Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. február 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/158/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3510010053
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3510010053.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tótha a sudcov JUDr. Jozefa
Janíka a JUDr. Patrika Príbelského, PhD., v trestnej veci proti obžalovanému V. O., nar. XX.XX.XXXX
v Y., trvale bytom Y. č. XX, okres V., pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods.1, ods.4 Tr.zák. a prečin
ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr.zák., o odvolaní prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Nové
Mesto nad Váhom sp. zn. 1T/22/2010 zo dňa 11.11.2014 na verejnom zasadnutí konanom dňa 28.

februára 2017 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie prokurátora z a m i e t a, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 1T/22/2010 zo dňa 11.11.2014 v spojení
s opravným uznesením sp.zn. 1T/22/2010 zo dňa 30.09.2015 bol obžalovaný V. O. podľa § 285 písm.
c) Tr. por. oslobodený spod skutku obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom

sp.zn. Pv 1649/08 - 46 zo dňa 18.02.2010, doručenej Okresnému súdu Nové Mesto nad Váhom dňa
19.02.2010, kvalifikovaného ako prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona a prečin
ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že dňa 01.10.2008 v
čase o 01.50 hod. v obci Horná Streda, viedol pod vplyvom alkoholu v množstve 0,48 mg/l alkoholu v
krvi po ceste I/61 v smere od Nového Mesto nad Váhom do Piešťan, osobné motorové vozidlo zn. OPEL
Astra, ev. č. PN XXX BH, kde z dôvodu porušenia § 15 ods. l, § 7 ods. l, § 4 ods. 3 písm. b) Zákona

č. 315/1996 Z. z. dostal s vozidlom šmyk, prešiel s vozidlom do protismernej časti vozovky, kde ľavou
bočnoučasťouvozidlanarazildoľavejbočnejčastioprotijazdiacehovozidlazn.AVIAA31,ev.č.PNXXX
AD, ktoré viedol vodič V. Z., následne bolo vozidlo obžalovaného odrazené vpravo, kde prednou časťou
narazilo do oplotenia rodinného domu č. XXX a skrinky plynomeru, pričom v dôsledku dopravnej nehody
došlo vo vozidle zn. OPEL Astra k zraneniam spolujazdca B. Y., ktorý utrpel zlomeniny kosti klenby
a spodiny lebečnej, ktorým na mieste nehody podľahol, spolujazdca B. E., ktorý utrpel pohmoždenie

mäkkých tkanív hlavy s odreninou kože v oblasti čela, podvrtnutie a pohmoždenie členka pravej nohy
bez úrazových zmien na kostnom skelete s dobou liečenia 1-2 týždne, bez práceneschopnosti a s
obmedzením v bežnom spôsobe života 1-2 týždne, a spolujazdca V. O., ktorý utrpel pohmoždenie
mäkkých tkanív hlavy v oblasti tváre a nosa bez úrazových zmien na kostnom skelete, podvrtnutie krčnej
chrbtice bez úrazových zmien na kostnom skelete a pohmoždenie ľahkého charakteru na chrbte ľavej
ruky s odreninou kože s dobou liečenia a dobou práceneschopnosti od 01.10.2008 do 31.10.2008 s

obmedzením na bežnom spôsobe života po dobu 4 týždňov, pretože nebolo jednoznačne preukázané,
že skutom spáchal obžalovaný.

Poškodení X. Y., nar. XX.XX.XXXX v V., trvale bytom O., Ul. R. č. XXXX/XX, Q. S., nar. XX.XX.XXXX
v O., bytom O. č. XXX,
Q. O., nar. XX.XX.XXXX v Q., trvale bytom V., S. č. XXXX/X, X. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., O. č.

