Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. január 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/987/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2714202707
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2714202707.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie

Hýbelovej a Mgr. Renáty Gavalcovej v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom
Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený splnomocnencom: TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so
sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanej: M. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom B.
XX/XX, A., o zaplatenie 286,52 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Skalica zo dňa 24. septembra 2015, č.k. 2C/180/2014-49, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaná má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa tento proti
žalovanej domáhal zaplatenia sumy 286,52 eur s príslušenstvom a o trovách konania rozhodol tak, že
žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 497 Obchodného zákonníka, § 52 ods.
1 až 4, § 53 ods. 1 až 3, § 54 ods. 1 a 2, § 100 ods. 1 a § 101 Občianskeho zákonníka, ust.
zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, a ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane

spotrebiteľa, keď z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu súd vyvodil právny záver,
že žalobe nie je vyhovieť. V konaní mal súd preukázané, že medzi žalovanou a právnym predchodcom
žalobcu vznikol dňa 14.01.2008 záväzkový vzťah uzatvorením zmluvy o vydaní a používaní kreditnej
platobnej karty, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úverový rámec vo výške 298,75 eur na
uskutočňovanie transakcií prostredníctvom kreditnej karty až do výšky úverového rámca za účelom
priebežného uspokojovania finančných potrieb žalovanej. Súd mal zo zisteného skutkového stavu
preukázané, že právny predchodca veriteľa žalovanej kartu s úverovými prostriedkami poskytol a táto z

nej čerpala financie prostredníctvom platobných operácií, celkom vyčerpala sumu 331,98 eur. Žalovaná
sa zmluvou zaviazala uhrádzať aspoň minimálne mesačné splátky vo výške 9,96 eur (300 Sk), ktorú
povinnosť postupne porušila a od poslednej úhrady dňa 14.05.2010 už nezaplatila veriteľovi žiadnu
sumu na kreditnú kartu. Z dôvodu porušenia zmluvných podmienok veriteľ v súlade s bodom 33.
obchodných podmienok dňa 08.08.2010 vyhlásil celý dlžný zostatok z predmetnej zmluvy v celkovej
výške 480,30 eur za okamžite splatný. Pohľadávka veriteľa z uvedenej zmluvy bola platne postúpená
na žalobcu. Strany uzatvorili z hľadiska podstatných náležitostí zmluvu o úvere v zmysle ustanovení

Obchodného zákonníka, zároveň však má zmluva o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty
charakter spotrebiteľského úveru. Spotrebiteľským úverom je v zmysle § 2 písm. a) zákona č. 258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch každé dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy
spotrebiteľovi, a to za odplatu veriteľom bez ohľadu na právnu formu, s výnimkou zmlúv vymedzenýchv § 1 ods. 2 cit. zákona. Vzhľadom na povahu účastníkov zmluvy v danom prípade je potrebné
úverovú zmluvu považovať za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle ust. § 52 Občianskeho zákonníka v
spojení s § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa platného v čase uzatvorenia zmluvy

o úvere, podľa ktorého spotrebiteľskou zmluvou je aj zmluva uzavretá podľa Obchodného zákonníka
a všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch,
a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Pre spotrebiteľskú
zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je
najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ

nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Úver poskytnutý žalovanej túto charakteristiku
spĺňa. V danom prípade bola uzavretá štandardná formulárová spotrebiteľská zmluva, kde text
zmluvy bol vopred pripravený veriteľom a dlžník - spotrebiteľ nemal možnosť žiadnym podstatným
spôsobom zasahovať do obsahu zmluvy a príslušných všeobecných obchodných podmienok tvoriacich
neoddeliteľnúsúčasťzmluvy.HocizmluvaoúverejeakozmluvnýtypupravenávObchodnomzákonníku
a jedná sa o absolútny obchod, ide zároveň o zmluvu spotrebiteľskú, pretože zmluva bola uzavretá

medzi dodávateľom konajúcim v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a spotrebiteľom, ktorý pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti a formulárový obsah zmluvy nemohol ovplyvniť. Právny vzťah vzniknutý z
dotknutej zmluvy nie je vyňatý z režimu spotrebiteľského práva, preto na predmetnú vec dopadá právna
ochrana vyplývajúca z ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a ostatných predpisov na ochranu

spotrebiteľa. Vzhľadom na uvedené súd pri právnom posúdení veci zmluvu posudzoval v zmysle
ustanovení zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý je lex specialis vo vzťahu k
Obchodnému zákonníku, ako aj príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka a Zákona o ochrane
spotrebiteľa. Vzhľadom na zákonné ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa
účinného od 01.05.2014, súd bol povinný z úradnej moci prihliadať na oslabenie nároku žalobcu voči

