Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. júl 2015

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 9C/143/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6614215149
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Triznová

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2015:6614215149.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec samosudkyňou JUDr. Evou Triznovou v právnej veci žalobcu: H. Q., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom S., V. XXX/X, štátny občan Slovenskej republiky, zast. JUDr. Ján Krnáč,
advokát, Advokátska kancelária Zvolen, Námestie SNP 70/36 proti žalovanému: Slovenská republika,
zastúpená Generálnou prokuratúrou SR, Štúrova 2, Bratislava, v konaní o náhradu škody 18.800,- Eur
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 3.867,- Eur spolu s 5,15 % úrokom z omeškania ročne zo
sumy 1.200,- Eur, počnúc od 23.08.2014 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku žalobu žalobcu proti žalovanému po výšku 14.933,- Eur a zaplatenie úrokov z omeškania vo
výške 5,15 % ročne zo sumy 17.600,- Eur počnúc od 23.08.2014 do zaplatenia z a m i e t a.

O trovách konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca podal na Okresnom súde Lučenec dňa 24.09.2014 žalobu o náhradu škody vo výške 18.800,-
Eur s príslušenstvom proti žalovanému Slovenská republika - zastúpená: Generálna prokuratúra,
Štúrova 2, Bratislava. Uplatnil si voči žalovanému náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 17.600,- Eur,
spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne počnúc od 23.08.2016, suma 1.200,- Eur je

škoda, ktorá vznikla titulom vynaložených nákladov na obhajobu v trestnom konaní spolu s úrokom z
omeškania vo výške 5,15 % ročne počnúc od 23.08.2014 do zaplatenia.

Uviedol, že uznesením príslušníka Okresného riaditeľstva Policajného zboru UJKP OSV Lučenec bolo
dňa 26.11.2009 pod sp. zn. ČVS: ORP-2653/3-OSV-PT-2009 postupom podľa § 199 ods. 1 Trestného
poriadku začaté trestné stíhanie vo veci a nadväzne uznesením zo dňa 27.01.2010 bolo podľa § 206
ods. 1 Tr. por. vznesené obvinenie proti žalobcovi, pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a), ods. 3

písm. a) Tr. zákona za skutok, ku ktorému malo dôjsť na tom skutkovom základe, že v dobe od februára
2008 do novembra 2008, a to vo viacerých prípadoch odcudzil z uzamknutého zásobníka umiestneného
v čiastočne oplotenom areáli spoločnosti AGRO Rátka-S, s.r.o., Kalinovo, celkovo 256,6 q jadrového
krmiva, čím mal spôsobiť pre uvedenú spoločnosť celkovú škodu vo výške 6.388,16 Eur.

Žalobca ako obvinený podal v zákonnej lehote dňa 08.02.2010 proti uzneseniu o vznesení
obvineniasťažnosťsodôvodnením,žeskutočnostiuvedenévtomtouznesenísanezakladajúnapravde.

Prokurátor Okresnej prokuratúry v Lučenci, ktorému bola sťažnosť H. Q. predložená na rozhodnutie,
uznesením zo dňa 19.02.2010, sp. zn. 3Pv 906/09-6 postupom podľa § 139 ods. 1 c) Tr. por. sťažnosť
zamietol.Uznesením príslušníka OR PZ ÚJKP OSV Lučenec bolo dňa 26.11.2009 pod ČVS : ORP-2654/3-OSV-
PT-2009 postupom podľa § 199 ods. 1 Tr. por. začaté trestné stíhanie vo veci a nadväzne uznesením zo

dňa 16.07.2010 bolo podľa § 206 ods. 1 Tr. por. vznesené obvinenie voči žalobcovi pre prečin krádeže
podľa § 2012 ods. 1 Tr. zákona za skutok, ku ktorému malo dôjsť na tom skutkovom základe, že vo
viacerých prípadoch v presne nezistenom čase v období od mesiaca január 2008 do 10.12.2008 vo
večerných hodinách vošiel cez neoplotenú časť do areálu spoločnosti Ipeľské tehelne a.s. Lučenec-
závod Breznička, odkiaľ odcudzil 16 ks 4,2 m dlhých stropných nosníkov Fert a 29 ks 4,25 m dlhých

stropných nosníkov Fert, čím spôsobil pre spoločnosť Ipeľské tehelne a.s., so sídlom Lučenec, ul. M.
Rázusa č. 29 škodu v celkovej výške 1.472,81 Eur.

Prokurátor Okresnej prokuratúry v Lučenci, ktorému bola predložená včas podaná sťažnosť H. Q. voči
rozhodnutiu o vznesení obvinenia, uznesením zo dňa 12.08.2010, sp. zn. 3Pv 905/09-22 postupom
pod3a § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť zamietol. V rámci prípravného konania

došlo k spojeniu označených vecí do jedného spoločného konania vedeného vyšetrovateľom OR PZ
UJKP OSV Lučenec pod ČVS : ORP683/OVK-LC-2010.

Dňa 24.03.2011 bola pod sp. zn. 3Pv 906/09-39 pod3a § 234 ods. 1 Tr. poriadku prokurátorom Okresnej
prokuratúry v Lučenci podaná obžaloba na obvineného H. Q. v bode 1/ obžaloby za prečin krádeže podľa

§ 212 ods. 2 písm. a) Tr. zákona a v bode 2/ obžaloby za prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zákona.

Dňa 25.10.2011 Okresný súd Lučenec rozsudkom č.k. 2T/58/2011-325 žalobcu spod obžaloby v celom
rozsahu oslobodil.

Proti rozsudku prvostupňového súdu podal dňa 25.10.2011 prokurátor Okresnej prokuratúry v Lučenci
odvolanie.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako odvolací súd uznesením zo dňa 26.06.2012 odvolanie prokurátora
zamietol postupom podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné.

