Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. január 2017

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 10C/302/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5715209955
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Gazdačková
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2017:5715209955.7

Rozhodnutie

OkresnýsúdMartinsudkyňouJUDr.MáriouGazdačkovouvprávnejvecižalobcuIntrumJustitiaSlovakia
s.r.o., so sídlom Bratislava, Karadžičova 8, IČO: 35 831 154, právne zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom,
advokátom so sídlom Bratislava, Karadžičova 8, proti žalovanej R. B., M.. XX. XX. XXXX, Q. A. A., Ž.
XXX/X v konaní o zaplatenie 1 042,51 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je žalobcovi povinná zaplatiť 336,46 € spolu s 8,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy

736,86 € od 10. 01. 2014 do 21. 03. 2014,
zo sumy 666,86 € od 22. 03. 2014 do 09. 04. 2014,
zo sumy 616,86 € od 10. 04. 2014 do 10. 06. 2014,
zo sumy 576,86 € od 11. 06. 2014 do 07. 07. 2014,
zo sumy 526,86 € od 08. 07. 2014 do 09. 09. 2014,
zo sumy 486,86 € od 10. 09. 2014 do 13. 01. 2015,

zo sumy 436,86 € od 14. 01. 2015 do 13. 04. 2015,
zo sumy 416,86 € od 14. 04. 2015 do 23. 06. 2015,
zo sumy 396,86 € od 24. 06. 2015 do 21. 07. 2015,
zo sumy 386,86 € od 22. 07. 2015 do 09. 10. 2015,
zo sumy 376,86 € od 10. 10. 2015 do 30. 11. 2015,

zo sumy 356,66 € od 01. 12. 2015 do 17. 12. 2015 a
zo sumy 336,46 € od 18. 12. 2015 do zaplatenia,
všetko do troch mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšku uplatneného nároku sa žaloba zamieta.

III. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 15. 07. 2015 sa pôvodný žalobca obchodná spoločnosť
Consumer Finance Holding a.s. so sídlom v Kežmarku IČO: 35 923 130 proti žalovanej domáhal
zaplatenia sumy 1 042,51 € spolu s 8,75 % úrokom z omeškania ročne od 02. 08. 2012 do zaplatenia
a náhrady trov konania.

2. Žalobu pôvodný žalobca odôvodnil tou skutočnosťou, že so žalovanou dňa 21. 09. 2011 uzavrel
zmluvu o pôžičke č. 5007763, ktorou žalovanej poskytol pôžičku vo výške 2 709,40 €. Tú sa žalovaná
zaviazala splácať v 23 mesačných splátkach po 117,80 €, avšak do dnešného dňa uhradila len 1 784,20
€. Žalobca preto vypovedal zmluvu 24. 07. 2012 a vyzval žalovanú k okamžitej úhrade všetkých splátok
jednorázovo. Žalovaná však dlh žalobcovi nezaplatila a preto bol nútený žalobca obrátiť sa žalobou na
súd.3. V priebehu konania žalobca listom prostredníctvom svojho právneho zástupcu zo dňa 28. 09. 2015
navrhol súdu zámenu v osobách účastníkov na strane žalujúcej a to vzhľadom na skutočnosť, že
pohľadávku proti žalovanej, uplatnenú žalobou, postúpil zmluvou o postúpení pohľadávky na obchodnú

spoločnosť, ktorá je uvedená v záhlaví tohto rozsudku.

4. Následne žalobca označený v záhlaví tohto rozsudku podal dňa 13. 11. 2015 podaním zo dňa 27.
09. 2015 návrh na zmenu v osobách účastníkov a pripojil aj zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa
01. 10. 2015.

5. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd podľa § 92 ods. 2 a ods. 3 O. s. p. uznesením sp. zn. 10C/302/2015
zo dňa 09. 12. 2015 zámenu v osobách účastníkov pripustil.

6. Nový žalobca potom zotrval na svojej argumentácii, avšak čiastočne postupne obmedzil svoj žalobou
uplatnený nárok a podaním zo dňa 05. 01. 2016 uviedol, že na podanom návrhu v časti uplatnených

pokút a poplatkov netrvá s tým však, že súčasne zistil, že žalovaná na účet jeho právneho predchodcu
zaplatila 40 €, a to sumu 20 €, ktorá bola pripísaná na účet pôvodného žalobcu dňa 23. 06. 2015 a
potom dvakrát zaplatila sumu 10 €, ktoré boli pripísané na účet veriteľa 21. 07. 2015 a 09. 10. 2015.
Na základe tejto skutočnosti zobral žalobný návrh späť v časti uplatnených pokút a poplatkov v celkovej
výšky 298,52 € a prijatých platieb 40 €, a žiadal zaplatil istinu v celkovej výške 703,99 € spolu s 8,75

% úrokom z omeškania ročne zo sumy 743,99 € od 02. 08. 2012 do 23. 06. 2015, zo sumy 723,99 €
od 24. 06. 2015 do 21. 07. 2015, zo sumy 713,99 € od 22. 07. 2015 do 09. 10. 2015 a zo sumy 703,99
€ od 10. 10. 2015 do zaplatenie.

