Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. február 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/148/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4315215517
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Podhorcová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4315215517.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Podhorcovej a sudkýň

JUDr. Marty Polyákovej a JUDr. Ingrid Doležajovej, v právnej veci žalobcu: S. L., nar. XX. XX. XXXX,
bytom C. pri M., M. XXX, zastúpeného JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom Lučenec, ul. J.
Kráľa 5/A, proti žalovanej: Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Bratislava, Mlynské nivy 1, IČO:
31 320 155, zastúpenej ČERNEJOVÁ & HRBEK, s.r.o., so sídlom Bratislava, Kýčerského 7, IČO: 36
857 513, o zaplatenie 354,68 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Levice z 8. januára 2016, č. k. 15C/544/2015-103, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu o zaplatenie 354,68 eura s prísl. zamietol a

rozhodnutie o náhrade trov konania si vymienil na samostatné rozhodnutie do 30 dní po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej. Zistený skutkový stav posúdil podľa ustanovení § 52 ods. 1 až 4, §
53 ods. 1, § 451 ods. 1 a 2, § 456 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 497 Obchodného
zákonníka, § 2 písm. a/, b/ a d/, § 4 ods. 1 až 3 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.
Mal za preukázané, že účastníci uzavreli zmluvu, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou, na základe
ktorej žalovaná poskytla žalobcovi kreditnú kartu, prostredníctvom ktorej čerpal finančné prostriedky.
V konkrétnom prípade sa jednalo o revolvingový úver, ktorý je typický tým, že veriteľ ho dopĺňal

a úverový vzťah tak mohol fungovať neurčitú dobu. Dlžníkovi umožňoval čerpať poskytnuté zdroje
opakovane, bez nutnosti žiadať o povolenie čerpania banku, pričom splátka dlžníka sa používala
na splatenie poskytnutých úverových prostriedkov a časť na odplatu. Zmluva uzatvorená medzi
žalobcom a žalovanou pozostávala z viacerých dokumentov, čo žiadnym spôsobom neodporovalo
zákonu. Zo samotného textu žiadosti o aktiváciu bankomatky Triangel vyplývalo, že žalobca sa pred
jej podpisom oboznámil s Obchodnými podmienkami, Cenníkom, Štandardnou, Sankčnou úrokovou
sadzbou, zmluvnými podmienkami prostredníctvom Formulára, ktoré mu boli písomne doručené a ktoré

prevzal. Svojím podpisom potvrdil, že tieto boli súčasťou žiadosti o aktiváciu bankomatky a uzavretím
zmluvy sa stali jej neoddeliteľnou súčasťou. Skonštatoval, že v zmluve a jej neoddeliteľných súčastiach
boli uvedené všetky obligatórne náležitosti vyžadované zákonom o ochrane spotrebiteľa účinného v
čase uzavretia zmluvy. Argumentoval, že údaj o počte splátok nie je možné objektívne určiť, keďže
revolvingový úver sa poskytoval na neurčitý čas, obnovoval sa vždy každou uhradenou splátkou a
rozsah jeho čerpania tak nebolo možné predpokladať. Z uvedeného dôvodu nie je objektívne možné
uviesť ani konečnú splatnosť úveru a celkové náklady úveru. Nie vždy je však možné tento konkrétny

percentuálny údaj v zmluve uviesť, pretože pre jeho vyčíslenie je potrebné mať zastabilizované vstupné
údajeovýškeúveru,období,splátkachúveruaúrokochspoplatkami.Dodal,žezákonospotrebiteľských
úveroch (zákon č. 258/2001 Z. z.), preto aj výslovne počíta s nemožnosťou určenia RPMN a v takom
prípade zákon stanovuje veriteľovi povinnosť najneskôr v čase uzatvorenia zmluvy písomne informovaťspotrebiteľa o úverovom limite, ak je stanovený, ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných od doby,
keď bola zmluva uzatvorená a podmienkach, za ktorých môže byť zmenená a doplnená v postupe a
spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy. Podľa § 3 odseku 7 zákona, ak veriteľ ponúka spotrebiteľský