XX a V. O., nar. XX.XX.XXXX v V., trvale bytom Y. č. XXX, boli podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku
s nárokom na náhradu škody odkázaní na občianske súdne konanie.Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože proti nemu ihneď po vyhlásení podal odvolanie
okresný prokurátor v neprospech obžalovaného. V písomných dôvodoch odvolania uviedol, že výrok

rozsudku je neúplný, neuvádza zákonné ustanovenia, ktoré sa použili. Skutočnosť, že obžalovaný V.
O. bol oslobodený spod obžaloby vyplýva len z odôvodnenia rozsudku, ktoré je zmätočné, keď je v
ňom uvedené, že obžalovaného je nutné spod obžaloby s poukazom na § 285 písm. c/ Trestného
poriadku oslobodiť z dôvodu, že nebolo preukázané, že došlo k spáchaniu žalovanému skutku. Súčasne
sa nestotožnil so záverom súdu, že nebolo možné určiť bez akýchkoľvek pochybností rozmiestnenie

pasažierov vo vozidle zn. Opel Astra a jediná poloha pasažiera vo vozidle, ktorá je podľa výsledkov
dokazovania istá, je poloha B. E. na mieste spolujazdca, vedľa vodiča. Z výsledkov dokazovania
je zrejmé, že vo vozidle zn. Opel Astra sa nachádzali 4 osoby a to obžalovaný O., poškodení E. a
O. a neb. Y.. Jednoznačne je zrejmé, že svedok E. sedel na mieste spolujazdca vedľa vodiča, tak
ako konštatuje aj okresný súd. Táto skutočnosť vyplýva zo svedeckých výpovedí a najmä zo záverov
znaleckého posudku KEU PZ Bratislava, ktorý potvrdil zhodu biologického materiálu, zaisteného z

predného skla na mieste spolujazdca so vzorkou biologického materiálu, odobratého od svedka E..
Skutočnosť, že práve obžalovaný O. sedel na mieste vodiča vyplýva z výpovedí svedkov B. E. a V. O.,
ktorí vypovedali, že E. sedel vpredu ako spolujazdec, V. O. sedel vzadu za B. E., pričom V. O. uviedol,
že zostal zapichnutý medzi sedačkami a ako vodiča označili práve obž. O.. Znalec MUDr. Štuller v
znaleckom posudku konštatoval, že telo neb. B. Y. sa muselo nachádzať najbližšie epicentru pôsobenia

mechanického násilia - teda v blízkosti zadných ľavých dverí vozidla - na zadnom mieste spolujazdca
vľavo. Znalec jednoznačne uviedol, že neb. Y. nesedel vpredu a nebol vodičom. V prípade, že by sedel
vpredu boli by zistené iné zranenia. Nebohý Y. utrpel zranenia pri dopravnej nehode ako spolujazdec
na zadnom sedadle. Súčasne z posudku vyplýva, že decelerácia vozidla Opel Astra viedla k prudkému
posunu tiel pasažierov vo vozidle bočne doľava, kedy vodič nárazom na bočné predné dvere vľavo

utrpel zlomeninu ľavej ramennej kosti. Ako vyplýva zo znaleckého posudku MUDr. Pamulu, na hlavnom
pojednávaní nedošlo k zmene ohľadom zranení, obžalovaný O. utrpel mimo iných zranení aj trieštivú
otvorenú zlomeninu ľavej ramennej kosti, drvivé poranenie mäkkých tkanív ľavého ramena, zlomeninu
ľavej lopatky, tržno-zhmoždenú ranu v oblasti ľavého lakťa. Z rozloženia zranení je zrejmé, že násilie
smerovalo na ľavú časť tela obžalovaného, pričom išlo o ťažké zranenia. Tiež zo záverov znaleckého

posudku Ing. Lackoviča je zrejmé, že nedošlo k čelnému nárazu vozidiel. Prvý kontakt medzi vozidlom
Avia a vozidlom Opel Astra: ľavá strana vozidla Avia v oblasti spodného rohu korby s vozidlom Opel
Astravoblastiľavýchprednýchdverí(približnevstrede,medzikľučkouaspodnouhranouokna)začiatok
poškodenia. Možno konštatovať, že hlavná devastačná sila pôsobila do ľavej časti vozidla zn. Opel
Astra. Epicentrum nárazu bolo v ľavej časti vozidla zn. Opel Astra približne v strede. Zranenia, ktoré

utrpel neb. B. Y., ale aj závery znaleckého posudku MUDr. Štullera korešpondujú s tým, že nebohý Y.
sedel vzadu za vodičom a B. E. sedel na mieste spolujazdca vedľa vodiča. Zostáva teda obžalovaný a
svedok V. O.. Vychádzajúc zo zranení, ktoré utrpel obžalovaný O., (ľavá strana časti tela ), ako aj smer
devastačnej sily (ľavá strana vozidla zn. Opel Astra) bol vodičom obžalovaný O.. Znalec MUDr. Pamula v
prípravnom konaní v záveroch posudku ako vodiča vozidla zn. Opel Astra označil práve obžalovaného.

