Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 1. február 2017

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 13Pc/4/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1216215308
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Gašpirová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2017:1216215308.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred sudcom Mgr. Zuzanou Gašpírovou, v právnej veci

navrhovateľa: T. Š., nar. XX.X.XXXX, bytom C. G. X, X., zastúpený: Advokátska kancelária Laliková
s.r.o., IČO: 47 254 564, Radlinského 27, Bratislava, proti odporkyni: N.. Y. Š., rod. J., nar. X.XX.XXXX,
bytom C. G. X, X., o rozvod manželstva, takto

r o z h o d o l :

Súd manželstvo navrhovateľa T. Š., nar. XX.X.XXXX a odporkyne N.. Y. Š., rod. J.W., nar. X.XX.XXXX,
uzavreté dňa X.X.XXXX pred Matričným úradom X.- G., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu
X.- G., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XX, r o z v á d z a.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Návrhom na začatie konania, doručeným súdu dňa 26.9.2016 sa navrhovateľ domáhal rozvodu
manželstva s odporkyňou. Svoj návrh odôvodnil tým, že s odporkyňou uzavrel manželstvo po viac ako
ročnej známosti, zo začiatku bol vzťah harmonický, s odporkyňou sa dopĺňali a mali spoločné záujmy.
Počas manželstva bol odporkyni neverný, v dôsledku čoho sa ich vzťah rozvrátil. Postupom času sa s
odporkyňou odcudzili, napätie medzi nimi začalo narastať, často sa hádali. Od mája 2015 nežijú spolu v
jednej domácnosti, každý si žije vlastným životom. Uviedol, že manželstvo medzi účastníkmi dlhodobo
neplní svoj účel a je trvalo rozvrátené.

2.Odporkyňa sa písomne vyjadrila, podaním, doručeným súdu dňa 21.11.2016. S návrhom na rozvod
manželstva v splnom rozsahu súhlasila, požiadala o rozhodnutie bez nariadenia súdneho pojednávania.

3.Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov: sobášnym listom, vykonal
výsluch účastníkov konania a zistil nasledovný skutkový stav:

4.Navrhovateľ a odporkyňa uzavreli manželstvo dňa X.X.XXXX. Z ich manželstva nepochádzajú žiadne
deti.

5.Z výsluchu navrhovateľa súd zistil, že on osobne bol nespokojný v manželskom živote s odporkyňou,
čo vyústilo do nevery, ktorá vyšla na povrch. Hoci mu v tom období bola manželka ochotná odpustiť,
on už nebol schopný jej odpustenie reflektovať. Momentálne vzťah s inou ženou navrhovateľ nemá.
Uviedol, že s manželkou si nerozumeli, čo vyplývalo najmä z rôznosti ich pováh a čo spôsobovalo

vznik prudkých hádok. Taktiež uviedol, že z jeho pohľadu s manželkou neviedli uspokojivý sexuálny
život. Konštatoval, že celý krach manželstva berie na svoje ramená a uvedomuje si, že to bola jeho
vina. Momentálne žijú s manželkou oddelenie a to viac ako 2 roky, v dvoch rôznych domácnostiach,
spoločne nehospodária. Intímne spolu nežijú už 2 a pol roka. S manželkou sa stretávajú len občas,pričom predmetom stretnutí sú výčitky. Rešpektuje, že sa mu od manželky asi nedostane odpustenia.
Jeho citový vzťah k nej nie je negatívny, avšak nepostačuje na udržanie a vedenie manželského vzťahu.
Šanca na obnovu manželského vzťahu je nulová.

6.Odporkyňa uviedla, že s manželom nežijú v jednej domácnosti a nevedú manželský život 2 roky. Ako
príčinu rozvratu manželských vzťahov označila manželovu ťažkú povahu, ktorú sa ale ona vždy snažila
rešpektovať. U manžela bola na prvom mieste práca, kamaráti, hudba a až potom nasledovala ona.
Potvrdila, že toto bolo dôvodom hádok medzi manželmi, avšak týchto nebolo až tak veľa. Prezentovala

názor, že jej manžel má problém vydržať s jednou ženou, má potrebu striedať partnerky. Manžela stále
ľúbi, avšak nevie si predstaviť, že by mala s manželom momentálne znovu žiť. Možno by pomohol
psychológ. Potvrdila, že s manželom spolu nežijú, nehospodária, intímne sa spolu nestýkajú už 2 a pol
roka.