S nezákonnosťou uznesenia o vznesení obvinenia je následne spojená nezákonnosť a vadnosť
všetkých úkonov ako aj rozhodnutí vykonaných voči žalobcovi v trestnom konaní. V posudzovanom
prípade sú splnené podmienky dôvodnosti nároku žalobcu na náhradu škody, vyplývajúce z § 3 ods. 1 a
6, ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. spočívajúce v nezákonnosti rozhodnutia, ktoré bolo pre nezákonnosť

zrušené.

Žalobca uviedol, že jeho rodičia zomreli, nemal žiadnych súrodencov, musel sa o celý chod domácnosti
a hospodárstva starať sám. Od narodenia bol priateľský, nekonfliktný, viedol riadny a usporiadaný život,
každému, kto niečo potreboval, rád a ochotne pomohol alebo poradil.

Voči žalobcovi bolo začaté trestné stíhanie pre opakované prečiny krádeže, pričom v
súvislosti s trestným stíhaním došlo voči osobe H. Q. k viacerým pochybným úkonom a situáciám, kedy
bola narušená a znížená jeho ľudská dôstojnosť, zasiahnuté jeho súkromie, poškodené dobré meno a
povesť do takej intenzity a miery, že mu to prinieslo vážne problémy, ktoré pretrvávajú do súčasnosti.

Zo strany okolia, priateľov a známych čelil od začiatku trestného stíhania nevhodným vyjadreniam,
trestné stíhanie negatívne zasiahlo aj jeho najbližších rodinných príslušníkov, zásadným spôsobom bola
narušená jeho povesť v obci, výrazne sa narušila dôvera medzi ním a družkou G. B., nar. XX.XX.XXXX,
s ktorou mal do toho času harmonický vzťah. Osobitne ťažko niesli trestné stíhanie obe jeho deti, syn Q.,

nar.XX.XX.XXXXadcéraG.,nar.XX.XX.XXXX. Spolužiacisavškolesynoviadcérevysmievali.Onsám
začal mať psychické problémy, trpel nechutenstvom, nespavosťou, nesústredenosťou a mal problémy
s pamäťou. Všetky tieto skutočnosti mali za následok vznik závažnej ujmy - nemajetkovej ujmy, ktorú
vyčíslil sumou 17.600,- Eur. V rámci stíhania sa musel okrem vyšetrovacích úkonov podrobiť ďalším
úkonom kriminalistickej povahy ako napríklad fotografovanie, odoberanie odtlačkov prstov a podobne.

V priamej príčinnej súvislosti s trestným stíhaním vznikla žalobcovi škoda spočívajúca vo vynaložených
nákladoch na právne zastupovanie v trestnom konaní, a to vo výške 1.200,- Eur, keďže v tomto konaní
bol žalobca zastúpený advokátom JUDr. X. S..Žalobca uviedol, že si svoj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch a náhradu nákladov
spojených s obhajobou v trestnom konaní, ktorá mu vznikla nezákonným rozhodnutím o vznesení

obvinenia a nadväzujúcimi úkonmi v trestnom konaní uplatnil na Generálnej prokuratúre SR, ktorá
podaním zo dňa 22.07.2014 zaujala k žiadosti odmietavé stanovisko s tým, že orgánom, ktorý by mal
konať za Slovenskú republiku je Ministerstvo spravodlivosti SR.

Ministerstvo spravodlivosti podaním zo dňa 12.08.2014 žiadosť poškodeného na vybavenie vrátilo

Generálnej prokuratúre SR, ktorá žalobcovi oznámila podaním zo dňa 22.08.2014, že zotrváva na
svojom pôvodnom stanovisku, že nie je orgánom, ktorý by mal v danej veci konať. Dôvodné je teda,
aby si svoje nároky uplatnil na príslušnom súde.

Žalobca zastáva ten názor, že za štát by mala konať Generálna prokuratúra Slovenskej republiky.

Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť.

Za žalovaného Slovenskú republiku v tejto právnej veci nie je oprávnená konať Generálna prokuratúra
Slovenskej republiky so sídlom Bratislava. V zmysle zákona č. 514/2003 Z.z.
je štát, t.j. Slovenská republika, zodpovedný za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci v trestnom

konaní. V súlade s ustanovením § 21 ods. 4 Občianskeho súdneho o poriadku za štát pred súdom koná
štátny orgán v rozsahu pôsobnosti ustanovenej osobitnými predpismi, alebo právnická osoba, ktorá je
oprávnená podľa osobitného predpisu. Osobitným predpisom je potom práve zákon č. 514/2003 Z.z.,
ktorý ustanovením § 4 odsek 1, 2 ustanovuje pôsobnosť orgánov, ktoré majú konať v mene Slovenskej
republiky.

Je nesporné, že uznesenie o vznesení obvinenia vydal práve poverený príslušník policajného zboru.

Podľa§4odsek1písm.f/zákonač.514/2003Z.z.vovecináhradyškody,ktorábolaspôsobenáorgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu

spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu v občianskom súdnom konaní,
v trestnom konaní alebo správnom konaní. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že škodu musí spôsobiť
prokurátorvobčiansko-súdnomkonanívtrestnomkonaníalebovsprávnomkonaní.Akzatitulnárokuna
náhradu škody budeme považovať uznesenie o vznesení obvinenia, ktoré je predbežne vykonateľné, t.j.
odo dňa jeho vydania vyšetrovateľom PZ má právne účinky, a to bez ohľadu na oznámenie obvinenému,

potom (aj s prihliadnutím na zákaz neobmedzenej kauzality) nie je možné dospieť k záveru, že škodu
spôsobil orgán podľa osobitného predpisu v trestnom konaní a teda nie je možné aplikovať citované
ustanovenie § 4 odsek 1 písm. f/ zákona č. 514/2003 Z.z.. Uznesenie o vznesení obvinenia je predbežne
vykonateľné, a teda právne účinky voči obvinenému nastávajú už jeho vydaním bez ohľadu na jeho
oznámenie, či právoplatnosť. Uznesenie o vznesení obvinenia vydal vyšetrovateľ PZ a nie orgán podľa

osobitného predpisu (prokurátor). Bez ohľadu na následné konanie prokurátora, v rozsahu rozhodnutia o
sťažnosti, nie je možné bez ďalšieho dospieť k záveru, že konať v mene štátu má GP SR, a to z dôvodu,
že orgán podľa osobitného predpisu, t.j. prokurátor, nespôsobil škodu, ktorej sa poškodený domáha. V
mene štátu by malo konať Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky podľa § 4 ods. 2 zákona č.
514/2003 Z.z..