úver tomu istému spotrebiteľovi za rôznych podmienok, ročná percentuálna miera nákladov musí byť
uvedenánavýpočtepodľaprílohyč.1voformepríkladuvýpočtupodľaprílohyč.2.Keďžeprikonkrétnom
revolvingovom type úveru nebolo možné údaj o RPMN s presnosťou uviesť, pretože sa úver čerpal a
dopĺňal po neurčitý čas, v dôsledku čoho sa tak menili údaje relevantné pre jeho výpočet, žalovaná ako
veriteľ v žiadosti/zmluve o úvere uviedla výšku úverového limitu, ročnej úrokovej sadzby a poplatkov

ako aj indikatívny výpočet RPMN, ktorý nachádza aj v Cenníku, ktorý je súčasťou úverovej zmluvy.
K žalobcom namietanej drobnosti a neprehľadnosti textu bodu 5,6 úverovej zmluvy uviedol, že v
rovnakej veľkosti písma je písaný aj zvyšný text úverovej zmluvy, pričom sa súd nestotožnil s názorom
žalobcu, že tento je neprehľadný, prípadne pre spotrebiteľa nečitateľný. Vyzdvihol, že vzhľadom na to,
že zmluva bola uzatváraná na diaľku, žalobca mal možnosť a tiež dostatočný časový priestor sa so
zmluvou, ako aj jej prílohami, dôkladne oboznámiť, v prípade nejasností mal možnosť sa obrátiť na

žalovanú, alebo inú osobu, znalú problematiky, čo neučinil. Je nepochybné, že súd má povinnosť chrániť
spotrebiteľa ako slabšiu zmluvnú stranu, či už z dôvodu informovanosti alebo slabšej vyjednávacej
pozície, pričom zohľadňuje istú mieru spotrebiteľovej ľahkovážnosti pri uzatváraní zmlúv, avšak aj
spotrebiteľ je povinný postupovať obozretne, dôsledne sa so zmluvnými podmienkami oboznámiť, v
prípade nejasností si žiadať ich ozrejmenie druhou zmluvnou stranou, prípadne inou znalou osobou a až

po dôkladnom zvážení rozhodujúcich skutočností sa rozhodnúť či do zmluvného vzťahu vstupuje, alebo
nie. S poukazom na uvedené, majúc za to, že zmluva o úvere obsahuje všetky zákonom požadované
náležitosti, pre ktorú ju nemožno považovať za bezúročnú a bez poplatkov, žalobu zamietol a vyslovil,
že o náhrade trov konania rozhodne samostatným uznesením do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej podľa ustanovenia § 151 odsek 3 Občianskeho súdneho poriadku.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca dôvodiac, že rozhodnutie súdu
prvej inštancie je založené na nesprávnom právnom posúdení veci. Súd prvej inštancie na základe
vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, resp., neúplne zistil skutkový stav.
Záver súdu o platnosti zmluvy a listín k zmluve považoval za rozporný s aktuálnou rozhodovacou

praxou.Vyzdvihol,žeúčelomzákonajevyššiaochranaspotrebiteľovnafinančnomtrhuaposilneniejeho
postavenia. Dodal, že zásadný význam v ochrane spotrebiteľa v zmluvných vzťahoch má dostatočné
množstvo informácií o podmienkach úveru, nákladoch a záväzkoch, ktoré z neho vyplývajú. Tvrdil, že
nemožno pripustiť úvahy o tom, že spotrebiteľ je oboznámený s akýmkoľvek dokumentom, na ktoré
odkazuje zmluva o spotrebiteľskom úvere vo svojom texte, nakoľko to by viedlo k situácii, že informácie

v spotrebiteľských úverových zmluvách by boli neurčité, nejasné, nezrozumiteľné a neprehľadné. Mal za
to, že základné parametre definujúce odplatu spotrebiteľského úveru musia byť dostupné a zrozumiteľné
na jednom tlačive. Tvrdil, že s obchodnými podmienkami a s cenníkom nebol oboznámený a žalovaná
neuniesla v tomto smere dôkazné bremeno. Zhrnul, že zmluva o úvere preukázateľne neobsahuje
ročnú úrokovú sadzbu; výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; RPMN a

celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom; priemernú hodnotu RPMN. Uzavrel,
že žalovaná pri uzatváraní zmluvy o úvere si nesplnila povinnosti vyplývajúce jej z vtedy platného a
účinného zákona o spotrebiteľských úveroch, týkajúce sa náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Žiadal,abyodvolacísúdnapadnutýrozsudokzmenilažalobevyhovelvplnomrozsahu,alternatívne,aby
napadnutý rozsudok zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V doplnení svojho odvolania

poukázal na judikatúru, ktorá mala podporiť jeho vyjadrenia v konaní a uzavrel, že žalovanú zaťažuje
dôkazné bremeno preukázania záväznosti zmluvných príloh, ktoré žalobca - spotrebiteľ nepodpísal.

3. K odvolaniu žalobcu sa písomným podaním vyjadrila žalovaná, v ktorom uviedla, že sa stotožňuje
v celom rozsahu s výrokom napadnutého rozhodnutia a jeho odôvodnením. Uviedla, že neexistuje

zákonné ustanovenie, ktoré by zakazovalo skladbu zmluvy o úvere z viacerých dokumentov. Zvýraznila,
že vo svojom prvom podaní žalobca nijako nespochybnil kompletnosť jemu doručenej zmluvnej
dokumentácie. Prístup žalobcu, s ohľadom na jeho vágne vyjadrenia, k uzavretiu zmluvy považoval
za mimoriadne nezodpovedný, preukazujúci nezáujem žalobcu byť informovaný o tom, čo podpisuje.
Navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej
ako „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou stranou sporu, v zákonom stanovenej
lehote na podanie odvolania (§ 359 CSP § 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSPprejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) za splnenie povinnosti
ustanovenej v ust. § 219 ods. 3 CSP, a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, preto
rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

5. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

7. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Ustanovením § 387 ods. 2 CSP je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného
odôvodneniarozhodnutia.Možnosťvypracovaniatakéhotoodôvodneniajepodmienenátým,žeodvolací
súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako
aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do

úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu
prvej inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvej inštancie, môže ho
iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie.
Odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len
na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti

napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody.

9. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné
dokazovanietýkajúcesavecisamej,správnezistilskutkovýstav,vecsprávneposúdilpoprávnejstránke,
preto napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP). V tejto časti sa odvolací súd

plne stotožňuje s dôvodmi súdu prvej inštancie uvedenými v napadnutom rozsudku, na tieto poukazuje
ako na správne, a preto ich nebude opakovať (§ 387 ods. 2 CSP). Na potvrdenie správnosti záverov
súdu prvej inštancie a k námietkam uvedeným v odvolaní žalobcu odvolací súd uvádza, že rozhodnutie
súdu prvej inštancie je dostatočne odôvodnené a tým aj preskúmateľné.

10. K námietkam žalobcu k nedostatočnému odôvodneniu napadnutého rozhodnutia a k jeho
prekvapivosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV.
ÚS 115/2003 z 3. júla 2003, v zmysle ktorého všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky
nastolenéúčastníkomkonania,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatnývýznam,prípadnedostatočne
objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu

uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového
ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver
o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na spravodlivý proces. Odvolací súd
považuje za potrebné v tejto súvislosti upozorniť aj na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp. zn. II. ÚS 78/2005 zo 16. marca 2005, podľa ktorého súčasťou základného práva na súdnu ochranu

v občianskom súdnom konaní podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je právo na odôvodnenie,
ktoré ale nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie,
ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na
doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní.

11. V zmysle ust. § 393 CSP, rozsudok musí obsahovať odôvodnenie, pretože povinnosť súdu riadne
odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu
rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada i so špecifickými námietkami účastníka. Odôvodnenie písomného
vyhotovenia rozhodnutia súdu musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a
spravodlivosti výroku rozhodnutia. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vysporiadať so

všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne
vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s
poukazom na právne závery, ktoré prijal; niet v ňom mieste pre dohady a domnienky. V odôvodnení
rozhodnutia odvolací súd uvedie teda, ktoré dôkazy v odvolacom konaní vykonal a ako ich vyhodnotil,zistený skutkový stav a právne posúdenie veci, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax.
Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozhodnutia súdu je nielen
formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých

alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah
súdu, tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Inak povedané,
účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať jeho správnosť a odôvodnenie súčasne
musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí, t. j. musí byť
preskúmateľné.

12. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie týkajúce
sa žalobcom v odvolaní namietaných skutočností, je vyčerpávajúco, správne skutkovo a právne,
zdôvodnené a zodpovedá vyššie uvedeným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia.
Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným
spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán sporu k prejednávanej veci, výsledky vykonaného

dokazovania a právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje
právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva
jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov,
ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Samotný fakt, že žalobca sa s dôvodmi
uvedenýmivrozhodnutísúduprvejinštancienestotožnilneznamená,žejehozdôvodnenienezodpovedá

požiadavkám, ktoré na túto časť rozhodnutia kladie vyššie citované zákonné ustanovenie. Súd prvej
inštancie totiž zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré žalobe nevyhovel.

13. Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

14. Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

15. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej

zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

16. Podľa § 497 Obchodného zákonníka Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

17. Podľa § 23 ods. 3 zák. č. 510/2002 Z. z. účinného v čase uzavretia zmluvy, obchodné podmienky
vydavateľa podľa odseku 1 sú súčasťou zmluvy o vydaní a používaní elektronického platobného
prostriedku, ak je v tejto zmluve výslovný odkaz na obchodné podmienky vydavateľa podľa odseku 1 a
ak sú tieto obchodné podmienky pripojené k tejto zmluve alebo ak ich oprávnený držiteľ dostal najneskôr

pri uzavretí tejto zmluvy.

18. V súdenej veci z obsahu spisu a doterajšieho priebehu je zrejmé, že žalobca sa podanou
žalobou domáhal uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť mu istinu 354,68 eura spolu s úrokom z
omeškania vo výške 8,75% ročne od 12. 10. 2012 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania, na tom

skutkovom základe, že dňa 31. 03. 2008 uzavrel so žalovanou ako veriteľkou Žiadosť o aktiváciu
BANKOMATKY TRIANGEL č. 0023645784, na základe čoho žalovaná poskytla žalobcovi kreditnú
kartu s úverovým rámcom 298,75 eura (9.000,-Sk). Tvrdil, že predmetná zmluva o úvere, na základe
ktorej bola poskytnutá kreditná karta neobsahuje náležitosti požadované zákonom č. 258/2001 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch a súčasne obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Konkrétne namietal, že

predmetná zmluva neobsahuje obligatórne náležitosti v zmluve o spotrebiteľskom úvere, a to konečnú
splatnosť spotrebiteľského úveru, ročnú úrokovú sadzbu, výšku, počet a termíny splátok, istiny úrokov
a iných poplatkov ako aj ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené
so spotrebiteľským účelom. S poukazom na uvedené mal za to, že predmetný úver treba považovať
za bezúročný a bez poplatkov. Predloženým výpisom z Bankomatky Triangel žalobca preukázal, že za

obdobie od 22. 01. 2008 do 22. 07. 2015 čerpal od žalovanej prostredníctvom kreditnej karty celkovú
sumu 325,34 eura, pričom žalovanej uhradil sumu 680,02 eura. Bol toho názoru, že z uvedeného
dôvodu došlo zo strany žalovanej k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobcu sumou 354,68 eura
(rozdiel medzi úhradami vo výške 680,02 eura a čerpaniami spolu vo výške 325,34 eura), ktorá bolaprijatá bez právneho titulu z úhrady vykonanej dňa 11. 10. 2012. Zároveň si uplatnil zákonné úroky z
omeškania počnúc dňom nasledujúcim po poslednej úhrade, t. j. od 12. 10. 2012, teda po poslednej
úhrade zakladajúcej bezdôvodné obohatenie na strane žalovanej. Napadnutým rozsudkom súd prvej

inštancie žalobu zamietol.