7. Ďalším podaním urobeným o niekoľko dní neskôr zo dňa 21. 01. 2016, žalobca reagoval na námietku

žalovanej k jej vyjadreniu k žalobe, uviedol, že námietka premlčania vznesená žalovanou nie je dôvodná,
pretože jeho právny predchodca od úverovej zmluvy neodstúpil ale podaním z 24. 07. 2012 vyhlásil
predčasnú splatnosť úveru a vyzval žalovanú k okamžitej úhrade zosplatnenej sumy. Túto písomnú
výzvu si žalovaná prevzala 27. 07. 2012 a napriek tomu dlžnú sumu nezaplatila, čím sa 02. 08. 2012
dostala do omeškania.

8. Naviac žalobca si proti žalovanej žalobou uplatnil nárok dňa 13. 02. 2015 na súde, teda pred uplynutím
trojročnej premlčacej lehoty a preto nárok premlčaný nie je.

9. Uzavretá úverová zmluva spĺňa podmienku písomnej formy a má aj náležitosti, ktoré predpokladá

ust. § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a preto je nárok žalobcu dôvodný.
Naviac poukázal na skutočnosť, že 23. 11. 2015 žalovaná svoj záväzok vo vzťahu k žalobcovi v celom
rozsahu uznala a dôkaz tejto skutočnosti pripojil dohodu z 23. 11. 2015 o uznaní dlhu a o splácaní dlhu v
splátkach. Tiež uviedol, že zistil, že žalovaná ešte dňa 16. 11. 2015 pôvodnému veriteľovi zaplatila ešte
jednu úhradu vo výške 20 €, ktorá bola pripísaná v tento deň na účet pôvodného veriteľa.

10. Majúc preukázané tieto skutočnosti súd uznesením sp. zn. 10C/302/2015 zo dňa 15. 02. 2016
zastavil konanie v časti, kde žalobca žiadal zaplatenie 398,92 €, pripustil zmenu žaloby tak, ako žalobca
žiadal vo svojom podaní 25. 01. 2016, ktoré bolo súdu doručené 29. 01. 2016. Teda následne súd
rozhodoval o nároku tak, ako ho vymedzil naposledy podaním z 25. 01. 2016.

11. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila prvýkrát podaním z 21. 12. 2015, ktoré bolo súdu nasledujúceho dňa
doručené. Z tohto podania vyplynulo, že žalobu považuje za nedôvodnú a poukázala na spotrebiteľský
charakter poskytnutého úveru. Podľa jej názoru zmluva obsahuje značné množstvo neprijateľných
zmluvných podmienok a ich existencia nie je pre spotrebiteľa možná a účelná. Pôvodný veriteľ

postupoval voči žalovanej ako spotrebiteľovi bez odbornej starostlivosti a v rozpore s dobrými mravmi.
Jej spotrebiteľské práva boli porušené najmä tým, že predchodca žalobcu použil v zmluve neprijateľné
zmluvné podmienky. Predovšetkým text v zmluve o úvere v úverových zmluvných podmienkach, ktoré
tvorili neoddeliteľnú súčasť zmluvy je voľným okom nečitateľný. Veľkosť písma je tak minimálna, že je
reálne nenaplniteľné, aby sa priemerný spotrebiteľ dokázal čo i len oboznámiť s dotknutým textom a

nie tomu ešte porozumieť, a vyhodnotiť jeho dôsledky dopadajúce na spotrebiteľa. Zmluvné podmienky
preto obsiahnuté v úverových podmienkach veriteľa, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť úverovej zmluvy
sú preto neprijateľné, pretože pre veľkosť písma sú takmer nečitateľné. Naviac poskytnutý spotrebiteľský
úver by mal byť považovaný v zmysle § 11 ods. 1 písm. a/ zák. č. 129/2010 Z. z. za bezúročný a bezpoplatkov, keďže zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu a neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/ a y/, a § 10 ods. 1. V zmluve absentuje rozlíšenie jednotlivých splátok na
istinu, úroky a iné poplatky, a je v nej uvedená len jednotná suma splátky bez tohto rozlíšenia tak, ako