Titulom náhrady škody je uznesenie o vznesení obvinenia, ktoré judikatúra označila za nezákonné
rozhodnutie. Zákon č. 514/2003 Z.z. v znení po novele platnej a účinnej od 01.01.2013 ustanovil v § 4
odsek1písm.b/dvepodmienky,ktorévylučujúzodpovednosťMVSRnakonanie.Prvouje,žeprokurátor
nezamietne sťažnosť a druhou, že prokurátor nepodá v danej veci obžalobu. V súlade s ustanovením

§ 238 odsek 1 Trestného poriadku „podanú obžalobu predseda senátu najskôr prezrie z toho hľadiska,
či pre ďalšie konanie poskytuje spoľahlivý podklad, najmä preverí, či prípravné konanie, ktoré jej
predchádzalo bolo vykonané spôsobom zodpovedajúcim tomuto zákonu a či ju treba preskúmať, alebo
predbežne prejednať. Z citovanej právnej úpravy je nesporné, že môže nastať viacero alternatív, ako
môže postupovať súd po doručení obžaloby. Dá sa však dospieť k záveru, že ak samosudca preskúma

obžalobu, prípadne senát predbežne prejedná obžalobu a následne nariadi hlavné pojednávanie vo
veci (dokonca vydá trestný rozkaz ako v tomto prípade), má sa za to, že prípravné konanie vrátane
podania obžaloby bolo zákonné.Zástupcažalovanéhouviedol,žepokiaľsauplatnílogickýasystematickývýkladzákona,musísadospieť
k záveru, že konať v mene štátu v prípade, ak za titul sa považuje nezákonné rozhodnutie v rozsahu
uznesenia o vznesení obvinenia by malo:

- Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky ak prokurátor nezamietne sťažnosť a nepodá v trestnej veci
obžalobu,
- Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak trestné konanie bolo ukončené v prípravnom konaní
v dôsledku rozhodnutia prokurátora, prípadne v dôsledku rozhodnutia sudcu pri preskúmaní obžaloby,
prípadne senátu pri predbežnom prejednaní obžaloby za podmienky, že nedôjde k nariadeniu hlavného

pojednávania, prípadne trestného rozkazu,
- Ministerstvo spravodlivosti SR, ak súd príjme obžalobu na konanie, vytýči hlavné pojednávanie,
prípadne vydá trestný rozkaz a to z dôvodu, že príslušný súd preskúmal/ prejednal podanú obžalobu
a s ňom súvisiace spisy a uznal zákonnosť prípravného konania v danej trestnej veci a teda odobril a
potvrdil zákonnosť prípravného konania a podanie obžaloby.

Zástupca žalovaného poukázal na tú skutočnosť, že Ústavný súd SR v náleze vedenom pod sp. zn. II.ÚS
163/2013 -50 zo dňa 13.11.2013 prijal záver, že vydaním uznesenia o vznesení obvinenia dochádza k
posunu v rámci procesných štádií trestného konania do štádia v ktorom sa trestné konanie vedie už pre
vyšší stupeň pravdepodobnosti, že prešetrovaný skutok spáchala konkrétna osoba v tomto uznesení
označená, t.j. trestné konanie sa presúva do štádia zisťovania skutočnosti rozhodujúcich pre potvrdenie

alebo pre vyvrátenie tohto trestného obvinenia, ktoré je tak vlastne predpokladom tohto šetrenia, tak
vzhľadom na uvedené uznesenie o vznesení obvinenia, na vydanie ktoré boli v čase jeho vydania
splnené všetky zákonné predpoklady a z tohto dôvodu nebolo zrušené ani v konaní o sťažnosti proti
tomuto uzneseniu, nemožno bez ďalšieho považovať za nezákonné, resp. za odporujúce zákonu iba
z dôvodu, že v čase jeho vydania existujúca pravdepodobnosť o spáchaní určitého skutku konkrétnou

osobou sa neskôr z rôznych dôvodov nepotvrdila.“

Z vyššie uvedeného citovaného nálezu je nesporné, že uznesenie o vznesení obvinenia, na vydanie
ktorého boli splnené všetky zákonné predpoklady a z tohto dôvodu nebolo zrušené ani v konaní o
sťažnosti proti tomuto uzneseniu, nemožno bez ďalšieho považovať za nezákonné, resp. za odporujúce

zákonu iba z dôvodu, že v čase jeho vydania existujúca pravdepodobnosť o spáchaní určitého skutku
konkrétnou osobou sa neskôr z rôznych dôvodov nepotvrdila. V tomto konkrétnom prípade došlo k
oslobodeniužalobcuspodobžalobyvsúladesustanovením§285písm.a/Trestnéhoporiadkuzdôvodu,
že nebolo dokázané, že sa stali skutky, pre ktoré je obžalovaný stíhaný. Dôkazy zhromaždené v rámci
prípravného konania neumožňovali prokurátorovi urobiť iné rozhodnutie, ako podať obžalobu vo veci,

tak aby súd po vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní rozhodol o vine, či nevine žalobcu.

S prihliadnutím na citovaný nález Ústavného súdu SR, a s prihliadnutím na osobitosti sa javí, že
neexistuje základný predpoklad na priznanie nároku na nároku na náhradu škody podľa zákona č.
514/2003 Z.z. a to „nezákonné rozhodnutie“.