19. Odvolací súd už uviedol, že napadnuté rozhodnutie považuje za vecne správne a plne sa stotožňuje
s rozhodnutím súdu prvej inštancie, nakoľko bola jeho argumentácia vecne správna, objektívna,
presvedčivá a v neposlednom rade v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu SR ako aj nálezmi

Ústavného súdu SR. Mal za to, že všetky dôvody, ktoré žalovaný uvádzal v odvolaní vyriešil už súd prvej
inštancie v napadnutom rozsudku a na tieto v celom rozsahu poukazuje ako na svoje vlastné a z týchto
dôvodov ich už znovu nebude opakovať. Na zdôraznenie správnosti odvolací súd, vzhľadom aj na ďalšie
námietky odvolateľa uvádza poukazuje na nasledovné skutočnosti.

20. V preskúmavanej veci bolo vykonaným rozsiahlym a vyčerpávajúcim dokazovaním jednoznačne

preukázané, že žalobca v predmetnej veci neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal nad akúkoľvek
pochybnosť protiprávne konanie žalovanej, teda nesplnenie zákonných predpokladov pre uplatnenie
žalovaného nároku. V uvedenej veci odvolací súd nepovažoval za potrebné, účelné, hospodárne,
vykonať ďalšie dôkazy vzhľadom na ich už spomenuté rozsiahle a absolútne vyčerpávajúce vykonanie.

21.Podmienkyposkytovaniaspotrebiteľskéhoúveru,náležitostizmluvyospotrebiteľskomúvere,spôsob
výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie
opatrenia na ochranu spotrebiteľa v čase uzatvorenia zmlúv medzi účastníkmi konania upravoval zák. č.
258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31. 07. 2008, ktorý na danú vec dopadá.
Tento za spotrebiteľský úver označoval dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy

o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme (§ 2 písm. a/
zákona) a za zmluvu o spotrebiteľskom úvere zmluvu, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom (§ 2 písm. b/ zákona). Veriteľa definoval ako fyzickú osobu
aleboprávnickúosobu,ktoráposkytujespotrebiteľskýúvervrámcisvojhopodnikania,pričomvzávislosti

od formy poskytnutého spotrebiteľského úveru ním mohol byť aj predávajúci (§ 3 ods. 1 zákona) a
spotrebiteľa ako fyzickú osobu, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania (§ 3 ods. 2 zákona). Zároveň v ust. § 1 ods. 2 písm. a/ až
g/ zákona taxatívne vymenoval zmluvy, na ktoré sa zákon nevzťahuje a v ods. 3 zakotvil, že zákon sa
nevzťahuje ani na úver formou preddavku na bežný účet poskytnutý bankou iným spôsobom ako na

kreditnú kartu; tým nie je dotknuté ustanovenie § 3 ods. 6. Zároveň zákonodarca v § 4 zák. č. 258/2001
Z. z. zakotvil, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná a taxatívne
vymedzil náležitosti, ktoré musí zmluva obsahovať.

22. V predmetnej veci je nesporné, že žalobca ako dlžník a žalovaná ako veriteľka uzavreli dňa

31. 03. 2008 Zmluvu o vydaní a používaní BANKOMATKY TRIANGEL č. 0023645784, na základe
Žiadosti žalobcu o aktiváciu BANKOMATKY TRIANGEL zo dňa 20. 03. 2008, v ktorej žalobca požiadal
o poskytnutie úverového rámca vo výške 298,75 eura (9.000,- Sk) s pevnou mesačnou splátkou vo
výške 9,96 eur (300,- Sk). V bode VI 4. tejto zmluvy je obsiahnuté vyhlásenie žalobcu, že pred podpisom
žiadosti sa oboznámil s Obchodnými podmienkami, ktoré sú súčasťou žiadosti, súhlasí s nimi a zaväzuje

sa ich dodržiavať, Cenníkom, Štandardnou a Sankčnou úrokovou sadzbou, zmluvnými podmienkami
prostredníctvom Formulára o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorý mu bol
písomne doručený a prevzal ho. Z predloženej zmluvy vyplýva, že prijatím a schválením žiadosti zo
strany banky sa táto žiadosť stáva Zmluvou o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB a. s.
vydávanej v spolupráci s CFH. Účinnosť zmluvy je viazaná na splnenie odkladacích podmienok, ktorými