tomu bolo v tomto prípade v dôsledku čoho je úver bezúročný a bez poplatkov. Žalovaná tiež poukázala
na skutočnosť, že listom z 24. 07. 2012 predchodca žalobcu odstúpil od predmetnej úverovej zmluvy,
čím bola zmluva od začiatku zrušená a preto je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko,
čo podľa nej dostal. V dôsledku tejto skutočnosti dochádza k nárokom zo strany veriteľa z právnej
úpravy bezdôvodného obohatenia, ktorý nárok sa premlčuje v dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe.

K odstúpeniu od zmluvy došlo 24. 07. 2012, dvojročná premlčacia doba začala plynúť 25. 07. 2012 a
uplynula 25. 07. 2014. Nárok žalobcu sa premlčal teda 26. 07. 2014 a žaloba bola podaná po uplynutí
premlčacej doby.

12. Aj vo svojom podaní zo dňa 11. 03. 2016 žalovaná vzniesla námietku premlčania, naviac namietala
spôsob, akým bol v zmluve uvedený termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, august 2013,

čo je v rozpore so zákonom, nakoľko zákon vyžaduje vymedzenie termínu splatnosti, čo zanemená
uvedenie konkrétneho dňa splatnosti spotrebiteľského úveru. Znova namietala aj tú skutočnosť, že
jednotlivé splátky sú vyjadrené jednou sumou bez toho, aby bolo rozlíšené, aká časť zo splátky pripadá
na istinu, úroky a iné poplatky. K dohode o uznaní dlhu a dohode o plnení v splátkach z 23. 11. 2015
žalovaná uviedla, že je kombináciou jednostranných a dvojstranných úkonov, jedná sa o formulárovú

dohodu, ktorú vopred pripravil žalobca pre žalovanú, ktorá nemala žiadnym spôsobom možnosť
ovplyvniť obsah tejto dohody. Tento formulár obsahuje jednostranný právny úkon uznania záväzku a
dvojstranné právne úkony pri dohode o splátkach záväzku a dohode o uzatvorení rozhodcovskej zmluvy.
Vzhľadom k predformulovanému obsahu dohody možno maž vážne pochybnosti o tom, že skutočný
prejav vôle dlžníka zodpovedá jej obsahu. V dohode chýba prehlásenie dlžníka o vedomosti premlčania

dlhu, pričom je na veriteľovi, aby preukázal, že dlžník - žalovaná vedela o tom, že dlh, ktorý uznáva je
premlčaný. Podpisom tejto formulárovej dohody si žalovaná ako spotrebiteľka zhoršila svoje zmluvné
podstavenie a uzatvorenie tejto dohody privodilo spotrebiteľovi značnú ujmu, čo je v rozpore s ust. § 54
ods. 1 Obč. zák.. Žalobca uzatvára so spotrebiteľmi takéto formulárové dohody po vynútenej návšteve
splnomocnenej osoby žalobcu s vysvetlením, že sa jedná iba o dohodu o splátkach dlhu, čo je potrebné

považovať za nekalú obchodnú praktiku. Z týchto dôvodov žalovaná žiadala žalobu v celom rozsahu
zamietnuť.

13. Súd vykonal dokazovanie čítaním listín účastníkmi pripojených do súdneho spisu a na základe
vykonaného dokazovania dospel k presvedčeniu, že žaloba žalobcu je dôvodná.

14. Podľa presvedčenia súdu predchodca žalobcu so žalovanou uzavrel platnú zmluvu o
spotrebiteľskom úvere podľa režimu vtedy platného zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
a o iných úveroch, a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa
presvedčenia súdu zmluva mala všetky náležitosti vyžadované vtedy platným ust. § 9 citovaného

zákona, mala písomnú formu a ďalej aj náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 citovaného zákona. Pokiaľ
žalovaná konštatovala, že v zmluve nie je uvedený termín konečnej splatnosti len august 2013, tak je
zrejmé, že pri normálnom splácaní v kontexte s ustanovením bodu 6.2 všeobecných podmienok mala
byť zročná 20. 08. 2013. Vymedzenie mesiaca a roka v kontexte so skutočnosťou, že splátky mali byť
zročnépodľavšeobecnýchobchodnýchpodmienokveriteľak20-temudňukalendárnehomesiacapotom

podľa presvedčenia súdu celkom zrozumiteľne určuje termín konečnej splatnosti na 20. 08. 2013. Výška
mesačnej splátky bola uvedená konkrétne a zo všeobecných obchodných podmienok vyplývalo, že v
tejto splátke sú zahrnuté aj úroky, poistenie, v zmluve dohodnuté nebolo.