Návrh nemožno akceptovať ani vecne pretože je nedôvodný, navrhovateľ totiž nemajetkovú ujmu
žiadnymspôsobomnepreukazuje,anímuplatňovanánemajetkováujmanemáoporuvžiadnychdoteraz
uvádzaných dôkazoch. Súd v trestnom konaní rozhodol len s uplatním zásady „in dubio pro reo“, keď
neakceptoval okrem iného výpovede až 4 svedkov usvedčujúcich žalobcu (napr. str. 2 odsek 6 rozsudku

odvolacieho súdu) a teda treba mať za to, že navrhovateľ si svojom konaním spôsobil škodu sám.
Akékoľvek odškodnenie by bolo preto v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 OZ.

Zástupca žalovaného poukázal na tú skutočnosť, že trestné stíhanie, ktoré je predmetom tohto konania,
nie je prvým stretom žalobcu s orgánmi činnými v trestnom konaní. Podľa odpisu Registra trestov bol

už v minulosti dvakrát odsúdený a taktiež v nedávnej dobe bolo voči nemu vedené trestné stíhanie pre
neplatenie výživného, ktoré bolo zastavené, nakoľko žalobca svoj dlh uhradil. Žalobca ďalej namieta
dĺžku trestného konania, podľa jeho udania 4 roky, čo sa nezakladá na pravde, nakoľko obvinenie pre
prvý skutok mu bolo vznesené v mesiaci január 2010 a oslobodzujúci rozsudok nadobudol právoplatnosť
dňa 26.06.2012, t.j. trestné stíhanie trvalo 2,5 roka.

ZástupcažalovanéhopoukázalnarozsudokNajvyššiehosúduSR3Cdo201/2007,kdesavodôvodnení
vyjadril aj k nároku na nemajetkovú ujmu v prípade, ak bolo vznesené obvinenie proti fyzickej osobe.
Najvyšší súd dospel k nasledovnému právnemu záveru „ v dôsledku toho aj podľanázoru dovolacieho súdu nejde o neoprávnený zásah do osobnosti fyzickej osoby vtedy, keď je proti nej
v súlade so zákonnými podmienkami vznesené obvinenie z trestného činu a aj ďalšie úkony orgánov
činných v trestnom konaní, zasahujúce do práv tejto fyzickej osoby sú vykonávané v medziach zákona;

na tom sa nič nemení ani v prípade, ak by neskôr prípadne aj došlo k zastaveniu trestného stíhania voči
tejto fyzickej osobe, alebo k jej prepusteniu z väzby, alebo k jej oslobodeniu spod obžaloby.“

Zástupca žalovaného poukázal tiež na tú skutočnosť, že čo sa týka náhrady trov právneho zastúpenia,
ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná

odmena advokáta, finančná kompenzácia nemá vytvárať priestor pre obohacovanie sa a taktiež má
umožňovať „spravodlivé zadosťučinenie“. V prípade trov právneho zastupovania sa spresňuje, že výška
náhrady sa určí ako tarifná odmena podľa vyhlášky upravujúcej odmenu a náhradu advokátov za
poskytovanie právnych služieb. V takýchto prípadoch nebude rozhodujúce, aký spôsob odmeny bol
dohodnutý medzi právnym zástupcom a poškodeným, a teda ani akú čiastku poškodený v tejto súvislosti
skutočne vynaložil. Ak si poškodený dohodne vyššiu ako tarifnú odmenu, musí si byť vedomý, že sa

sám pričinil o navýšenie jeho nákladov a úhradu zvýšených nákladov nemusí znášať štát.

Zástupca žalovaného navrhol, aby Okresný súd v Lučenci konal s Ministerstvom spravodlivosti SR ako
orgánom oprávneným konať v mene štátu a následne, aby žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Dokazovanie súd vykonal prečítaním žaloby, faktúry č. 2012/025, príjmového dokladu č. P004, žiadosti o
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 14.07.2014, podaním Generálnej prokuratúry
SR zo dňa 22.07.2014, podaním Ministerstva spravodlivosti zo dňa 12.08.2014, vyjadrením Generálnej
prokuratúry SR, Bratislava zo dňa 14.10.2014, prečítaním pripojeného spisu Okresného súdu Lučenec
sp. zn. 2T/58/2011 a v ňom pripojeného vyšetrovacieho spisu č. ORP-683/OVR-LC-2010, pripojených

spisov Okresného súdu Lučenec sp. zn.: 4P/91/2013, 11P/477/2006, 11P/450/2003, 11Nc/181/1999,
správy, ktorú vypracoval Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec, Obec S., prečítaním lekárskej
správy zo dňa 22.06.2015, potvrdenia Základnej školy s Materskou školou S., Slovenského rybárskeho
zväzu, Mestská organizácia Lučenec, Hviezdoslavova 30, vyčíslením náhrady trov konania, ktoré
vypracoval zástupca žalobcu, výsluchom žalobcu ako účastníka konania, výsluchom svedkov, na

základe čoho bol zistený nasledovný skutkový stav.

