Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. február 2017

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 3Asan/2/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2016200129
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Rumana
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:2016200129.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: L. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., proti
žalovanému: Okresný úrad Trnava, Odbor opravných prostriedkov, Vajanského č. 2, 917 02 Trnava, v
konaní o prieskúmaní zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-SE-OVVS-2015/5348/P-151/15-ST zo
dňa 18.05.2015, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave č. k. 14S/13/2016-85 zo
dňa 16.06.2016, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Trnave č. k. 14S/13/2016-85 zo dňa
16.06.2016 p o t v r d z u j e.

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Trnave napadnutým uznesením konanie o žalobe žalobcu zo dňa 03.03.2016, ktorou

sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu (Okresný úrad
Senica, Odbor vnútornej správy) č. OU-SE-OVVS-2015/5348/P-151/15-ST zo dňa 18.05.2015 a
preskúmania oznámenia žalovanej č. OU-TT-OOP1-2015/028266 zo dňa 23.11.2015, zastavil podľa §
250d ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“). V odôvodnení svojho
rozhodnutie uviedol, že žalobca podal žalobu proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa po
uplynutí zákonom stanovenej dvojmesačnej lehoty a právoplatné rozhodnutie Okresného úradu Senica

zo dňa 18.05.2015 nemôže byť predmetom súdneho prieskumu, nakoľko nadobudlo právoplatnosť inak
ako v dôsledku vyčerpania opravných prostriedkov a oznámenie žalovanej zo dňa 23.11.2015 nemožno
klasifikovať ako rozhodnutie, ktoré môže byť predmetom súdneho prieskumu.

Proti tomuto uzneseniu podal žalobca včas odvolanie. Žalobca v podanom odvolaní namietal že
predmetné rozhodnutia správnych orgánov a im predchádzajúci postup nie je v súlade s právnym

poriadkom Slovenskej republiky.

Žalovaný sa k podanému odvolaniu vyjadril a uvádza, že sa s totožňuje s právnym názorom Krajského
súdu v Trnave vyjadreným v napadnutom rozhodnutí, a preto navrhuje toto rozhodnutie jako vecne
správne potvrdiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v odvolacom konaní postupoval v zmysle ust. § 492 ods. 2 zákona
č 162/2015 Z. z. (Správny súdny poriadok), účinného od 1.7.2016, podľa ktorého sa odvolacie konania
podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona dokončia podľa doterajších predpisov, t.j. podľa zákona č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny
poriadok (O.s.p.). Vychádzal pritom z princípu vychádzajúceho z ust. 491 ods. 2 S. s. p., podľa
ktorého,právneúčinkyúkonov,ktorénastalipredodňomnadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajú

zachované. Takýmto úkonom je napadnuté súdne rozhodnutie, vrátane jeho poučenia o opravnom
prostriedku podľa právnej úpravy účinnej do 30.06.2016. Odvolanie žalobcu, aj keď bolo podané zaúčinnosti S.s.p., preto odvolací súd posudzuje podľa predchádzajúcej právnej úpravy, berúc zároveň do
úvahy, že takýto postup nie je v neprospech žalobcu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1
veta prvá O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie krajského súdu, napadnuté rozhodnutia správnych
orgánov oboch stupňov a konanie, ktoré predchádzalo ich vydaniu, v rozsahu a medziach podaného
odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.); odvolanie prejednal bez
nariadeniaodvolaciehopojednávania(§250jaods.2 vetaprváO.s.p.),ajednomyseľnedospelkzáveru,

že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.

Podľa § 247 ods. 1 O. s. p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická
alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho
orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Podľa § 247 ods. 2 O. s. p. pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je
predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných
prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.

Podľa § 250b ods. 1 O. s. p. žaloba sa musí podať do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia

správneho orgánu v poslednom stupni, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Zmeškanie lehoty
nemožno odpustiť.
Podľa § 250d ods. 3 O. s. p. súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene, ak ju
podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania
súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému

vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený podľa § 250a alebo ak žaloba bola vzatá späť (§
250h ods. 2). Odvolanie proti uzneseniu je prípustné.

Z obsahu administratívneho spisu odvolací súd zistil, že Rozkazom Okresného úradu Senica č. OU-SE-
OVVS-2015/5348/P-151/15-ST zo dňa 18.05.2015 bol žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku

proti občianskemu spolunažívaniu podľa ust. § 49 ods. 1 písm. d/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch
a žalobcovi uložil za tento priestupok podľa ust. § 11 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 49 ods. 2 zákona č.
372/1990Zb.pokutuvovýške33,-eur.Vuvedenomrozhodnutíjesprávneuvedenépoučenieomožnosti
podať odvolanie proti rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa doručenia. Z obsahu administratívneho
spisu je preukázané, že uvedené rozhodnutie bolo žalobcovi neúspešne doručované dňa 22.05.2015 a

opakovane dňa 25.05.2015, kedy bola zásielka uložená na pošte.