Taktiež v dodatku znaleckého posudku konštatoval, že mechanizmus vzniku zranení svedčí o tom, že
O. sedel na ľavej strane vozidla. Poškodenie stredového stĺpika by mohlo svedčať o tom, že O. mohol
sedieť na mieste vodiča. Pokiaľ ide o konštatovanie, že pravdepodobnejší mechanizmus vzniku zranení
obžalovaného je v polohe na zadnom sedadle vľavo, je potrebné uviesť, že túto okolnosť vylučuje
skutočnosť, že na tomto mieste mal sedieť aj neb. Y.. Svedka O. ako vodiča vylučujú jeho samotné

zranenia, ktoré utrpel. V záveroch posudku znalec MUDr. Pamula konštatoval, že násilie smerovalo proti
poškodenému hlavne spredu. Vedené bolo primárne na oblasť hlavy - čela a tváre, pričom následne
určil, na základe vzniknutých zranení, ich topografického rozloženia a charakteru, že je pravdepodobné,
že poškodený sedel na pravej strane vo vozidle, na zadnom sedadle. Túto okolnosť potvrdzuje aj
výpoveď svedka E.. Následne v dodatku znaleckého posudku konštatoval, že k zraneniam mohlo dôjsť

na relatívne ktoromkoľvek sedadle vo vozidle, okrem ľavého zadného, kde vzhľadom na devastáciu
vozidla vzniknú zranenia na ľavej strane tela závažnejšieho charakteru. V závere konštatoval, že na
základe výpovedí a faktov získaných zo súdneho pojednávania, O. tieto zranenia mohol utrpieť i na
mieste vodiča. Táto skutočnosť však nekorešponduje s ostatnými výsledkami dokazovania. Navyše
je málo pravdepodobné, že po tom, čo O. bol príslušníkmi polície odobratý vodičský preukaz si tento

opätovne sadol na miesto vodiča. Vzhľadom k vyššie uvedenému nie je možné sa stotožniť s názorom
súdu, že nebol dostatok spoľahlivých dôkazov, na základe ktorých by bolo jednoznačne preukázané, že
vodičom vozidla bol V. O.. Podľa prokurátora bolo produkovaných dostatok dôkazov, ktoré preukazujú,
že práve obžalovaný V. O. bol vodičom vozidla zn. Opel Astra a svojim konaním spôsobil nenapraviteľnýnásledok smrť jednej osoby a súčasne aj ublíženie na zdraví dvom osobám. Obžalovaný napriek tomu,
že vedel, že požil a to nie v malej miere alkoholické nápoje, viedol ako vodič osobné motorové vozidlo,
hoci to nebolo nevyhnutné tak, že porušil povinnosti vodiča v § 15 ods. 1 , § 7 ods. 1, § 4 ods. 3 písm.

b/ Zákona č. 315/1996 Z.z. Navrhol preto, aby Krajský súd v Trenčíne podľa § 322 ods. 1 Trestného
poriadku zrušil výrok o vine Okresného súdu v Novom Meste nad Váhom sp. zn. 1T 22/2010 zo dňa
11.11.2014 a vrátil vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Na verejnom zasadnutí o odvolaní prokurátora, prokurátorka krajskej prokuratúry s poukazom na

písomné dôvody odvolania navrhla zrušiť napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 321 ods.1
písm. b/ Tr.por. a vec vrátiť súdu prvého stupňa, aby ju tento v potrebnom rozsahu znovu prejednal a
rozhodol.

Obhajca obžalovaného uviedol, že na základe vykonaných dôkazov možno skonštatovať nielen
pochybnosť, ale dokonca je vylúčené, že by vodičom predmetného motorového vozidla bol obžalovaný.

Preto navrhol, aby odvolací súd odvolanie okresného prokurátora podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Obžalovaný rovnako navrhol odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietnuť.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr.por. alebo

nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por.