15. Pokiaľ ide o premlčanie uplatnených nárokov, tak je zrejmé, že suma, ktorú žalobca požadoval

predstavuje zvyšok sumy dlhovanej po 24. 07. 2012, po tom čo žalobca, podľa presvedčenia súdu v
súlade so zmluvou, zmluvu vypovedal. Takýto spôsob ukončenia zmluvného vzťahu bol predpokladaný
v článku 12 všeobecných obchodných podmienok a nešlo o tzv. odstúpenie od zmluvy, ktorým sa zmluva
zrušuje od počiatku v zmysle ust. § 48 ods. 2 Obč. zák.. Výpoveďou bola zmluva ukončená, avšak
nie ex tunc, teda od začiatku ale ex nunc s tým, že žalovaná bola potom povinná zaplatiť celý zvyšok

úveru naraz, na požiadanie veriteľa v samotnej výpovedi a teda 5-dňová lehota na plnenia, vzhľadom
na doručenku uplynula 01. 08. 2012. Z toho je zrejmé, že 02. 08. 2012 už bola žalovaná v omeškaní
s úhradou celej sumy.16. Po tom, čo žalobca postupne obmedzil žalobou uplatnený nárok je zrejmé, že už voči žalovanej
neuplatňoval zmluvné pokuty ale len nárok na dlh vyplývajúci zo samotnej pôžičky, teda na istinu a
príslušné úroky, s prihliadnutím na splátky, ktoré potom žalovaná urobila od 23. 06. 2015 do 17. 12. 2015.

17. Súd sa nestotožnil ani s tvrdením žalovanej, že nárok žalobcu je premlčaný, nakoľko žaloba bola
podaná 15. 07. 2015 a nárok žalobcu na zvyšok úveru sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej
dobe. Podľa presvedčenia súdu nedošlo totiž k zrušeniu zmluvy odstúpením od nej, kedy by sa nárok
premlčoval v dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe. K premlčaniu nároku žalobcu tak nedošlo bez

ohľadu na to, že žalovaná následne aj uzavrela so žalobcom uvedeným v záhlaví tohto rozsudku zmluvu,
resp. dohodu o uznaní dlhu a dohodu o splácaní dlhu v splátkach. K uzavretiu tejto dohody došlo už
počas prebiehajúceho súdneho sporu, pričom výška dlhu žalovanej a pohľadávky, ktorú vo vzťahu k
žalobcovi uznáva, podľa presvedčenia súdu, najmä pokiaľ ide o istinu, bola presne špecifikovaná s tým,
že žalovaná sa zaviazala predmetný dlh splácať, avšak v prípade nezaplatenia čo i len jednej zročnej
splátky, stal sa splatný celý dlh.

18. Teda bez prihliadnutia na obsah tejto dohody mohol súd zaviazať žalovanú k dlhu na istine a
zvyšných úrokoch úveru vo výške 643,59 €, nakoľko v čase rozhodovania súdu pre nedodržanie splátok
dohodnutých v predmetnej dohode zo dňa 23. 11. 2015, bol dlh zročný a navyše žalobca ho uplatňoval
naďalej v sume, ktorá podľa presvedčenia súdu a výpočtov súdu bola dôvodná.

19. Súd takto rozsudok rozsudkom, ktorý vyhlásil na pojednávaní dňa 31. 03. 2016.

20. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalovaná a Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, svojim
uznesením sp. zn. 7Co/308/2016 zo dňa 12. 10. 2016 rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil

na ďalšie konanie.

21. Vo svojom zrušujúcom uznesení krajský súd dospel k záveru, že okresný súd neposudzoval
dôvodnosť uplatneného nároku žalobcu vo vzťahu k uvádzaným námietkam žalovanej v bodoch 1 a 3 a
námietku žalovanej uvedenú v bode 2 vyhodnocoval nedostatočne, keďže vychádzal výlučne z bodu 6. 2

všeobecných obchodných podmienok. V ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. zákonodarca výslovne
uvádza, čo musí obsahovať zmluva o spotrebiteľskom úvere a preto vyhodnocovanie podmienok
uzavretej zmluvy medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou vo vzťahu k podmienkam
uvedeným v § 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 129/2010 Z. z. v kontexte so všeobecnými obchodnými
podmienkami, nebolo zo strany okresného súdu správne. Okresný súd si neujasnil, či na základe listu