Podľa ust. § 24 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správneho poriadku „) ak
nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia
zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť v určený

deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť na pošte
a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do troch dní
od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení
nedozvedel.

Odvolací súd v tomto prípade poukazuje na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS
65/2010-49, ako aj judikatúru Najvyššieho súdu (napr. uznesenia NS SR sp. zn. 6Sžo/55/2008 zo dňa
21.01.2009, sp. zn. 1Sžo/65/2008 zo dňa 18.11.2008, sp. zn. 10Sžr/73/2011 zo dňa 30.05.2012), podľa
ktorých k aplikácii ustanovení náhradného doručenia môže dôjsť iba v prípade, že nedošlo k reálnemu
doručeniu. Doručenie je skutkovou otázkou. V danom prípade doručenie, a to náhradné doručenie

aj reálne doručenie preukazuje jedna a tá istá doručenka, nakoľko adresát si zásielku reálne prevzal
v priebehu odbernej lehoty. Pokiaľ doručenka, z ktorej správny orgán vychádza preukazuje súčasne
reálne doručenie, správny orgán už skutočnosti týkajúce sa náhradného doručenia neskúma. Náhradné
doručenie je iba subsidiárnym prostriedkom doručovania písomností, jeho okolnosti musia byť vždy
reálne preukázané, spravidla vyžaduje ďalšie dokazovanie. Uprednostnenie náhradného doručenia na

základe toho istého dôkazného prostriedku nemožno považovať za ústavne konformné podľa čl. 152
ods. 4 Ústavy v spojení s čl. 46 ods. 2 Ústavy SR.V zmysle je uvedeného je teda potrebné uznať za deň doručenia predmetného Rozkazu 08. jún 2015,
a teda odpor žalobcu zo dňa 22.06.2015 bol podaný v zákonnej 15-dňovej lehote.

Na podaný odpor žalobcu zo dňa 22.06.2015 proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu
zo dňa 18.05.2015 č. OU-SE-OVVS-2015/5348/P-151-ST, žalovaný reagoval oznámením č. OU-TT-
OOP1-2015/028266 zo dňa 23.11.2015, ktorým informoval žalobcu o tom, že napriek tomu, že odpor bol
podaný po uplynutí zákonnej 15-dňovej lehoty, postupoval podľa ust. § 60 Správneho poriadku a odpor
preskúmal, avšak nezistil skutočnosti, ktoré by odôvodňovali začatie konania o zmenu alebo zrušenie

Rozkazu v mimo odvolacom konaní podľa ust. § 65 ods. 2 Správneho poriadku alebo obnovu konania
podľa ust. § 62 Správneho poriadku.

Oznámenie žalovaného - odvolacieho orgánu, zo dňa 23.11.2015, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa
18.12.2015, bolo reakciou správneho orgánu na námietky a sťažnosť žalobcu a zároveň bolo výsledkom
preskúmania„oneskorenepodanéhoodvolania“potom,akomuvecbolapredloženásprávnymorgánom

prvého stupňa. Predmetné oznámenie druhostupňového správneho orgánu, aj keď nemalo náležitosti
správneho rozhodnutia v zmysle § 47 správneho poriadku, je možné považovať za individuálny správny
akt (ako výsledok jeho postupu na základe odvolania a sťažnosti žalobcu), ktorým boli zasiahnuté práva
žalobcu a bolo možné sa domáhať jeho presúmania súdom podaním žaloby na súd, v lehote 2 mesiacov
od jeho obdržania, t. j. do 18.02.2016.

Napriek tomu, že súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil deň doručenia Rozkazu žalobcovi, správne
rozhodolozastaveníkonaniazdôvoduoneskorenepodanejžaloby,ktorúžalobcapodaldňa03.03.2016,
teda po márnom uplynutí dvojmesačnej zákonnej lehoty od obdržania rozhodnutia - oznámenia
správneho orgánu v poslednom stupni.

Odvolací súd zistil, že námietky navrhovateľa uvedené v odvolaní neboli spôsobilé spochybniť vecnú
správnosť napadnutého rozhodnutia a krajský súd sa preto správne nezaoberal dôvodmi žaloby, pretože
zistil dôvod, ktorý viedol k nemeritórnemu (procesnému) rozhodnutiu.

Odvolací súd preto napadnuté uznesenie ako vecne správne v zmysle ust. § 219 O. s. p. potvrdil.

O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol v súlade s § 224 ods. 1 v spojení s § 250k ods. 1 OSP a
v odvolacom konaní neúspešnému navrhovateľovi právo na ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.