Krajský súd preskúmajúc napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania zistil, že odvolanie
prokurátora nie je dôvodné. V prvom rade je nutné uviesť, že pokiaľ ide o prokurátorom namietanú
neúplnosť výroku rozsudku pre neuvedenie zákonných stanovení, ktoré boli pri rozhodnutí použité,
išlo len o pochybenie pri vyhotovení rozsudku. Ako vyplýva zo zápisnice o hlavnom pojednávaní zo
dňa 11.11.2014 (č.l. 821-823), vyhlásený rozsudok obsahoval všetky náležitosti v zmysle § 163 Tr.por.

Uznesením predsedu senátu zo dňa 30.09.2015, právoplatným dňa 30.10.2015, boli postupom podľa
§ 174 Tr.por. opravené zrejmé pisárske chyby, ku ktorým došlo pri vyhotovení rozsudku tak, aby
vyhotovenie bolo v úplnej zhode s obsahom vyhláseného rozsudku na hlavnom pojednávaní dňa
11.11.2014.

Odvolacísúdstarostlivopreskúmajúcnapadnutýrozsudokzistil,ženazákladevykonanéhodokazovania
prvostupňový súd vyvodil správne skutkové a právne závery, pričom sa podrobne zaoberal dôkazmi, tak
jednotlivo ako aj v súhrne, svoje skutkové aj právne závery náležite odôvodnil v odôvodnení rozhodnutia,
ktoré je v intenciách ustanovenia § 168 Tr. por. Pritom odvolací súd skonštatoval, že nie je možné
sa stotožniť s dôvodmi odvolania prokurátora, kedy z obsahu jeho odvolania vyplýva, že nenavrhuje

vykonanie ďalších dôkazov, v podstate vytýka súdu prvého stupňa nesprávne hodnotenie dôkazov
vykonaných, ktorými podľa jeho názoru bolo dokázané, že obžalovaný skutok tak, ako je uvedený v
obžalobe spáchal. S týmto názorom nie je možné súhlasiť, pričom v zásade nemožno vytýkať súdu
prvého stupňa nezákonnosť napadnutého rozsudku len preto, že odvolateľ dospel na základe vlastného
hodnotenia dôkazov vo významnej časti k iným skutkovým a právnym záverom, než súd prvého stupňa,

ktorý vykonal všetky navrhnuté, dostupné a potrebné dôkazy a vyhodnotil ich jednotlivo i v ich súhrne
tak, ako to predpokladá ustanovenie § 2 ods. 12 Trestného poriadku.

Úvodom možno súhlasiť s prokurátorom, že z výsledkov dokazovania je zrejmé, že vo vozidle zn. Opel
Astra sa nachádzali 4 osoby a to obžalovaný O., poškodení E. a O. a neb. Y.. Pritom je zrejmé, že svedok

E.sedelnamiestespolujazdcavedľavodičavpredu,takakokonštatujeajokresnýsúd.Uvedenévyplýva
najmä zo záverov znaleckého posudku KEU PZ Bratislava, ktorý potvrdil zhodu biologického materiálu,
zaisteného z predného skla na mieste spolujazdca so vzorkou biologického materiálu, odobratého od
svedka E..

Nie je možné však súhlasiť s tvrdením prokurátora, že práve obžalovaný bez akýchkoľvek pochybností
sedel v čase nehody na mieste vodiča, čo majú potvrdzovať svedkovia B. E. a V. O., ktorí ako vodiča
označili práve obž. O., čo má korešpondovať i so znaleckým dokazovaním vo veci.V tej súvislosti odvolací súd poukazuje na výpoveď svedka E., konštatovanú podrobne v napadnutom
rozsudku,zktorejokreminéhovyplýva,žepočasinkriminovanéhovečeraprijazdesvozidlomOpelAstra
on sedel na pravom prednom sedadle. Vozidlo z benzínovej pumpy v Novom Meste nad Váhom smerom