spotrebiteľovi z dôvodu jeho premlčania. Ide o procesné ustanovenie, ktoré je súd povinný aplikovať v
čase rozhodovania o predmetnom nároku. Súd z hľadiska dĺžky premlčacej doby použil úpravu podľa
Občianskeho zákonníka, ktorý v § 54 zakotvuje pravidlo o nemožnosti úpravy zmluvných podmienok
spotrebiteľskou zmluvou odchylne od zákona v neprospech spotrebiteľa, z čoho vyplýva, že použitie
iných noriem než noriem spotrebiteľského práva na posúdenie dovolenosti dojednaní v spotrebiteľskej

zmluve,samusíriadiťhľadiskomvýhodnostidojednaniaprespotrebiteľa.Vtejtosúvislostisúdpoukazuje
na rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 6Co 81/2012-279 zo dňa 14.02.2013, v ktorom okrem
iného odvolací súd vzal za správny názor, že námietku premlčania pri spotrebiteľských zmluvách je
potrebné posudzovať podľa všeobecného právneho predpisu upravujúceho spotrebiteľské zmluvy, a to
Občianskeho zákonníka, v ktorom je právna úprava premlčania pre spotrebiteľa výhodnejšia, pretože

stanovuje kratšiu premlčaciu lehotu oproti úprave obsiahnutej v Obchodnom zákonníku. Spotrebiteľské
zmluvy vzhľadom na vzťah medzi podnikateľom a nepodnikateľom a so zreteľom na nepodnikateľský
účel zmluvy považuje za typické občianskoprávne vzťahy, preto „...je náležité a plne v súlade s princípmi
ochrany spotrebiteľa, že v prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov súkromného práva
je dôvodné aplikovať právnu úpravu o občianskych právach a nie podnikateľské právo“, pričom „...o

rozpor s ustanovením § 54 ods. 1 OZ ide aj vtedy, ak by sa postavenie spotrebiteľa zo spotrebiteľskej
zmluvy použitím inštitútu práva podľa Obchodného zákonníka s odkazom na § 261 ods. 3 Obchodného
zákonníka zhoršilo napriek tomu, že Občiansky zákonník upravuje pre spotrebiteľa rovnaký inštitút
priaznivejšie.“ Ust. § 54 ods. 1 OZ je potrebné vykladať tak, že v prípade dualistickej právnej
úpravy inštitútov súkromného práva sa na spotrebiteľské právne vzťahy nepoužije obchodné právo

(Obchodný zákonník), ak aplikáciou konkrétnej zmluvnej podmienky by sa postavenie spotrebiteľa oproti
občianskoprávnej úprave zhoršilo. Obdobne sa k otázke aplikácie Občianskeho zákonníka v prípade
prijateľnejšej úpravy pre spotrebiteľa vyjadril aj Krajský súd v Trnave v rozsudku č.k. 24Co/126/2012-147
zo dňa 21.05.2013 alebo Najvyšší súd SR sp. zn. 5M Cdo20/2009 zo dňa 25.01.2011 (dohoda o voľbe
Obchodného zákonníka v spotrebiteľskej zmluve z hľadiska dlhšej premlčacej lehoty vyhodnotená ako

neprijateľná zmluvná podmienka, a preto absolútne neplatná). V tejto súvislosti súd tiež poukazuje na
aktuálnu rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR, ktorý v rozhodnutí zo dňa 21.04.2015, sp. zn.
3 MCdo 12/2014 prijal právny záver, že súd rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy by mal
zohľadniť § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a § 52 ods. 2 vetu tretiu Občianskeho
zákonníka, ktoré ustanovenia nadobudli účinnosť 1. mája 2014 a keďže právne predpisy, ktorých

súčasťou sú, nemajú prechodné ustanovenia, od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené
pred týmto dňom. Podľa § 52 ods. 2 veta tretiu Občianskeho zákonníka v súčasnom znení, na všetky
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho
zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Vzhľadom na všetky vyššie uvedenéskutočnosti súd posúdil otázku premlčania nároku žalobcu s použitím úpravy o premlčacích dobách v
zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, premlčacia doba je
trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Z vykonaného dokazovania mal

súd preukázané, že právny predchodca žalobcu vyhlásil predčasnú splatnosť úveru dňa 08.08.2010.
Vzhľadom na uvedené, premlčacia doba začala plynúť dňa 09.08.2010 (deň nasledujúci po splatnosti
úveru) a uplynula dňa 09.08.2013. Žaloba bola na súd podaná dňa 29.04.2014, teda po uplynutí
všeobecnej trojročnej premlčacej doby podľa občianskeho práva. Vzhľadom k tomu, že súd v súlade s
ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa účinného od 01.05.2014 je povinný prihliadať