žalobcuz24.07.2012došlokpredčasnémuukončeniuzmluvnéhovzťahumedziprávnympredchodcom
žalobcu a žalovanou a s akými právnymi účinkami. V predloženom liste nazvanom „vypovedanie zmluvy“
z 24. 07. 2012 nevyplýva, podľa ktorého článku zmluvy, všeobecných obchodných podmienok a na
základe akých podmienok zákona k ukončeniu zmluvného vzťahu výpoveďou došlo. V zákone č.
129/2010 Z. z. je totiž upravené právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ďalej možnosť

vypovedať zmluvu o spotrebiteľskom úvere zo strany spotrebiteľa uzavretú na dobu neurčitú a v ust.
§ 53 ods. 9 Obč. zák. možnosť uplatnenia práva podľa § 565 Obč. zák.. Pokiaľ okresný súd dospel k
záveru, že k ukončeniu zmluvného vzťahu medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou došlo na
základe výpovede, v rozsudku okresného súdu absentuje právne posúdenie veci, vo vzťahu ku ktorým
podmienkam zákona k predčasnému (a platnému) ukončeniu zmluvného vzťahu na základe výpovede

došlo. Až na základe takto riadne zisteného skutkového stavu, vyhodnotenia skutkových okolností a
následného právneho posúdenia veci okresný súd posúdi dôvodnosť uplatneného nároku žalobcu a aj
následnú vznesenú námietku premlčania zo strany žalovanej.

22. Okresný súd Martin v intenciách rozhodnutia krajského súdu, ako súdu druhej inštancie, vec

opätovne prejednal na pojednávaní dňa 19. 01. 2017, pritom prihliadal aj na výsledky predtým
vykonaného dokazovania.

23. Pokiaľ šlo o právne posúdenie uzavretej úverovej zmluvy, okresný súd prehodnotil svoje pôvodné
právne závery.

24. Žalovaná dňa 21. 09. 2011 ako dlžníčka s obchodnou spoločnosťou Consumer Finance Holding a.
s. so sídlom v Kežmarku uzavrela zmluvu o poskytnutí účelovej pôžičky č. 5007763. Touto zmluvnou
jej bola poskytnutá pôžička vo výške 2 201,06 €, ktorú sa zaviazala žalovaná splácať splátkami v sume117,80 € a to celkovo 23 mesačnými splátkami, pri RPMN a ročnej úrokovej sadzbe 23,97 %, priemernej
hodnote RPMN 20,56 % ročne, pri termíne konečnej splatnosti august 2013, pri celkových nákladoch
spotrebiteľa 508,34 € a celkovej sume k zaplateniu 2 709,40 €. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli

všeobecné obchodné podmienky veriteľa, z ktorých vyplývali ďalšie zmluvné podmienky.

25.Podľačlánku6týchtovšeobecnýchobchodnýchpodmienokveriteľabod2,pokiaľniejevsplátkovom
kalendári alebo v zmluve, alebo v podmienkach, alebo vo všeobecných obchodných podmienkach
stanovené inak, splátky úveru sú splatné do 20-teho dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci. Inak bol

klient povinný riadne a včas splácať poskytnutú pôžičku a to v pravidelných mesačných splátkach v
sume a termínoch určených splátkovým kalendárom, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy.

26. V zmysle bodu 6.3, v jednotlivých splátkach je dohodnutý anuitný úrok, príslušná časť istiny a
poistenie.

27. Podľa článku 12 bod 2, klient ale aj spoločnosť boli oprávnení zmluvu kedykoľvek vypovedať bez
uvedenia dôvodu. Účinky výpovede nastávajú až okamihom vzniku skutočností uvedených v bode 12.1,
teda úplným zaplatením záväzku klienta.

28. Z prehľadu o splácaní úveru potom bolo zrejmé, že žalovaná úver nesplácala pravidelne a prvú

splátku po uzavretí zmluvy zaplatila až v decembri 2011, a to dvakrát, potom v januári, februári a apríli
2012, a nakoniec až v júni 2012. Zrejme toto boli dôvody, pre ktoré pôvodný veriteľ využil ust. bodu 12
bod 2 Všeobecných obchodných podmienok a listom z 24. 07. 2012 zmluvu vypovedal s tým, že súčasne
žalovanú žiadal, aby sumu 1 856,77 € zaplatila do 5 dní od doručenia výzvy na účet tam uvedený.
Podľa podpísanej doručenky táto výpoveď bola žalovanej doručená 27. 07. 2012. Po doručení výpovede

žalovaná potom postupne platila ďalšie sumy v októbri 2012, v januári 2013, v marci 2013, v máji 2013, v
júli 2013 a následne aj v roku 2014 a 2015, v dôsledku čoho celkovo dlh 13. 04. 2015 zaplatila 1 784,20 €.