7.Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť,

ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo už nemôže plniť
svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

8.Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi
manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode vždy na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy

prihliadne na záujem maloletých detí.

9.Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi
prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

10.Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.

11.Podľa § 19 ods. 1 zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní

staraťsaobidvajamanželiapodľasvojichschopností,možnostíamajetkovýchpomerov.Uspokojovaním
potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

12.Podľa § 19 ods. 2 Zákona o rodine o veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak
sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd.

13.Podľa § 19 ods. 3 Zákona o rodine na výkon povolania a na pracovné uplatnenie nepotrebuje žiadny
z manželov súhlas druhého manžela.

14.Súd z vykonaného dokazovania, a to najmä výsluchom účastníkov konania zistil, že v súčasnej dobe

účastníci konania nežijú v spoločnej domácnosti, nehospodária spolu a intímne sa spolu nestýkajú a
to na dlhodobej báze ( vyše 2 roky). Ich kontakty sú zriedkavé, pričom ich cieľom alebo obsahom je
snaha o vyrovnanie sa s minulosťou. Hoci z výsluchu je nepochybné, že odporkyňa je naďalej citovo
naviazaná na navrhovateľa, pričom s rozvratom manželských vzťahov sa vyrovnáva zjavne ťažšie, na
stranenavrhovateľasúdnezistilvôľuzotrvaťvmanželskomzväzkusodporkyňou.Svojvzťahknejopísal

navrhovateľ v podstate ako neutrálny, pričom vyzdvihol, že z jeho strany voči odporkyni chýba podstatná
citová väzba. Na základe vyššie uvedeného možno konštatovať, že vzťah medzi účastníkmi konania
nevykazuje znaky trvalého partnerstva, ktorého cieľom by malo byť vytvorenie a udržanie harmonického
a trvalého životného spoločenstva. Najmä na strane navrhovateľa absentuje akákoľvek vôľa zotrvať v
manželskom vzťahu s odporkyňou. Tento jeho postoj reflektuje zrejme aj samotná odporkyňa, ktorá s

rozvodom manželstva súhlasila.

15.Vychádzajúc z toho, že účelom manželského spolužitia je vytvorenie trvalého partnerstva, ktorého
obsahom je nielen pozitívna náklonnosť manželov voči sebe samým, ale aj ich vôľa byť druhému oporou,
vytvárať pozitívne rodinné prostredie pre výchovu detí, je zrejmé, že vzťahy medzi účastníkmi konania

sú trvalo a vážne rozvrátené a nie je možná ich náprava. K rozvratu manželských vzťahov prispela
nevera navrhovateľa, ktorá zjavne narušila nielen vzťah a dôveru odporkyne k nemu, ale tiež prispela
k ochladnutiu citov na strane navrhovateľa voči odporkyni.16.Je nutné poznamenať, že aj zákon o rodine definuje manželstvo ako zväzok muža a ženy, teda
dvoch individualít, z ktorých keď jedna uvádza jednoznačné stanovisko, že nemá záujem na zotrvaní v
manželskom zväzku, nemožno ju za žiadnych okolností nútiť, a to ani autoritatívnym rozhodnutím súdu,

v tomto zotrvať. Manželstvo predstavuje interaktívne spojenie dvoch bytostí, v ktorom ak minimálne na
jednej strane nie je záujem na udržaní manželského vzťahu, súd rozvedie. Súd konštatuje, že najmä
na strane navrhovateľa bola jeho vôľa nezotrvať v manželstve s odporkyňou jednoznačná. Odporkyňa
však napokon tiež žiadala, aby súd návrhu na rozvod vyhovel.

17.Súd vzhľadom na vyššie uvedené manželstvo účastníkov konania rozviedol.

18.O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, v zmysle ktorého
žiadne z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho

doručenia na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh) ( § 363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 1 a 2 Civilného
mimosporového poriadku)

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy ( § 63
Civilného mimosporového poriadku).

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť,

že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko. ( § 27 ods. 1 Zákona o rodine ).