na Piešťany najskôr šoféroval svedok V. O. a v tom čase pán Y. sedel vzadu vpravo a obžalovaný O.
vzadu vľavo. Po tom, čo ich pri kruhovom objazde na výjazde z mesta zastavila hliadka polície a zobrali
O. doklady, ostatní pasažieri z auta sa vonku dohadovali a on zadriemal. Následne si nie je istý, ale
pamätá si, že O. si sadol do auta za neho, O. si asi sadol na miesto vodiča a Y. za neho (vľavo vzadu).
Následne sa zastavili ranči, kde O. a Y. vystúpili a svedok v aute zaspal, pričom sa zobudil na to, že sa

auto šmýka, že išlo bokom potom narazilo do Avie, začalo sa točiť a po chvíli narazilo do plota. V čase
druhého nárazu už svedok nebol pri vedomí. Prvý náraz si pamätá, no ostatných vo vozidle nevnímal.
Z výpovede svedka E. teda nemožno nepochybne ustáliť, kde sedeli ostatní pasažieri v aute v čase
dopravnej nehody po poslednej zastávke na ranči a najmä kto vozidlo riadil. Naviac výpoveď tohto
svedka je rozporuplná, nejasná aj čo sa týka okolností po dopravnej nehode, kadiaľ vystúpil z vozidla,
ako aj v tom, že niektoré z dverí mali byť zaseknuté a nešli otvoriť. Pokiaľ ide o svedeckú výpoveď

svedka V. O., tento si nepamätá úsek cesty až do nárazu, nevedel však vysvetliť prečo. Pred nárazom
sa prebral, sedel za svedkom E. a keď pozrel sa vedľa seba, videl spiaceho pána Y. a obžalovaný sedel
za volantom. Vtom došlo k nárazu. Tento svedok jediný usvedčuje obžalovaného z toho, že šoféroval
v čase nárazu. Krajský súd však poukazuje na to, že i výpoveď tohto svedka je rozporuplná, vzhľadom
na ním uvádzané údajné útržkovité výpadky pamäti, ktoré aj znalci aj s prihliadnutím na spôsobené

zranenia a požitý alkohol označili za nepravdepodobné a účelové. U oboch svedkov sa ich výpovede tiež
javia ako nevieryhodné pri popise udalostí po dopravnej nehode, kde v podstate uviedli, že po vyjdení
z vozidla bolo toto prázdne a keďže nikoho nevideli, bez ďalšieho odišli peši preč k rodičom svedka O..
Z dôkazov tiež vyplynuli závažné skutočnosti, že obžalovaný O. a nebohý Y. boli nájdení po nehode
mimo vozidla vo vzdialenosti 116 metrov, pričom vozidlo Opel Astra sa nachádzalo v konečnej polohe

asi 135 metrov od miesta zrážky s vozidlom Avia, pričom znalec z odboru dopravy vylúčil, že by sa telo
pasažiera mohlo nachádzať v takejto vzdialenosti od miesta zrážky s Aviou po vypadnutí. Naviac nie je
technicky prijateľné, aby vzdialenosť 135 metrov vozidlo Opel po zrážke s Aviou prešlo bez zastavenia
a bez hnacej sily motora. Z týchto záverov znalca vyplýva, že vozidlo ešte bolo po zrážke s Aviou
riadené, ako aj to, že obžalovaný a nebohý Y. teda boli nájdení vo vzdialenosti asi 19 metrov od konečnej

polohy vozidla Opel na druhej strane vozovky. Ak teda nevypadli z vozidla, vyvstala otázka ako sa dostali
do takejto polohy. Znalec z odboru zdravotníctva a farmácie, odboru chirurgie, MUDr. Pamula uviedol,
že zranenia obžalovaného, ktoré utrpel z medicínskeho hľadiska vylučovali, aby sám z vozidla vyšiel.
Znalec MUDr. František Štuller, PhD. uviedol, že nebohý Y. sa nemohol z vozidla dostať sám, pričom
obžalovaný pri jeho zraneniach by nebol schopný ho z auta vytiahnuť. Podozreniu, že obžalovaný a

nebohý Y. boli z vozidla vytiahnutí nasvedčuje i výpoveď svedkyne Q. S., ktorá sa uviedla, že poloha tela
nebohého Y. u nej vyvolala dojem, že bolo nesené, pretože bol tak uložený rovno s rukami pri tele a ak je
človek zranený a vychádza z vozidla, nemôže padnúť tak rovno. Ten druhý bol vedľa neho pokrčený a
padal mu cez nohy, bol uložený priečne cez nohy mŕtveho. Nedýchal, len chrčal a bol pokrčený cez telo
druhého. Predpokladala, že má zapadnutý jazyk, tento mu uvoľnila a začal kľudne dýchať. Svedkyňa