29. Súd prehodnotil svoj záver pokiaľ ide o záver, že úverová zmluva obsahovala všetky predpísané
náležitosti vyžadované vtedy platným zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných

úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Súd dal za pravdu
žalovanej, že predmetná úverová zmluva, ktorá na rubovej časti obsahovala všeobecné obchodné
podmienky pôvodného veriteľa, obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. V základnej časti zmluvy na
lícnej časti v článku IV. drobným písmom bolo uvedené vyhlásenie žalovanej ako dlžníčky, či klientky,
že pred podpísaním úverovej zmluvy sa oboznámila zo všeobecnými obchodnými podmienkami, ktoré

sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, prevzala ich, súhlasí s nimi a nemá k nim žiadne výhrady, a
zväzuje sa ich dodržiavať. Rovnako drobným písmom, voľným okom nečitateľným, boli na rubovej
strane formulárovej zmluvy použitej právnym predchodcom žalobcu napísané všeobecné obchodné
podmienky, ktoré obsahovali vo svojom texte ďalšie náležitosti úverovej zmluvy. Súd v tomto prípade
dal za pravdu žalovanej, že boli napísané tak drobným písmom, voľným okom nečitateľným, že tieto

všeobecné obchodné podmienky pôvodného veriteľa súd ako celok posúdil ako neprijateľné zmluvné
podmienky.

30. Podľa § 53 ods. 1 Obč. zák., spotrebiteľskej zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len

„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

31. Ustanovenie § 53 ods. 4 Obč. zák. potom príkladom vypočítava druhy neprijateľných zmluvných

podmienok. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou však môže byť nie len samotný obsah konkrétneho
zmluvného dojednania spotrebiteľského záväzku ale aj spôsob jeho formálneho vyjadrenia, ktorá
zahrňuje nekalé praktiky dodávateľa v procese uzatvárania spotrebiteľskej zmluvy. Veľkosť písma na
rubovej strane úverovej zmluvy ale aj v článku IV úverovej zmluvy je tak minimálna, že je reálne
nemožné, bez optickej pomôcky, tento text prečítať a teda je reálne nemožné, aby priemerný spotrebiteľ

v kontraktačnom procese mal možnosť sa s predmetným textom dôsledne oboznámiť. Veriteľovi nič
nebránilo formulárovú zmluvu pripraviť tak, aby spotrebiteľ získal reálnu možnosť oboznámiť sa s celým
obsahom povinnosti vznikajúcich mu uzavretím zmluvy, najmä za predpokladu, že všeobecné obchodnépodmienky pôvodného veriteľa obsahujú tak základnú náležitosť spotrebiteľskej zmluvy ako je termín
zročnosti jednotlivých splátok, resp. spôsob ukončenia zmluvného vzťahu.

32. V zmysle ust. § 53 ods. 5 vtedy platného Obč. zák. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy,
neprijateľné zmluvné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách, sú neplatné.

33. Preto súd prehodnotiac svoj pôvodný právny názor dospel k presvedčeniu, že zmluvné podmienky,
ktoré boli upravené vo všeobecných obchodných podmienkach pôvodného veriteľa a boli obsiahnuté

na rubovej strane zmluvy, v kontexte s odkazom článku IV v základnej časti zmluvy, vzhľadom na
skutočnosť, že pre minimálnu veľkosť písma boli bez optickej pomôcky nečitateľné, sú neprijateľnými
zmluvnými podmienkami ako celok a z tohto dôvodu sú neplatné. Podľa presvedčenia súdu za takýchto
okolností nebol platne dohodnutý spôsob ukončenia zmluvy ale ani taká dôležitá náležitosť zmluvy o
spotrebiteľskom úvere akou je termín zročnosti jednotlivých splátok.

34. Listom z 24. 07. 2012, ktorý pôvodný veriteľ nazval „vypovedanie zmluvy“ takto na základe neplatne
dohodnutého článku 12 bod 2 nemohlo dôjsť k ukončeniu zmluvy a k zosplatneniu zvyšku nesplateného
úveru.