Rozsudkom Okresného súdu Lučenec č.k. 2T/58/2011-325 zo dňa 25.10.2011 bol žalobca H. Q. spod
obžaloby pre prečin krádeže, že podľa § 212 ods. 2 písmeno a) Trestného zákona na tom skutkovom
základe, že v presne nezistenej dobe od mesiaca február roku 2008 do mesiaca november roku

2008 vo viacerých prípadoch s pomocou osôb, ktoré uviedol do omylu tým, že im povedal, že všetko
má s majiteľmi dohodnuté, odcudzil z uzamknutého zásobníka umiestneného v čiastočne oplotenom
areáli spoločnosti Agro Rátka - S s.r.o. Kalinovo, celkom 44 q jadrového krmiva tým spôsobom, že si
zámok na zásobníku odomkol kľúčom, ktorý si so sebou priniesol, čím pre spoločnosť Agro Rátka - S
s.r.o. Kalinovo spôsobil škodu v celkovej výške 1.177,95 Eur pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1

Trestného zákona na tom skutkovom základe, že v presne nezistenej dobe od mesiaca januára roku
2008do10.12.2008voviacerýchprípadochvovečernýchhodináchvošielcezneoplotenúčasťdoareálu
spoločnosti Ipeľské Tehelne a.s. Lučenec - závod Breznička, odkiaľ s pomocou osôb, ktoré uviedol do
omylu tým, že im povedal, že všetko má s majiteľmi dohodnuté, odcudzil 45 ks stropných nosníkov
Fert, čím pre spoločnosť Ipeľské Tehelne a.s. Lučenec spôsobil škodu v celkovej výške 1.577,369

Eur, oslobodený, nakoľko nebolo dokázané, že sa stali skutky, pre ktoré je žalobca stíhaný. Rozsudok
Okresného súdu Lučenec zo dňa 25.10.2011 bol potvrdený uznesením Krajského súdu Banská Bystrica
sp. zn. 5To/261/2011 zo dňa 26.06.2012.

Z faktúry č. 2012/025, ktorú vyhotovil JUDr. Ján Krnáč, advokát bolo preukázané, že vyfakturoval

žalobcovi za obhajobu v trestnom konaní vedenom na Okresnom súde Lučenec pod sp.zn. 2T/58/2011
sumuvovýške1.200,-Eur. ŽalobcazaplatilzástupcoviJUDr.JánoviKrnáčovi,advokátovivyfakturovanú
sumu 1.200,- Eur dňa 08.01.2013, ktorá skutočnosť bola preukázaná z príjmového dokladu č. P004.
JUDr.JánKrnáčsivyfakturovalzmluvnúodmenu,avšaknavýzvusúduvyčísliltarifnúodmenuanáhradu
hotových výdavkov (č.l. 64 súdneho spisu).

Dňa 14.07.2014 si žalobca podľa § 15 ods. 1 a nasledovné zákona č. 514/2003 Z.z. podal žiadosť o
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody.Generálna prokuratúra Slovenskej republiky listom zo dňa 22.07.2014 postúpila žiadosť Ministerstvu
spravodlivosti Slovenskej republiky ako príslušnému orgánu.

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky listom zo dňa 12.08.2014 vrátilo postúpenú žiadosť o
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody Generálnej prokuratúre, pretože nepovažuje ju za
žiadosť, ktorá môže byť prerokovaná Ministerstvom spravodlivosti SR s príslušným orgánom, ktorý má
konať je Generálna prokuratúra Slovenskej republiky.

Z listu zo dňa 22.08.2014 Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky Bratislava bolo preukázané,
že zotrváva na pôvodnom právnom závere, že Generálna prokuratúra Slovenskej republiky nie je
orgánom,ktorýbymalvdanejvecikonať.NesúhlasiasprávnymstanoviskomMinisterstvaspravodlivosti
Slovenskej republiky, ktoré prezentuje v prípise vedenom pod spisovou značkou 41621/2014-34.

Svedok X.K. O. na pojednávaní vypovedal tak, že žalobcu pozná z obce S. dlhú dobu. Býva na adrese

S., V. XXX/X, teda v bezprostrednej blízkosti žalobcu. Videl, že správanie žalobcu sa zmenilo. Zmenila
sa aj jeho povesť v obci, pokiaľ prišiel do pohostinstva, nikto si k nemu nechcel prisadnúť, pretože sa
o ňom rozprávalo, že je zlodej. V tom čase žil v spoločnej domácnosti s družkou, ktorá tiež negatívne
vnímala, že voči žalobcovi je vedené trestné stíhanie.

Svedok Q. Z. vypovedal tak, že žalobcu pozná dlhú dobu. Býva v V., avšak často sa zdržiaval v S..
Trestné stíhanie malo vplyv na rodinný život žalobcu, ale aj na povesť v S. a v V..

Zhodne vypovedal svedok O. W.. Vo svojej výpovedi potvrdil, že ľudia z miesta bydliska sa stránili byť
v spoločnosti H. Q..

Obec S. vypracovala správu, z ktorej vyplýva, že H. Q. sa zapája do aktivít otca a v mieste bydliska
požíva dobrú povesť.

Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec vypracoval správu, z ktorej vyplýva, že H. Q. je v evidencii

uchádzačov o zamestnanie od 23.01.2009, žalobca bol v posledných ôsmich rokoch evidovaný ako
nezamestnaný aj v období od 09.09.1998 do 28.12.2008.

Z lekárskej správy, ktorú vypracovala Psychiatrická ambulancia V. J. W..Y..R.., P., Y. W. bolo preukázané,
že žalobca absolvoval prvý raz na psychiatrickej ambulancii psychiatrické vyšetrenie dňa 09.05.2011 a

druhý raz kontrolné psychiatrické vyšetrenie dňa 27.07.2011. Bola mu doporučená medikácia.

Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec potvrdil, že od septembra 2003 poberal žalobca peňažný
príspevok za opatrovanie do marca 2010.

Súd sa oboznámil so správou Základnej školy s Materskou školou S., z ktorej vyplýva, že škola
zaznamenala, že spolužiaci zmenili správanie voči G. a Q. Q.. Deti odmietali navštevovať školu.
Následne ich matka odhlásila zo Základnej školy S. a prihlásila ich do Základnej školy v V..

Z lekárskej správy zo dňa 22.06.2015, ktorú vypracoval Z., W.. S., bolo preukázané, že od konca októbra

2010 po vyšetrovaní na polícii mal žalobca depresívnu náladu, ktorá sa postupne zhoršovala. Pre trvanie
depresívnehosyndrómubol žalobavyšetrený psychiatromvmáji2011astavbolhodnotenýakoepizóda
stredne ťažkej depresie. Po úprave medikamentóznej liečby sa stav postupne zlepšoval.