na premlčanie z úradnej moci a premlčacia doba vo vzťahu k žalovanému nároku uplynula pred podaním
žaloby na súd, súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Žalovaná vzhľadom na jej plný úspech v konaní
mala podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov konania, ale nakoľko si trovy konania
neuplatnila, t.j. nepodala návrh na priznanie náhrady trov konania podľa § 151 ods. 1 O.s.p., súd jej
náhradu trov konania nepriznal.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol
napadnutý rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť, alternatívne napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil nesprávnym právnym posúdením veci a
nedostatočným zistením skutkového stavu. Nesúhlasil s tým, aby bolo na daný prípad aplikované ust.
§ 5b zákona o ochrane spotrebiteľa, ktoré nadobudlo účinnosť dňa 01.05.2014, pričom v tejto súvislosti

poukázal na čl. 1 odsek 1, čl. 125 ods. 1 písm. a) a čl. 152 ods. 4 Ústavy SR, ako aj na početné nálezy
Ústavného súdu SR. Bol toho názoru, že aplikáciou citovaného ustanovenia dochádza k značnému
narušeniu princípov právneho štátu a k porušeniu zákazu diskriminácie. Poukázal na to, že v konaní si
uplatnil svoj nárok žalobným návrhom dňa 29.04.2014, pričom predmetné ustanovenie § 5b zákona o
ochrane spotrebiteľa nadobudlo účinnosť až dňa 01.05.2014, a preto nemohol súhlasiť s rozhodnutím

súduaprávnymposúdenímveci.VtejtosúvislostitiežpoukázalnauznesenieOkresnéhosúduKošicezo
dňa 17.07.2015, sp. zn. 36C/117/2014. Ďalej poukázal na skutočnosť, že súd na daný prípad nesprávne
aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa premlčacej doby, nakoľko bolo potrebné
podľa jeho názoru aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, keďže ide o zmluvu o úvere, teda
absolútny obchodno-záväzkový vzťah aj napriek tomu, že jednou zo zmluvných strán je spotrebiteľ. V

tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7 Mcdo 9/2014 zo dňa 24.03.2015,
2 Mcdo 3/2011 zo dňa 28.04.2011 a 6 Mcdo 4/2012 zo dňa 27.03.2013, ako aj viaceré rozhodnutia
krajských súdov.

4. Žalovaná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená
osoba - strana sporu (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný
prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania
preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a

dôvodmi odvolania (§ 379, 380 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, pretože
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny.

6. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 2C/180/2014 je zaplatenie sumy
286,52 eur s príslušenstvom.

7. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu, ktorým bola
žaloba žalobcu v celom rozsahu zamietnutá a v závislom výroku o trovách konania.

8. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý

vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie žalobou uplatneného nároku, jeho výsledky
jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým
záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobou uplatnených nárokov a
pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu vo veci, ktorý na
vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, s

poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd už iba odkazuje na správne a presvedčivé písomné
vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre
ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi.
Na zdôraznenie správnosti záverov súdu sa potom žiada dodať už len nasledovné:9. Z obsahu zmluvy a obchodných podmienok vyplýva, že text zmluvy bol vopred pripravený právnym
predchodcom žalobcu ako dodávateľom. On určil, čo všetko v zmluve bude uvedené, v akom znení,

a to aj čo sa týka obchodných podmienok. Obchodné podmienky sú vypracované pre vopred bližšie
neurčeného dlžníka - spotrebiteľa. Spotrebiteľ, teda ani žalovaná, sa na ich príprave nepodieľala a ani
by nemohla docieliť nejakú zásadnejšiu zmenu vopred pripravených podmienok. Žalobca nepreukázal,
že by obchodné podmienky zmluvy boli žalovanou individuálne vyjednané, a preto obchodné podmienky
zmluvy nie je možné považovať za individuálne dojednané, ako to vyplýva zo Zákona o ochrane

spotrebiteľa a tiež zákonných ustanovení Občianskeho zákonníka.

