Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. november 2014

Súd: Okresný súd Nové Mesto nad Váhom
Spisová značka: 1T/22/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3510010053
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Pavlovič

ECLI: ECLI:SK:OSNM:2014:3510010053.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Pavloviča a

prísediacich Z. Q. U. X.K. Q. a v trestnej veci obžalovaného V. O., K.. XX.XX.XXXX B. Y., trvale bytom Y.
Č.. XX, R. V., trestne stíhaného na slobode pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 4 Trestného zákona č.
300/2005 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len „Trestný zákon") v jednočinnom súbehu s
prečinom ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona na hlavnom pojednávaní konanom v Novom
Meste nad Váhom dňa 11. novembra 2014 t a k t o

r o z h o d o l :

Obžalovaný: V. O. Á. O. H. S., K.. XX.XX.XXXX B. Y.,
I. O. Y. Č.. XX, R. V., na slobode, zamestnaný v spoločnosti O., W..Y..R.., Y.,

dňa 01.10.2008 v čase o 01.50 hod. v obci Z. W., viedol pod vplyvom alkoholu v množstve 1‰ alkoholu v
krvi po ceste I/61 v smere od K. Q. K. B. do V., osobné motorové vozidlo zn. R. U., A.. Č.. V. XXX O., kde
z dôvodu porušenia § 15 ods. l, § 7 ods. l, § 4 ods. 3 písm. b) Zákona č. 315/1996 Z. z. prešiel s vozidlom
do protismernej časti vozovky, kde ľavou bočnou časťou vozidla narazil do ľavej bočnej časti oproti
jazdiaceho vozidla zn. U. U., A.. Č.. V. XXX U., ktoré viedol vodič V. Z., následne bolo vozidlo obvineného

odrazené vpravo, kde prednou časťou narazilo do oplotenia rodinného domu č. 195 a skrinky plynomeru,
pričom v dôsledku dopravnej nehody došlo vo vozidle zn. R. U. k zraneniam spolujazdca Š. Y., ktorý
na mieste nehody zahynul z dôvodu zlyhania riadiacej a regulačnej funkcie mozgu v dôsledku zlomenín
kostí klenby a spodiny lebečnej v dôsledku krvácania do mozgových komôr, pri poškodení tvrdej pleny
mozgovej a pri opuchu mozgu, a ktorý v čase smrti sa nachádzal pod vplyvom alkoholu s hodnotou
2,08‰ alkoholu v krvi, spolujazdca Š. E., ktorý utrpel pohmoždenie mäkkých tkanív hlavy s odreninou
kože v oblasti čela, podvrtnutie a pohmoždenie členka pravej nohy bez úrazových zmien na kostnom
skelete s dobou liečenia 1-2 týždne, bez práceneschopnosti a s obmedzením v bežnom spôsobe života

1-2 týždne, ktorý bol v čase nehody pod vplyvom alkoholu v nezistenom množstve, a spolujazdca V.
O., ktorý utrpel pohmoždenie mäkkých tkanív hlavy v oblasti tváre a nosa bez úrazových zmien na
kostnom skelete, podvrtnutie krčnej chrbtice bez úrazových zmien na kostnom skelete a pohmoždenie
ľahkého charakteru na chrbte ľavej ruky s odreninou kože s dobou liečenia a dobou práceneschopnosti
od 01.10.2008 do 31.10.2008 s obmedzením na bežnom spôsobe života po dobu 4 týždňov, ktorý bol
v čase nehody pod vplyvom alkoholu v nezistenom množstve,

Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku sa poškodení
X) X. Y., K.. XX.XX.XXXX B. V., I. O. O., T.. R. Č.. XXXX/XX,
X) Mária Kubíčková, nar. 11.02.1951 v Beckove, bytom Beckov č. 413,
X) Miroslava Bábska, nar. 17.04.1955 v Myjave, trvale bytom Piešťany, Komenského č. 4530/6,
X) Jozefa Rybáriková, nar. 27.10.1927 , bytom Banka, Bananská č. 56,
X) Pavol Bernát, nar. 12.05.1979 v Piešťanoch, trvale bytom Rakovice č. 125,

odkazujú s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie. o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom vedie pod sp. zn. 1T/22/2010 trestné konanie proti obžalovanému
pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 4 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia

na zdraví podľa § 158 Trestného na podklade obžaloby Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom
Pv 1649/08 - 46 zo dňa 19.02.2010, ktorého sa mal dopustiť na skutkovom základe tam uvedenom.
V predmetnej veci bolo na hlavnom pojednávaní konanom v dňoch 14.03. a 15.03.2011, 30.08.2011,
11.01.2012, 20.02.2012 vykonané dokazovanie a dňa 23.02.2012 vyhlásený rozsudok, ktorým súd uznal
obžalovaného za vinného z prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 4 Trestného zákona v jednočinnom
súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona a bol mu uložený nepodmienečný

trest odňatia slobody vo výmere 4 roky so zaradením pre výkon trestu do ústavu na výkon trestu do
ústavu s minimálnym stupňom stráženia a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu
vo výmere 4 roky. Poškodených súd odkázal s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie
z dôvodu, že ide o nedbanlivostný trestný čin a ich nároky je potrebné v prvom rade uspokojovať z
povinného zmluvného poistenia toho motorového vozidla, ktorým škoda bola spôsobená.

Na základe odvolania obžalovaného bol uvedený rozsudok Krajský súd v Trenčíne Uznesením č. k.
2To/83/2012-703 zo dňa 12.03.2013 zrušil v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v
potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol, pričom z odôvodnenia odvolacieho súdu vyplynulo, že
je potrebné písomne doplniť znalecký posudok znalcom Ing. Ladislavom Lackovičom v tom smere, aby
sa vyjadril k otázke rotácie motorového vozidla R. U. po zrážke s vozidlom zn. Avia, či sa pri rotácii mohli

otvoriť dvere na vozidle zn. R. U. a vypadnúť z neho sediaci pasažieri pôsobením odstredivých síl a
určenie miesta prvého kontaktu uvedených vozidiel. Ďalej z odôvodnenia odvolacieho súdu vyplynulo,
že je potrebné, aby znalec MUDr. Marián Pamula písomne doplnil svoj znalecký posudok z odboru
zdravotníctva v tom smere, aby sa vyjadril k vzniku zranenia obžalovaného z hľadiska zadovážených
technických údajov vozidla zn. U. U. G.. R. U. (určenie výšky a miesta stretu týchto dvoch vozidiel) a ich

porovnanímsspolohouavýškou,čiužobžalovanéhoalebosvedkaO.sediacichnasedadlemotorového
vozidla zn. R. ako vodič. Ďalej odvolací súd uložil prvostupňovému súdu vypočuť ako svedkyňu O.. A.
B., ktorej čestné prehlásenie predložil odvolaciemu súdu obhajca obžalovaného, z ktorého vyplývajú
určité skutočnosti majúce priamy vzťah k dopravnej nehode v tom, že podľa jej tvrdenia bola prítomná
situácie ako svedok O. U. E. sa viackrát dohadovali, že budú spoločne tvrdiť, že šoféroval obžalovaný.

Na základe rozhodnutia odvolacieho súdu potom tunajší súd doplnil dokazovanie výsluchom svedkyne
B., doplnením znaleckých posudkov znalca z odboru cestná doprava Ing. Lackoviča a znalca z odboru
zdravotníctva MUDr. Mariána Pamulu.
Po otvorení hlavného pojednávania predseda senátu zistil, že obžalovaný a prokurátor nechcú uzatvoriť
dohodu o vine a treste.

Po prečítaní obžaloby a po zákonnom poučení o právach obžalovaného v intenciách § 257 Trestného
poriadku obžalovaný vyhlásil, že je nevinný.
Z výpovede obžalovaného V. O. vyplynulo, že zo strany vyšetrovateľa, policajta a prokurátora došlo k
nerešpektovaniu zákona o tom, že podľa Trestného poriadku mu mali umožniť to, aby všetky dôkazné
materiály boli zabezpečené z ich strany, ktoré by svedčili v jeho prospech. Zo strany týchto orgánov

k tomu nedošlo. K závažným pochybnostiam došlo hneď na začiatku vyšetrovania. Aby poručík Z. v
zmyslesvojejprávomocisivymyslelfiktívnuosobu,fiktívnehoobvineného,adalobžalovanéhonamiesto
činu, pričom on prišiel na miesto nehody až keď obžalovaný bol v sanitke. Obžalovaný sa vyjadril, že
nevie, odkiaľ došiel na to, že on je ten, čo to auto riadil. Pred tým, ako došiel poručík Z., už tam boli
hasiči, už tam došla sanitka, obžalovaný bol v sanitke, a on túto skutočnosť neakceptoval. V podstate

obžalovaného hneď na mieste nehody určil za vinníka bez toho, aby mal na to relevantný dôvod a
závažným spôsobom porušil Trestný poriadok, Trestný zákon, ako aj ústavné právo obžalovaného na
jeho obhajobu. On mal vo všetkých spisových materiáloch uvádzať, že zo všetkých osôb, ktoré boli
účastníkmi dopravnej nehody, mali prizvaní znalci určiť miesta týchto osôb ako sa nachádzali vo vozidle.
On hneď 01.10., čo je aj v zápisnici uvedené, navádzal znalcov k tomu, že vinníkom je obžalovaný.

On tam vždy napísal do tých žiadostí o vypracovanie znaleckého posudku, že „uveďte, či vodič O.O..
On neuvádzal to, či z týchto zúčastnených osôb, kto bol vodičom, ale on priamo navádzal. On nemal
právo v zmysle žiadneho zákona to uvádzať. On mal uvádzať, že na mieste nehody nebol nájdený
nikto na mieste vodiča a mal uviesť tým znalcom, aby z tých osôb podľa ich typológie zranenia mali
určiť, kto kde sedel. To sa nestalo. Nestalo sa to ani v prípade vyšetrovateľa Š., kde obžalovaný žiadal,

aby boli odobraté určité stopy, ktoré tam boli. Bol tam značný trs vlasov, takže biologická stopa. Keďžeobžalovaný bol príslušník Policajného zboru, má nejaké znalosti a táto stopa sa časom nemení, to by
museli vlasy celkom obelieť. Oni tam odobrali nejaký počet vlasov, ktoré dali na skúmanie, ale ten trs
vlasov bol omnoho väčší. Z tých nimi odobratých nebolo možné určiť DNA, tak mali odobrať celý ten trs,

ktorýtambol.Aztých2-3vlasov,naktorýchjevoľnýmokomviditeľnýkoreňvlasu,takztohomaliodobrať
tú vzorku a určiť DNA. Obžalovaný požiadal vyšetrovateľa o to, aby to išiel s obžalovaným a s technikom
odobrať, ale zamietli to. Policajný vyšetrovateľ neakceptoval tieto námietky a vyjadrenia. Technik napísal
vo svojom vyjadrení, že dvere na strane spolujazdca, pravé, sa dajú otvoriť. Je to dokázateľné aj na
fotografii. A na fotografii je dokázané aj to, že na pravých dverách je sklo. E. vo svojej výpovedi tvrdí,

že vykopol sklo a tadiaľ vychádzal, tak to je hlúposť. Aj v spisovom materiáli je to zadokumentované.
Tam sa nepracovalo s tým materiálom, ktorý tam je. Aj zranenia obžalovaného nasvedčujú tomu, že je
nevinný. Zranenia, ktoré sú v lekárskych správach od MUDr. Urbana, ktorý postrehol, že jeho zranenia
nemôžu korešpondovať s tým, aby ho označili za vinníka. On mal ťažkú polytraumu - šok z vykrvácania.
Odtrhlo mu určitú časť tkaniva z telesnej schránky plus kosti, rozdelilo mu ramennú kosť - ten kĺb plus
to tkanivo, a on mal v tomto šoku odšoférovať ďalších 200 metrov s tým, že mal ešte vraziť do skrinky.

O. vo svojej výpovedi uvádza, že cez neho, cez miesto šoféra, kde obžalovaný sedel, mal vystupovať z
auta a utekať. E. vo svojej výpovedi tvrdí, že on vyrazil to sklo, ktoré tam nie je vôbec vyrazené, tvrdí, že
vyrazil sklo na mieste spolujazdca a tadiaľ utekal, že si spravil ohliadku auta a hľadal, či sa tam niekto
nenachádza - iná zranená osoba. Kriminalistický technik uvádza vo svojom znaleckom posudku to, že
dvere na strane spolujazdcov na pravej strane predné aj zadné sa dajú normálne otvoriť bez násilia.

To, že dvere sa nedali otvoriť, ako uvádzajú svedkovia vo svojich výpovediach, to sú nezmysly. Na
fotodokumentácii je bezpečnostný pás, ktorý bol použitý a nikto, ani policajt Z. U. Š., ani znalci alebo pán
prokurátor, sa tým nezaoberal. Obžalovaný na to poukazoval. Trs vlasov na pravom prednom sedadle
podľa obžalovaného patrí O.. Orgán činný v trestnom konaní postupuje tak, aby bol zistený skutkový
stav,tojedanézozákona,čosanestalo.Návrhyobžalovanéhonavykonaniedôkazov,ktoréprezentoval

aj na hlavnom pojednávaní, boli zamietnuté z jemu neznámych dôvodov (trs vlasov, fotografie, atď).
Všetko, čo obžalovaný žiadal vykonať na svoju obhajobu, vrátane dôkazov, pán Š. odmietal bez udania
dôvodu. Dozorujúci prokurátor to ignoroval. Nikto z tých osôb sa tomu spisu poriadne nevenoval a spis
je plný závažných pochybení a je z jeho pohľadu zmanipulovaný. Už v nemocnici mu povedal O. U. E.,
že ak to bude spadať pod trenčiansky krajský súd, oni sa neobávajú, že to nevyhrajú. Či sa to potvrdí,

to on nevie, ale zatiaľ to bolo do poslednej bodky splnené. Nikto neakceptuje jeho návrhy a požiadavky,
všetko bolo zamietnuté. V spise sa nachádzajú nezmyselné výpovede E. U. O.. O. U. E. tvrdia, že si
nepamätajú, a to hneď 01.10., kto sedel za volantom, ale po roku si zázračne spomenuli, že za volantom
sedel obžalovaný. Obžalovaný žiadal, aby sa vyšetrovalo, kto sedel za volantom, ale to sa neurobilo,
lebo oni si obaja po roku spomenuli, že on šoféroval.

Obžalovaný je podľa svojich slov v skutku nevinný, on sedel vzadu na mieste spolujazdca za šoférom.
Jeho našli od miesta nehody, teda od toho auta, ktoré narazilo do toho plynomeru, 50 metrov. Miesto,
kde mu sestrička dávala prvú pomoc, je ešte o 150 metrov ďalej. Týchto 150 metrov plus tých 50 metrov
po ten plynomer on mal odšoférovať s tými zraneniami, ktoré mal - odtrhnuté tkanivo, prepichnuté pľúca,
ťažký otras hlavy, čo je podľa neho nemožné a vyžadovalo by si to nadľudské schopnosti. A to mal

zasa vystúpiť z auta, ako uvádza O., že najprv vyšiel cez neho a cez sklo, a on mal vyjsť cez miesto
spolujazdca E.. On sa mal s týmito zraneniami ešte odopnúť z pásu, preplížiť sa na pravú stranu auta,
odtiaľ vyskočiť z auta a odcupitať si bez toho, aby ho ktokoľvek videl, pričom mal vtedy bielo-červenú
košeľu, a v kľude si sadnúť k pánovi Y. a čakať. S týmto vôbec nikto nerobil, ani vyšetrovateľ, ani
prokurátor a ani pán Z..

Obžalovaný v ten deň spolu s ostatnými účastníkmi dopravnej nehody popíjali pri V. K. W. V.. Obžalovaný
popíjal s pánom Y., ktorý mal pre nich vybaviť jeden obchod - U. V. E. Z. B. K. Q. K. B.. Potom sa ho pán
Y. opýtal, kto ich dovezie domov, na čo mu povedal, že on tu má vlastné auto a E. W. O. povedali, že
sa dohodnú, kto to odšoféruje. Ale či oni pili alebo nie, to on nesledoval, jednal s pánom Y.Y. a spolu aj
popíjali. Nesedeli pri jednom stole, ale vedľa pri inom stole. Ešte volal svojej manželke, že nech nachystá

spanie, že príde aj s tým Š. Y.. Boli tam aj peniaze, ktoré vrátili Y., požičal im, lebo mali problémy s
platbou za pohonné hmoty. Obžalovaný si všetko nepamätá, pamätá si len potiaľ, ako nastúpili do auta.
On nastúpil na miesto spolujazdca, dozadu za šoféra. Odtiaľ si nepamätá nič. Ostatné zistil vlastným
šetrením na základe toho, čo obsahuje spis. Určite si nesadol na miesto šoféra. Lekári, ktorí ho operovali
dali jasne najavo, že on to auto nemohol viesť. Nebolo v ľudských schopnostiach, aby to auto šoféroval

na takú vzdialenosť a s takými zraneniami a ešte z toho auta vycupitať a ísť si sadnúť k zosnulému Y..
Na pumpe boli v podvečer asi do 22.00, sedeli tam asi 2-3 hodiny. Obžalovaný na pumpu prišiel s O. U.
W. E., pán Y. tam už sedel. Prišli tam pešo, on mal auto v robote, čo je od tej pumpy asi 50 metrov. Koľko
a čoho vypili si nepamätá, ale bolo toho veľa, lebo Š. Y. mal ísť spať k nemu domov do I.. Obžalovanýasi nepil tvrdý alkohol, ten piť nezvykne, možno to mohlo byť víno. Mal ich tam doviesť buď E., U. O.,
oni povedali, že nebudú piť. Sedeli sami pri stole, lebo Š. Y. nechcel, aby sedeli s nimi. Koho nápad
bol nasadnúť do vozidla, to nevedel uviesť, ale nasadli všetci štyria, obžalovaný, Y., O. U. E.. Už vtedy

tam bola Y. K., obžalovaný nevedel, ako sa volá, ona tiež hovorila, aby nebláznili, aby nikam nechodili.
On jej vtedy hovoril, že idú spať k nim, teda že on a Y. budú spať u obžalovaného. Podľa vyjadrenia
obžalovaného O. sedel na mieste vodiča, E. sedel na mieste spolujazdca vpredu, Š. Y. sedel vzadu
vpravo za sedadlom spolujazdca a obžalovaný sedel vzadu vľavo za sedadlom vodiča. Obžalovaný si
pamätá len po to, keď povedali, že sa ide do K. Q. zaniesť peniaze a viac si nepamätá, mal ťažký otras

mozgu. Pamätá si už len, že sa zobudil v nemocnici B. I.. Preberali ho z umelého spánku. Mal zapadnutý
jazyk, bol ochrnutý, dýchal na prístrojoch, vnímal, že bol v nemocnici. V nemocnici bol asi mesiac. Jeho
ošetrujúcim lekárom bol v nemocnici primár MUDr. Urban. V nemocnici ho boli navštíviť E. U. O.. Oni na
tej návšteve najprv tvrdili, že to hodia na Y., že keď je už zosnulý, že jemu to už neublíži. Obžalovaný
im na to nepovedal nič. Potom prišli na návštevu druhý krát, možno týždeň po tom, a pýtali sa ho, či
si to pamätá. Povedal im, že áno, „pamätám si že si šoféroval ty“, teda E.. Konkrétne, že E. šoféroval,

obžalovaný nevidel, prišiel na to postupne z toho, čo mu povedali lekári a logickým myslením. Potom išli
preč. Ešte mu povedali, že keď to bude v pôsobnosti Krajského súdu v Trenčíne, že sa neboja toho, že
sa tomu niečo stane v tom zmysle, že sa to buď uhrá do autu alebo nejakým takým spôsobom. Keď to
nemohli hodiť na Y., tak to bolo v súvislosti s osobou obžalovaného, že keby bol obžalovaný, tak to vedia
vybaviť tak, aby sa mu nič nestalo, aby nebol odsúdený natvrdo. V takejto nejakej súvislosti. Odvtedy

s nimi obžalovaný nekomunikoval. S O. sa obžalovaný pozná asi 3 roky, s E. asi 2, sú len známi. O.
W. E. mali po nehode len povrchové zranenia. To, že šoféroval E. si obžalovaný odvodil z jednotlivých
výpovedí vo vyšetrovacom spise. A predtým, ako ho prišiel navštíviť E. W. O. mu v nemocnici povedal
lekár, ktorý ho viezol v sanitke, že videl auto po nehode, videl zranenia obžalovaného, že obžalovaný
v žiadnom prípade nemohol šoférovať to auto, lebo jeho zranenia to neumožňovali, aby odšoféroval to

auto na takú vzdialenosť. O. navyše povedal mame obžalovaného, že to bol E.. S manželkou sa bavil
o tom, že ak to bol Fula, tak vysúdia od neho odškodné za to, čo sa stalo, veď E. má vo firme založený
dom a obžalovaný vie, kto to bol a nemá sa báť.
Obžalovaný si nechal asi rok po dopravnej nehode vyhotoviť fotografie automobilu R. U., ktoré vyhotovil
novinár Q. S. a tieto predložil súdu ako dôkaz. Takisto predložil ako dôkaz trs vlasov, ktoré obžalovaný

sám odobral z vozidla, z miesta vodiča. Tieto dôkazy mu zamietol pán Š.S., tak to musel urobiť sám.