Slovenský rybársky zväz, mestská organizácia Lučenec, Hviezdoslavova 30 potvrdila, že H. Q. bol

členom ich organizácie. Dlhodobo sa zúčastňoval brigád pre Slovenský rybársky zväz.

Z pripojených opatrovanských spisov Okresného súdu v Lučenci bolo preukázané, že rozsudkom č.k.
11Nc/181/99-12 zo dňa 18.11.1999 bola maloletá G. B., nar. XX.XX.XXXX zverená do výchovy matky G.
B.D.. Otec bol zaviazaný na platenie výživného. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 24.11.1999. V

odôvodnení súd konštatuje, že matka dieťaťa podala návrh z toho dôvodu, že s otcom nežije v spoločnej
domácnosti.Rozsudkom č.k. 11P/450/03-18 zo dňa 28.11.2003 bol zverený maloletý Q., K.. XX.XX.XXXX do výchovy
matky. Otec bol zaviazaný na platenie výživného. rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 28.11.2003.
V odôvodnení súd konštatuje, že matka podala návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností

s otcom dieťaťa z toho dôvodu, že nežije s ním v spoločnej domácnosti.

Rozsudkom č.k. 11P/477/2006-20 zo dňa 09.10.2006 súd schválil dohodu rodičov v takom znení, že
zvýšil výživné na maloletú G. a maloletého Q., ktoré bolo naposledy určované rozsudkami, na ktoré súd
poukazuje vyššie. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 31.10.2006.

Rozsudkom č.k. 4P/91/2013-31 zo dňa 05.12.2013 bol maloletý Q. Q., nar. XX.XX.XXXX zverený do
striedavej osobnej starostlivosti otca H. Q. a matky G. B.. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa
07.01.2014.

Zákon č. 514/2003 Z.z. v ustanovení § 3 určuje rozsah zodpovednosti štátu, za škodu spôsobenú

orgánmi verejnej pri výkone verejnej moci tak, že štát zodpovedá za škodu spôsobnú: a) nezákonným
rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c)
rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným
postupom.

Podľa § 4 ods. 1 zákona 514/2003 z.z. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej
moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu
a) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
1. škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym
úradným postupom súdu,

2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci, 1)
3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia
súdu podľa osobitného predpisu, 2)
b) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ
Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru, 3) a

1. prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru alebo povereného
príslušníka Policajného zboru a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu alebo
2. vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru nekonal na základe
záväzného pokynu prokurátora,
c) Ministerstvo financií Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní spôsobil škodu vyšetrovateľ finančnej

správy alebo poverený pracovník finančnej správy, 3) a
1. prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa finančnej správy alebo povereného
pracovníka finančnej správy a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu alebo
2. vyšetrovateľ finančnej správy alebo poverený pracovník finančnej správy nekonal na základe
záväzného pokynu prokurátora,

d) ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v
oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej
správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú
samosprávu podľa osobitného predpisu,
e) ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak v dôsledku nesprávneho prebratia smernice

Európskej únie alebo ak v dôsledku nedodržania lehoty určenej na jej prebratie vznikla škoda pri výkone
verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného
orgánu štátnej správy,
f) Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného
predpisu 4) v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní,

g) Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia
ním vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jeho nesprávnym úradným postupom,
h) Národná banka Slovenska, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného
alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom,
i) verejnoprávna inštitúcia, záujmová samospráva alebo právnická osoba, ktorej zákon zveril

rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb a právnických
osôb v oblasti verejnej správy, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného
alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom,j) Národná rada Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou
vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom,
k) Súdna rada Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou

vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom,
l) Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ním
vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jeho nesprávnym úradným postupom,
m) orgán príslušný podľa podľa písmen a) až l), u ktorého bola podaná žiadosť na predbežné
prerokovanienároku(§15),akkuškodedošlovoblastiverejnejmoci,ktorápatrídopôsobnostiviacerých

orgánov verejnej moci; ak žiadosť bola podaná na viacerých príslušných orgánoch, ten orgán, ktorý vo
veci začal konať ako prvý.

Podľa § 4 ods. 2 zákona 514/2003 z.z. ak nemožno príslušný orgán určiť podľa odseku 1, koná v mene
štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.

Podľa § 4 ods. 3 zákona 514/2003 z.z. ak bol nárok na náhradu škody uplatnený na orgáne, ktorý nie
je príslušný vo veci konať podľa odsekov 1 a 2, je tento orgán povinný bezodkladne postúpiť žiadosť (§
15) príslušnému orgánu a upovedomiť o tom žiadateľa. Účinky uplatnenia nároku zostávajú zachované.

Podľa§5 ods.1zákonač.514/2003Z.z.právonanáhraduškodyspôsobenejnezákonnýmrozhodnutím

má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý

rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený
podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie
tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti

poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 15 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je tento
orgán povinný bezodkladne ju postúpiť príslušnému orgánu a upovedomiť o tom
poškodeného. Účinky podania žiadosti zostávajú zachované.

Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia

práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa

určuje s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 17 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná podľa odseku
2 nemôže byť vyššia ako výška náhrady poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi
podľa osobitného predpisu.Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených
trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo

rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení
osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo
trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.

Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia,

ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná
odmena advokáta. 9) Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody pred príslušným orgánom.

Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

Vyššie citované zákonné ustanovenia súd aplikoval na zistený skutkový stav.