10. Zákon č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy úpravu premlčania vôbec
neobsahoval, pričom takáto úprava je obsiahnutá v dvoch právnych predpisoch, a to v ust. § 387 a
nasl. Obchodného zákonníka a ust. § 100 a nasl. Občianskeho zákonníka. Právna úprava premlčania
obsiahnutá v Občianskom zákonníku je pre spotrebiteľa výhodnejšia a tejto výhodnejšej úpravy sa

spotrebiteľaninemôževzdať.Spoukazomnatoajnapriektomu,ževdanomprípadesajednáozmluvný
typ upravený Obchodným zákonníkom, s prihliadnutím na to, že ide o zmluvu spadajúcu pod režim
Zákona o spotrebiteľských úveroch, bolo dôvodné predmetnú zmluvu posudzovať podľa citovaného
zákona, ako aj ustanovení Občianskeho zákonníka, a to i v otázke premlčania práva žalobcu.

11. Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. s účinnosťou od 01.05.2014, orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

12. Vyššie citované ustanovenie § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. je špeciálnym ustanovením k ustanoveniu §
100 ods. 1 OZ, a preto je treba ho aplikovať prednostne v prípade nároku uplatneného zo spotrebiteľskej
zmluvy, ktorým je aj nárok uplatnený v tomto konaní. Keďže žalobcom uplatnený nárok je nárokom zo
spotrebiteľskej zmluvy, bol súd v zmysle § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. povinný z úradnej povinnosti skúmať,

či nedošlo k premlčaniu nároku žalobcu, a teda prihliadnuť na premlčanie ex offo, teda aj bez toho,
aby sa žalovaná premlčania dovolávala v zmysle Občianskeho zákonníka. Právna úprava v ust. § 5b
zák. č. 250/2007 Z.z. bola zavedená zákonom č. 102/2014 Z.z. s účinnosťou od 01.05.2014, pričom
vo vzťahu k tejto právnej úprave neboli prijaté žiadne prechodné ustanovenia. Uvedené ustanovenie je
pritom ustanovením procesným, keď orgánu rozhodujúcemu o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy (a

teda aj súdu) ukladá povinnosť prihliadať na premlčanie aj bez vznesenia námietky premlčania zo strany
spotrebiteľa, a preto sa súd najskôr zaoberal možným premlčaním uplatneného nároku bez toho, aby
skúmal samotnú existenciu subjektívneho práva žalobcu.

13. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo vykonané.

Premlčaním právo nezaniká, iba sa oslabuje a trvá ďalej vo forme naturálneho záväzku, čo znamená,
že jeho uplatniteľnosť je obmedzená na dobrovoľné splnenie zo strany povinného subjektu. Účelom
premlčania je tak jednak stimulovať subjekty k včasnému vykonaniu subjektívnych občianskych práv,
jednak zamedziť tomu, aby dlžníci neboli ohľadom svojich povinností vystavení po časovo neurčitú dobu
donucujúcemu zákroku zo strany súdov.

14. S poukazom na uvedené správne súd prvej inštancie posúdil uzatvorenú zmluvu v zmysle ust.
zákona č. 258/2001 Z.z., ako aj ust. Občianskeho zákonníka a dospel k správnemu záveru o premlčaní
nároku žalobcu.

15. V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd i na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 MCdo
17/2014 zo dňa 26.11.2015, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že aj bez vyriešenia otázky, či je
opodstatnená námietka Generálneho prokurátora o tom, že premlčanie práva malo byť posudzované
podľa ustanovení Obchodného (a nie Občianskeho) zákonníka - zrejmé, že ak by Najvyšší súd zrušil
mimoriadnym dovolaním napadnuté rozsudky a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, musel

by prvoinštančný súd vziať na zreteľ § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, pričom by ako
„orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy“ bol povinný prihliadnuť na zákonný dôvod,
ktorýbránipriznaťplneniepožadovanéžalobou.Malbytiežzohľadniť§52ods.2vetatretiaObčianskeho
zákonníka, podľa ktorého všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostnepoužijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mohli použiť normy obchodného práva.
Obe tieto ustanovenia nadobudli účinnosť 01.05.2014 a právne predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú
prechodné ustanovenia. To znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred

týmto dňom. Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že v prípade zrušenia rozsudkov napadnutých
mimoriadnym dovolaním, by súd prvej inštancie (opäť) posudzoval plynutie premlčacej doby podľa
ustanovení Občianskeho zákonníka.

16. Z dôvodu, že odvolacie dôvody žalobcu boli neopodstatnené, a neboli zistené ani žiadne nedostatky

v postupe súdu prvej inštancie, na ktoré by mal odvolací súd prihliadnuť z tzv. úradnej povinnosti (§ 380
ods. 2 CSP), preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie odvolací súd potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).

17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, nakoľko v odvolacom konaní bola v celom rozsahu úspešná
žalovaná.

18. Senát krajského súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).