Z výpovede svedka Q. S. na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že pracuje ako novinár a fotografie
predložené obžalovaným na hlavnom pojednávaní vyhotovil ako fotodokumentáciu k pripravovanému
materiálu, ktorý sa má zaoberať týmto súdnym pojednávaním. Svedok sa stretol s obžalovaným a

zaujímal sa, o čo ide. Keď sa to dozvedel a prečítal si obžalobu, tak si chcel urobiť akoby takú novinársku
rekonštrukciu toho prípadu. Samozrejme, že ho zaujímalo, ako vyzerá vrak auta, pretože obžalovaný
má zranenie, o ktorom ako novinár pátral, ako mohlo byť spôsobené. Obžalovaný mu umožnil pozrieť
sa k vraku auta, mohol si urobiť fotodokumentáciu toho vraku, tiež mu ukázal zranenie. Vlastne všetky
fotografie vznikli ako obrázky k pripravovanému článku niekedy v priebehu minulého roku, ale asi to

bolo fotené na dvakrát. Všetky fotografie má svedok k dispozícii aj v digitálnej podobe, odkiaľ by asi
bolo možné zistiť, kedy tie fotografie vznikli. Svedok videl vrak už zaparkovaný na dvore v obci mimo
miesta nehody. Zaujímali ho detaily. Podľa správ, ktoré mal obžalovaný k dispozícii, dvere na jednej
strane auta nebolo možné otvoriť a svedok sa na mieste presvedčil, že ich bolo možné otvoriť a úplne
hravo bez nejakých problémov. Na mieste premýšľal aj nad tým, že ľavé predné dvere na mieste vodiča

neboli porušené tak, aby mohli spôsobiť také zranenia, aké má obžalovaný. Naopak zadné dvere na
ľavej strane mali také poškodenie a trčali z toho také ostré časti, ktoré by z jeho laického pohľadu možno
mohli spôsobiť toto zranenie. Uvažoval aj o inej variante ako o miesta vodiča, kde mohol obžalovaný
sedieť vo chvíli havárie. Samozrejme, on si ako novinár nemôže dovoliť špekulácie ani komentáre, ale
môže si dovoliť to, že sa zaujíma aj o možné iné varianty, ako sú možno v tej oficiálnej verzií alebo ako

vyplývali z policajných záznamov. Vrak toho vozidla je v takom otvorenom dvore, takže prístup k nemu je
voľný, ktokoľvek kto vie, že ten vrak tam je, k nemu môže prísť. Ak idete len okolo, tak si ho nevšimnete,
ale ak idete priamo za ním, tak on je prikrytý plachtou. Pokiaľ viete, aké auto je tam prikryté, tak môžete
k nemu prísť. Tie fotografie, to sú zábery, ktoré sú už výberom svedka, lebo pri takejto fotodokumentácii
sú aj zábery, ktoré sa nevydaria alebo sú neostré alebo svedkovi nevyhovujú. To sú fotografie, ktoré on

vybral ako možné k článku. Svedok bol fotografovať vrak auta asi dva alebo trikrát, lebo to vyzeralo, že
ten článok pôjde skôr, ako bude súd, a potreboval aktuálne zábery, aby nepísal v zime článok a nedával
tam zábery s rozkvitnutými kvetmi. Podľa jeho subjektívneho dojmu má pocit, že to auto našiel vždy
nasledujúci krát v takom stave, v akom ho predtým opúšťal a svedok má dojem, akoby ho obžalovanýodokrýval len kvôli nemu, akoby pri tom aute medzitým ani nikto nebol. Tie fotografie nevznikli na základe
požiadavky obžalovaného, tie fotografie vznikli len pre svedka s tým, že keď už bolo jasné, že bude
súdne pojednávanie, tak obžalovaný ho požiadal, či by mu tie fotografie neposkytol. To svedkovi nerobilo

problém. Vedel, že to nebude použité žiadnym spôsobom, ktorý by prekračoval jeho autorské práva
alebo záujmy vydavateľstva. Svedok sa s obžalovaným predtým nepoznal.

Z výpovede svedka X. Y. na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že nie je v príbuzenskom pomere k
obžalovanému. Svedok počul asi o 1:45 hod. silný náraz, ktorý ho zobudil. Pozrel sa cez drevenú roletu

a zbadal auto v záhradke. Tak sa išiel obliecť. Mamu nebudil. Vyšiel von, všetko si odomkol a keď prišiel
k autu, nikto v ňom nebol. Kým vyšiel von z domu, to mohlo trvať asi 4 minúty. Tam stretol jedného
pána, po ktorom vybiehal, že prečo im narazil do záhradky, ale vysvetlili si, že on je šofér U., a povedal
mu, že on je jedným z majiteľov domu. Na to sa popozerali. Nevie uviesť v akej vzdialenosti, ale na
chodníku smerom na Piešťany zbadali takých dvoch chlapov. Zakričali po nich a tí sa ani neobzreli.
Išli pozerať, čo kde je a svedok zacítil plyn, tak išiel k ich plynovej búde v záhrade, odstavil plyn a

zrazu sa na druhej strane ozval nejaký hlas. Zistil, že je to dievča, Q. S., zdravotná sestrička, ktorá sa
tam snažila jedného pacienta oživovať a obžalovaný kúsok odtiaľ stonal. Telefonovala a komunikovala
so záchrannou službou. Povedala, že prídu už aj hasiči a polícia. V priebehu pár minút sa dostavili
požiarnici, polícia, na to dve sanitky, jedna od K. Q., P. R. V.. Požiarnici mu pomohli úplne odstaviť plyn
a všetko zaistiť, zabezpečiť. Potom prišli policajti, tí už tam riešili, čo mali. Následne prišla služba od

plynárov a tí urobili opravu, aby sa dal plyn sfunkčniť. Ako prišli sanitky, svedok už bol len bokom, tam
prebiehalo oživovanie na mieste. Obžalovaného potom behom krátkej doby odviezli preč. Keď svedok
vyšiel von, dvere na aute videl zatvorené a na prednom skle bolo popraskané akoby preliačina od hlavy.
Obžalovaný bol na opačnej strane oproti ich domu za cestou. S obžalovaným sa nerozprával, videl,
že mu tam trčí kosť, nevie z ktorej ruky. Svedkovi vadí krv, tak mu prišlo zle a začalo ho napínať na

zvracanie. Nerozprával sa ani s S., ona oživovala toho, čo ležal, a pri tom neustále komunikovala so
záchrannou službou. Ona tam bola stále, aj keď tam boli sanitky a potom sa spolu tiež nerozprávali.
Teraz po takej dobe si už nie je istý, v akom poradí prišli hasiči, policajti a sanitky, ale to bola otázka pár
minút. Škodu 291,- Eur, ktorú si svedok uplatňuje, zaplatil svedok a mamu napísal, pretože je väčšinová
vlastníčkadomu.SvedokjezBratislavy,onaboladoma,keďsaopravyvykonávali,takjenechalpeniaze,

aby to všetko vyplatila.

Z výpovede poškodenej U. Š. na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že je družkou obžalovaného. V. E. a
V. O. sa k nej po nehode chodievali vypytovať na zdravotný stav obžalovaného. V deň, keď im povedala,
že sa už prebral z umelého spánku, vtedy obaja rezolútne povedali, že neexistuje, aby bol V. O.Á.

šoférom. Keď sa ich opýtala, kto teda šoféroval, povedali, že nevedia, ale vtedy tvrdili, že on určite
šoférom nebol. O. bol na návšteve viackrát, bol u nej aj so sekretárkou a W. E. sa ešte stretla, keď išla
navštíviť obžalovaného do nemocnice. Keď bol u nej O. prvýkrát, vtedy bol obžalovaný ešte v umelom
spánku, tak jej tvrdil, že šoféroval obžalovaný, ale ako im obom, E. U. O., povedala, že sa prebral, tak jej
obaja hneď povedali, že neexistuje, aby bol on šoférom. Poručík Z. na to, že uviedol obžalovaného ako

vinníka, povedal, že podľa pravidiel alebo podľa zákona to tak má byť, že vinník musí byť určený, ale
že následne pravý vinník sa ukáže pri vyšetrovaní, že bez toho to nejde. Neuviedol žiaden dôkaz, že to
bol obžalovaný. Svedkyňa bola vtedy v tej istej miestnosti ako obžalovaný, keď mu toto pán Z. povedal,
ona bola predvolaná na výsluch ako poškodená, ako majiteľka toho auta. Okrem nich tam nebol nikto.
To bolo hneď ten prvý termín, keď tam boli pozvaní, presný dátum svedkyňa nevedela.

Z výpovede svedka V. Z. na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že nie je v príbuzenskom pomere k
obžalovanému. V ten deň naložil vozidlo pekárenskými výrobkami a išiel na rozvoz do K.É. Q.. V Z. W.
mal na tachometri rýchlosť asi 40 km/h, lebo mal dosť času, neponáhľal sa, išiel pomaly cez Z. W.. Oproti
sebe videl iné auto, jeho svetlá. Veľmi sa oň nezaujímal, išiel po svojej strane, ale zrazu len strašná rana.

Odtrhli mu šrób na kolese, odtrhli mu skrinku na nárazníku, chytili nárazník a jeho dvere, šoférove, nešli
otvoriť, boli tak skrížené. Zľakol sa a nevedel, čo sa vlastne deje. Pozrel sa do jedného aj do druhého
zrkadla, zapol výstražné svetlá a chcel vyjsť von pozrieť sa, čo sa stalo. Vyšiel cez závozníka na tú
stranu, mohlo mu to trvať asi tri minúty. Pozrel sa k autu, odtiaľ nikto nevychádzal, myslel si, že utiekli.
Videl kráčať dvoch ľudí smerom na V. asi 20-30 metrov od seba. Ešte išiel k autu, keby bolo prípadne

treba dať prvú pomoc, ale išiel po druhej strane. Tam už potom zbadal, že v tej záhradke u toho pána, že
tam sú na aute otvorené obidvoje predné dvere, ale dnes si to už presne nepamätá. A vozidlo tam stálo.
Ten pán vyšiel von a hovoril mu, že čo blázniš, čo mi chceš barák vyhodiť do luftu? On mu povedal,
že prečo, že to nie je jeho auto, že on má tam U.. Na to tam dobehla taká panička, svedok nevie, čito bola tá sestrička, a videl, že mala v ruke mobil. On svoj nechal pod palubovkou. Poprosil ju, aby
zavolala policajtov. Prešli na druhú stranu chodníka a tam uvideli dvoch ležať. Teda ten jeden sedel a
kričal a ona hneď volala záchranku. Prví prišli policajti, potom prišli hasiči. On sa triasol, tak ich poprosil,

aby zavolali aj záchranku. Potom prišli dve, jedna z V. U. X. G. K. Q.. Ona sa medzitým pokúšala im
pomôcť. Svedkovi povedala, že tomu jednému už asi pomoci nie je. Svedok potom išiel pre mobil a
zavolal vedúcemu, povedal mu, čo sa stalo. Potom tam stále čakal, prišla doktorka, že ho musí prezrieť,
svedok jej povedal, že mu nič nie je, že sa iba trasie a odmietol aj injekciu. Potom prišiel nehodovkár,
dal mu fúkať a podpísal to. Potom prišli svedkovi kolegovia, on tam bol celú dobu. Preložil sa tovar a oni

išli namiesto neho rozvážať. Keď ho už pustili, tak odtiahol auto do pekárne.

Z výpovede poškodenej Q. S. na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že nie je v príbuzenskom pomere k
obžalovanému. Svedkyňa si pamätá, že Š. odišiel z roboty toho 31.09. asi o druhej s tým, že ešte s
dvoma pánmi išiel ešte nejaké auto pozerať a mali sa stretnúť večer okolo 19:00 hod. vo firme. Mali ísť
večer ešte do V.. On sa zdržal, tak volal, že je ešte v V.Š. a má ešte nejaké jednanie s pánom O. a s

jeho dvoma kamarátmi alebo spolupracovníkmi. Naposledy spolu hovorili o 20:30, ešte stále bol v V.,
tak sa dohodli, že sa už nestretnú, že už by bolo neskoro ísť na návštevu. Na druhý deň sa dozvedela o
tej havárii od V. S.. To bola zamestnankyňa tej dopravnej firmy týchto pánov. Tá jej volala, že čo sa stalo
s pánom Y., že čo mu je, lebo mali v noci haváriu. Jeden pán že je ľahšie zranený a jeden že je ťažko
zranený a že je na JIS-ke. Myslela si, že je v V. na JIS-ke, tak sadla do auta a išla do V.. Po ceste jej

ona volala, aby sa svedkyňa spojila s vyšetrovateľom v K. Q., že on jej povie bližšie. Tak to zisťovala.
Vyšetrovateľ jej potvrdil, že tam bol jeden pán mŕtvy, ale nevedia, kto to je, pretože nemal doklady ani
nič pri sebe, podľa čoho by ho identifikovali. Potom volala druhý krát. Povedal jej, že tam bol nejaký
známy z O., S. Š. poznal, takže tento podľa fotografii potvrdil, že on je mŕtvy. Ona už bola na ceste do
V., išla povedať Š. rodine, čo sa stalo. Oni bývajú v O., tam bola aj Š. sestra aj synovec, tak povedala,

že bola havária a že niekto je mŕtvy, že sa ešte nevie presne kto, tak išli spolu s O.O. a jej synom do
K. Q. na nehodovku a tam im to potom vyšetrovateľ potvrdil a aj podľa fotografii zdokumentoval, že Š.
je mŕtvy. Svedkyňa si uplatňuje ako škodu pohrebné trovy. Pohreb ale vybavovali spoločne. Predtým
žili so Š. dlho spolu, aj keď neboli zosobášení, tak ju pokladali za člena rodiny. V tom čase po pohrebe
to vybavovali všetko spolu s O. a jej synom a platilo sa to zo spoločných peňazí, z jej a Š.. Potom už

s odstupom času ju za rodinu nepokladajú, pretože ich zaslepili peniaze a teraz prebieha na R. W. V.
súdny proces o určenie dedičského práva. Truhla, veniec a služby okolo toho sa platili zo Š. peňazí,
ktoré zostali v aute, ktoré zobrala rodina O.. Takže to si svedkyňa uplatňuje a v dedičskom konaní sa to
rozdelí napoly. Uplatňuje si len to, čo je už uvedené v spise.

Z výpovede poškodeného X. S. na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že nie je v príbuzenskom pomere
k obžalovanému. Volal mu v noci vodič U., že mal nehodu, aby si zabezpečil tovar na linku do auta,
lebo on tam musel zostať. On si len zabezpečil druhé auto a druhého šoféra, aby sa preložil tovar, aby
pokračovali ďalej na linku, aby nemeškali po obchodoch. On nič nezisťoval ani neskúmal. Svedok bol
osobne na mieste dopravnej nehody, keď sa prekladal tovar. Na U. bol odtrhnutý jeden šrób na ľavom

prednom kolese, nárazník trochu stlačený a trochu dvere stlačené. Na to druhé vozidlo sa bol pozrieť,
ale až potom, keď už tam boli aj policajti, kým čakal na druhého vodiča. Pršalo a nepozeral nikade. Jeho
zaujímal hlavne tovar. Viac si z toho nepamätá. Škodu si neuplatňuje, lebo U. je už vyradená z evidencie
a to plánoval aj pred dopravnou nehodou.

Z výpovede poškodenej X. Y. vyplynulo, že nie je v príbuzenskom pomere k obžalovanému. Ona sa to
dozvedela až na druhý deň pred obedom. Vôbec nevedela, čo sa stalo s jej synom, až keď S. prišla
okolo obeda a prišla jej povedať, že takú smutnejšiu správu. Že štyria išli v aute, bola menšia nehoda
v Z. W., ale že medzi nimi jeden je zabitý. A vtom začala kričať, že to bude jej syn, keď boli štyria.
Policajti jej neprišli vôbec povedať v ten deň, keď sa to stalo. Nič nevedela, až kým jej ona neprišla z

K.Z. Q. povedať na druhý deň asi 11:50. Ppohreb vybavovala jej dcéra s vnukom, lebo svedkyňa nebola
schopná. Platili celý pohreb, truhlu a kar.