Súd skúmal vecnú legitimáciu účastníkov konania, ktorou sa rozumie hmotnoprávny vzťah účastníka
konania k prejednávanej veci, pričom žalobca je aktívne legitimovaný na podanie žaloby o náhradu

škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. Pasívna legitimácia účastníka konania - Slovenskej republiky
je nespochybniteľná. Posúdenie, ktorý orgán je príslušný konať v mene štátu, má však len procesný
význam, z hľadiska predmetu sporu. Otázka, ktorý orgán štátu vzhľadom na obsah a povahu
daného sporu má v mene žalovaného konať, nie je otázkou pasívnej legitimácie žalovaného. Kto má
zastupovať štát, musí vyriešiť súd. Súd sa postavil na to stanovisko, že za žalovaného má konať

Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, pretože prokurátor podal dňa 24.03.2011 obžalobu sp.
zn. 3Pv/906/09-39. Rozsudkom Okresného súdu v Lučenci č.k. 2T/58/2011-325 zo dňa 25.10.2011
bol žalobca oslobodený spod obžaloby. Krajský súd Banská Bystrica uznesením č.k. 5To/261/2011-20
odvolanie okresného prokuratúra zo daň 26.júna 2012 zamietol. Treba prisvedčiť žalobcovi, že pre
posúdenie návrhom uplatneného nároku poškodeného žalobcu sú ťažiskovými uznesenia o vznesení

obvinenia proti žalobcovi, sťažnosti voči ktorým boli žalobcovi prokurátorom zamietnuté. Účinky
zrušení uznesení o vznesení obvinenia nastali právoplatnosťou rozsudku Okresného súdu, ktorým bol
obžalovaný oslobodený spod obžaloby. Identický význam z hľadiska posúdenia či štát zodpovedá za
škodu ako zrušenie právoplatného uznesenia o vznesení obvinenia pre nezákonnosť má v tomto zmysle
tiež oslobodenie spod obžaloby. Žalobca splnil podmienku podľa § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., keď

uznesenie napadol sťažnosťou, to znamená riadnym opravným prostriedkom. Podľa § 4 ods. 1 písmeno
f) zákona č. 514/2003 Z.z. za štát má konať Generálna prokuratúra SR.

Súd z vykonaného dokazovania a z právneho posúdenia mal preukázané, že žalobca riadne uplatnil
nárok na náhradu škody, na príslušnom orgáne podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003

Z.z., to jest na Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky. Žalovaná neuznala tento nárok, nakoľko sa
nepovažovala za príslušný orgán na prerokovanie žalobcovho návrhu. Žalobca po splnení podmienky
predbežného prerokovania si uplatnil nárok v požadovanom rozsahu na súde.

Zákon č. 514/2003 Z.z. zakladá objektívnu zodpovednosť štátu bez ohľadu na zavinenie, ktorej sa

nemôže zbaviť. Neposudzuje sa teda správnosť rozhodnutia jeho orgánu z hľadiska, či pri rozhodovaní
porušil právnu povinnosť a škodu zavinil. Rozhodujúcim kritériom zákonnosti konania vedeného
orgánom verejnej moci je výsledok tohto konania. Vzhľadom na výsledok trestného konania vedeného
proti žalobcovi vo veci sp. zn. 2T/58/2011 Okresného súdu Lučenec, keď žalobca bol rozsudkom č.k.
2T/58/2011-325 zo dňa 25.10.2011 oslobodený podľa § 285 písmeno a) Tr.por. v celom rozsahu, je

potrebné považovať uznesenie vyšetrovateľa o vznesení obvinenia vo vzťahu k žalobcovi za nezákonné
rozhodnutie. Potom je potrebné považovať za nezákonné všetky úkony a rozhodnutia voči žalobcovi,
ktorénasledovali.Právoplatnosťourozsudkusúduooslobodenížalobcuspodobžalobymuvznikolnárok
na náhradu škody.V zmysle § 18 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania, ktoré
poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o

treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody
alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie
zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.

Žalobcovivzniklaškodazdôvoduvznikutrovzaobhajobusplnomocnenémuprávnemuzástupcovi,ktorá

skutočnosť bola preukázaná predloženými listinami a pripojeným spisom Okresného súdu Lučenec sp.
zn. 2T/58/2011.

V príčinnej súvislosti s trestným stíhaním vznikla žalobcovi škoda vo výške 1.200,- Eur, pretože obhajca
JUDr. Ján Krnáč, advokát, poskytol právne služby titulom obhajoby v trestnom konaní. Z príjmového
dokladu č. P004 bolo preukázané, že žalobca zaplatil dňa 08.01.2013 na účet advokáta JUDr. Jána

Krnáča sumu 1.200,- Eur. Na výzvu súdu právny zástupca vyúčtoval tarifnú odmenu vo veci vedenej
pod sp. zn. 2T/58/2011 na č.l. 64, 65 súdneho spisu celkom sumou 1.274,26 Eur. Po preskúmaní trov
uplatnených zástupcom súd dospel k záveru, že boli vyčíslené správne. Tarifná odmena vypočítaná
zástupcom žalobcu je nižšia ako zmluvná odmena, ktorá bola žalobcovi vyfakturovaná. Žalobca si
uplatnil škodu 1.200,- Eur, nerozšíril žalobu. Súd považoval trovy trestného konania, ktoré žalobcovi

vznikli za účelne vynaložené. Preskúmaním obsahu spisu Okresného súdu Lučenec sp. zn. 2T/58/2011
súddospelkzáveru,žeúčtovanéúkonyprávnejslužbybolopotrebnévykonaťvzáujmeriadnejobhajoby
H. Q. a tarifná odmena advokáta bola vyúčtovaná v súlade s § 12 ods. 1, 2, 3 vyhl.č. 655/2004 Z.z..

V prípade ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením, vzhľadom

na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj
nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. Výška nemajetkovej ujmy sa určuje
s prihliadnutím najmä na: a) osobu poškodeného, jeho doterajších život a prostredie, v ktorom žije a
pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov,
ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v

spoločenskom uplatnení.

Z písomnej žaloby a z výpovede žalobcu na pojednávaní bolo preukázané, že žalobca si uplatňuje
nemajetkovú ujmu vo výške 17.600,- Eur. Z výpovedi žalobcu ako účastníka konania, svedkov, bolo
nepochybne preukázané, že žalobca ťažko znášal trestné stíhanie, ktoré bolo vedené proti jeho osobe.