uviedla, že ak by ho nenašla, bol by sa udusil. Súčasne svedkyňa uviedla, že na miesto prišli ďalšie dve
ženy, ktoré jej uviedli, že zo smeru ako bolo auto, videli utekať dvoch mužov. Krajský súd uvádza, že
stav v akom svedkyňa našla obžalovaného rovnako vyvoláva nielen pochybnosti, že vystúpil z vozidla
sám, ale i pochybnosti v tom, že by bol schopný krátko predtým ešte viesť motorové vozidlo po náraze
s Aviou. Výpovede svedkov B. E. a V. O. o tom, že vozidlo mal riadiť obžalovaný sú spochybnené i

výpoveďami poškodenej U. B. a svedkyne A. B., tak ako ich obsahovo konštatoval súd prvého stupňa
v napadnutom rozsudku. Napokon ani znaleckým dokazovaním nebolo jednoznačne preukázané, kto
vozidlo šoféroval. Znalec MUDr. Pamula a znalec z odboru súdneho lekárstva MUDr. František Štuller,
PhD. ani na podklade zranení jednotlivých členov posádky vozidla, pri zohľadnení poškodenia vozidla a
priebehu nehody, nevedeli jednoznačne zodpovedať, kto sedel na mieste šoféra. Nemožno vylúčiť, že

obžalovaný sedel na mieste vodiča, ale i vzadu za vodičom a na mieste vodiča mohol sedieť i svedok
V. O.. Krajský súd vo vzťahu k tvrdeniu prokuratúry, že obžalovaný nemohol sedieť vzadu vľavo, lebo
tam sedel nebohý Y., poukazuje na výpoveď znalca MUDr. Františka Štullera, ktorý nevylúčil, že nebohý
Y. mohol sedieť i vzadu v strede.

Uvedené skutočnosti sú len tie najdôležitejšie, na ktoré považoval odvolací súd za potrebné poukázať
z hľadiska dôvodov podaného odvolania prokurátorom, pričom aj odvolací súd sa stotožnil so záverom
súdu prvého stupňa, že na základe vykonaných dôkazov nemožno jednoznačne a bez akýchkoľvek
pochybností dospieť k záveru o vine obžalovaného zo spáchania skutku tak, ako je uvedený v skutkovejvete obžaloby. Správne súd prvého stupňa uviedol, že pre uznanie viny musí mať bez akýchkoľvek
pochybností preukázané, že skutok ktorý je predmetom trestného stíhania sa skutočne stal a že tento
spáchal obžalovaný. Súd môže oprieť výrok o vine i o nepriame dôkazy, avšak len za predpokladu, že

tvoria vo svojom súhrne logickú, ničím nenarušenú uzavretú sústavu nepriamych dôkazov vzájomne
sa doplňujúcich a na seba nadväzujúcich, z ktorých možno vyvodiť len jediný záver a súčasne vylúčiť
iný. V danom prípade ani podľa názoru odvolacieho súdu takýto záver urobiť nemožno, nakoľko na
základe vykonaných dôkazov nebolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že obžalovaný V. O. sa
dopustil skutku uvedeného v obžalobe. Preto v zmysle zásady in dubio pro reo, okresný súd správne

obžalovaného v zmysle § 285 písm. c) Trestného poriadku spod obžaloby oslobodil.

Vzhľadom k oslobodzujúcemu výroku je potom v súlade so zákonom aj výrok o náhrade škody, ktorým
boli poškodení X. Y., Q. S., Q. O., X. Y. a V. O. podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku s nárokom na
náhradu škody odkázaní na občianske súdne konanie.

S ďalším podrobným odôvodnením v plnej miere odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku, s
ktorým sa v plnej miere stotožnil a tento v celom rozsahu považuje za správny a zákonný.

Z týchto dôvodov odvolanie prokurátora odvolací súd nepovažoval za dôvodné, a preto ho podľa § 319
Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.