustanovenia, z ktorých vyplýva, že ak nie je ustanovené
inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky
úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

6. Z obsahu spisu je nesporné, že konanie v danej veci začalo za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. -
O.s.p., za účinnosti tohto zákona boli vykonané procesné úkony súdom prvej inštancie, dokazovanie a
bolo rozhodnuté aj vo veci samej rozsudkom, pričom za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. bol podaný aj
opravný prostriedok proti rozsudku súdu prvej inštancie. Aj vzhľadom na uvedené treba poukázať na to,
že aj keď § 470 ods. 1, 2 CSP stanovuje určité podmienky použitia zákona CSP na konania začaté pred

01.07.2016, tak toto automaticky neznamená plnú aplikabilitu zákona č. 160/2015 Z. z., a to z dôvodu, že
odvolací súd síce v čase rozhodovania musí pristúpiť na použiteľné ustanovenia zákona č. 160/2015 Z.
z., musí však prihliadnuť aj na ustanovenia zákona č. 99/1963 Zb., za účinnosti ktorého prebiehalo celé
procesné konanie súdu prvej inštancie, rozhodnutie vo veci samej, ako aj začalo sa odvolacie konanie.
Strany sporu sú totiž v legitímnom očakávaní, že v záujme právnej istoty bude vec posúdená za účinnosti

právnych predpisov, za ktorých sa vo veci konalo, a to s ohľadom na článok 2 ods. 1, 2, ako aj článok 3
ods. 1 základných princípov zákona č. 160/2015 Z. z. - Civilného sporového poriadku.

7. Vzhľadom na uvedené preto krajský súd v danej veci aj postupoval. Z obsahu spisu vyplýva, že strany
sporu dostali poučenie podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p. o tom, že všetky dôkazy a skutočnosti musia

predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie z dôvodu,
že na dôkazy predložené a označené neskôr súd neprihliadne a tieto nebudú neskôr ani odvolacím
dôvodom. Poučenie bolo obsiahnuté v predvolaní na pojednávanie, ktoré strany sporu prevzali, ale
aj priamo na pojednávaní vo vzťahu k žalovanej, ktorá bola zúčastnená na pojednávaní súdu prvejinštancie. Žalobca neúčasť na pojednávaní súdu prvej inštancie písomne ospravedlnil, pričom zaslal
svoje rozsiahle písomné stanovisko, v ktorom žiadal, aby súd o jeho nároku v celom rozsahu rozhodol.
Žalovaná bola prítomná na pojednávaní súdu prvej inštancie, po jej vypočutí nemala nové návrhy na

doplnenie dokazovania. Súd prvej inštancie preto správne vyhlásil uznesenie podľa ust. § 118 ods. 4
O.s.p., ktorým mal dokazovanie za skončené a potom vo veci rozhodol.

8. Vzhľadom na vyššie uvedené mal krajský súd za to, že v danom prípade neboli dôvody na opakovanie
dôkazov, ktoré boli vykonané pred súdom prvej inštancie, ani pre doplnenie dokazovania v zmysle ust.

§ 384 ods. 1, 2 CSP, ktorý má čiastočne zhodnú úpravu s ust. § 213 ods. 1, 3 až 5 O.s.p. Pri
rozhodovaní preto vychádzal zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie.

9. Z odvolania podaného žalobcom vyplýva, že tento napadol v poradí len tretí výrok rozsudku súdu
prvej inštancie, ktorým súd určil neprijateľnosť zmluvnej podmienky. Odvolanie, ktoré sa týkalo výroku
o neprijateľnosti zmluvnej podmienky vo vzťahu k zmluvnej pokute, sa však dotýkalo aj druhého výroku

rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým v prevyšujúcej časti bola žaloba žalobcu zamietnutá a práve v
rozsahu, v ktorom bola nepriznaná žalobcovi zmluvná pokuta. Z obsahu podaného odvolania žalobcu
totiž vyplýva, že dohoda o zmluvnej pokute bola medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou
uzatvorená platne, a teda v prípade nesplnenia povinností stanovených v zmluve, má potom žalobca
nárok aj na zmluvnú pokutu, ktorá bola medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou dohodnutá.

Podaným odvolaním tak nebol napadnutý len rozsudok súdu prvej inštancie v prvom výroku, ktorým
žalovanej bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 349,91 Eur s príslušenstvom, v
ktorom súčasne boli žalovanej povolené aj splátky na zaplatenie priznanej sumy žalobcovi.

10. V zmysle ust. § 379 písm. a) CSP bol odvolací súd viazaný rozsahom podaného odvolania zo strany

žalobcu, pričom od rozhodnutia v napadnutom výroku bol súčasne závislý aj výrok, ktorý odvolaním
nebol dotknutý.