Z výpovede svedkyne Q. S. na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že nie je v príbuzenskom pomere k
obžalovanému. Bolo asi 1:38 hod., keď zhasla počítač. Robila vysokú školu, dokončievala prácu. Išla

si ľahnúť, keď asi okolo 1:50 hod. počula rinčanie skla, svišťanie gúm od auta, štekanie psov a potom
ticho. Na základe toho vyšla z postele, obliekla sa, vybrala deku a mobil s tým, že zobudila otca, že asi
niekto vošiel do dvora ich babky a treba to tam ísť pozrieť. Ona mala pred osemdesiatkou, bola vážne
chorá a v tom čase bola v dome sama, takže zobrala otca a išli k nej. Prešli okolo 500 metrov na koniecich ulice, keď na ulici bolo ticho, nič nebolo vidieť, bola tam viac menej tma, svietila asi každá pouličná
lampa, ale pri zastávke pred reštauráciou Y. našli vozidlo U.. Svedkyňa podišla bližšie, jej otec bol na
konci ulice a čakal, čo bude. Ona prešla okolo auta, myslela si, že tam budú nejakí zranení alebo niekto,

kto bude potrebovať pomoc. Auto bolo relatívne zachovalé, ale z auta vyšiel vodič. Keď sa spýtala, či
nie je zranený, alebo či niečo nepotrebuje, tak chcel len mobilný telefón na volanie polície, že sa mu
stala nehoda. Pýtala sa, či tam ešte niekto pri ňom zostal. Bol v šoku, nepamätal si, len tvrdil, že doňho
narazilo auto a že to auto išlo preč. Poskytla mu mobilný telefón, zavolal na políciu, ona odišla. Otec
už bol doma, lebo mu povedala, že sa nič nedeje a môže ísť domov. Už bola na ceste domov, keď išlo

osobné vozidlo od V. P. K. Q., osvietilo cestu a zistila, že na ceste je kopec skla. Vrátila sa, išla ešte k tej
U. a poprosila toho pána, aby išiel s ňou. Našli to auto, ona auto prezrela, či tam nie je niekto zranený,
hľadala lekárničku, ale tú v aute nenašla. Nikto tam nebol. Kričala, či niekto nepotrebuje pomoc, ale nikto
sa neozýval. Prešla na druhú stranu cesty a zakopla o mŕtveho človeka a vedľa neho bol ešte jeden
človek. Vtedy ešte nevedela, či je niekto mŕtvy alebo nie. Podišla k jednému pánovi, ktorý nedýchal, len
chrčal a bol pokrčený cez telo druhého. Uvoľnila mu jazyk a začal kľudne dýchať. Prezrela ho, krvácal

z ľavej ruky. Keď sa ho pýtala na okolnosti úrazu, nič si nepamätal. Zastavila mu krvácanie a zabalila
ho do deky. Potom sa venovala tomu druhému pánovi. Ležal na bruchu, ruky mal položené vedľa tela,
nedýchal. Prevrátila ho a medzitým volala záchrannú službu. Krvácal z čela, z uší, z nosa, nedýchal, tak
začala resuscitovať a pokračovala až do príchodu záchrannej služby. Ďalej to prebrala záchranná služba
a polícia. Medzitým ako bola pri aute, volala požiarnikov, lebo auto nabralo bránku, kde sa nachádzali

hodiny od plynového vedenia a býva tam staršia pani, ktorá je ťažká diabetička, tak sa bála, aby sa jej
niečo nestalo. Nebolo cítiť zápach ani počuť syčanie, ale pre istotu zavolala požiarnikov. Keď prezerala
auto R., ničoho sa nedotýkala, ale už vtedy v aute nikto nebol. Okná boli porozbíjané, vnútri bolo veľa
skla, ale nikto nebol v aute ani v jeho blízkosti. Dvere na aute boli všetky pozatvárané. Nikoho iného
okrem tých dvoch tam nevidela. Iba niekto kričal „je mi zle“, spýtala sa, či je z vozidla a povedal, že nie.

Mal baterku, tak mu povedala, nech odíde, ale nech jej nechá baterku, mala pri sebe len malý telefón
s malým displejom a nič nebolo vidieť. Bol to pán Y., potom sa jej predstavil. Keby svedkyňa náhodou
nebola obžalovaného našla, bol by zomrel, keby ich boli našli až ráno, lebo ich tam nebolo vidieť. Udusil
by sa. Svedkyňa si auto R. veľmi nevšímala, vie, že bolo strieborné alebo biele a boli na ňom vybité
sklá, hlavne na ľavej strane smerom od volantu, vnútri bolo kopec skla a pravou stranou bola nabratá

bránka smerom k rozvodnej skrini. Na ľavej strane boli vybité asi obe sklá. Sklo na piatych dverách bolo
prasknuté, nevie, či bolo aj rozbité. Ničoho sa na aute nechytala, lekárničku nehľadala v kufri. Svedkyňa
si myslí, že mŕtve telo bolo nesené, lebo bol tak uložený, ak je človek zranený a vychádza z vozidla,
nemôže padnúť tak rovno. Hlavu mal pritlačenú na chodník, ruky mal vedľa seba a takisto vedľa seba
mal položené nohy a bol vyrovnaný. Ten druhý bol vedľa neho pokrčený a ten mu padal cez nohy a bol

uložený priečne cez nohy mŕtveho. K miestu nehody sa blížili ešte dve ženy, tak na ne svedkyňa kričala,
že potrebuje pomoc a minimálne svetlo. Oni prišli a jedna sa jej predstavila ako lekárka, Q.. B., podišla k
pacientovi a povedala, že už je mŕtvy, aby zastavila oživovanie, ale z diaľky už videli záchranné služby,
tak ich vlastne už len odovzdali. Tieto dve ženy jej povedali, že z tohto smeru ako bolo to auto, videli
utekať ďalších dvoch. Až neskôr sa dozvedela, že boli tiež účastníkmi. Svedkyňa si ako zdravotná sestra

z chirurgie myslí, že ten mŕtvy musel zomrieť hneď v aute a podľa jej odhadu mal zlomeninu spodiny
lebečnej, čo sa v praxi jednoducho neprežíva a podľa nej musel byť na miesto, kde ležal, donesený, ale
nikoho nevidela niekoho vynášať. Ale bol v takej polohe, že to vyslovene vyzeralo, akoby tam bol ten
mŕtvy donesený. A asi by obžalovaný nebol schopný prejsť toľko metrov, ale nevie ako reaguje v šoku a
v alkohole, ale ani ona sama by nikdy nepovedala, že dokáže otočiť jednou rukou 150 kilového človeka,

na čo v nemocnici potrebuje 4 ľudí, ale aj ona bola vtedy v šoku a vtedy to dokázala. Prvé prišli podľa
svedkyne záchranné služby od V. a boli tam do 20-25 minút. Hasiči a polícia prichádzali spolu, mohli
tam byť asi 5-7 minútové rozdiely. Keď prišla polícia, obžalovaného už nakladali do sanitky. Keď našla
mŕtve telo a obžalovaného, obžalovaný bol k nej bližšie, nerozprával, iba jemne plytko dýchal. Bolo cítiť
acetón a alkohol. Cítila, že má úplne napnutý krk, tak predpokladala, že má zapadnutý jazyk. Prešla mu

za chrbát, tlakom na sánku sa táto povolila a začal dýchať. Nehovoril nič, iba stonal od bolesti, na jej
otázky nedokázal odpovedať, ani čo a kde ho bolí, iba stonal.

Z výpovede svedkyne A. O. vyplynulo, že je matkou obžalovaného. Do I. prišiel V. O.. Oni vedeli len
to, čo im prišli policajti oznámiť. Až na druhý deň vedeli, čo sa asi udialo. V. O. povedal, že sedel za

volantom V.. Svedkyňa nevie, aký V., ona ich nepozná, len toto jej povedal. Nebola za ním v práci, V.
O. prišiel do I., tam, kde býval obžalovaný, a tam toto povedal. V.K. O. tam bol iba raz a bola tam len
svedkyňa a on. V. E. svedkyňa nepozná.Z výpovede znalca V.. A. W. vyplynulo, že ako podklady pre vypracovanie znaleckého posudku boli
predložené biologické stopy. Stopa č. 1 bola zaistená suchým sterom z poškodeného čelného skla
zvnútra pred sedadlom spolujazdca osobného motorového vozidla R. U.. Stopa č. 2 bola zaistená

suchým sterom z poškodeného čelného skla zvnútra pred sedadlom vodiča osobného motorového
vozidla R. U.. A potom boli predložené 4 porovnávacie materiály od osôb, bukálny výter označený Š. E.,
suchá krv v plastovej skúmavke označená Š. Y., bukálny výter označený V. O. a bukálny výter označený
V. O.. Stopa č. 1 bola vložená do obálky a obsahovala 2 stopy označené 1/1 - ster na vatovú tyčinku
- skúmaním pomocou orientačnej skúšky na prítomnosť krvi nebola zistená pozitívna reakcia a bola

následne skúmaná metódami analýzy DNA. Časť tejto stopy obsahovala trichologický materiál, ktorý
bol uložený, nakoľko nebol spôsobilý na DNA analýzu. 2. časť tejto stopy č. 1 bola označená ako 1/2 -
ster tkanivo - tá bola skúmaná analýzou DNA. Stopa č. 2 bola zaistená na vatový tampón. Skúmaním
pomocou orientačnej skúšky na prítomnosť krvi nebola zistená pozitívna reakcia a následne bola stopa
skúmaná metódami analýzy DNA. Analýzou DNA boli potom skúmané aj porovnávacie vzorky od osôb,
ktoré svedok menoval predtým. K stope č. 1, ktorá obsahovala stopu č. 1/1 a 1/2, tak u týchto stôp

bola analýza DNA úspešná a bolo dokázané, že pôvodcom takto označených stôp je tá istá osoba
mužského pohlavia a zistený profil týchto stôp je zhodný s profilom porovnávacej vzorky bukálneho
výteru označenej Š. E.. K stope č. 2 - tam metódou kvantifikácie DNA nebola zistená prítomnosť
biologického materiálu, to znamená, že táto stopa ďalej nebola skúmaná - v tejto zaistenej stope nebol
zistený biologický materiál.

Z výpovede svedka Q. Z. vyplynulo, že bol na mieste dopravnej nehody ako príslušník polície.
01.10.2008 mu bola v nočných hodinách oznámená dopravná nehoda v obci Z. W. na ceste H.. I.
Č.. XX, kde z prvotného oznámenia bolo hlásené, že tam neznáme vozidlo narazilo do pekárenskej
U. a z miesta ušlo. Až následne pri presune na miesto dopravnej nehody mu bolo prostredníctvom

vysielačky oznámené, že vozidlo, ktoré narazilo do tej U. sa nachádza na mieste. Po príchode na
miesto sa v obci pri dopravnej nehode nachádzali dve sanitné vozidlá. V jednej zo sanitiek bol pán O.
ošetrovaný. V. Y. ležal na chodníku bez známok života. Počas presunu svedok telefonicky vyrozumel
znalca z odboru dopravy, aby sa dostavil na miesto dopravnej nehody a za jeho účasti sa dopravná
nehoda realizovala a vykonávala obhliadka. Na miesto bol tiež prizvaný jeho nadriadený, riaditeľ ODI v

Trenčíne V.. P. V., ktorý sa po krátkej dobe dostavil na miesto a bol prítomný pri vykonávaní obhliadky
a pri zabezpečovaní miesta činu. Nadriadený bol len účastný na mieste dopravnej nehody. Na mieste
boli zadokumentované stopy, ktoré boli zistené, vozidlo bolo zaistené a následne ráno bola vykonaná
obhliadka vozidla kriminalistickým technikom, ktorý vozidlo obhliadol a zaistil z vozidla stopy. Svedok
zo zistených poškodení vozidla a zistených zranení obžalovaného a situácie na mieste dopravnej

nehody usúdil, že pravdepodobne vodičom bol V. O., preto ho uvádzal ako vodiča. Ďalším šetrením
by sa preukázalo, či vozidlo viedol obžalovaný alebo nie. Svedok vedel o tom, že dve osoby z miesta
nehody ušli, V.K. Y. bol na mieste mŕtvy a svedok z toho, že vozidlo bolo značne poškodené na ľavej
strane, usúdil, že vodičom bol obžalovaný. Svedok na hlavnom pojednávaní poprel, že by pred družkou
obžalovaného povedal, že tam nemal koho uviesť ako vodiča, tak uviedol obžalovaného. Technikom bol

V. Č.. Obžalovaný sa k výpovedi svedka vyjadril, že nemal žiadny zákonný dôvod, prečo ho uviedol ako
vodičaatýmmiatolajznalcov,ženatakejtodomnienkesanemôžezakladaťvyšetrovacíspisaobžaloba.

Z výpovede svedka MUDr. Petra Urbana vyplynulo, že nie je v príbuzenskom pomere k obžalovanému.
Pacient k nim bol prijatý 01.10.2008 po dopravnej nehode, podľa zdravotnej dokumentácie o 4:15.

Pacienta priviezla záchranná služba s údajom, že pacient ako spolujazdec v osobnom aute - čelný náraz
P. U. a následne do plota - utrpel úraz. Podľa záznamu záchrannej služby to bolo hlásené 2:05, výjazd
bol 2:06 a na zázname sú podpísaní účastníci toho výjazdu. K nim na oddelenie pacienta prijímal Q..
I., ktorý vychádzal zo záznamov a údajov záchrannej služby, kde pri prijme popisuje, že „V. Y. P. Z. U.
W., V. V. V. R. R. U. Č., V. B., U. X. V. Č. V. B. - XX O.. Bol prijatý s pracovnými diagnózami - otras

mozgu, zlomenia hornej časti ramennej kosti, otvorená, 3. stupňa, dilacerácia ramena vľavo, tržnej rany
v zápästí vľavo, tržná rana na hlave v čelovej oblasti vpravo, pohmoždenie a podliatiny ušnice vľavo,
oderka a hlboké odreniny kože celého tela. Pacient bol prijatý na intenzívku. Po najnutnejšej príprave bol
zoperovaný. Bol riešený na operačnom sále a následne bol preložený na oddelenie Akútnej a intenzívnej
medicíny, kam bol prekladaný s diagnózami polytrauma, otras mozgu, pohmoždenie hlavy v spánkovej

oblasti vľavo a v záhlavnej oblasti obojstranne, tržná rana na čelovej oblasti na hlave vpravo, oderky
kože tváre obojstranne, najmä na ľavej strane, dilacerácia ľavého pleca a predlaktia vľavo, zlomenina
horného konca ramennej kosti trieštivá, s posunom, otvorená, 3. stupeň, stratové poranenie, oderky a
hlboká abrázia kože na hrudníku vľavo, zlomenina lopatky vľavo, trieštivá, pohmoždenie pľúc vľavo,zlomenina rebier vľavo, pneumotorax alebo prasknuté pľúca vľavo, pohmoždenie a oderky brucha v
oblasti mezogastria vľavo, pohmoždenie panvy vľavo, oderky a pohmoždenia oboch kolien, oboch pliec
a rúk obojstranne. Pacient bol na oddelení Akútnej a intenzívnej medicíny do 14.10. a následne bol

preložený P. V. ako do spádovej nemocnice. Na otázku obžalovaného, kde mohol v aute sedieť s
takýmito zraneniami svedok odpovedal, že nie je ani znalec ani kriminalista, takže sa nemôže vyjadriť k
mechanizmu vzniku úrazu, môže sa vyjadriť len k samotným zraneniam. Gro tej energie išlo do oblasti
ľavej strany hrudníka a pleca. Tá rana bola hlboko znečistená zrejme od štrku, piesku a toho, čo bolo
na ceste a z toho ramena bolo stratové poranenie, takže by mali byť nejaké zvyšky tkaniva alebo aspoň

krvné stopy v mieste, kde bol ten úraz. Po opakovaných otázkach obžalovaného svedok povedal, že keď
dobre pozerá fotografie interiéru vozidla, to, kde by mohol sedieť obžalovaný, skôr imponuje na oblasť
ľavého zadného sedadla, ale svedok zopakoval, že nie je súdny znalec ani kriminalista a nemôže sa
k tomu jednoznačne vyjadriť. Svedok sa nevie vyjadriť ani k tomu, či obžalovaný mohol byť schopný
so svojimi zraneniami prejsť sám od vozidla na miesto, kde bol neskôr nájdený. Svedok obžalovaného
operoval, okrem toho sa robia pred operáciou všetky dostupné vyšetrenia a priamo na operačnom stole

sa ošetruje.

Z výpovede svedka V. Š. na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že nie je v príbuzenskom pomere k
obžalovanému. Táto trestná vec mu bola odstúpená z dopravného inšpektorátu ako spisový materiál
v štádiu, že tam už boli vypracované všetky znalecké posudky, kde po doplnení výsluchov svedkov a

po zvážení všetkých dôkazov svedok vzniesol obvinenie voči obvinenému O.. Po vznesení obvinenia
prepočul obvineného, všetkých svedkov a na základe dôkazov, ktoré boli v spisovom materiály podal
návrh na podanie obžaloby. Na otázku obžalovaného, prečo boli zamietnuté všetky jeho návrhy na
doplnenie dokazovanie, svedok odpovedal, že prvotné stopy boli odobraté pri obhliadke miesta činu
a svedok nepovažoval za potrebné po pol roku alebo po akej dobe, kedy bolo vozidlo vrátené späť

obžalovanému, znova zaisťovať stopy, ktoré boli už predtým zaistené. Rekonštrukciu zamietol preto,
lebo podľa jeho názoru by táto asi nepriniesla žiadne nové skutočnosti a znalecké posudky, ktoré boli
v spisovom materiály svedok považoval za dostatočné.