Správa Obce S. potvrdzuje, že v mieste bydliska požíva v súčasnosti dobrú povesť, avšak svedkovia
potvrdili, že priatelia, susedia v obci sa negatívne správali voči H. Q. v čase, keď bolo vedené proti
nemu trestné stíhanie. Rovnako maloleté deti G. B., nar. XX.XX.XXXX a Q. B., nar. XX.XX.XXXX veľmi
zle znášali správanie spolužiakov v škole, ktorá skutočnosť bola preukázaná správou Základnej školy
s Materskou školou v S.. Následne začali navštevovať Základnú školu v Poltári. Lekárska správa, ktorú

predložil žalobca potvrdzuje, že musel byť liečený v psychiatrickej ambulancii a vyšetrenia absolvoval v
máji 2011, v júli 2011. Ľudská dôstojnosť predstavuje najvyššiu hodnotu v základoch celého právneho
systému i ústavného poriadku a je možné, ju preto považovať za konečný účel právneho poriadku.
Primárnou funkciou náhrady je funkcia satisfakčná, teda primerane a s ohľadom na všetky okolnosti
konkrétneho prípadu, optimálne a tým účelne vyvážiť a zmierniť nepriaznivý následok neoprávneného

zásahu. Z vykonaného dokazovania teda vyplynulo, že trestné stíhanie malo negatívny dopad na
žalobcu, jeho povesť v obci, došlo k obmedzeniu kontaktov s priateľmi, známymi a H. Q. ťažko znášal
obdobie právnej neistoty, čo sa prejavilo na jeho psychickej pohode.

Pri ustálení výšky nemajetkovej ujmy súd zohľadnil, že vzťahy medzi matkou detí a žalobcom boli

narušené aj pred 26.11.2009, pretože na Okresnom súde v Lučenci prebiehali konania o úpravu práv
a povinností rodičov k maloletým deťom od roku 1999, ktorá skutočnosť bola preukázaná rozsudkami
tunajšieho súdu. Súd upravuje práva a povinnosti rodičov k maloletým deťom len vtedy, keď rodičia
spolu nežijú, avšak zrejmé je, že trestné stíhanie najmä na maloleté deti žalobcu. Dôležité je pri
vyčíslení výšky nemajetkovej ujmy zvážiť aj tú skutočnosť, že H. Q. dlhú dobu bol evidovaný ako

uchádzač o zamestnanie na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec, potom opatroval svoju
starú matku, takže nebol v pracovnom kolektíve, ale v úzkom rodinnom kruhu. Pri určení výšky úhrady
nemajetkovej ujmy v peniazoch súd zohľadnil dĺžku trestného stíhania od 26.11.2009, ktorým dátumom
bolo uznesením pod číslom ČVS:OPR-2653/3-OSV-PT-2009 začaté trestné stíhanie. Krajský súdv Banskej Bystrici ako odvolací súd uznesením zo dňa 26.06.2012 odvolanie prokurátora zamietol
postupom podľa § 319 Tr.por. ako nedôvodné. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 26.06.2012.
Trestné stíhanie teda trvalo 32 mesiacov. Dôvodné je, aby žalovaný zaplatil žalobcovi za každý rok

1.000,- Eur. Po prepočítaní nemajetkovej ujmy na jeden mesiac súd vyčíslil jej výšku sumou 83,33 Eur
(1000 : 12 = 83,33), nemajetková ujmy za 32 mesiacov bola vyčíslená sumou 2.667,- Eur (83,33 x 32
= 2666,56 po zaokrúhlení 2667).

Samotné konštatovanie porušenia práva nie je pre žalobcu dostatočným zadosťučinením, preto

žalobcovi vzniká nárok na úhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch (§ 17 ods. 2 citovaného zákona).
Pri vyčíslení nemajetkovej ujmy sa súd spravoval úvahami, na ktoré poukazuje vyššie. Pokiaľ žiadal
žalobca priznať vyššiu nemajetkovú ujmu, súd žalobu vo zvyšku zamietol. Súd žalobu žalobcu zamietol
aj v časti zaplatenia úrokov z omeškania, pokiaľ sa domáhal nemajetkovej ujmy. Žalovaný sa nedostal do
omeškania s plnením svojej povinnosti voči žalobcovi, pretože o výške oprávnených nárokov sa môže
dozvedieť žalovaný len z právoplatného rozhodnutia súdu.

Súd priznal žalobcovi úroky z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 1.200,- Eur, počnúc od
23.08.2014 do zaplatenia. Počiatok úrokov z omeškania súd určil od 23.08.2014, pretože z listu
Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, Bratislava zo dňa 22.08.2014 je zrejmé, že zástupca
žalovaného zaujal ten právny názor, že Generálna prokuratúra Slovenskej republiky nie je orgánom

verejnej moci, ktorý by bol príslušný na prerokovanie žalobcom podanej žiadosti na zaplatenie nároku
na náhradu škody. Pokiaľ žalovaný neplnil vecnú škodu, dostal sa do omeškania podľa § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka.

Súd priznal žalobcovi vecnú škodu vo výške 1.200,- Eur a nemajetkovú ujmu vo výške 2.667,- Eur, teda

celkom 3.867,- Eur.

Z týchto dôvodov súd rozhodol tak, ako to vyplýva z výrokovej časti rozsudku.

Podľa § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu

väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní
súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota
troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

O trovách konania súd rozhodne v lehote 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, v súlade
s vyššie citovaným zákonným ustanovením.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Lučenec, Ulica Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec.

Podľa § 205 ods. l O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáhať.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods.2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že:
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností,

súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené (§ 205a),
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 221 ods. l súd rozhodnutie zruší, len ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom
konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
i)sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,
j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.