11. Za daných okolností mal krajský súd za to, že nenapadnutý zostal len prvý výrok rozsudku súdu prvej
inštancie, a preto tohto výroku, tak ako vyplýva z rozhodnutia krajského súdu, sa krajský súd nedotkol.

12. Na základe podaného odvolania zo strany žalobcu posudzoval potom len rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutom rozsahu.

13. Krajský súd sa nestotožňuje so záverom žalobcu v podanom odvolaní, že výrok, ktorým rozhodol

o neprijateľnosti zmluvnej pokuty samostatným výrokom, bol nadbytočný. V tejto súvislosti je potrebné
poukázať na ust. § 153 ods. 4 vtedy platného O.s.p., z ktorého vyplýva, že ak súd určil niektorú zmluvnú
podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo vo Všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z
dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky
alebo mu na základe takejto podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné

obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu
výslovne uvedie túto zmluvnú podmienku vo výroku rozhodnutia.

14. Súd prvej inštancie správne postupoval v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia a posudzoval
v danej veci otázku zmluvnej pokuty z pohľadu toho, či v danom prípade ide o neprijateľnú podmienku

v danej veci alebo nie, teda či ide o takú prekážku, ktorá by bránila v priznaní nároku uplatneného
žalobcom aj z dôvodu zmluvnej pokuty. Rozsudok súdu prvej inštancie v druhom výroku, ktorým v
prevyšujúcej časti žalobu žalobcu zamietol v časti uplatnenej zmluvnej pokuty, je teda priamo závislý aj
na výroku, ktorým rozhodol súd o neprijateľnosti zmluvnej pokuty ako neprijateľnej zmluvnej podmienky.
Pokiaľ sa teda súd touto otázkou zaoberal vo výroku svojho rozhodnutia, tak postupoval len v súlade so

zákonom. Uvedená otázka má právny význam z toho dôvodu, aby sa zabránilo uplatňovaniu pohľadávok
zo zmluvnej pokuty formulovanej presne vo výrokovej časti rozsudku súdu prvej inštancie. Obrana
žalobcu v tom, že táto okolnosť by mohla mať význam len vo vzťahu k dodávateľovi, ktorým bol právny
predchodcažalobcu,nemáprávneopodstatnenie,pretožejetoprávežalobca,ktorýuplatňujepostúpenú
pohľadávku aj na základe uzatvorenej dohody o zmluvnej pokute, a preto aj vo vzťahu k nemu je daná

zákonná možnosť zaoberať sa otázkou neprijateľnosti zmluvnej podmienky, pretože pohľadávku prevzal
žalobca od svojho právneho predchodcu so všetkými právami a povinnosťami.15. Pokiaľ ide o dôvody súdneho rozhodnutia, týkajúce sa posudzovania otázky neprijateľnosti zmluvnej
pokuty, tak týmito sa súd prvej inštancie dôsledne zaoberal na strane č. 7 a 14 svojho rozsudku,
pričom riadne zodpovedal otázku, prečo naformulovanú zmluvnú pokutu v treťom výroku rozsudku

považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku a prečo z tohto dôvodu v prevyšujúcej časti žalobu
žalobcu zamietol. Uvedené dôvody zodpovedajú jednak zistenému skutkovému stavu, pričom aj právne
posúdenie neprijateľnosti zmluvnej pokuty považuje krajský súd za súladné so zisteným skutkovým
stavom v danej veci, a preto s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie v uvedenom v rozsahu
sa krajský súd v celom rozsahu stotožňuje.

16. Námietku žalobcu v podanom odvolaní, že zo strany súdu prvej inštancie nebol upozornený
na možnosť vyslovenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky a zmluvnej pokuty vo výroku rozsudku,
nepovažoval krajský súd za dôvodnú, pretože už vo výzve zo dňa 04.10.2013 právnemu zástupcovi
žalobcu, ktorá je založená na č. l. 21, súd žalobcu na túto okolnosť upozornil, pričom žalobca sa k tejto
výzve vyjadril aj svojim podaním zo dňa 24.10.2013, ktoré je založené na č. l. 22 spisu. Vedel teda o tom,

že súd môže pristúpiť k rozhodnutiu podľa ust. § 153 ods. 4 O.s.p. v tom čase platného procesného
predpisu.

17. Vzhľadom na uvedené, nepovažoval krajský súd odvolanie žalobcu v napadnutom rozsahu za
dôvodné, a preto v napadnutom rozsahu rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v zmysle

ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

18. Žalobca v odvolacom konaní úspech nemal. Žalovaná mala v odvolacom konaní úspech. Preto o
trovách konania krajský súd rozhodol v súlade s § 262 ods. 1 CSP s odkazom aj na ust. § 255 ods. 1
CSP a žalovanej, ako úspešnej strane v konaní priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

19. Z vyššie uvedených dôvodov preto krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené v jeho výrokovej časti.

20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3 : 0.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).