Z výpovede svedka Ľ. Č. na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že nie je v príbuzenskom pomere k

obžalovanému. Svedok bol v predmetnej veci činný ako kriminalistický technik. Svedok si kvôli odstupu
času už nepamätá dátum ohliadky motorového vozidla, ale túto ohliadku vykonával v areáli odťahovej
služby E. B. K. Q. K. B. pri vážskom kanáli, je to buď V. U. I. T.. Auto bolo odparkované už havarované
v betónovej garáži s plechovou dvojkrídlovou bránou, ktorú mu pred ním otvorili. Svedok zistil, že v
garáži sa nachádza havarované vozidlo. Bol nehodovkárom požiadaný, či by tam nemohol nájsť nejaké

relevantné stopy. Bolo to už dávno a mal medzitým x prípadov, tak si nepamätá, či to bol Q. Z. alebo
niekto iný. Svedok hneď videl, že je tam, hoci malá, ale stopa, ktorú technik neprehliadne - na čelnom
skle bola prasklina z jednej strany od vodiča a z druhej strany aj s trichologickým materiálom - vlasmi,
ale presne nevie, na ktorej strane bol trichologický materiál a na druhej strane bol odobratý suchý ster
- čiastočky kože, ktoré voľným okom nie sú viditeľné. Obe stopy boli zvnútra čelného skla, jedna oproti

miestu vodiča a druhá oproti miestu spolujazdca. Tieto stopy sa odoberajú v predpokladanom mieste
výskytu stopy. Svedok bol na toto miesto prizvaný len preto, lebo má oprávnenie na zaisťovanie DNA
materiálu z miesta činu, ktoré by nehodovkár podľa interných predpisov nemal robiť a preto je dosť
pravdepodobné, že fotodokumentáciu nevyhotovoval svedok, ale samotný nehodovkár. Svedok nevie,
prečo tam nebola fotodokumentácia z odoberania stôp, hoci by jednoznačne mala byť, ale svedok to

nemusí fotograficky robiť pri dopravných nehodách. Vo vozidle boli aj voľne roztrúsené krvné stopy,
ale nehodovkár mu povedal, že potrebuje určiť niekoho, kto z tých štyroch šoféroval, tak týmto krvným
stopám neprikladali relevanciu. Asi nebola na takom mieste, kde by rozhodla, kto šoféroval. Svedkovi
bolo auto povytiahnuté po predné dvere, takže nemal možnosť prehliadnuť si ho celé poriadne, do
garáže bolo akoby zacúvané. Ďalšie stopy nezaisťoval, iba to, čo bolo od neho požadované, vedúcim

výjazdu bol nehodovkár. Ohliadku vykonával cez deň, boli ideálne podmienky, ale nepamätá si, s akým
časovým odstupom od dopravnej nehody bola vykonávaná ohliadka vozidla. Kde sa nachádzali krvné
stopy si svedok nepamätá, ale čo vie od nehodovkára, tak tie osoby sa tam dosť potočili a s tým autom
sa už hýbalo, ale pri čelnom skle si bol istý, že sa s ním nehýbalo, že nebolo vyberané. Keď svedok
nie je na mieste činu, ktoré je zabezpečené hliadkou, tak tie dôkazy sú neni relevantné vtedy, lebo

sú poprehadzované. On tomu môže, nemusí veriť. ale to čelné sklo si pozrel, že nebolo vyberané a
prehadzované, vyzeralo byť pôvodné, takže toto mu dávalo najväčšiu váhu, aby určil toho šoféra. Tie
krvné stopy, ktoré sa nachádzali vo vozidle, nemuseli byť z nehody. On tam bol zavolaný ohľadne toho,
kto šoféroval. Jemu nehodovkár vyslovene povedal „potrebujem určiť šoféra“ a toto mu vychádzalopresne na to čelné sklo. Dnes by sa dali krvné stopy zaistiť iba keby bolo zaistené, aby sa doňho
nedostali iné osoby. Pôvodca krvnej stopy by sa dal aj s takýmto odstupom času určiť iba vtedy, ak
by to nebolo napadnuté nejakými plesňami. K vzorkám vlasov, ktoré predložil obžalovaný v zalepenej

obálke s popísaným postupom odobratia stopy sa svedok vyjadril, že takáto vzorka by bola vhodná na
antropologické skúmanie, ale nie na skúmanie pomocou analýzy DNA, pretože obsah obálky môže byť
kontaminovaný dotykom inej osoby aj cez túto obálku, ak by prišlo k dotyku toho vlasu. Ale teoreticky je
možné skúmať aj takúto vzorku, mali už aj horšie veci na skúmanie. Znalci berú z korienku toho vlasu,
ktorý má určitý obal. Oni vyťahujú a množia DNA z toho korienka, ktorý má ten obal, čiže je veľmi málo

pravdepodobné, hoci by k takému niečomu mohlo dôjsť, že bude možné aj z takejto vzorky určiť DNA.
Technik by to urobil tak, že by to zabalil do dvoch alebo do troch papierových obálok. A hlavné je, aby
ten materiál bol dobre vysušený, lebo vlhký materiál sa kontaminuje aj cez tú obálku. Keď je dostatočne
suchý, stačí to dať do dvoch, troch papierových obálok. Na sušenie sú špeciálne štandardy, ktoré sa
dodržiavajú, napr. nemalo by na to nemalo vplývať slnečné svetlo, je na to špeciálna miestnosť, kvalita
ISA, ktorá platí pre znalcov platí aj u nich. Aj dnes po troch by sa dalo zvýrazniť krvné stopy vo vozidle

aj so zachovaním materiálu na skúmanie DNA, ale ide o váhu toho dôkazu, čo už nie je na posúdení
svedka. Ale to, či aj po troch rokoch nájdeme vo vzorke DNA, je najlepšie sa opýtať znalca z odboru
biológie.

Z opätovnej výpovede svedka Q. Z. vyplynulo, že nie je v príbuzenskom pomere k obžalovanému.

Dopravná nehoda sa stala v noci, svedok si už presne s odstupom času nepamätá, koľko bolo na mieste
svedkov dopravnej nehody, ale ak nejakí boli, určite ich vypočul, ale v noci sa na mieste určite veľa ľudí
nenachádzalo. Svedok vie, že na mieste bol prítomný vodič U.. Na mieste ešte bola sanitka, v ktorej
ošetrovali V. O. a prostredníctvom lekára svedok zistil, aké má zranenia, aspoň také dôležité, ktoré zistili
tým prvotným vyšetrením. Vie, že také najzávažnejšie bolo zranenie ľavej ruky. Videl ho aj v sanitke,

ale do sanitky sa nedostal. Na vypracovanie zápisnice majú interné smernice ako postupovať pri jej
protokolácii. Majú systém evidovania a zapisovania dopravných nehôd. Y. R. B. I. X.. V. bol pri dopravnej
nehode, pretože je štandardné, že sa vyrozumieva pri vážnej dopravnej nehode alebo pri smrteľnej
dopravnej nehode a potom je asi na jeho uvážení, či sa dostaví alebo nedostaví. Ak sa stane dopravná
nehoda a vozidlo je opustené, nikto sa v jeho blízkosti nenachádza a je pravdepodobné, že vodič ušiel, je

možné pri protokolácii uviesť, že vodič je neznámy, resp. bez uvedenia vodiča. Svedok nemá vzdelanie
z úrazovej medicíny alebo znaleckej činnosti, ale za tie roky, čo odslúžil na dopravných nehodách má
skúsenosti, na základe ktorých usúdil, že vodičom mohol byť obžalovaný. Zápisnica o mieste dopravnej
nehody sa hneď píše a protokoluje a vytláča sa hneď po spísaní. Najprv sa vykonajú všetky potrebné
úkony a až následne sa o tom vyhotovuje záznam. V zápisnici z 01.10. vyhotovenej o 13:10 je uvedení

už aj E. U. O., pretože vždy po zistení nových skutočností je povinnosť ich vložiť do tohto systému,
takže každý ďalší výtlačok, ktorý vyjde po tom origináli, už je dopísaný o tie nové skutočnosti, ktoré
boli dodatočne zistené. Po dopísaní sa vždy musí vytlačiť aktualizovaný záznam. Asi to nemá nejaké
označenie kódom, o tom svedok nevie, asi sa líšia časom vytlačenia. Svedok ich tam najprv dopísal a
vypočutí boli až následne. Originál je popodpisovaný účastníkmi a svedkami, na ostatných výtlačkoch

už je len podpis toho, kto ho vyhotovil. Svedok si nespomína, či bola vo vozidle krv. Na origináli z tejto
konkrétnej dopravnej nehody by mal byť podpísaný pán Z., lebo V. Y. bol mŕtvy, V. O. bol v sanitke a
pán E. W. V. O. sa na mieste nenachádzali. Odoberanie stôp svedok ponechal na uváženie technika.
Realizácia takejto dopravnej nehody alebo aj smrteľnej dopravnej nehody si vyžaduje dosť dlhý čas, za
prítomnosti znalca z odboru dopravy bolo miesto ohliadnuté, bolo nafotené, bol spravený videozáznam,

ktorý potreboval pre seba pán znalec a fotodokumentácia, ktorú si on uplatňuje do svojho znaleckého
posudku, boli vybavené všetky potrebné náležitosti a až keď sa ukončila práca na mieste dopravnej
nehody, až potom sa začne písať záznam a to môže trvať niekedy aj 10 hodín. Preto ten čas môže byť
aj 5, 3, 10 hodín. Podľa svojich skúseností svedok usúdil, že keď V. E. U. O. boli ľahko zranení, pričom
náraz smeroval do ľavej bočnej časti vozidla, tak podľa toho usúdil, že V. O. a V. Y. museli sedieť naľavo.

Vzorky z vozidla dal odobrať, aby sa to potvrdilo.

Z výpovede svedka poškodeného V. O. vyplynulo, že nie je v príbuzenskom pomere k obžalovanému.
V ten večer pili, G. B. V., V. B. K. Q., no a z K. Q. sa mali presunúť naspäť do V.. G. K. Q. odchádzali z
pumpy, tam šoféroval svedok, na konci K. Q. ich zastavili policajti, tí mu odobrali vodičský preukaz, lebo

nafúkal a V. O. ho ubezpečoval ešte pred tým, kým z tej pumpy odchádzal, že ako bývalý policajt má
známosti, že keby niečo bolo, tak on mu to vybaví, že sa nemusí báť. Obžalovaný nechcel ísť šoférovať,
lebo je moc opitý, tak svedok išiel. Tam ich zastavili policajti, zobrali mu vodičák s tým, že ďalšia jazda sa
nepovoľuje. Nemal vlastne ani najmenšiu chuť ďalej s nimi pokračovať, chcel ísť odtiaľ pešo. Nakoniecho prehovorili, že nejako to vybavia v V., tak si sadol naspäť do auta a išli smerom na V.. Vie, že V.
E. sedel na spolujazdcovom sedadla, svedok si sadal za neho a obžalovaný s pánom Y. boli ešte v
tom čase vonku. Potom si to svedok už veľmi nepamätá, nevie, či spal, odpadol alebo mal výpadok z

alkoholu, ale tesne pred tým nárazom sa prebral a tam si pamätá, že V. Y.Y. sedel vedľa neho a V. O.
bol za volantom a vtom bol ten náraz. Potom svedok nevie, čo sa dialo z autom, či sa točilo, skákalo
alebo čo, vie, že v tej kabíne dosť lietal, obúchaný tam bol a na ďalší náraz zostalo to auto stáť. Myslí
si, že vyliezol cez šoférove okno, lebo vie, že tam bol zakliesnený, bol vlastne preletený dopredu. Nohy
mal vzadu a cez tie predné sedačky tam tak bol, vyliezol teda pravdepodobne cez to šoférove okno von

a potom nevie, pamätá si až potom na druhý deň, keď sa prebrala mama ho brala do nemocnice na
vyšetrenie. Pili asi Q. alebo niečo sladké tvrdé. To začali v V. a potom v K. Q. na pumpe asi koňak, ale
tiež niečo tvrdé. V K. Q. boli asi hodinu. Počas celej tej doby B. K. Q. stále požívali alkohol. Svedok
nafúkal asi 1,5 promile alebo jedna osem, nevie presne. Pili vlastne všetci spoločne a pohárikov to bolo
dosť, začali v Piešťanoch piť asi od 19:00, 20:00 a B. K. Q. končili asi o 01:00. Prečo išli do K. Q. svedok
nevie, obžalovaný riešil s V. Y. nejaký obchod a toto celé bolo vlastne kvôli tomu. On od neho niečo

potreboval a chcel s ním v ten večer zostať a piť a silou mocou to chcel od neho. S V. O. mali vtedy firmu,
boli tam konatelia a to sa týkalo aj toho. Svedok zostal v ten večer s nimi piť a V. E. v ten večer prišiel,
mal od nich požičané firemné auto, tak ho v ten večer priviezol a zostal tam s nimi. On nepil a jedna
zamestnankyňa, čo tam s nimi bola, videla, že on ich odvezie, že bude šoférovať, tak ona vtedy odišla.
Keď sa presunuli P. K. Q., tam začal piť aj E.. Svedok nevie, prečo si nepamätá úsek cesty z K. Q. až

po moment pred nárazom, ale vie, že pozrel vedľa seba a vedľa neho V. Y. spal, pozrel dopredu a vtom
bol ten náraz. Keď sa svedok prebral po náraze, v aute už asi nikto nebol, nevie, ale asi nie. Svedok bol
polovicou tela vpredu a polovicou tela vzadu krížom cez sedačky. Jeho prvý moment bolo ísť cez predok.
Ďalej si svedok nepamätá, až od toho rána, keď sa prebral doma, ani nevie, ako sa odtiaľ dostal domov.
Svedok mal narazenú hlavu, bol obúchaný a s krčnou chrbticou mal problémy. Mal v minulosti zlomené

dva stavce a mal to tým nárazom ako natiahnuté alebo čo. Bolel ho krk a hlava skoro mesiac. Po ošetrení
bol s V. E., vlastne prespali spolu s E. u svedkovej mamy a on mu to opisoval tak, že vyšiel z auta až po
svedkovi. Hovoril mu, že svedok už bol vonku, keď vychádzal, tak potom išiel za svedkom a že svedok
ho ani nevnímal, nič, tak ho zobral P. Y., kde svedok býva. Tak ho mama uložila a ráno sa ho pýtala, že
čo sa stalo a či si na to pamätá a že musia ísť do nemocnice na vyšetrenia a policajtom to nahlásiť, lebo

asi o nich nevedia. Po nehode bol aj za obžalovaným, keď sa v nemocnici prebral. Svedok bol za jeho
ženou a s ňou sa o tom rozprával, ona mu to povedala. Najskôr bol za ním sám párkrát a potom tam bol
aj W. E.. Bavili sa spolu o tej nehode. Keď sa V. O. prebral, tak to vnímal tak, že stalo sa teda, bohužiaľ,
čo vysvetlil tak, že to treba chápať tak, že obžalovaný šoféroval a, vybúrali sa a zomrel V.K. Y.. Svedok do
nemocnice chodil za obžalovaným aj sám aj kvôli tej firme a keď tam bol W. E., obžalovaný začal útočiť

na neho, že šoféroval a on chce odškodné. E. si to vypočul, nereagoval na to, nechal to tak, že nech si
myslí, čo si myslí, veď sú nejaký vyšetrovatelia a znalci. Svedok pozná obžalovaného už dlho, pochádza
z tej istej dediny ako svedok a bližšie asi odvtedy, čo spolu založili firmu, môže to byť asi od roku 2008.
Teraz sa už nebavia a firmy skončila v roku 2009. Svedok uviedol, že videl V. O. tesne pred nárazom
šoférovať. Svedok si už presne nepamätá, či z vozidla vyšiel cez okno alebo cez dvere, ale išiel von

cez šoféra. Vo vozidle už šofér určite nebol, lebo išiel cez jeho stranu von a to by potom musel ísť cez
neho. Svedok si presne nepamätá, koľko alkoholu vypili, ale bolo toho dosť, pamätá si, že ešte v V. mali
toho plný stôl. Svedok mohol vypiť aj 20 pohárikov, boli to poháriky ako na šampanské. Predtým, ako
začali piť, svedok nejedol nič a ani počas pitia. Svedok si nepamätá, či niekomu poskytoval prvú pomoc,
možno aj hľadal okolo auta a pozeral niekoho, ale to nevie, skrátka si to nepamätá. Od toho nárazu

nevie, čo sa tam udialo, či s niekým komunikoval alebo zachraňoval niekoho, nevie. Svedok nevie, koľko
toho vypil B. K. Q., lebo to sa kúpila fľaška alebo dve a pilo sa z fľašky. Po dopravnej nehode sa stretol
s manželkou obžalovaného, U. Š.. Tak zbežne sa s ňou bavil aj o dopravnej nehode, pýtala sa ho, čo sa
stalo, tak jej to tak v stručnosti opísal a viac sa o tom nerozprávali. Jej prišli policajti oznámiť, čo sa stalo
a ona bola vtedy v tom, že mŕtvy je svedok, lebo vedela, že boli spolu s obžalovaným na jeho aute, tak

bola v tom, že svedok sa tam zabil. Svedok už nevie, či sa bavili aj o tom, kto šoféroval. Hlavne išlo o
to, že ona bola bez peňazí, a on jej mal nejaké peniaze poskytnúť, aby nejako prežili a to vlastne riešili.
Ona mu vlastne len povedala, že obžalovaný je v nemocnici v bezvedomí, že keď sa preberie, potom
mu dá vedieť, aby mohol ísť za ním. Svedok si to nepamätá, ale určite nebol pripútaný, veď keby bol
pripútaný, tak by odtiaľ asi nevyletel. Na otázku obhajcu obžalovaného, ktorý chcel aby svedok vysvetlil

rozpor medzi tým, čo uviedol v zápisnici o výsluchu svedka z 20.10. po vznesení obvinenia, kde svedok
uviedol, že skôr sa bavili o firme ako nehode, čo sa bavili o tej nehode, tak on stále tvrdil, že šoféroval V.
E., a tým, čo povedal svedok na hlavnom pojednávaní, že obžalovaný uznal v nemocnici, že šoféroval.
Svedok na to uviedol, že obžalovaný ešte v nemocnici vyjadril ľútosť nad tým, prvé to bolo tak, že bol onv tom a potom to celé preniesol na neho. Vlastne hlavne kvôli firme vtedy chodil za obžalovaným, on sa
vtedy ani nijako neospravedlnil. Či bol po náraze ešte v aute V. Y., to si svedok nepamätá. Po nehode
si nepamätá tiež nič, nevie kde bol V. O. U. V. Y.. Svedok nepije často, ale keď svedok viac vypije, tak

máva často okná. Svedok si priebeh prvého nárazu pamätá tak, že si myslel, že sa zrazili s autobusom,
nevedel, že je to U., jemu sa zdalo, že je to autobus, to sa dozvedel až potom, že to bola U.. Najprv bola
rana, teraz už svedok nevie, či to auto, rotovalo, sa točilo alebo skákalo, ale boli tam rotácie, lebo má
také úseky, že v tom aute lietal. A potom náraz a stálo to. Pohyb ostatných pasažierov v aute svedok
popísať nevie. Svedok si pamätá len útržky, že tam sa buchol, tam sa buchol a z toho si potom dával

dohromady, že ako asi ten náraz celý prebiehal. Keď si prečítal aj v zápisnici, že to auto išlo ešte 200
metrov a keď nad tým rozmýšľal, že prečo to auto nezastalo hneď pri prvom náraze a čo to auto robilo
potom, tak mu z toho vyšlo, že tam bola aj nejaká tá rotácia. Čo sa týka toho, kedy sa všetci štyria stretli,
na to svedok uviedol, že s V. Y. sa stretol prvýkrát okolo 16:00, pretože si potrebovali požičať peniaze na
zaplatenie faktúry, lebo im vypli tankovacie karty na autá a dohodli sa, že im peniaze požičia, ale chce
do zálohy dve autá. A to jedno auto mal E., preto prišiel s autom do V., aby sa mu to auto mohlo dať do