35. Naviac však tieto ustanovenia o možnosti oboch zmluvných strán vypovedať úverovú zmluvu

kedykoľvek bez uvedenia dôvodu, sú podľa presvedčenia súdu neplatné, nakoľko sú v rozpore s
ust. § 14 zák. č. 129/2010 Z. z., ktoré ustanovenie umožňuje vypovedať, či už spotrebiteľom alebo
veriteľom, za tam uvedených podmienok, len zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorá je uzavretá na
dobu neurčitú. V prípade žalovanej však nešlo o takýto typ úverovej zmluvy, vzhľadom na skutočnosť,
že zo základných ustanovení vyplýva, že mala trvať po dobu splatenia úveru 23.splátkmi a úver

mal byť splatený v auguste v roku 2013. Preto ustanovenie o možnosti vypovedať úverovú zmluvu
kedykoľvek ktoroukoľvek zo zmluvných strán bez uvedenia dôvodu je pre rozpor so zákonom neplatné
aj v zmysle ust. §ň 39 Obč. zák.. Súčasne však, keďže pre neprijateľnosť vyplývajúcu z vyjadrenia
minimálnym písmom, sú neplatné ustanovenia článku VI všeobecných obchodných podmienok veriteľa,
ktoré upravujú zročnosť jednotlivých splátok úveru, dochádza k situácii, že táto náležitosť úverovej

zmluvy nebola platne dohodnutá. Z ust. § 9 ods. 2 písm. k/ vyplýva, že zmluva o spotrebiteľskom
úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať aj výšku, počet a
termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať
k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účel
jeho splatenia.

36. Veriteľ platne vo formulárovej úverovej zmluve takto nevyjadril zročnosť jednotlivých mesačných
splátok,vdôsledkučohonastalasituácia,ktorúpredpokladázákonospotrebiteľskýchúverochvust.§11
ods. 1 písm. a/, podľa ktorého poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov
ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa

§ 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/ a y/ a § 10 ods. 1. Ak je úver bezúročný a bez poplatkov, tak potom bolo
povinnosťou žalovanej vrátiť pôvodnému veriteľovi, resp. jeho právnemu nástupcovi len sumu, ktorú si
žalovaná požičala, teda sumu 2 201,06 € a to v 23. mesačných splátkach, z čoho vyplýva, že výška
splátky by predstavovala sumu 95,70 €. Ak podľa základnej časti zmluvy mal byť úver splatený v auguste
2013, je zrejmé, že pri spätnom výpočte mala ho žalovaná začať splácať v októbri 2011. Keďže splátky

boli dohodnuté ako mesačné splátky, pričom termín ich zročnosti platne dohodnutý nebol, je nutné prijať
záver, že v takom prípade splátky museli byť zročné najneskôr v posledný deň v tom, ktorom mesiaci,
teda prvá splátka mala byť zročná k 31. 10. 2011 a posledná 23.splátka k 31. 08. 2013. Ak bola žaloba
podaná 15. 07. 2015, tak je možné konštatovať, že neboli premlčané splátky, ktoré boli zročné v čase
od 31. 07. 2012 do 31. 08. 2013, čo je 14 splátok po 95,70 € a tieto splátky spolu predstavujú sumu

1 339,80 €.

37. Z celkového dlhu, ktorý žalovaná mala vrátiť vo výške 2 201,06 €, vzhľadom na bezúročnosť a
bezpoplatkovosť úveru, žalovaná do 13. 04. 2015 celkovo zaplatila sumu 1 784,20 €. 14 dlžných splátok
zročných v období od 31. 07. 2012 do 31. 08. 2013 vo výške 95,70 € predstavuje spolu sumu 1 339,80

€. Ako bolo vyššie konštatované, žalovaná do 13. 04. 2015 podľa splátkového kalendára zaplatila sumu
1 784,20 €. Do 30. 06. 2012 žalovaná, podľa prehľadu splátok a úhrad zaplatila celkovo sumu 589 € na
splátky, ktoré sú už premlčané, na nepremlčané splátky po 15. 07. 2012 (3 roky pred začatím plynutia
všeobecnej trojročnej premlčacej doby podľa ust. § 101 Obč. zák.) zaplatila celkovo sumu 1 195,20 € ato do 13. 04. 2015, potom zaplatila sumu 40 € do 09. 10. 2015 (č. l. 48) a sumu 40,40 € do 17. 12. 2015
(č. l. 54). Ku dňu vyhlásenia rozsudku takto žalovaná celkovo zaplatila sumu 1 864,60 € z dlhu, ktorý
zodpovedal pôvodne požičanej istine úveru 2 201,06 €. V dôsledku tejto skutočnosti žalovaná žalobcovi

podľa presvedčenia súdu dlhuje na istine len sumu 336,46 €, s ktorou je v omeškaní od 01. 09. 2013,
teda od prvého dňa nasledujúceho po momente, kedy mal byť úver zaplatený.