sú vydanie Potvrdzujúceho listu a doručenie PIN kódu klientovi. Obchodné podmienky a Cenník sú
súčasťou žiadosti/zmluvy. Zmluva obsahuje indikatívny výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov. V
bode VI. 36 Obchodných podmienok výpočet úrokov : a) dlžný zostatok sa denne úročí štandardnou
úrokovou sadzbou; b) v prípade úhrady sumy nižšej ako výška povinnej splátky alebo omeškania s jej
úhradou, alebo jej časti sa denne úročí časť dlžného zostatku ktorá je v omeškaní sankčnou úrokovou

sadzbou a časť dlžného zostatku ktorá nie je v omeškaní štandardnou úrokovou sadzbou, alebo
zvýšenou úrokovou sadzbou podľa bodu 34 obchodných podmienok. Pri výpočte úrokov sa vychádza z
počtu 365 dní, úrokové sadzby sú uvedené v cenníku. V Cenníku VÚB a.s. platného od 01. 08. 2007 sú
uvedené poplatky spojené so bankomatkami Quatro a Triangel, poplatky za úkony ku kreditným kartám,indikatívny výpočet RPMN a príklad výpočtu RPMN pre bankomatky Quatro a Triangel. V Schválení
žiadosti o Bankomatku TRIANGEL (Potvrdzujúci list) zo dňa 31. 03. 2008 bolo žalobcovi oznámené
schválenie jeho žiadosti o poskytnutie úverového rámca 9.000,-Sk, s výškou mesačnej splátky 300 Sk, s

aktuálnou mesačnou úrokovou sadzbou vo výške 1,90%, s termínmi splátok 1. - 15. deň v kalendárnom
mesiaci(presný termín splátky je 45. deň od 1. dňa predchádzajúceho mesiaca a bude uvedený vo
výpise žalobcu). Z výpisov z Bankomatky Triangel vyplýva, že žalobca v období od 22. 01. 2008 do 22.
07. 2015 vyčerpal finančné prostriedky vo výške 325,34 eura a žalovanej vrátil sumu 680,02 eura. Súd
prvej inštancie správne skonštatoval, že v konkrétnom prípade sa jedná o revolvingový úver. Pre tento

typ úveru je typické, že konkrétny výpočet RPMN nie je možné v čase kontraktácie zmluvného vzťahu
vykonať, pretože v čase kontraktácie tohto vzťahu nie sú presne známe podstatné náležitosti na toto
zadefinovanie, pretože celá úverová zmluva sa priebežne čerpá a dopĺňa. V konkrétnom prípade preto
zmluva pozostávala z viacerých dokumentov, čo žiadnym spôsobom zákonom neodporuje a súd prvej
inštancie teda správne skonštatoval, že v zmluve a jej neoddeliteľných súčastiach sú uvedené všetky
obligatórne náležitosti vyžadované zákonom o ochrane spotrebiteľa účinného v čase uzavretia zmluvy.

S poukazom na špecifickosť revolvingového úveru, ako bolo uvedené vyššie, nie je objektívne možné
uviesť ani konečnú splatnosť úveru, počet splátok, celkové náklady úveru a RPMN, pričom zákon č.
258/2001 Z. z. aj výslovne počíta s nemožnosťou určenia RPMN. Súd prvej inštancie správne poukázal
na znenie § 3 ods. 7 zák. č. 258/2001 Z. z., v zmysle ktorého má veriteľovi povinnosť najneskôr v čase
uzatvorenia zmluvy písomne informovať spotrebiteľa o úverovom limite, ak je stanovený, ročnej úrokovej

sadzbeapoplatkochplatnýchoddoby,keďbolazmluvauzatvorenáapodmienkach,zaktorýchmôžebyť
zmenená a doplnená v postupe a spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy. V tomto smere žalovaná ako
veriteľka v žiadosti/zmluve o úvere uviedla výšku úverového limitu, ročnej úrokovej sadzby a poplatkov
ako aj indikatívny výpočet RPMN, ktorý nachádza aj v Cenníku, ktorý je súčasťou úverovej zmluvy.