zálohy na ten týždeň alebo na tých 10 dní. Svedok to bol zaplatiť v banke, on to vybavil, no a dohodli sa,
že on si ide ešte niečo vybaviť, potom príde a pôjdu si vypiť. Potom mohli byť spolu od nejakej siedmej,
ôsmej. Najskôr sedeli v bare na Slovnaft pumpe s pánom O. a s ich zamestnankyňou, tam už pili. Tam
bol s nimi Y.. Š. E. prišiel neskôr, možno okolo 22:00, on priviezol to auto, inak by tam ani nebol. Všetci
traja spolu pili. Asi Q. alebo taký nejaký sladký tvrdý alkohol. V. Y. im objednával, potom prišli nejakí jeho

kamaráti, tak si na chvíľu prisadol nim a pil s nimi, asi po pol hodine si prisadol naspäť, ale objednával
stále aj im na stôl, dá sa povedať, že pili narovnako. Objednal prvé kolo, štrngli si a vypili. Objednal
hneď druhé a medzitým, ako sedel pri druhom stole, tak im dosť často chodili tie poháriky. Za chvíľku
bol ten stôl zasypaný pohárikmi.
Obžalovaný sa k výpovedi svedka vyjadril, že svedok klame, zavádza. Obžalovaný sedel s V. Y. bare, on

sedel s E. U. W. S. pri ďalšom stole a pri to stole zostal sedieť ešte jeden pán. Tam sa jednalo o to, že E.
už bol v kancelárii a prišiel tam s nimi do toho baru a objednávali si, čo chceli. V. bol taký gentleman, že
to zaplatil. Pilo sa preto, lebo v piatok mali ísť podpísať tú Z. na tie tri roky, tú prepravu. Pamätá si ešte,
že jeho neter ich bola žiadať, toho V., aby nikam nešiel. Ale svedok W. E. ho presvedčili, aby si do toho
auta sadol, že pôjdu do toho „masážneho salónu“ kvázi B. V.. To bola jedna z tých vecí. Ale obžalovaný

si nepamätá to, ako si sadal, sám si sadal na ľavú stranu za šoféra, ale nie ako on tvrdí, že si presadal
v K. Q. na miesto vodiča a presviedčal ho, že má známosti, keď už bol v tom čase zo zboru 10 rokov
preč. A nemal známosti také, aby mohol, navyše B. K. Q., tvrdiť niekomu, že tam má také kontakty, že
dokáže vybaviť papiere. To je hlúposť. O tu, v K. Q. K. B., nijakých policajtov v oblasti dopravy nepozná.
Takže svedok zavádza. A to, čo on tvrdí, že išiel cez neho, cez to sedadlo vodiča, nie je logické. Tam boli

použité bezpečnostné pásy a on s tými zraneniami, ktoré mal, si nebol schopný tak rýchlo odopnúť pás,
otvoriť dvere, z auta vypadnúť a odplaziť sa. A on až potom išiel cez to miesto vodiča. To nie je schopný
do takého času, aby ho nikto nevidel z tých ľudí, čo tam boli prítomní v tom čase, či V. Z., či ten z toho
domu alebo ostatní ľudia, čo boli v tom čase hneď prítomní na mieste činu. A ako povedala doktorka,
ktorá ten spis mala, on si celú situáciu pamätal, on nemal žiadny výpadok pamäti, je to aj v tej zápisnici

uvedené. To povedal účelovo. A ako im poradil P. D., najprv to hodia na V. Y., lebo je mŕtvy a potom to
hodili na obžalovaného. Že V. Y., keď už je mŕtvy, už sa mu nič nestane. Obžalovaný to auto nešoféroval.

Z výpovede svedka V. Š. E. vyplynulo, že nie je v príbuzenskom pomere k obžalovanému. Prvýkrát sa
stretli asi o 18:00 alebo o 19:00 v jednej reštaurácii v V.U. V. V.-Č. V. pumpe. Tam bol V. Y., V. O., V.K.

O. a slečna S.. Sedeli pri vedľajšom stole a niečo riešili, O., O. U. S.S. sedeli mimo, tak si k nim prisadol
a čakali, kým si pán Rybárik vybaví, čo má, po čase slečna S. odišla odviesť auto, sa vrátil a tam sa
bavili a pili v tej reštaurácii zhruba do 22:00, tam už bola záverečná. Potom V. Y. zaplatil a išli do K. Q.
K. B. na pumpu. Tam tiež popíjali. Bol tam nejaký konflikt medzi pumpárom a Y., tak odtiaľ išli preč. Po
ceste naspäť pri kruhovom objazde na začiatku K. Q. ich zastavila polícia - hliadka a odobrala pánovi

O. B.. Potom pokračovali ďalej smerom na V.. Medzitým chvíľu stáli na ranči V. Y.. Potom sa stala tá
dopravná nehoda. Auto sa zrazilo s U., sa roztočilo, nabúralo do plota a zostalo stáť. Po nehode bol
svedok chvíľu v bezvedomí. Keď sa prebral, tak v aute nikto nebol, akurát O. tam bol obďaleč. Tak sa
vydali pešo smerom k obci Y.. Na druhý deň išli k doktorovi a nahlásili to polícii. V bare boli ostatní skôr
ako svedok, on mal požičané auto, R. U., a tá sa mala založiť V. Y.. Auto bolo firmy V. O. U. V. O.. On im

mal to auto vrátiť. Pili sa aj nealkoholické nápoje, ale hlavne dosť alkoholických. Oni mali už dosť vypité,
keď tam svedok prišiel. Vie to aj z účtu, keď prišla čašníčka, V.K. Y. platil vyše 2.000,00 Sk. Okrem toho
bolo aj vidieť, že majú vypité. V.K. Y. sa tam chcel biť, že kto ho tam premôže, tomu dá 5.000,00 Sk.
Svedok pil hlavne pivo, asi 3 veľké pivá, potom nejaký Vermut - 3 alebo 4 poháriky. Svedok najprv pilpivo sám a potom, keď si tam štrngali, potom spolu. Najprv bol V. Y. W. W. S. odviesť to auto na ten
ranč, kde sa neskôr zastavili. Potom sa vrátil. Tá slečna mu na ten ranč odviezla aj ten R.. Do toho baru,
kde pili ich doviezol nejaký známy W. S.. V. Y. tam chcel odviesť svoje auto na ten ranč a aj to auto, čo

dostal do zálohy. Naspäť ich doviezol jeden pán na tmavomodrom V.. Oni tam sedeli a čakali, kým sa
vrátia. Potom odišli do K. Q. na pumpu po pravej strane zhruba v polovici cesty smerom na I., U. R., na
bielom R. U., ktoré riadil svedok. Vie, že vtedy sedel V. Y. vzadu, ostatné nevie. Prišli tam tak o 22:30,
23:00. bolo tam nejaké nedorozumenie medzi pumpárom a V. Y. asi tak na záver, svedok má pocit, že
to bol dôvod, prečo odišli. Vadili sa, že niekto niekoho o niečo oklamal, jednalo sa tam o nejaký dom

alebo o nejaký pozemok. To už nevie presne. Svedok veľmi nepije, na neho to dosť zaúčinkovalo. Išlo
o to, že oni si potrebovali požičať peniaze a V.K. Y. im požičia, keď sa s ním opijú. Pokiaľ svedok vie,
tak išlo o 500.000,- Sk. Preto sa zakladali tie autá vlastne. On nemá vzťah k tej firme, on sa pozná s
tými osobami. Svedok ich mal pôvodne len odviesť, lebo všetci pili. Nakoniec sa v K. Q. dohodli, že tam
budú piť a zostanú spať v kamiónoch. A čím sa viacej pilo, tým sa viacej mudrovalo a skončilo to takto.
Pôvodne sa už nikam nechystalo, pôvodne tam mali zostať. V. Y. najprv chcel ísť do toho K. Q. a potom

chcel ísť na ten ranč, niekomu volal, nech spraví nejaké stejky alebo čo. Ale nikto do ničoho nikoho
neťahal, každý sa rozhodol dobrovoľne. G. K. Q. na ten ranč išli tým autom, ktorým tam prišli, a šoféroval
V. O.. Svedok sedel vedľa neho. Za ním sedel V. Y. U. G. O. V.K. O.. Vyrazili na Piešťany a pri kruhovom
objazde ich zastavila hliadka. Vie toľko, že ten pán na pumpe ich zavolal. Ich zastavili a zobrali V. O.
doklady. Hliadka odišla preč. Najprv svedok vystúpil naspäť, niečo chcel ísť vybaviť s tými policajtmi, ale

poslali ho naspäť, tak si zasa sadol naspäť do auta tam, kde sedel. Ostatní sedeli v aute a V.K. O. bol s
tými policajtmi. O. sa vrátil do vozidla. Potom bola vadenica, lebo O.Á. nechcel ďalej šoférovať. Svedok
sedel v aute, oni sa vadili všetci traja potom vonku. Boli tam asi 15 - 20 minút a zatiaľ svedok zadriemal.
Nie je si istý, ale pamätá si, že O.Á. si sadol do auta za svedka, O. si asi sadol na miesto vodiča a Y.Y. za
neho. Pokračovali ďalej a ostatní sa bavili o vodičáku, že sa to nejako vybaví a nikto O. nepomohol, že

všetci zostali v aute a keď pili, mali si lné reči, že keby niečo, tak sa to vybaví, svedok driemal a počúval.
Šoféroval V. O.. Išli asi 5 km a zastavili na tom ranči. O. U. Y. vystúpili. Svedok a O. zostali v aute. Mohlo
byť 01:30, svedok tam zaspal. Potom pokračovali ďalej a svedok sa zobudil na to, že sa auto šmýka, že
išlo bokom. Potom narazilo do U., začalo sa točiť a po chvíli narazilo do plota. V čase druhého nárazu
už svedok nebol pri vedomí. Prvý náraz si pamätá. Ostatných vo vozidle nevnímal. Bol náraz, niekto

tam kričal, potom bol náraz a bolo ticho. Keď sa prebral, vyliezol cez spolujazdcove okno, lebo dvere
sa nedali otvoriť. Prešiel okolo vozidla a nikto tam nikde nebol. Z auta sa dymilo. Auto bolo doškrkané,
obúchané, strecha bola stlačená dole asi o 30 cm nižšie ako býva. Dvere na pravej strane sa nedali
otvoriť, asi bol zaseknutý centrál alebo nevie. Na ľavej strane vzadu boli dvere tak poškodené, že sa
nedali otvoriť. Ľavé predné dvere neskúšal, nikto tam nebol, tak na to nemal dôvod. Vykrikoval, nikde

nikoho nebolo. Až potom zbadal O. smerom na V. asi 30 metrov. O. so svedkom vôbec nekomunikoval.
Išli spolu k O.Q. rodičom. Svedok bol celý od krvi a v aute nikto nebol, tak nad tým moc nerozmýšľal. Bolo
mu divné, kde sú ostatní, veď preto ich aj hľadal, ale v aute ani v jeho blízkosti, 5 - 10 metrov od neho,
nikto nebol. Dokiaľ na mieste nehody bol, na mieste nebola žiadna iná osoba, svedok nikoho nevidel. Na
ošetrenie zobrala O. a svedka O. Q. hneď ráno na druhý deň. Ešte v noci, keď k nej spolu prišli, tak sa

svedka pýtala, čo sa stalo. Hneď v ten deň na ošetrenie svedok nešiel, lebo ho to nenapadlo. Na miesto
nehody nevolal ani políciu, ani záchrannú službu. Doktorka, keď boli na vyšetrení, to nahlásila polícii,
čo sa stalo. Bolo to na druhý deň ráno okolo 08:00, 09:00. Svedok mal rozbitú hlavu, nos, ústa, mal
vytrhnutú kožu a vlasy. Mal aj mierny otras mozgu. Celý bol modrý. Čo sa stalo s O. U. W. Y. zistil svedok
ráno. Dozvedel sa to od O. Ž., v noci tam boli policajti. O. nebýval u rodičov, ale u ženy a policajti tam boli

a povedali, že bola tá nehoda. Telefonovala niekedy ráno buď O. alebo jeho matke. Povedal mu potom
buď O. alebo jeho matka, že volala, ale nepovedala vtedy, čo sa stalo, ona si myslela, že to O. je mŕtvy.
Potom jej to bola O.I. Q. vysvetliť, čo sa stalo. Ona si myslela, že v tom aute bol iba O. W. O.I. a policajti
jej povedali, že jeden zomrel a jeden je ranený. Ona si myslela, že zomrel O. a Bábik je v nemocnici.
Svedok bol za O. viackrát v nemocnici. Bol tam aj s O.I., U. W. O. Ž., bol tam asi 3 alebo 4 krát. Veľmi

spolu nekomunikovali, lebo nemohol hovoriť, mal niečo s pľúcami, tak mu svedok povedal, že o nehode
sa budú baviť, keď mu bude lepšie. Bol to kamarát, tak ho išiel pozrieť. Svedok sa s ním poznal pár
mesiacov pred založením firmy O.. To, že boli ešte na ranči, neuviedol v skorších výpovediach, lebo si na
to nespomenul. Spomenul si na to až vtedy, keď mu policajt povedal, že tam chýba viac ako pol hodiny
medzi časom odkedy odišli a prišli tam. Potom ho to napadlo, ale až po vyšetrovaní. Útržkovite ho potom

napadlo viac. Niektoré veci si ani nie je istý, či tak boli. v čase dopravnej nehody svedok nemal so sebou
doklady, predtým mal zakázanú činnosť, nemal vodičské oprávnenie, bolo to za požívanie alkoholických
nápojov, ale v čase to už bolo vyriešené, zákaz už netrval, ale nemal so sebou doklady. Z V. P. K. Q.
šoféroval svedok, Y. sedel vzadu a ostatných nevie. Keď odchádzali z K. Q. z pumpy, svedok má dojem,že O. otváral Y. dvere vzadu za spolujazdcom, ale nie je si istý, to by bolo na zázname z kamery. On
si sadol dopredu, vodič bol O. U. O. sedel vedľa Y. za vodičom. Sadli si takto, lebo by sa inak do toho
auta nezmestili. V. Y.Y. má 150 kíl, V. O. má 190 cm, tak si predstavte, že by sedeli za sebou, tak by

sa netlačili, ale neznamená to, že by sa tak vôbec nevošli. V. O. W. I. Y. otváral na tej pumpe dvere,
že je to najlepšie miesto. Pri kruhovom objazde to už neriešili, vadili sa a jednoducho si posadali. Za
svedkom sedel Y., lebo si kvôli nemu posunul sedačku. Po nehode sa pri aute zdržal možno minútu,
možno dve. Nepamätá sa, že by tam v tom čase prišla nejaká iná osoba. Svedok nevie, či bol v čase
nehody pripútaný, ale asi nie. To auto tesne pred nehodou dostalo šmyk, takže išlo mierne bokom, na

čo sa svedok zobudil. Prišiel náraz a auto sa odrazilo a začalo sa dosť rýchlo krútiť. Potom nabúralo do
plota a až tam zastavilo. V nemocnici svedkovi pán Bábik povedal, že chce odškodné 2 milióny. Na to
mu svedok povedal, že sa o tom budú baviť, keď sa dostane z nemocnice. Tvrdil, že šoféroval svedok.
Svedok si presne nepamätá, či vyšiel cez dvere alebo cez okno, ale má pocit, že dvere nešli otvoriť, tak
vyšiel cez okno. Buď vyšiel jedným alebo druhým. Mal rozbitú hlavu a práve sa prebral z bezvedomia,
nemôže si to pamätať. Ale zadné spolujazdcove dvere - pravé mu nešli otvoriť.

Z výpovede znalca Ing. Ladislava Lackoviča vyplynulo, že nie je v príbuzenskom pomere k
obžalovanému ani k poškodeným a ich príbuzným. Znalecký posudok vo veci dopravnej nehody zo dňa
01.10.2008, ku ktorej došlo v obci Z. W. na ceste 1/61. s nejakými číslami svedok nebude zaťažovať, je
ich dosť. Z hľadiska ako prebiehala dopravná nehoda, za hľadiska objasnenosti tejto dopravnej nehody.