38. Súd takto žalobcovi v rozsudku priznal len istinu vo výške 336,46 €, ktorú sumu žalovaná podľa
zistení súdu na istine dlhovala ku dňu vyhlásenia rozsudku.

39. Súčasne súd priznal žalobcovi nárok na úroky z omeškania v súlade s ust. § 517 ods. 2 Obč.
zák. v spojení s ust. § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Keďže žalovaná bola s podstatne vyššou sumou, ako
súd konštatoval vyššie, v omeškaní od 01. 09. 2013, keď už mal byť úver v celosti zaplatený a žalobca v
naposledy upravenej žalobe požadoval úroky z omeškania vo výške 8,75 % zo sumy 743,99 € od 02. 08.

2012 do 23. 06. 2015, teda od momentu, kedy podľa názoru žalobcu došlo na základe výpovede (ako
súd uzavrel - neplatne danej) k zosplatneniu zvyšku úveru, súd však dospel k presvedčeniu, že žalovaná
k 10. 01. 2014 potom, čo predtým 13. 12. 2013 zaplatila sumu 50 € a 09. 01. 2014 sumu 70 €, bola v
omeškaní so sumou 736,86 €, teda v omeškaní so sumou nižšou než je najvyššia suma, z ktorej žalobca
žiadal úroky z omeškania avšak za podstatne dlhšie obdobie. Súd nemohol prekročiť návrh žalobcu a

priznať mu úroky z omeškania z vyššej sumy, resp. za dlhšie obdobie. Súd potom prihliadal na sumy,
ktoré žalovaná podľa prehľadu splátok a úhrad postupne splácala od 21. 03. 2014 až do 17. 12. 2015,
a toto postupné klesanie istiny je vyjadrené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

40. Vo zvyšku uplatneného nároku potom súd žalobcu ako nedôvodnú, vzhľadom na vyššie uvedené

závery súdu, zamietol.

41. Súd sa nestotožnil s názorom žalovanej, že právny predchodca žalobcu listom z 24. 07. 2012
odstúpil od úverovej zmluvy, čím sa úverová zmluva od počiatku zrušila. Podľa presvedčenia súdu
vôľa právneho predchodcu žalobcu nesmerovala k odstúpeniu od zmluvy ale k vypovedaniu zmluvy,

aj keď neplatným spôsobom ako súd konštatoval vyššie, naviac platné odstúpenie od zmluvy by si
vyžadovalo korešpondenciu s príslušnými ustanoveniami Zákona o spotrebiteľských úveroch, prípadne
s ustanoveniami Občianskeho zákonníka, konkrétne s ust. § 48 ods. 1 Obč. zák., podľa ktorého
od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo
účastníkmi dohodnuté. Účastníci zmluvy platne možnosť odstúpenia od nej nedohodli, preto súd dospel

k presvedčeniu, že nárok žalobcu na zaplatenie jednotlivých splátok úveru sa premlčuje nie v dvojročnej
subjektívnej premlčacej dobe platiacej pre premlčanie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia v
zmysle ust. § 107 ods. 1 Obč. zák. ale vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe v zmysle ust. § 101
Obč. zák. a v súlade s ust. § 103 Obč. zák., v zmysle ktorého ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach,
začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej

zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej
splátky.

42. Žalobca naviac neprodukoval dôkaz, že by zosplatnil dlh v súlade s vtedy platným ust. § 53 ods. 9
Obč. zák., ktoré inak predpokladá vzhľadom na ust. § 565 Obč. zák. dohodu zmluvných strán o tom,

že sa pre nezaplatenie splátky môže stať splatný celý dlh a ust. § 53 ods. 9 Obč. zák. potom upravuje
postup veriteľa pri zosplatnení dlhu, pokiaľ mal k tomu dojednanú v zmluve platne možnosť takéhoto
zosplatnenia.

43. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2 C. s. p., podľa ktorého ak mala strana vo

veci úspech len čiastočný súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo
strán nemá na náhradu trov konania právo. V tomto prípade každá zo zmluvných strán bola úspešná
aj neúspešná približne v rovnakom rozsahu a preto súd rozhodol o trovách konania tak, ako uvádza
výroková časť tohto rozsudku.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.
Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.