23. K námietkam žalobcu uvedeným v odvolaní, kde sa odvolával na princíp ochrany spotrebiteľa ako
slabšej strany zmluvného vzťahu, poukazuje na nie celkom zrozumiteľný postoj žalobcu v priebehu
celého procesu, keď z obsahu spisu je evidentný vyšší záujem na veci na strane právneho zástupcu
žalobcu, ako na strane samotného žalobcu, ktorý sa k veci vyjadruje veľmi nepresvedčivo, nejasne,
akoby ani nemal vedomosť, čoho sa v danej veci domáha. Z obsahu spisu je zrejmé, že pri samotnom

uzatváraní zmluvy mal žalobca možnosť sa oboznámiť so všetkými dokumentmi a nebol v časovej tiesni.
Elementárnej logike potom zodpovedá, že ak sa človek mieni k niečomu zaviazať, tak minimálne z
pohľadu pudu sebazáchovy bude a musí aspoň minimálne venovať pozornosť svojmu konaniu, najmä za
situácie, ak chce na seba preberať záväzky do budúcna. Žalobca v konaní nevedel definovať čo vlastne
podpisoval, koľko dokumentov mal k dispozícii. Nemožno nad rámec zákona poskytnúť ochranu konaniu

spotrebiteľa, ktoré možno hodnotiť ako nezodpovedné a ľahkovážne, len preto, že žalobca, resp., strana
sporu má postavenie „spotrebiteľa“. Úlohou súdov v spotrebiteľských sporoch je poskytnúť spravodlivú
ochranu priemernému spotrebiteľovi a nie definovať spotrebiteľa ako jedinca bez rozumu. Priemerný
jedinec nepozbavený spôsobilosti na právne úkony musí a má byť obozretný vo svojom konaní, pretože
jeho primárnym pudom je ochrana seba samého. V tomto smere je potrebné k prejednávanej veci

doplniť, že zo samotného textu žiadosti o aktiváciu bankomatky Triangel vyplýva, že sa žalobca pred
jej podpisom oboznámil s Obchodnými podmienkami, Cenníkom, Štandardnou, Sankčnou úrokovou
sadzbou, zmluvnými podmienkami prostredníctvom Formulára, ktoré mu boli písomne doručené a
prevzal ich. Svojím podpisom potvrdil, že tieto boli súčasťou žiadosti o aktiváciu bankomatky a uzavretím
zmluvy sa stali jej neoddeliteľnou súčasťou. Súd prvej inštancie správne zhodnotil, že vzhľadom na

to, že zmluva bola uzatváraná na diaľku, žalobca mal možnosť a tiež dostatočný časový priestor sa
so zmluvou ako aj jej prílohami dôkladne oboznámiť, v prípade nejasností mal možnosť sa obrátiť na
žalovaného alebo inú osobu znalú problematiky, čo neučinil. Naviac ani v celom konaní žalobca netvrdil,
že by nemal k dispozícii uvedené listiny a nenamietal ani to, že by ich nepodpísal. V uvedenom smere
je potrebné uzavrieť, že ochrana spotrebiteľa nemôže byť bezbrehá a zájsť tak ďaleko, že títo nemusia

niesť žiadne adekvátne dôsledky za svoje konanie, aj keď uzavrú akúkoľvek zmluvu, dokonca čokoľvek,
čo sa prieči zdravému rozumu v dôsledku čoho sa z úradnej povinnosti zbavuje svojej zodpovednosti.
Taký postup orgánov ochrany práva je nielenže absolútne „nevýchovný“, paternalistický, ale aj absurdný
a v rozpore so zásadou rovnosti, vigilantibus iura, neminem laedere a pod., ktoré by mali v podstate
platiť aj pre „privilegovaného“ spotrebiteľa; opakom je potom neprípustné zvýhodňovanie dlžníka oproti

veriteľovi, ktorému inak reálne hrozí riziko nevymoženia ani len elementárneho nároku bez akéhokoľvek
príslušenstva voči

24.Vzhľadomnavyššieuvedenéodvolacísúdrozhodoltak,akojeuvedenévovýrokutohtorozhodnutia.Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).