Miesto zrážky medzi vozidlom R. a vozidlom U. bolo v pravom jazdnom pruhu pohybu vozidla U., ktorá sa
pohybovalavsmereodV.P.K.Z.Q..Kuzrážkedošloasinasledovne.VozidloR.prešlodoprotismerného
jazdného pruhu a už sa asi začalo trošku vracať do svojho jazdného pruhu, ale nakoľko sa jednalo o
nákladné vozidlo U., tak došlo ku zrážke ľavou prednou časťou vozidla U., čiže fakticky už na ľavom
prednom kolese už boli skrutky poškodené, už možno povedať, že tam došlo k prvému stretu medzi

osobným vozidlom a nákladným vozidlom a hlavná devastačná záležitosť bola skriňová U., kde má ľavý
spodný roh, ktorá začala zasahovať ľavú prednú časť v smere ľavých predných dverí nejakých 30 cm od
stĺpika medzi dverami, čiže tam už je vidieť, že tam došlo k hlavnému nárazu týchto vozidiel. Po náraze
osobného vozidla do nákladného vozidla došlo k rotácii osobného vozidla, ktoré zastavilo niekde na
ceste I. triedy. Nakoľko nebola zadokumentovaná konečná poloha po tejto prvej zrážke, musel znalec

simulovať výpočet tejto dopravnej nehody na základe daných poškodení vozidla U. a vozidla R.. Pri
vykonaní výpočtu zrážky bolo zistené, že vozidlá v čase zrážky sa mohli pohybovať: U. v rozmedzí 48,2
km/h-58,9km/haR.vrozmedzí63km/k-77km/h,totobolirýchlostivypočítanévčasezrážky.Znalecsa
musel vysporiadať s otázkou, ako sa tieto vozidlá dostali do miesta zrážky. Na základe výpovede vodiča
vozidla U. a z technického hľadiska je prijateľné, že sa pohyboval rýchlosťou 50 km/h, ale z hľadiska

vozidla R. v tomto nehodovom úseku boli výpovede rozporuplné, resp. z hľadiska znalca, pri výpočte
tohto nehodového deja ich znalec nemohol použiť. Znalec bol zavolaný na miesto dopravnej nehody v
noci, ako sa stala. Tam zistil asi nasledovné. Začiatok miesta zrážky je na začiatku črepín, kde stanovil
pravdepodobné miesto zrážky a ako obhliadal nehodový úsek, tak išiel smerom na Piešťany a zistil, že
od pravdepodobného miesta zrážky sa nachádzala mŕtvola pasažiera z vozidla, ktorá sa nachádzala asi

66 metrov. Potom išiel ďalej a asi po 19 metroch našiel vozidla R., ktoré bolo pravou prednou časťou
vozidla zapichnuté v oplotení rodinného domu. Na základe skutočnosti, že medzi pravdepodobným
miestom zrážky a konečnou polohou vozidla v plote je približne 135 m, tak z technického hľadiska
je neprijateľné, aby po prvej zrážke sa vozidlo pohybovalo takým smerom a takou rýchlosťou, aby
sa dostalo až do tej polohy nárazu do oplotenia rodinného domu. Najpravdepodobnejší mechanizmus

pohybu vozidla - prvá zrážka, vozidlo rotovalo, zastavilo na nejakom mieste, svedok nevie na akom,
koľko uplynulo od zastavenia po ďalší pohyb, to posúdiť nevie, potom sa začalo posúvať smerom na
Piešťany, či zastavilo ešte medzitým, to takisto nevie, ale po tom začatom pohybe narazilo do oplotenia
rodinného domu. Zo znaleckého posudku je zrejmé, že vodič U. reagoval spravidla správne, nakoľko
vozidlo R. mu prešlo do protismeru. Nakoľko znalec nevedel, či vozidlo R. bolo brzdené do miesta

zrážky, dal také dva alternatívne pohyby do miesta zrážky, ale z hľadiska posúdenia zavinenia to nemá
význam, či brzdené bolo alebo nie. Vozidlo R., ktoré prešlo do protismeru bolo príčinou vzniku dopravnej
nehody, z technického hľadiska je príčinou, že porušilo pravidlá cestnej premávky. Zabránenie vzniku
dopravnej nehody - keby vodič R. išiel správnou technikou jazdy, že by sa držal vo svojom jazdnom
pruhu, vtedy by neprišlo k dopravnej nehode. Aby vodič U. mohol zabrániť dopravnej nehode a zastaviť

pred predpokladaným miesta zrážky, musel by sa pohybovať rýchlosťou 17 - 21 km/h, ale to je dosť
hypotetická otázka. Vozidlo po prvom náraze dostalo rotáciu smerom doprava. Ako bol na tvare miesta
nehody, videl, že ľavé zadné dvere boli prichýlené, čiže dali sa otvoriť, čiže boli otvorené. Keď zoberie
priebeh zrážky, že vozidlo bolo rotované smerom doprava, posádka, čo bola vo vozidle musela byťmomentovou silou pritláčaná na pravú stranu vozidla. Zo svedkovho hľadiska nie je pravdepodobné, že
by niekto vypadol z toho vozidla po prvotnej zrážke do pravdepodobnej polohy, kde zastalo prvýkrát.
A pri tej druhej zrážke, do toho plota, tam to nie je mysliteľné, tam nebola rotácia a bola tam malá

rýchlosť. Znalec na miesto prišiel asi do pol hodiny od vzniku dopravnej nehody, keď ho zavolali. Znalec
sa nezaoberal otázkou funkčnosti bezpečnostných pásov, nebolo to predmetom otázky. Podľa znalca nie
je možné, aby sa pasažieri počas nehodového deja dostali von z vozidla. Prvotný náraz - to mohlo mať
40 alebo 50 metrov pohyb vozidla od miesta zrážky. Keď tam nevypadli, tak potom už je vylúčené, aby
vypadli. Nie je takisto z technického hľadiska možné ani to, aby sa vozidlo dostalo samo, bez zastavenia,

až do toho plota. Nie je možné ani to, aby niekto vypadol zadným okom na piatych dverách a nie je
možné ani to, že by niekto vypadol z miesta vodiča.

ZvýpovedeznalcaMUDr.MariánaPamuluvyplynulo,ženiejevpríbuzenskompomerekobžalovanému,
poškodeným ani k ich príbuzným. Znalec vypracovával znalecký posudok na troch poškodených. Mal k
dispozícii spisový materiál, ktorý v tej dobe bol k dispozícii, mal znalecký posudok zo súdneho lekárstva

z pitvy poškodeného V. Y.. V. O. bol po zranení vyšetrený na traumatologickej ambulancii a oddelení
anestézie a intenzívnej medicíny. Z údajov, že bol účastníkom dopravnej nehody ako spolujazdec v
osobnom aute, malo sa jednať o čelnú zrážku do stojacej prekážky. Bolo tam bezvedomie, z ktorého sa
mal pri prvotnom vyšetrení postupne prebrať, pri vyšetrení už v nemocnici tam bola porucha vedomia,
stav bezvedomia, ale bol tlmený, F. D. W. tam bolo 4 body z normy 15, čo sa týka lokálneho nálezu

zranení - na hlave boli početné odreniny kože na hlave a tvári, na čele a v záhlaví boli tržné rany,
bližšie v dokumentácii neboli popisované, na ľavej ušnici bola tržnozmliaždená rana bližšie rozmerovo
nepopisovaná, hrudník súmerný, dýchanie bolo riadené za pomoci prístroja, čisté bez vedľajších
fenoménov, vľavo bolo oslabené, horné končatiny - vpravo početné odreniny, vľavo deformácia, opuch
a patologická pohyblivosť v oblasti ramena, devastačné poranenie mäkkých tkanív v oblasti ramena,

nervové a cirkulačné pomery boli v norme. Vykonané bolo množstvo vyšetrení včítane CT vyšetrenia,
kde na lebke a mozgu neboli zistené nejaké úrazové zmeny. Zistené boli známky nahromadenia vzduchu
v ľavej hrudnej dutine, čiže pneumotorax a prítomnosť krvi, čiže hemotorax, pomliaždenie ľavých pľúc.
Známky poškodenia, zakrvácania vnútrobrušných orgánov neboli zistené. Prebiehala liečby s tým,
že bol zaintubovaný, napojený na riadené umelé dýchanie, aplikované infúzie, antibiotiká, lieky od

bolesti, rany boli vydezinfikované, chirurgicky ošetrené, rameno bolo riešené vonkajším fixátorom, bola
robená rekonštrukcia devastačného zranenia mäkkých tkanív. V podstate od 01.10.2008, kedy došlo
k zraneniu, bol hospitalizovaný na oddelení anestézy a intenzívnej medicíny na riadenom dýchaní.
Dňa 03.10. bol odpojený z umelej ventilácie, potom dňa 14.10. preložený na traumatológiu, bolo
pokračované v liečbe, dňa 22.10. preložený na chirurgické oddelenie, potom bol prepustený dňa 31.10.

do ambulantnej starostlivosti. Ďalej bol v ambulantnej liečbe ortopéda, traumatológa. Dňa 03.11. bolo
konziliárne vyšetrenie na plastickej chirurgii z dôvodu stratového poranenia v oblasti ľavého ramena,
naplánovaný zákrok po odstránení fixátora. V decembri 2008 bolo plánované odstránenie vonkajšieho
fixátora z ľavého ramena a ďalšia liečba, ku ktorej sa znalec už nevyjadroval, nakoľko už nemal
dokumentáciu, resp. ešte to bolo popredu, ako sa vypracovával posudok. Čiže tento dotyčný pasažier

vo vozidle 01.10. utrpel otras mozgu bez známok pomliaždenia mozgového tkaniva, bez známok
krvácania do mozgu a do mozgových obalov, tržnozmliaždenú ranu v oblasti čela a v oblasti temena
vľavo, v oblasti ušnice, pomliaždenie hrudníka, pomliaždenie pľúc obojstranne viac vľavo, pneumotorax
a hemotorax vľavo, trieštivú otvorenú zlomeninu ľavej ramennej kosti, drvivé poranenie mäkkých
tkanív ľavého ramena, zlomeniu ľavej lopatky a tržnozmliaždenú ranu v oblasti ľavého lakťa bližšie

rozmerovo nepopisovanú. Celkovo možno hodnotiť zranenia tohto poškodeného ako ťažké, jednalo
sa o polytraumu, pričom zranenie pľúc, hrudníka a ramena možno považovať ako zranenia ťažké,
pomliaždenia a tržnozmliaždené zranenia možno hodnotiť ako zranenia ľahké. Čo sa týka mechanizmu
vzniku zranenia, zranenie vzniklo prevažne priamym mechanizmom, čiže priamym pôsobením nejakého
tupého, prípadne tupo-hranatého predmetu, ktorý pôsobil na miesta, kde došlo k priamym zraneniam.

Násilie smerovalo proti poškodenému hlavne z ľavej strany z pohľadu poškodeného. Vedené bolo na
oblasť ľavého ramena, ľavú stranu hrudníka, oblasť hlavy. Intenzita pôsobiacej sily sa dala hodnotiť ak
stredne silná až silná. Predmet, ktorý tieto zranenia spôsobil - bola to karoséria, poškodenie karosérie,
ktoré pôsobilo na povrch tela poškodeného. Uplatnil sa tam náraz a tlakové pôsobenie tvrdých tupých
až tupohranatých častí karosérie hlavne na oblasť toho ľavého ramena. Tiež priamym nárazom a

následným prenesením sily došlo k pomliaždeniu pľúc, vytvoreniu pneumotoraxu a hemotoraxu, ich
intenzita bola taktiež silná. Zlomenina lopatky vznikla prenesením pôsobiacej sily pri náraze do oblasti
ľavého ramena, intenzita silná. Zranenia takéhoto charakteru si vyžadujú dobu liečenia aspoň 2-3
mesiace, pri nejakých komplikáciách a odložení zákrokov plastickej chirurgie tá liečba môže trvať ajdlhšie. Pracovná neschopnosť býva ešte dlhšia približne o 1 mesiac - doba potrebná na rehabilitáciu u
toho poškodeného ramena. Poškodený bol obmedzený v bežnom spôsobe života, došlo k obmedzeniu
vo fyzickej záťaži v zmysle manuálnej práce, tiež čiastočne v zmysle psychickej aktivity, k výraznejšiemu

obmedzeniu v zmysle pohybu a chôdze u poškodeného v dôsledku zranení až na obdobie hospitalizácie,
keď bol pripútaný na lôžko napojený na umelom dýchaní. Obmedzenie pretrváva zvyčajne po dobu
PN, čo môže byť 3-4 mesiace. Zranenie v oblasti ramena bolo zranenie, ktoré zanechá trvalé funkčné
následky v zmysle obmedzenej hybnosti, takisto kozmetické následky v zmysle deformácie a stratového
poranenia mäkkých tkanív. Čo sa týka zranenia pľúc, môžu zostať trvalé následky v zmysle nejakej

zníženej vitálnej kapacity po zrastoch, ktoré môžu v pľúcach nastať. Bodovo zranenie vyčíslil, jednalo
sa tam o sumu 605 bodov, čo pri hodnote 13,60 Eur za bod činilo sumu 8.228,00 Eur. V. E. - ten
bol po zranení vyšetrený s odstupom času na chirurgickej ambulancii s údajom, že bol účastníkom
dopravnej nehody ako spolujazdec v osobnom aute. V lokálnom náleze boli popisované odreniny kože
v oblasti čela s úlomkami skla, viac tam nič takého závažnejšie na ňom zistené nebolo. Vykonané
bolo RTG vyšetrenie lebky, členka, pričom neboli zistené úrazové zmeny na kostnom skelete daných

oblastí. Liečba prebiehala ambulantne, boli tam aplikované analgetiká - lieky na tlmenie bolesti, odreniny
a rany boli vydezinfikované, odstránené boli úlomky skla, bol preočkovaný proti tetanu. Po zranení
bol vyšetrený dňa 01.10. v dopoludňajších hodinách, priebeh ambulantný, dĺžka liečby zvyčajne okolo
1-2 týždňov. Tento poškodený pri nehode utrpel pomliaždeniny mäkkých tkanív hlavy s odreninou v
oblasti čela, podvrtnutie a pomliaždenie v oblasti členka bez úrazových zmien na kostnom skelete

daných oblastí. Zranenia boli hodnotení ako zranenia ľahké. Čo sa týka mechanizmu - jednak zranenia
vznikajú pôsobením tvrdého tupého prípadne až ostrého predmetu na miestach, kde vpredu dochádza
k prejavom známok zranenia a jednak prenesením pôsobiacej sily rotáciu prípadne ohybom. Násilie
smerovalo proti poškodenému hlavne spredu, čiastočne z pravej strany, vedené bolo do oblasti hlavy
a čela a pravej dolnej končatiny a členka. Intenzita pôsobiacej sily bola prevažne slabá prípadne

až stredne silná. Došlo ku vzniku ľahkých zranení. V danom prípade bola po zhruba týždni liečba
ukončená. PN, pokiaľ je vystavená, trvá po dobu liečenia, teda 1-2 týždne. Obmedzenie u poškodeného
pretrvávalo po dobu liečby. Týkalo sa fyzickej záťaže, čiastočne pohybu a chôdze, menej výrazné tam
bolo nejaké obmedzenie v manuálnej práci. Trvalé následky dané zranenia nezanechávajú, ani v tomto
prípade nezanechali. Zranenia boli vyčíslené na sumu 15 bodov, čo činilo 204,00 Eur. V. O. - ten

bol tiež vyšetrený na chirurgickej ambulancii s odstupom času, udával, že bol účastníkom dopravnej
nehody ako spolujazdec v osobnom aute. Sťažoval sa na zranenie čela, nosa, ľavej ruky. V lokálnom
náleze nos bol so známkami po krvácaní, mierne opuchnutý, na hornej končatine boli odreniny kože
so známkami ľahkého pomliaždenia v oblasti chrbta ľavej ruky. Vykonané boli RTG vyšetrenia lebky,
nosa, krčnej chrbtice, neboli zistené úrazové zmeny na kostnom skelete, doporučené bolo neurologické

vyšetrenie, orientačný nález bol neurologicky negatívny. Liečba spočívala v aplikácii liekov od bolesti,
liekov prípadne mastí na urýchlenie reparácie tkaniva, zmiernenie opuchu. Vyšetrený bol dňa 01.10.,
ambulantná liečba trvala približne 2-3 týždne, pracovnú neschopnosť mal vystavenú do 31.10.2008. Pri
nehode utrpel teda pomliaždeniny mäkkých tkanív hlavy a tváre v oblasti nosa bez úrazových zmien na
kostnom skelete, podvrtnutie krčnej chrbtice bez úrazových zmien na kostnom skelete danej oblasti a

pomliaždenie ľahkého charakteru na chrbte ľavej ruky s odreninou kože. Zranenia ľahké. Mechanizmus -
zranenia vznikajú jednak mechanizmom priamym - priamym pôsobením tvrdého tupého, tupohranatého
prípadne ostrého predmetu na oblasť tváre, zranenie krčnej chrbtice vzniká mechanizmom nepriamym
prenesením pôsobiacej sily pri nekoordinovanom pohybe hlavy po náraze a pomliaždenie v oblasti
chrbta ľavej ruky vzniklo priamym pôsobením nejakého tvrdého tupého predmetu na oblasť ľavej ruky.

Liečbazranenítrvá1-3týždne,vtomtoprípadeoniečodlhšie-4týždne,alemožnotútodobuakceptovať
ako prijateľnú, to isté sa týka aj doby trvania práceneschopnosti. Obmedzenie v bežnom spôsobe života
pretrvávalo po dobu liečby 1-3 týždne, v tomto prípade to bolo nejako do 4 týždňov, čo sa dá ešte
akceptovať, týkalo sa jednak fyzickej záťaže, manuálnej práce, čiastočne psychickej aktivity. Zranenia
takéhoto charakteru tiež nezanechávajú trvalé následky. Bodovo boli zranenia vyčíslené na sumu 40

bodov, čo činilo 544,00 Eur. Hypoteticky na základe tých zranení a toho, čo bolo dovtedy zistené,
poškodený O. sedel na ľavej strane vozidla. V znaleckom posudku na V. Y. bolo uvedené, že zranenie
vznikli najpravdepodobnejšie v epicentre najväčšieho nárazu a devastácie toho vozidla, čiže na základe
toho svedok uviedol, že zranenia poškodeného O. mohli vzniknúť aj na pozícii predného sedadla, čiže
na pozícii vodiča. Z medicínskeho hľadiska podľa fotodokumentácie a devastácie vozidla si znalec vedel

predstaviť, že už i na prednom sedadle vozidla, pokiaľ by sedel V. O., že by mohlo dôjsť k zachyteniu o
karosériu U. ľavého ramena a že tam mohlo dochádzať už ku zraneniu charakteru, aké utrpel. V. E. - ten
musel sedieť pravdepodobne na prednom sedadle vedľa vodiča - v rane na hlave bolo sklo. V. O. - jeho
zranenia boli ľahké - kľudne mohol sedieť na sedadle zadnom, v tomto prípade na pravej strane, čiže zaspolujazdcom, pretože náraz, ktorý mal v oblasti hlavy a tváre mohol byť spôsobený nárazom do opierky
vozidla a pomliaždenie ruky takisto - mohlo k nemu dôjsť nárazom o hocijakú časť interiéru. Po hlavných
pojednávaniach si, ale nie je taký istý, či V. O. bol vodičom, lebo pokiaľ ľavé predné dvere nešli otvoriť,

nemohol so svojimi zraneniami vyliezť oknom, ešte by si vedel predstaviť, keby sa dali dvere otvoriť, že
by nejako vyšiel. Ale ako hovoril V. O., že tam bol smerom dopredu cez sedačku a keď vychádzal cez
predné okno vodiča, na sedadle už nikto nebol, nevie si to celkom predstaviť. Pri znaleckom posudku
sa opieral o posudok kolegu znalca, že tie smrteľné zranenia mali vzniknúť na tom mieste, kde bola
najväčšia devastačná zóna, a to bolo vľavo vzadu. Jedná sa tam o polohu toho vodiča, mohol to byť V.

O. U. V. O., jeden z týchto dvoch. Keby mal byť vodičom pán Rybárik, zasa ide o to, ako by sa dostal
z toho auta, tie ľavé dvere boli zakliesnené, tie sa zakliesniť nedali. Svedok ho nepovažuje za vodiča
toho vozidla. Čo sa týka V. O. a jeho zranenia hrudníka, tam sa nedá jednoznačne povedať, či vznikli
vpredu alebo vzadu. Došlo tam k nárazu do ľavej strany oblasti hrudníka a ramena. Svedok sa nechce
veľmi vyjadrovať k V. Y., to je skôr otázka na kolegu Š., U. V. Y. na to, že mal smrteľné zranenia, nemal
výrazné poškodenia na tele, ktoré by až tak zodpovedali tomu ľavému zadnému sedadlu, ale rešpektoval

závery kolegu. Svedok si myslí, že vzhľadom na požitý alkohol a G. V. O., nie je pravdepodobné, že
kúsoček by si veľmi dobre pamätal a zasa si pamätá. Je to skôr účelové. Z medicínskeho hľadiska,
keby bol chvíľu v bezvedomí, nepamätal by si nejaký úsek. V. O. si svedok vie predstaviť aj na sedadle
vodiča, pokiaľ by bol opretý a to vozidlo by ho nechytilo, mohlo to ísť mimo neho, ale tie zranenia boli
úplne ľahké, k tým zraneniam mohol prísť na hociktorom mieste okrem sedadla vzadu vľavo, lebo to

vozidlo bolo veľmi zdeformované. A tú pravú polohu tiež vylúčil, tam nesedel, lebo tam boli stopy DNA
od toho E.. Ale s tými zraneniami kľudne by ho mohol situovať aj do tej polohy. To, že svedkovi napísal
policajt do toho uznesenia, že vodič bol V. O., bral, že je tam údaj takýto. Bral do úvahy názor kolegu v
znaleckom posudku a hlavne vychádzal z toho, či z jeho medicínskeho pohľadu a fotiek, či k zraneniu
V. O. mohlo dôjsť aj na prednom sedadle na pozícii vodiča. Pri tých vedomostiach ktoré mal, usúdil, že

k týmto zraneniam mohlo dôjsť. Viac menej bral kolegov nález. Bral do úvahy záver druhého znalca, ten
povedal, že Rybárik sedel vzadu vľavo, O. musel sedieť vľavo. Doprava ho posadiť nemohol. Najväčšie
devastačné poranenia by mali byť u toho, ktorý sedí vzadu vľavo. Ale jedno je devastačné poranenie a
jedno je najzávažnejšie poranenie. Došlo tam k smrteľnému zraneniu a došlo k zraneniu devastačnému.
Takže teraz je to také. Kolega došiel k záveru, že ten so smrteľným zranením sedel v mieste, kde došlo

k maximu toho nárazu. V. O. cez okno vyjsť nemohol, nevie si predstaviť ako by sa sám dostal z toho
miesta vodiča von.

Z výpovede znalca MUDr. Františka Štullera, PhD., vyplynulo, že nie je v príbuzenskom pomere k
obžalovanému, k poškodeným ani k ich príbuzným. Znalecký posudok vypracovali spolu s MUDr.

Jozefom Krajčovičom, PhD., na Ústave súdneho lekárstva a odpovedali na otázky položené
vyšetrovateľom. Bezprostrednou príčinou smrti nebohého Š. Y. bolo zlyhanie riadiacej a regulačnej
funkcie mozgu v dôsledku zlomeniny kosti, klenby a spodiny lebečnej, v dôsledku krvácania do
mozgových komôr pri poškodení tvrdej pleny mozgovej a pri opuchu mozgu. Tieto utrpel pri dopravnej
nehodedňa01.10.2008akospolujazdecvzadu.Príčinasmrtijevpriamejpríčinnejsúvislostisdopravnou

nehodou a s dejom, ktorý sa udial pri dopravnej nehode. Čo sa týka vonkajšej ohliadky, urobili aj opis
šatstva, ten je napísaný vpredu, a plus sú popísané všetky poranenia. Našli pošpinenie odevov krvou,
výraznú obezitu, pošpinenie tváre krvou, rozsiahlu skalpačnú tržno - zmliaždenú ranu v pravej temennej
oblasti hlavy až na rozhraní pravého temena a záhlavia, ďalej plošná odrenina na čele a v pravej
temennej oblasti hlavy, krvné výrony na čele vpravo, odreniny na čele vľavo, odreniny v prednej časti

ľavého temena odreniny na chrbtovej ploche nosa, drobno pokryté krvné výrony na hornom viečku
ľavého oka a v okolí ľavej očnice, podliatinu na brade, podliatinu s krvným výronom pod kožou na
pravej očnici, škrabance na brade, zmliaždenie chrupavčitej časti nosa, výtok krvi z nosových príduchov,
odreniny na pravom pleci, neprítomnosť poškodenia hrudníka a bruchu, odrenina na pravom ramene,
na pravom lakti, viacero odrenín a škrabance na pravom predlaktí a na chrbte pravej ruky. Stará jazva

v oblasti vnútornej plochy pravého lakťa. Tržno - zmliaždená rana na ľavom lakti, podliatina na ľavom
lakti, odrenina na chrbte ľavej ruky, trofický, hojaci sa defekt pod pupkom, odrenina a škrabanec v oblasti
pravého kolena, odrenina nad ľavým kolenom, odrenina na vonkajšej ploche ľavého lýtka, neprítomnosť
iných chorobných zmien. Pri pitve bolo zistené plošné zakrvácanie pokrievok lebečných v pravej polovici
hlavy a v mieste korešpondujúcom s tržno - zmliaždenou ranou, ložiskové krvácanie do lebečných

pokrývok v miestach korešpondujúcich s odreninami na čele, impresívna zlomenina klenby a spodiny
lebečnej vo forme nepravidelná oválna vo výlomku pravej temennej, spánkovej, čiastočne záhlavnej
časti lebky, úrazové poškodenie tvrdej pleny mozgovej, opuch mozgu, krvácanie do mozgových komôr,
mierne zakrvácanie krčného svalstva a prednej dolnej časti krku, neprítomnosť poškodenia na hrudníku,vyšší stav bránice pre obezitu, arteroskleróza tepien, chorobné zväčšenie ľavej komory srdcovej,
stukovatenie pečene, skleróza obličiek, známky chronickej nedostatočnosti srdca na slezine a chronické
chorobné vykrivenie chrbtice - skolióza, iné chorobné alebo úrazové zmeny neboli zistené. Čo sa

táka chemického a fyzikálneho vyšetrenia krvi, metódou plynovej chromatografie v krvi bola stanovená
hodnota v krvi 2,08‰. Koncentrácia alkoholu v moči bola zistená 2,16‰. Z hľadiska týchto výsledkov,
tento výsledok spadá podľa laboratórnych vyšetrení do rozmedzia označovaného ako ťažký stupeň
opitosti. Nachádzal sa už v eliminačnej fáze opitosti, to znamená, že už vylučoval alkohol z organizmu.
V takomto ťažkom stupni opitosti je porušená koordinácia pohybov, rovnováha, chôdza je tackavá,

padavá s narážaním do prekážok, môže byť prítomná neschopnosť samostatnej chôdze, prítomná
eufória, tuposť, niekoľkonásobné predĺženie reakčných časov, znížená je sebakritickosť, odbúrané
sú morálne, etické zábrany, zvýšená agresivita, môže byť porucha priestorovej, časovej orientácii. V
niektorých prípadoch takáto osoba nie je schopná rozpoznať hroziace nebezpečenstvá, nemusí naň
správne reagovať. Koncentrácia 2,16‰ svedčí o tom, že v jeho organizme už dlhšiu dobu dochádzalo k
metabolizácii, vylučovaniu alkoholu z organizmu a koncentrácia v istý čas pred smrťou bola ešte vyššia.

Teoreticky tam vzadu mohol pán Rybárik driemať, určite nemusel nejakým spôsobom bedlivo pozorovať
okolie a nemusel byť v strehu de facto spal.
Ďalej z výsluchu znalca vyplynulo, že všetky poranenia zistené na hlave, lebečných a mozgových
štruktúrach bezpečne vykazovali známky vitality - aktívneho krvácania, ktoré vznikli pôsobením
vonkajšieho mechanického násilia na telo poškodeného počas jeho života, pričom mechanické násilie

malo veľmi veľkú intenzitu, pretože došlo k prekonaniu pevnosti, súdržnosti a elasticity pevných
lebečných kostí. Zraňujúcim predmetom, ktorý pôsobil na hlavu nebohého bol nepravidelný, na povrchu
členitý, tvrdý pevný predmet s nerovnými ostrými okrajmi. Mechanické násilie pôsobilo na hlavu
poškodeného formou prudkého momentového nárazu hlavy do nerovného p pevného tvrdého predmetu
a súčasným posunom čela a hlavy po tomto predmete. Zlomeniny klenby a spodiny lebečnej vznikli

nárazom pravej zadobočnej plochy hlavy na vyčnievajúci tvrdý pevný predmet s nerovnými okrajmi,
pričom okraje zraňujúceho predmetu spôsobili vznik tržnozmliaždenej rany veľkosti 8,5 cm v pravej
temennej časti hlavy. Úraz hlavy bol potom spojený s krvácaním do mozgových komôr. Iniciačným
momentom nehodovo zraňujúceho deja bola zrážka zadnej ľavej časti vozidla zn. R. U. s ľavou
bočnou časťou idúceho nákladného motorového vozidla. Došlo k prudkej decelerácii vozidla zn. R.

U., pričom telo poškodeného, ktorý vo vozidle musel nachádzať najbližšie k epicentru pôsobeniu
mechanického násilia, decelerácia vozidla viedla k posunu tiel pasažierov bočne doľava a následne
doprava.Poškodenývzhľadomkopitostimoholmaťspomalenéreflexy,došloknárazuhlavyaostatného
tela proti deformujúcej sa streche, alebo s rámom dverí, resp. deformovaným stĺpikom vzadu. Prudkým
nárazom o deformovaný kov došlo ku vzniku zlomeniny klenby a spodiny lebečnej, teda poranenia, ktoré

vyústilo do jeho smrti. Dopredný náraz do plota bol zrejme ukončením nehodovo zraňujúceho deja. V
čase spracovania posudku znalci nevedeli, že poškodený a V. O. bol nájdený mimo vozidla. V danom
prípade išlo o smrť násilnú, ktorá kje v priamej časovej a príčinnej súvisloti s poraneniami skeletu a
lebečných a mozgových štruktúr, ktoré poškodený Š. Y. utrpel pri dopravnej nehode ako spolujazdec na
zadnom sedadle v osobnom motorovom vozidle zn. R. U.. O tom pochybnosti nie sú. K smrti nebohého

sa nedalo zabrániť ani okamžitou odbornou lekárskou pomocou.

Znalec uvádza, že to bola veľmi zložitá dopravná nehoda, nebola to každodenná, a preto aj
posudzovanie prebieha takýmto spôsobom. Znalec sa cez telefón pýtal vyšetrovateľa, aké zranenia
utrpel pravdepodobný vodič. To im povedal, ale nepovedal im detailne presný rozsah tých poranení,

to si vypočul na hlavnom pojednávaní od dvoch lekárov. Ako súdny lekár môže povedať, že nebohý
mohol sedieť vzadu vľavo alebo vzadu skôr v strede ako vpravo. Čo sa týka V. O.O., určite sedel vľavo,
mohol sedieť na sedadle vodiča, ale vo vzťahu k deformácii dverí a vo vzťahu k tomu, v akom rozsahu
boli zranenia prezentované, znalec pripúšťa možnosť, že mohli vzniknú aj pri jeho polohe vzadu ako
spolujazdca vzadu za vodičom. Bolo tu prezentované pomliaždenie pľúc, obojstranne viac vľavo, čo

znamená, že doprava mu tiež pôsobilo nejaké mechanické násilie, čo veľmi dobre mohlo byť aj telo
spolujazdca, ktorým mohol byť ten obrovský chlap, ktorý sedel vedľa neho vzadu, to znamená nebohý
V. Y.Y.. Z tohto dôvodu mohol V. O. z pohľadu znalca sedieť aj vzadu vľavo. Čo sa týka W. O., jemu
namerali policajti 1,8 ‰ alkoholu. Nebohý mal 2,08‰. Teda výpoveď, že pili tak narovnako, by zhruba
sedela. Musí sa brať do úvahy, či W. O.I. je alebo nie je naučený piť alebo je osoba, ktorá pije len

príležitostnerazzačas.Hodnota1,8‰ -2,0‰ jeprechodmedzistrednouažťažkouopitosťou.Určitebol
spomalený, mal predĺžené reakčné časy, pomalšie reagoval na zmenu - svetlo, čas, atď., ale je možné,
že si uvedomoval, skutočnosti, ktoré sú tam. Tie útržkovité výpadky pamäte, ktoré tu prezentoval, to
je psychiatrický nonsens. Keby tu podľa znalca sedel kolega z psychiatrie, tak by povedal, že to nie jemožné. Jeden zo svedkov mal niečo z členkom na pravej nohe, to by mohlo byť aj z toho, ako šofér má
nohu na plyne a k tomuto zo súdnolekárskeho hľadiska mohlo dôjsť pri tom protináraze. Kľudne mohol
byť šoférom aj jeden zo svedkov, teda E. a O.. Keď znalec pripustil možnosť, že O. mohol sedieť vzadu,

tak by musel šoférovať jeden z nich dvoch, lebo V. Y. nemohol sedieť vpredu, to by mal jednoznačne iné
zranenia, túto možnosť svedok vylúčil. Obžalovaný skôr asi sedel vzadu, ale mohol pri bočnej decelerácii
vozidla svoje zranenia utrpieť aj vpredu, aj vzadu, ale podľa toho, čo tu počul, skôr sedel vzadu. V. Y.
sa nemohol dostať z vozidla sám, tam muselo nastať také bezvedomie, že nebol schopný aktívny a
cielených vôľou ovládaných pohybov. Čo sa týka obžalovaného, pokiaľ bol v primárnej fáze šoku, tam

pri istej hladine adrenalínu sú schopné, síce asi skôr chaotické, ale sú schopné únikové pohyby, lebo
šoková alebo stresová reakcia je útek, únik. Akonáhle klesla hladina adrenalínu, tak išiel k zemi, pretože
skolaboval, odpadol. Ale nebol by schopný pri jeho zraneniach vytiahnuť z vozidla Y., s tým ramenom
to neexistuje.

Z výpovede svedkyne O.. A. B. na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že sa svedkovia poškodení V. O. U.

Š. E. bavili o tom, že vinu za nehodu zvalia na obžalovaného ako vodiča.

Z prečítanej výpovede poškodenej Q. O. U. V.Z. X. O. vyplynulo, že neboli svedkami dopravnej nehody s
tým,žepohrebnebohéhovybavovalapoškodenáakojehosestraakoajuhradilanákladynajehopohreb.

Z Doplnenia znaleckého posudku č. 14/2009 znalca Ing. Ladislava Lackoviča vyplynulo, že prvý kontakt
medzi vozidlom U.U. U. a vozidlom R. U. je ľavá strana vozidla U. v oblasti spodného rohu korby s
vozidlom R. U. v oblasti ľavých predných dverí (približne v strede medzi kľučkou a spodnou hranou
okna), kde je začiatok poškodenia. Pri doprednom pohybe oboch vozidiel dochádzalo k prenikaniu rohu
korby vozidla U. do karosérie vozidla R. U., došlo i ku kontaktu ľavej prednej bočnej časti vozidla Avia

(poškodenie ľavej prednej bočnej časti predného nárazníka, ľavých dverí, ľavého predného blatníka,
utrhnutá skrutka a poškodenie disku ľavého predného kolesa) s ľavou bočnou časťou vozidla R. U.
v oblasti ľavých zadných dverí, ľavého zadného kolesa, ľavého zadného blatníka. Pri prenikaní rohu
korby vozidla U. cez stĺpik B karosérie a oblasť zadných dverí vozidla R. U. došlo k prudkému zníženiu
rýchlosti vozidla R.V. U., pri náraze došlo k prudkému bočnému zrýchleniu, čo spôsobilo natočenie, resp.

rotáciu, vozidla R. U. zľava doprava. Z hľadiska prudkej decelárcii došok prudkému doprednému pohybu
pasažierov vozidla R. U. (poškodeného čelné sklo). Po tomto náraze došlo k pohybu ľavej bočnej časti
vozidla R. U. po ľavej bočnej časti vozidla U. (zanechané poškodenia po celej dĺžke korby vozidla U.).
Po zrážke vozidla R. U. ostalo v nerovnovážnom stave, došlo k natočeniu vozidla R. U., nakoľko rázové
sily pôsobili v bode rázu v určitej vzdialenosti od ťažiska vozidla R. U. a došlo k točivému momentu.

S najväčšou pravdepodobnosťou nedošlo k rotácii vozidla tzv. hodinám. Znalec nemá vedomosť, že
pri, resp. po zrážke, predmetných vozidiel došlo k otvoreniu dverí. Vozidla R. U.. Na základe analýzy a
výpočtu zrážky (fyzikálne zákony) predmetných vozidiel je málo pravdepodobné, že pasažieri z vozidla
R. U. mohli vypadnúť (spolujazdec na prednom sedadle a zadnom sedadle), ak sa dvere na pravej
strane vozidla R. U. pri pohybe do konečnej polohy neotvorili. Smer priečnej sily pôsobila na pasažierov

vozidla po rotácii zľava doprava a preto je z technického hľadiska málo pravdepodobné, aby došlo k
vypadnutiu pasažierov, ktorí boli na ľavej strane vozidla R. U. aj v prípade otvorených dverí na ľavej
strane vozidla R. U.. Z fyzikálneho hľadiska pasažierov priečna sila natláčala do pravej strany vozidla.
Ďalej z doplnenia znaleckého posudku vyplynulo, že z technického hľadiska nie je prijateľné na základe
vzniknutých poškodení predmetných vozidiel a rýchlosti vozidla R. U., aby od miesta zrážky s vozidlom

U. po zadokumentovanú konečnú polohu vozidla R. U. (náraz do oplotenia rodinného domu), bola
vzdialenosť cca 135 m bez zastavenia bez dopredného pohybu s hnacou silou motora.- Z technického
hľadiska nie je prijateľné, aby od miesta zrážky vozidiel vo vzdialenosti cca 116 m sa nachádzalo telo
pasažiera po vypadnutí z vozidla R. U..

Z Doplnenia znaleckého posudku č. 16/2009 znalca MUDr. Mariána Pamulu vyplynulo, že skutočnosť,
že vozidlo šoféroval obžalovaný pri spracovaní znaleckého posudku bral ako podstatný a overený fakt,
na základe obsahu uznesenia o pribratí znalca, kde bolo uvedené, že vozidlo riadil obžalovaný. Mal k
dispozícii záver, že znaleckého posudku znalca MUDr. Štullera, Phd., ktorý vypracovával posudok na K..
Š. Y., ktorý vo svojich záveroch uviedol, že vzhľadom ku zraneniam, tento sedel v epicentre najväčšieho

pôsobenia násilia t. z. vo vozidle R. U. vzadu na ľavej strane. Mal teda dva hodnoverné údaje o pozícii
obžalovaného a K.. Š. Y.. Preto zranenia obžalovaného museli vzniknúť pri sedení vo vozidle vľavo a
uviedol polohu na mieste vodiča. Poškodenie vozidla R. U. začínalo niekde v oblasti stredového stĺpika
medzi prednými a zadnými dverami, pričom tento stredový stĺpik bol poškodený, čo dávalo predpoklad,žezraneniaobžalovaného-hlavneľavérameno,aleajostatné,mohlibyťspôsobenéužtýmtostredovým
stĺpikom. Určite už vtedy si vedel predstaviť vznik zranení obžalovaného pri polohe sedenia vo vozidle
vľavo vzadu za vodičom, preto určite uviedol, že sedel jednoznačne vľavo vo vozidle. Ako fakt bral údaj

v spisovom materiály a vyjadrenie MUDr. Štullera PhD. Na hlavnom pojednávaní z výpovedí svedkov,
znalca z odboru dopravy, výpovede MUDr. Štullera PhD. Sa dozvedel, resp. vyšli najavo skutočnosti,
resp. pripustenie inej polohy vo vozidle nebohého Š. Y. zo strany Štullera Phd.. dôvody, pre ktoré
uviedolnahlavnompojednávaní,ževodičomnemuselbyťobžalovanýsú,žeMUDr.ŠtullerPhD.Pripustil
možnosť, že nebohý Y. sedel vzadu vpravo za spolujazdcom a nie vľavo za vodičom. Tým sa zmenil

stav a vznik závažných zranení obžalovaného, pokiaľ bolo „uvoľnené“ miesto vzadu za vodičom dávajú
opodstatnenú úvahu o tom, ž tieto zranenia vznikli na miestach, kde bol devastácia karosérie výraznejšia
- vzadu vľavo; ďalej dvere vodiča boli deformáciou karosérie v stredovom stĺpiku pevne zatvorené
a nedali sa otvoriť. Zranenie obžalovaného z medicínskeho hľadiska vylučovalo, aby sám z vozidla
vyšiel, napr. cez rozbité oko vodičových dverí, resp. cecz dvere spolujazdca vpravo. Ako vyplynulo, z
hlavného pojednávania neb. Y.S. U. U. O. sa nachádzali na ceste mimo vozidla niekoľko metrov od

miesta nárazu do múru. Obžalovaný pri svojich zraneniach nemohol sám vystúpiť z vozidla a pokiaľ
bol na mieste vodiča ani vypadnúť. Najpravdepodobnejšie bol z vozidla vytiahnutý. Ak vezme do úvahy
výšku a hmotnosť obžalovaného, vzhľadom na veľkosť vozidla R. U., pri jeho zraneniach a bezvedomí,
vytiahnutie tejto osoby pozície vodiča, cez predné dvere spolujazdca by bolo veľmi náročné fyzicky a
časovo. Preto pravdepodobnejšie je vytiahnutie obžalovaného z vozidla cez dvere, ktoré sa dali otvoriť,

resp. boli otvorené, teda zadné ľavé, čo by nasvedčovalo o polohe vo vozidle na zadnom sedadle za
vodičom. K svedkovi O. znalec uviedol, že tento utrpel ľahké zranenia ako uviedol vo svojom posudku,
nedošlo u neho k otrasu mozgu, z medicínskeho hľadiska mu pripadali ako alibistické a zavádzajúce
výpadky na určité okolnosti nehody, pričom iné si pamätal celkom dobre. Vo svojej výpovedi uviedol,
že že vo vozidle sedeli - O. za volantom, E. na mieste spolujazdca vpredu, za vodičom sedel Y. a

on sedel vzadu za spolujazdcom a po nehode svedok vyliezol cez okno vodiča,, čo z medicínskeho
pohľadu nie je možné, aby pokiaľ obžalovaný sedel za volantom, aby cez neho vyšiel cez vodičovo okno,
lebo postava obžalovaného mu nevytvoril priestor. Cez okno vodiča by mohol vyjsť von len pokiaľ by
obžalovaný nesedel na mieste vodiča, ale ten sám z vozidla v žiadnom prípade nemohol vyjsť. Ak sedel
svedok O. vľavo vzadu, aj pokiaľ ho hodilo po náraze dopredu, vzhľadom na veľkosť postáv pasažierov

a veľkosť vozidla, pri zrnanich, ktoré svedok O.A. utrpel, je najpravdeopodobnejšie opustenie vozidla
zadnými pravými dverami,, kde vozidlo nebolo poškodené, dvere sa dali voľne otvoriť ako potvrdil zanelc
z odpobru dopravy. Preto sa naskytla otázky, ktorú vzal do úvahy pri výpovedi na hlavnom pojednávaní,
či poloha svedka O. nebola na mieste vodiča. V tomto prípade mohol vystúpiť ako vodič cez okienko
vodičových dverí. Jeho zranenia boli ľahké a veľmi nešpecifické, takže k nim mohlo dôjsť i vpredu vo

vozidle, či na mieste vodiča alebo spolujazdca vpredu. Vzhľadom na závery znaleckého dokazovania a
stôp na prednom skle pred spolujazdcom a topografické zranenia svedka E., nie je pravdepodobné, že
svedok O. sedel na mieste spolujazdca vpredu. MUDr. Štuller PhD. pripustil na hlavnom pojednávaní, že
K.. Y. sedel na zadnom sedadle vpravo, čo by zodpovedalo i tomu, že zadné pravé dvere sa dali voľne
otvoriť, bolo možné ho z vozidla vytiahnuť a položiť na cestu. Preto uviedol, že O. vo vozidle v čase

nehody mohol byť na mieste vodiča. Ďalej znalec zotrval na mechanizme vzniku zranení obžalovaného
uvedené v pôvodnom znaleckom posudku, pričom tento mechanizmu svedčí pre závere, že obžalovaný
sedel na ľavej strane vozidla. Poškodenia stredového stĺpika by mohlo svedčať o tom, že obžalovaný
mohol sedieť na mieste vodiča a poškodený stredový stĺpik mohol byť predmetom, ktorý je spôsobilý
na vznik zranení aké obžalovaný utrpel za predpokladu, že bol v čase nárazu opretý o sedadlo. Z

charakteru zranení aké utrpel vyplýva, že mohli byť spôsobené devastovanou karosériou zadnej časti
vozidla, t. z. že sedel vzadu vľavo, teda je väčšia pravdepodobnosť vzniku zranenia obžalovaného na
zadnom sedadle za vodičom, kde devastácia karosérie bol najväčšia a bol „jednoduchší“ spôsob vzniku
týchto zranení. Pokiaľ b uvažoval o polohe O. na sedadle vodiča, po primárnom náraze do vozidla U.,
pokiaľ by smerovalo jeho telo dopredu, nemusela sa dostať oblasť ľavej strany jeho tela do kontaktu s

devastovaným stredovým stĺpikom a mohli vzniknúť len ľahké zranenia, ktoré utrpel, pričom sa jednalo
o nešpecifické zranenia, ktoré okrem zadného ľavého sedadla pri danej polohe. Mohli vzniknúť na
hociktorom mieste vo vozidle.

Z odpisu registra trestov súd zistil, že obžalovaný bol doposiaľ dva razy súdne trestaný, pričom prvé

odsúdenie má osvedčené a hľadí sa na neho, akoby nebol odsúdený.. Druhé odsúdenie Krajský súdom
Banská Bystrica 2T/7/2005 zo dňa 29.11.2012 nemá osvedčené a týka sa trestných činov podľa § 252
ods. 1 písm. a), ods. 2 k § 9 ods. 2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. a § 252 ods. 1 písm. a), ods. 2
Trestného zákona, za ktoré mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 3 roky sozaradení pre výkon trestu do I. NVS, čo potvrdzuje i vyžiadaný citovaný rozsudok, ktorý bol na hlavnom
pojednávaní prečítaný ako listinný dôkaz.

Z Evidenčnej karty vodiča V. O. vyplynulo, že obžalovaný bol od 24.10.1988, kedy mu bol vydaný prvý
krát vodičský preukaz, až doposiaľ, osem krát postihnutý za priestupky na úseku dopravy blokovou
pokutou, nemá evidované žiadne zadržanie vodičského preukazu, trestné činy na úseku dopravy ani
žiadne preškoľovania.

Správou obce Y. nie je obvinený bližšie hodnotený.

Podľa Správy Obvodného úradu Piešťany, odbor všeobecnej vnútornej správy, obžalovaný nebol
doposiaľ riešený za priestupky.

Súd ďalej oboznámil listinné a obrazové dôkazy obsiahnuté v spise v rozsahu, ako vyplýva z jednotlivých

zápisníc o hlavnom pojednávaní.

Podľa § 4 ods. 3 písm. b) zákona č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení
účinnom v čase spáchania skutku vodič nesmie viesť vozidlo bezprostredne po požití alkoholického
nápoja alebo po užití inej návykovej látky, alebo v čase, keď by ešte mohol byť pod ich vplyvom.

Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení účinnom
v čase spáchania skutku sa na ceste jazdí vpravo, a ak tomu nebránia osobitné okolnosti, pri pravom
okraji vozovky.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení účinnom
v čase spáchania skutku je vodič povinný rýchlosť jazdy prispôsobiť najmä svojim schopnostiam,
vlastnostiam vozidla a nákladu, poveternostným podmienkam a iným okolnostiam, ktoré možno
predvídať. Vodič smie jazdiť len takou rýchlosťou, aby bol schopný zastaviť vozidlo na vzdialenosť, na
ktorú má rozhľad.

* * * * *
Na základe vykonaného dokazovania a po zhodnotení dôkazov, ktoré boli vykonané pre vyhlásením
odcudzujúceho rozsudku zo dňa 23.02.2012 v kontexte obsahu dôkazov v rámci doplneného
dokazovania po zrušení citovaného rozsudku súd, ktoré senát tunajšieho súdu hodnotil jednotlivo a v ich

vzájomnej súvislosti, dospel súd k záveru, že k predmetnej dopravnej nehode došlo dňa 01.10.2008 v
čase o 01.50 hod. v obci Z. W. V. D. H. v smere od K. Q. K. B. P. V. s osobným motorovým vozidlom zn. R.
U., A.. Č.. V. XXX O., že pasažiermi tohto motorového vozidla boli V. O., Š. Y.Y., Š. E. U. V. O.. Uvedené
závery sú preukázané výpoveďami obžalovaného V. O., V. Š. E. U. V. O. ako aj výpoveďou znalca z
odboru dopravy Ing. Ladislava Lackoviča a jeho znaleckým posudkom a doplnením jeho znaleckého

posudku, Záznamom o dopravnej nehode a Zápisnicou o ohliadke miesta dopravnej nehody zo dňa
01.10.2008, z ktorých vyplynul čas a miesto dopravnej nehody. Znalec z odboru dopravy Ing. Ladislav
Lackovič určil, že z technického hľadiska príčinou dopravnej nehody bola nesprávna technika jazdy s
motorovýmvozidlozn.R.U.,ktoréprešlodoprotismerujazdyvozidlazn.U..Tátoskutočnosťvyplynulaaj
z výpovede svedka V. Z.. Z výpovede obžalovaného V. O., poškodených Š. E. U. V. O. súd zistil, že všetci

traja, vrátane nebohého Š. Y., pili pred dopravnou nehodou alkohol a to ešte v V., v jeho pití pokračovali
na čerpacej stanici R. v K. Q. K. B. a teda v čase vzniku dopravnej nehody boli nepochybne všetci pod
vplyvomalkoholu.Výpoveďou znalcaMUDr.FrantiškaŠtulleraPhD.,znalcazodborusúdneholekárstva
a znaleckým posudkom z odboru súdneho lekárstva, ktorý vypravoval spolu so znalcom MUDr. Jozefom
Krajčovičom, má súd preukázané, že v čase pitvy Š. Y. mal tento v krvi 2,08 ‰ alkoholu a v moči 2,16

‰ (čo svedčí o odbúravaní alkoholu). Protokolom o lekárskom vyšetrení ku skúške na alkohol v krvi
zo dňa 10.10.2008 bola nameraná obžalovanému V. O. hodnota alkoholu v krvi 1‰ z krvi odobratej
po dopravnej nehode. Z dokazovania na hlavnom pojednávaní a to z výsluchu svedkov X.J. Y., V. Z.
U. Q. S. súd zistil, že po dopravnej nehode sa v predmetnom motorovom vozidle nikto nenachádzal.
Sporná teda zostala otázka, kto predmetné vozidlo šoféroval v vzniku dopravnej nehody. Obžalovaný na

hlavnom pojednávaní poprel vinu za spáchaný skutok, pričom z jeho výpovede na hlavnom pojednávaní
vyplynulo, že si skutok nepamätá, ale podľa jeho analýzy nešoféroval a svoje zranenia utrpel na mieste
za vodičom a spôsobili ho časti zdevastovanej karosérie vozidla zn. R. U..Po doplnení dokazovania doplnkami k znaleckým posudkom znalcov Ing. Ladislava Lackoviča z cestnej
dopravy,aznalcaMUDr.MariánaPamuluzodboruzdravotníctva,apriichhodnotenísoskôrvykonanými
dôkazmi, nie je možné v danom prípade bez akýchkoľvek pochybností a jednoznačne dospieť ustáliť

záver, že obžalovaný bol v čase vzniku dopravnej vodičom motorového vozidla zn. R. U.. Z doplneného
dokazovania vyplynulo, že nie je možné určiť bez akýchkoľvek pochybností rozmiestnenie pasažierov v
predmetnom vozidle v čase prvotnej zrážky. Jediná poloha pasažiera vo vozidle zn. R. U., ktorá je podľa
výsledkovdokazovaniaistá,jepolohapoškodenéhoŠ.E.vovozidlenamiestespolujazdcavedľavodiča,
čo potvrdzuje výpoveď samotného poškodeného Š. E., poškodeného V. O., rozbor DNA vykonaný

Kriminalistickým a expertíznym ústavom PZ Bratislava, ktorý potvrdil zhodu biologického materiálu
zaisteného z predného skla vozidla pred spolujazdcom so vzorkou biologického materiálu odobratou
poškodenému Štefanovi Fulovi, výpoveď znalca MUDr. Mariána Pamulu a jeho znalecký posudok a
topografické rozmiestnenia zranení poškodeného Štefana Fulu. Z doplnenia znaleckého posudku znalca
MUDr. Mariána Pamulu a Ing. Ladislava Lackoviča vyplynulo, že K.. Š. Y.Y. a ani obžalovaný z vozidla
nemohli vypadnúť po prvotnom náraze a pred konečnou polohou vozidla vzhľadom poškodenie vozidla,

zablokovanie dverí na ľavej strane vozidla a pôsobenie odstredivých síl na nich pôsobiacich. Takisto
vyplynul z výpovede MUDr. Štullera PhD. a písomných vyjadrení v doplnku znalca MUDr. Mariána
Pamulu záver, že neb. Š. Y. a obžalovaný V. O. sami vystúpili po zastavení z vozidla, čo vylúčili z
medicínskeho hľadiska. Z vyjadrení znalca MUDr. Mariána Pamulu ako aj znalca MUDr. Františka
Štullera PhD. vyplývajú závery, že na mieste vodiča sedel mohol sedieť i obžalovaný i svedok V. O..

Výsledky samotného dokazovania nevyzneli jednoznačne a dôkazy nesvedčia k vyvodeniu bezpečného
záveru, že sa došlo k spáchaniu trestného činu tak, ako je uvedený v obžalobe a že ho spáchal
obžalovaný. Záver o vine obžalovaného musí byť založený na jednoznačne zistených a bezpečne
preukázaných faktoch. Ustanovenie § 2 ods.4 Trestného poriadku, obsahuje základnú zásadu trestného
konania, a to zásadu prezumpcie neviny. Každý, proti komu sa vedie trestné stíhanie, sa považuje za

nevinného, dokiaľ vina nie je právoplatným odsudzujúcim rozsudkom vyslovená. Prezumpcia neviny
vyjadruje objektívnu právnu situáciu. Zo zásady prezumpcie neviny vyplývajú základné pravidlá, ktoré
súd musí v plnom rozsahu rešpektovať. Jedná sa najmä o zásadu, že obžalovanému musí byť vina
preukázaná, teda nie je úlohou obžalovaného preukazovať svoju nevinu, je len jeho právom predkladať
a navrhovať dôkazy o svojej nevine. Ďalšou zásadou je zásada „in dubio pro reo“, teda že v prípade,

ak po skutočne dôslednom uskutočnení a preskúmaní dôkazov existujú pochybnosti o skutkovej otázke
významnej pre rozhodnutie, je potrebné rozhodnúť v prospech obžalovaného. Ďalším princípom je
princíp,podľaktoréhonedokázanávinamárovnakývýznamakodokázanánevina.Vdanomprípadesúd
nemal dostatok spoľahlivých dôkazov, na základe ktorých by bolo jednoznačne preukázané, že vodičom
vozidla bol V. O. a do objasnenia tejto skutočnosti, by nevnieslo ďalšie dokazovanie napr. rekonštrukciou

dopravnej nehody alebo kontrolným znaleckým posudkom žiadne svetlo. Vzhľadom na dôkaznú núdzu
je nutné obžalovaného spod obžaloby oslobodiť, nakoľko sú tu dôkazy, ktoré svedčia rovnakou mierou
v prospech i neprospech obžalovaného, súd nemá inú možnosť, ako rešpektovať základnú zásadu
trestného práva v pochybnostiach prospech obžalovaného a obžalovaného spod obžaloby s poukazom
na § 285 písm. c) Trestného poriadku oslobodiť z dôvodu, že nebolo preukázané, že došlo k spáchaniu

žalovaného skutku.
Vzhľadom na oslobodzujúci výrok odkázal súd poškodených s nárokom na náhradu škody na občianske
súdne konanie v súlade s § 288 ods. 3 Trestného poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom

Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom na Krajský súd v Trenčíne. Právo podať odvolanie neprináleží
tomu, kto sa tohto práva už výslovne vzdal. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,
komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až
doručenie rozsudku.
Odvolanie môže podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku /§ 307 ods. 1 písm. a), ods.

2 Trestného poriadku/ a to v neprospech i v prospech obžalovaného /§ 308 ods. 1, ods. 2 Trestného
poriadku/.
Odvolanie môže podať obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka /§ 307 ods. 1 písm.
b) Trestného poriadku/.
Odvolanie môžu podať v prospech obžalovaného okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní

obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosťvýroku, ktorý sa týka obžalovaného). Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného /§ 308 ods.
2 Trestného poriadku/.
Odvolanie môžu podať zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca

obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to v jeho prospech. Ak
je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony
obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný
zástupca alebo jeho obhajca /§ 308 ods. 2 Trestného poriadku/.
Odvolanie môže podať štátny orgán starostlivosti o deti a mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa

týka mladistvého obžalovaného, a t len v jeho prospech, a to aj proti jeho vôli /§ 345 ods. 1 Trestného
poriadku/.
Odvolanie môže podať poškodený, ktorý si uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku
o náhrade škody /§ 307 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku/, a to v neprospech obžalovaného. Ak je
poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu /
§ 68 Trestného poriadku/.

Odvolanie môže podať zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci /§ 307 ods. 1 písm.
d) Trestného poriadku/.
Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.